Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-38-2022.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Subarea
27Co/38/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa O. W., so sídlom O. S. W. č. XX, B.: XX XXX XXX proti: 1/ G. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom W. č. XX, 2/ A. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom W. č. XX, 3/ C. H., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XX, zast. K. L. C.. N. R., E.. so sídlom D. XX, F., B.: XX XXX XXX, 4/ C. W., nar. X.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, 5/ K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XX, zast. K. L. C.. N. R., E.. so sídlom D. XX, F., B.: XX XXX XXX, 6/ A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. pri N. č. XX a 7/ K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. februára 2022, č.k. 11C/1/2022-54 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
G. Z., A. Z., C. H. a K. H. p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
C. W., A. I. a K. R. n e p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. a III. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným v 1.,2., 3. a 5. rade priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a žalovaným v 4.,6. a 7. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za osvedčené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. W., obec W., evidovaných na LV č. X, vedenom na Okresnom úrade D., Katastrálnom odbore, pozemku registra C KN, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, na ktorých je umiestnená miestna komunikácia. G. Z., C. H., C. W., K. H., A. I., K. R. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. W., obec W., evidovaných na LV č. XX, vedenom na O. úrade D., Katastrálnom odbore, pozemok registra C KN, parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 100 m2. A. Z. ako manžel G. Z. má na nehnuteľnosti hlásený len trvalý pobyt. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadi protistrane povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k znemožneniu prechodu alebo prejazdu cez parcelu C KN č. XX v k.ú. W., obec W., evidovanej na LV č. XX vedenom na Okresnom úrade D., katastrálnom odbore v tej časti, kadiaľ vedie miestna komunikácia z dôvodu, že manželia Z. začali v roku 2020 parkovať auto na miestnej komunikácii, a tak bránili k prechodu ostatným k svojim nehnuteľnostiam. Ďalej navrhovateľ odôvodnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou verejného záujmu, na základe ktorého je možné obmedziť aj vlastnícke právo a nariadiť, aby parc. č. XX v úseku, cez ktorý vedie miestna komunikácia, bola stále priechodná a prejazdná. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods.1až 3,§325 ods.1 a 2, §326 ods.1 a 2, §327, §328 ods.1 a 2, §329 ods.1 a 2, §332
CSP,§128 ods.1 Občianskeho zákonníka, čl.20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré odkazoval a vyhodnotil návrh ako nedôvodný. Konštatoval, že navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení. V konaní nemal súd prvej inštancie zo žiadnych listinných dôkazov osvedčený verejný záujem obce ani neoprávnené bránenie protistrany k prechodu a prejazdu cez parc. č.XX. Z obsahu návrhu vyplynulo, že navrhovateľ sa obmedzil len na nepodložené tvrdenia o konaní protistrany, predovšetkým manželov Z., C. H. a K. H., ktorí bránili ostatným obyvateľom obce (vlastníkom susediacich nehnuteľností, vlastníkom rodinných domov č. XX a č. XX) v prechode, prístupe a vjazde k svojim nehnuteľnostiam. Z fotografií predložených v konaní, ktoré mali dokázať tvrdenia navrhovateľa o tom, že protistrana na predmetnej komunikácií parkujú osobný automobil, nebolo možné usúdiť, či v skutočnosti dochádzalo zamedzeniu prístupu vjazde ostatným obyvateľom k rodinným domom č. XX a č. XX. Navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov protistrany, a to rozhodujúcimi skutočnosťami, a najmä priamu a bezprostrednú hroziacu ujmu. Súd prvej inštancie uviedol, že sporná je aj otázka vecnej legitimácie navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, preto o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch rozhodnutia.
