Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Tos/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2018, v trestnej veci odsúdeného G. I., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. ) a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Pp/57/2017 zo dňa 27.10.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov napadnutým uznesením sp. zn. 1Pp/57/2017 zo dňa 27.10.2017 podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 67 ods. 1 Trestného zákona odsúdeného G. I., nar. XX.XX.XXXX v E. U. H., trvale bytom E. U. H., C. č. X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6T/3/2005 zo dňa 7.7.2006 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/8/2007 zo dňa 21.05.2007.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona nariadil probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona odsúdenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona odsúdenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatváraní stávok.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona odsúdenému uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Po vyhlásení uznesenia, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, prokurátor podal sťažnosť proti uzneseniu. Svoju sťažnosť odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.01.2018. Prokurátor konštatuje, že so závermi súdu nemôže súhlasiť a podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nesprávne. Podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody možno odsúdeného len, ak okrem plnenia si svojich povinností vo výkone treste odňatia slobody a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tieto skutočnosti pri rozhodovaní zrejme súd nezohľadnil.

Prokurátor poukázal na skutočnosť, že odsúdený G. I. je vo výkone výnimočného trestu pre jeden z najzávažnejších trestných činov. Podľa aktuálnej kategorizácie trestných činov by išlo o obzvlášť závažný zločin, čo už samo osebe znamená, že podmienečné prepustenie by v takomto prípade malo byť, ak nie úplne vylúčené, tak potom použité iba ako skutočne v mimoriadnom prípade. Skutočnosť, že odsúdený sa správal, ako sa mal správať, že mu boli udelené odmeny za plnenie pracovných povinností, nepovažuje za nič mimoriadne, keďže bolo jeho povinnosťou počas výkonu trestu dodržiavať ústavný poriadok a ďalšie predpisy upravujúce výkon trestu. Pri rozhodovaní, podľa názoru prokurátora, súd nezohľadnil skutočnosť, z ktorej vyplýva, že resocializačná prognóza je menej priaznivá. Riziko sociálneho zlyhania u neho je stredné. Vyslovil názor, že u odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Za smerodajné nepovažuje ani vyjadrenie znalca, že to, čo sa dosiahlo za 13 rokov výkonu trestu, sa po zvyšné 2 roky už nedosiahne, pretože účelom trestu nie je len individuálna prevencia, ale prevencia generálna. Prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Odsúdený G. I. v ÚVV a ÚVTOS Prešov vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6T/3/2005 zo dňa 7.7.2006 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/8/2007 zo dňa 21.05.2007, ktorým mu za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. a iné bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 1 mesiac. Pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Dňa 25.5.2017 odsúdený G. I. podal na Okresnom súde Prešov žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V žiadosti konštatuje, že si uvedomil počas výkonu trestu vážnosť a dosah svojho konania. V prípade prepustenia chce viesť riadny život, chce sa zamestnať.

Odsúdený pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti. Skonštatoval, že v prípade podmienečného prepustenia by mohol bývať u svojho brata a do budúcna by mohol pracovať ako pomocník na stavbe. Vyjadril svoj kritický postoj ku skutku, ktorý spáchal a oľutoval svoje konanie.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne poukázal na hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého je zrejmé, že odsúdený G. I. si plnil svoje povinnosti a táto správa obsahuje záznam, že počas výkonu väzby sa v pedagogickej dokumentácii eviduje jedno porušenie ústavného poriadku, no po dôraznom upozornení personálom ústavu sa už to neopakovalo. Od 12.06.2007 bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a premiestnený na výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Tak, ako poukázal na to súd prvého stupňa, počas výkonu tohto trestu v tomto ústave adaptácia prebiehala bez nedostatkov. Nebolo zaznamenané žiadne porušenie interných predpisov. Bola udelená jedna disciplinárna odmena za dlhodobé pozitívne výsledky na pracovisku. Disciplinárne potrestaný nebol.