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd uložil protistrane povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k znemožneniu prechodu alebo prejazdu cez parcelu C KN č. XX v k. ú. W., obec W., evidovanej na LV č. XX vedenom na Okresnom súde D., katastrálnom odbore, v tej časti kadiaľ vedie obecná komunikácia, na obdobie jedného roka. Uviedol, že vzniknutú situáciu sa snažil riešiť už tri roky, pričom hľadal najvhodnejšie alternatívy, ktoré by čo v najmenšom rozsahu zasiahli do práv obyvateľom, a to bez vzniknutej ujmy. Ďalej tvrdil, že najstarší občania obce upozorňovali na to, že v úseku, ktorý je predmetom sporu bola vždy cesta a nebola vo vlastníctve rodiny H., ale vo vlastníctve obce. Na preukázanie týchto tvrdení sa navrhovateľ snažil získať dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia potvrdili, napr. išlo o katastrálnu mapu z roku 1942, na ktorej má pare. č. XX iný tvar, ako má súčasne, žiadosť o prešetrenie na základe čoho došlo k prevodom vlastníctva, nakoľko podľa žalobcových záznamov z roku 1973 mala parc. č. XX výmeru 50 m, kúpna zmluva, z ktorej je zrejmé, že rod. H. môže byť vlastníkom najviac 3/4 z predmetnej parcely a iné. Ďalej navrhovateľ priložil záznamy, z ktorých obsahu vyplynulo, že rodina H. bola opakovane riešená stavebnou komisiou za zásahy do miestnej komunikácie. V podanom odvolaní, ako aj v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznil skutočnosť, že sa snažil dohodnúť o zámene pozemkov, avšak túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Navrhovateľ sa pokúsil situáciu riešiť aj tým, že v letných mesiacoch roku 2021 upravil na náklady obce terén na par. č. XX tak, aby tam protistrana (najmä rod. Z.) mohla parkovať. K tvrdeniam protistrany, že motorové vozidlo na spornom mieste parkujú len v zime považuje za nepravdivé, a mal za to, že predmetné vozidlo tam parkuje v každom ročnom období. Ďalej nebolo pravdou, že navrhovateľ sa o túto cestu nestará. V neposlednom rade dôvodil tým, že sa opakované konflikty medzi rod. Z. a L. pokúsil riešiť, avšak s návrhom na usporiadania vlastníckych pomerov protistrana nesúhlasila, ako ani so zriadením vecného bremena. Vyjadril názor, že v podanom návrhu opísal skutočnosti, ktoré predchádzali podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a nevzhliadol inú možnosť ako danú vec riešiť. V danej veci nedošlo k dohode, nakoľko protistrana neprejavila záujem urovnať situáciu. V závere navrhovateľ dôvodil tým, že vlastnícke práva protistrany nebudú nariadením neodkladného opatrenia dotknuté.
3. G. Z., A. Z., C. H. a K. H. v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že napadnuté uznesenie považujú za náležite zdôvodnené. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že skutkové tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde. Dôvodili, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu koncentračnej zásady v odvolacom konaní a to tým, že v ňom poukázal na viacero dôkazov, ktoré mali zakladať dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak zo strany navrhovateľa nebolo tvrdené, že by predmetné novoty nemohol predložiť a použiť pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Uviedli, že konkrétne dôkazy boli zrejme predložené v nadväznosti na napadnuté uznesenie. Poukázali aj na zmenený žalobný návrh v podanom odvolaní, v konkrétnostiach doplnením trvania neodkladného opatrenia v prípade jeho vydania v znení: „na obdobie jedného roka “ s tým, že takéto obmedzenie v prvotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia absentovalo. V nadväznosti na uvedené dôvodili novou právnou úpravou procesného postupu v zmysle ktorej, v odvolacom konaní nie je možné pripustiť zmenu žaloby na základe ust. §371CSP. Žalovaní duplicitne upozornili (v zmysle skoršieho vyjadrenia) , že cez par.č. XX miestna komunikácia nevedie, nakoľko par, č. XX je vo výlučnom vlastníctve žalovaných a nespĺňa zákonné vymedzenie pojmu „miestna cesta“.
K tvrdenému odkázali na ust. § 4b ods.1 Cestného zákona. K odvolacím námietkam smerujúcich k vytvoreniu parkovacích miest navrhovateľom uviedli, že nemali vedomosť o parkovacích miestach, až do momentu doručenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V ďalšom deklarovali, že úprava terénu na parkovacie miesto nebola vykonaná a vynaložené náklady na úpravu terénu ako sám navrhovateľ tvrdil žiadnym spôsobom nepreukázal. Zdôrazňovali, že nikdy žiadnym spôsobom účelne nebránili prechodu, ani prejazdu osobám, ktoré takýto prechod či prejazd vyžadovali a ani nenarúšali pokojné užívanie vlastníckych práv iných. V závere opätovne zdôraznili, že rod. L. disponuje prístupom k svojej nehnuteľnosti, a to dokonca bez potreby prechodu cez ich pozemok žalovaných a bez potreby obmedzenia vlastníckeho práva.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Jednou z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný súdom v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku strany sporu musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ v danom prípade nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán formou požadovaného procesného inštitútu neodkladného opatrenia, ktorá je zákonnou podmienkou pre uplatnenie tohto inštitútu.