Dňa 10.02.2010 bol premiestnený na výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Z pedagogickej dokumentácie vyplynulo, že participoval na plnenie stanoveného programu zaobchádzania. Vytvoril si podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z maximálneho do stredného stupňa stráženia. Z tohto obdobia evidujú dve disciplinárne odmeny za príkladné plnenie pracovných povinností. Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1Nt/31/2012 zo dňa 11.06.2012 došlo k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z maximálneho stupňa stráženia do stredného stupňa stráženia. Adaptácia v tomto ústave bola bez nedostatkov. Z tohto obdobia evidujú progres u odsúdeného a bolo mu udelených ďalších 9 disciplinárnych odmien za príkladné plnenie pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený pozitívne participoval na plnenie stanoveného programu zaobchádzania. Vytvoril si tak podmienky na zmenu výkonu trestu odňatia slobody zo stredného stupňa do minimálneho stupňa stráženia. Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1Nt/37/2015 zo dňa 06.07.2015 došlo k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia.

Dňa 14.07.2015 bol premiestnený na oddelenie výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove ÚVV a ÚVTOS Prešov. Adaptácia prebehla bez vážnejších problémov. Správanie, vystupovanie odsúdeného bolo stále na požadovanej úrovni v súlade s ústavným poriadkom. Príkazy, nariadenia príslušníkov plnil. V osobných veciach udržiaval primeraný poriadok. Do konfliktných situácií v kolektíve odsúdený sa nedostával. Zásady osobnej hygieny dodržiaval. Celkovo bol disciplinárne 3-krát odmenený. Vykonáva dlhodobo funkciu predsedu samosprávy odsúdených. Výkon funkcie a spolupráca s pedagógom je počas celého obdobia bez negatívnych poznatkov. Neboli zistené žiadne nedostatky v plnení úloh člena samosprávy. V čase osobného voľna iniciatívne sa zapája do akcií organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Svoj voľný čas trávi posilňovaním, hraním loptových hier na ústavnom ihrisku, rozhovormi, sledovaním televízneho vysielania a vychádzkami. Pravidelne udržiava kontakt prostredníctvom korešpondencie, sporadicky prostredníctvom kontaktných návštev s blízkymi. Právo na telefonovanie využíva. Rovnako aj právo na prijímanie balíkov. Počas celkového výkonu trestu odňatia slobody bol 15-krát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Resocializačná prognóza sa javí byť ako menej priaznivá, vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, ako aj na závažnosť trestnej činnosti, preto je riziko sociálneho zlyhania do budúcna stredné. Vzhľadom na uvedené navrhli, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, preto odporúčali jeho podmienečné prepustenie s dohľadom.

Vzhľadom na závažnosť trestného činu, pre ktorý bol G. I. odsúdený, súd pribral do konania znalca z odboru psychológie, ktorý vyšetril osobnosť odsúdeného. Súd prvého stupňa podrobne prevzal závery tohto znaleckého posudku. Poukázal nielen na tieto závery, ale aj na výsluch znalca a tu krajský súd zdôrazňuje, že znalec ustálil, že počas výkonu trestu došlo k osobnostnému dozretiu odsúdeného. Osvojil si adaptívne stratégie na zvládnutie problémov. Možno konštatovať priaznivú resocializačnú prognózu. Aj hodnotenie ÚVV a ÚVTOS je v podstate priaznivé, nakoľko konštatovali, že počas výkonu trestu nedošlo ani k jednému agresívnemu zlyhaniu. Jeho kvalitná socializácia po prepustení z výkonu trestu bude závisieť od toho, čím skôr dôjde k zaradeniu do pracovného pomeru. Znalec aj odporučil, že v rámci postpenitenciárnej starostlivosti v rámci probačného dohľadu, treba s odsúdeným pracovať intenzívne, aby došlo k lepšiemu spracovaniu aj negatívnych skúseností a ich priebežného ventilovania ako prevencie zlyhaní. Znalec sa zaoberal aj závažnosťou konania, kde konštatoval, že tento skutok bol spáchaný v mladom veku, no u odsúdeného došlo k dozretiu osobnosti a nebezpečenstvo opakovania trestnej činnosti rovnakého charakteru pod vplyvom alkoholu je nízke. Tu zdôraznil, že 13 rokov abstinoval od požívania alkoholu, ale aj od gamblingu. Pobyt na slobode znalec pre spoločnosť nepovažuje za nebezpečný. Rovnako znalec odporúčal pri probačnom dohľade zamerať sa hlavne na kontrolu konzumu alkoholu a gamblingu. Postpenitenciárna prognóza u odsúdeného je priaznivá. Ten prejavuje snahu zmeniť sa. Má dobré zázemie. Má sa kde vrátiť. Schopnosť prispôsobenia sa odsúdeného na životné podmienky mimo ústavu v prípade prepustenia na slobodu je dobrá.