12. Navrhovateľ ako obec sa podaným návrhom domáha voči G. Z., A. Z., C. H., C. W., K. H., A. I. a K. R. uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k znemožneniu prechodu alebo
prejazdu cez parc. CKN č. XX v k. ú. W., obec W., evidovanej na LV č. XX, vedenom na Okresnom úrade D., katastrálny odbor v tej časti, kadiaľ vedie obecná komunikácia, ktorej parcely sú menovaní, okrem A. Z., spoluvlastníkmi. Neodkladnosť požadovaného uloženia povinnosti odôvodnil navrhovateľ tým, že G. Z. a A. Z. začali v roku 2020 parkovať auto na miestnej komunikácií a bránili tak prechodu ostatným k svojim nehnuteľnostiam. Obyvatelia domu č. XX (rodina L.) sa snažili za účasti starostky obce s nimi rozumne dohodnúť, avšak bezúspešne. Dochádza medzi nimi čoraz častejšie k slovným atakom, niekoľkokrát sa s touto problematikou zaoberalo obecné zastupiteľstvo. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia videl v tom, že hrozí obava, že po výmene názorov môže dôjsť aj k fyzickým útokom, syn pána L. je nútený nosiť pána C. L. vo veku 83 rokov na rukách či už do auta, alebo do sanitky, rovnako všetky nákupy musia nosiť v rukách. Ďalšiu obavu videl v tom, že môže vzniknúť požiar, ku ktorému sa nedostanú hasiči. Nariadenia neodkladného opatrenia sa tak domáhal z dôvodu zachovania pokojného a bezpečného stavu v tom zmysle, aby obyvatelia rodinných domov súp. č. XX a č. XX, ako aj spolumajitelia okolitých pozemkov, mali zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam. Podaným návrhom sa v podstate tak domáhal usporiadania vzťahov medzi konkrétnymi fyzickými osobami, vlastníkmi susediacich nehnuteľností, ktorí, ako vyplýva z obsahu spisu, sa súdnej ochrany svojich práv nedomáhali, žiadnu žalobu, napr. o zriadenie vecného bremena nepodali. Navrhovateľ ako obec v návrhu neuviedol, či a čoho sa mieni domáhať vo veci samej, a tak neuviedol a neosvedčil vzťah medzi požadovaným obsahom ochrany poskytovanej neodkladným opatrením a výrokom prípadného rozsudku vo veci samej.
13. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, teda situácie, ktoré neznesú odklad do skončenia konania vo veci samej, čo v danom prípade splnené nie je.
14. Súd mal z obsahu spisu za osvedčené, že situácia medzi stranami trvá už dlhšiu dobu, a to najmenej od roku 2020 a teda navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie nemá charakter naliehavosti a nevyhnutnosti.
15. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, tak objektívne neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej neodkladnej úpravy.
16. Odvolací súd z predložených dôkazov a z tvrdení navrhovateľa nezistil existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, nezistil dôvody, pre ktoré by sa nemohli tí, ktorým by svedčala aktívna legitimácia, domáhať splnenia požadovanej povinnosti formou rozsudku vo veci samej, ktorému predchádza dôslednejšie vykonané dokazovanie a komplexné právne posúdenie širšie zisteného skutkového stavu. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení je rozsah dokazovania zúžený v dôsledku lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že konanie o veci samej sa ešte fakticky nezačalo, takže neexistujú žiadne výsledky procesného dokazovania a toho, že súd koná bez pojednávania a bez vypočutia strán. Tomu zodpovedá vyžadované splnenie podmienky, že súdna úprava pomerov neznesie pre hroziacu ujmu odklad.
17. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti spornej veci. Úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nebolo odvolacím súdom zistené.
18. Záverom odvolací súd dodáva, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nijakým spôsobom neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané, že pomery účastníkov je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia.
19. Odvolací súd zároveň uvádza, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôkazmi navrhovateľa predloženými v odvolaní (katastrálna mapa z roku 1942, zápisnice zo zasadnutia A. G. W., záznamy stavebnej komisie, návrh na usporiadanie
vlastníckych pomerov a iné), nakoľko išlo o skutočnosti smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej, vyžadujúcich si rozsiahle dokazovanie v prípade, ak by bola podaná žaloba vo veci samej.
20. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 389 ods.1 CSP potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení §255 ods. 1 CSP a v zmysle uvedeného G. Z., A. Z., C. H. a K. H. , ktorí mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania(o neodkladnom opatrení) v celom rozsahu. C. W., A. I. a K. R. žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov tri ku nule (§393 ods. 2CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).