Súd prvého stupňa oboznámil aj listinné dôkazy a pripojený spis a vo svojom rozhodnutí podrobne poukázal na jednotlivé skutočnosti vyplývajúce aj z týchto listinných dôkazov.

V prvom rade súd prvého stupňa skúmal formálne podmienky pre prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Dospel k správnemu záveru, že vykonal viac ako 3 uloženého trestu odňatia slobody. Následne, súd prvého stupňa sa zaoberal materiálnymi podmienkami a dospel k správnym záverom, že aj materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného sú splnené. Je potrebné konštatovať, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody plnil si svoje povinnosti. Nemožno sa stotožniť s názorom sťažovateľa, že má aj negatívne záznamy. Je zaznamenaný jeden negatívny poznatok, ktorý bol počas výkonu väzby a ktorý bol napravený po dôraznom upozornení príslušníkov príslušného ústavu. Tu krajský súd zdôrazňuje, že tento negatívny poznatok bol odstránený a neviedol ani k disciplinárnemu potrestaniu. Počas celého výkonu trestu odňatia slobody odsúdený plnením pracovných povinností preukazoval nápravu a polepšenie. Je potrebné zdôrazniť, že práve plnenie povinností viedlo k tomu, že z ústavu s maximálnym stupňom stráženia bol premiestnený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Počas tak dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody má iba pozitívne záznamy, za čo bol disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Je zrejmé, že aktívne sa zapája do činností a je vzorom aj pre ostatných odsúdených, pretože sa stal aj členom a predsedom samosprávy odsúdených.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zdôrazňuje, že v závere hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov je konštatované, že resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá, vzhľadom na dosiahnuté

vzdelanie, závažnosť trestnej činnosti, a preto riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné. Krajský súd musí konštatovať, že dosiahnuté vzdelanie nemôže hendikepovať odsúdeného, aby nemal nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa názoru krajského súdu, práve takéto hľadiská ako dosiahnuté vzdelanie, sociálne prostredie, z ktorého vychádza odsúdený, hendikepujú odsúdených pri podávaní žiadostí o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a stavajú ich do horšieho svetla, no je potrebné mať aj na zreteli samotný záver tohto hodnotenia, že aj ústav navrhol podmienečne prepustiť odsúdeného s dohľadom.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní mal na zreteli aj závažnosť trestného činu, za ktorý bol G. I. odsúdený, a dospel k záveru, že skúšobná doba v trvaní 6 rokov, je dobou primeranou a postačujúcou. V rámci postpenitenciárnej starostlivosti súd prvého stupňa postupoval správne, keď nariadil u odsúdeného dohľad probačným a mediačným úradníkom na 3 roky, čím vlastne odsúdený bude pod sústavnou kontrolou. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní citlivo zhodnotil okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu a správne postupoval, keď uložil odsúdenému aj obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatváraní stávok. Pre dosiahnutie úspešnej postpenitenciárnej starostlivosti je namieste aj uloženie povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe a uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.