Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-139-2016.pdf
PDF · 104.31 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: PLAUTER, s.r.o., IČO: 36 565 580, so sídlom Komárno - Nová Stráž, Smrečinová 567/4, zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Roman Blažek, s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovanému: S. B., nar. XX. L. XXXX, bytom N., Y. XXXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o 1.850,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 24. marca 2016 č.k. 7C/58/2010-287, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 488, § 489 a § 491 ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou zamietnutia žaloby žalobkyne v celom rozsahu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, keďže z dokazovania vykonaného v tomto v konaní ako aj z výpovede samotnej žalobkyne na pojednávaní súdu konanom dňa 14. marca 2013 vyplynulo, že dlžníkom žalobkyne je X. B., ktorý bol objednávateľom služieb (svadobnej hostiny), ktorých zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. V tejto súvislosti poukázal najmä na postoj žalovaného, ktorý od počiatku sporu svoju pasívnu legitimáciu namietal, nakoľko popieral skutkové tvrdenia žalobkyne, že si u nej objednal pohostenie svadobných hostí zúčastnených na svadbe jeho dcéry konanej dňa 27. septembra 2008, ďalej poukázal na znenie objednávky - bez uvedenia dátumu (č.l. 220), kde ako objednávatelia sú uvedení X. a C., ale aj výpovede v konaní vypočutých svedkov X. B. a C. B.. Svedkovia totiž pred súdom jednoznačne prehlásili, že svadobnú hostinu u žalobkyne objednal a v skutočnosti aj uhradil ženích - X. B..
1.2 O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, viniac súd, že tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu a že riadnym neodôvodnením svojho rozhodnutia odňal žalobkyni právo konať pred súdom dôvodiac, že súdu unikli niektoré súvislosti a skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že žaloba žalobkyne je podaná dôvodne, že súd nedal žiadnu odpoveď
na otázku, prečo by žaloval žalobca žalovaného, ak objednávateľom svadby bol ženích, keď jedinou logickou odpoveďou je len tá, že v danej veci vzťahy nie sú také jednoduché, ako je jednoduchý vzťah objednávateľ a dodávateľ a zrejme žalobca má nejaký dôvod žalovať práve žalovaného a nie objednávateľa. Obdobne zostalo nezodpovedané, prečo by vystavoval žalobca príjmový pokladničný doklad z 26. septembra 2008 na sumu 100.000 SK na meno žalovaného, ak by tú sumu platil objednávateľ - čo by bolo nelogické, ďalej z akého dôvodu žalobkyňa vystavila príjmový pokladničný doklad zo 6. októbra 2008 o zaplatení sumy 60.000 SK na meno žalovaného, ak nemala zjavne žiadnu prekážku vystaviť príjmový pokladničný doklad na meno ženícha - objednávateľa a to najmä, ak svedkyňa P. G. vo svojej výpovedi potvrdila, že peniaze položil na stôl žalovaný. Súd nezaujal žiadne stanovisko k výpovediam konateľa žalobkyne, ako aj ku svedeckej výpovedi svedkyne T. G., ktorá potvrdila, že príjmový doklad bol vystavený na meno žalovaného preto, že bolo povedané, že pán B. platí svadbu a on nemal námietky proti tomu, že on platí svadbu, pretože práve on namietal výšku ceny. Obdobne súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nezrovnalosťami vo výpovediach svedkov žalovaného, napríklad manželky a dcéry žalovaného zo 14. marca 2013. Nezodpovedaná zostala aj otázka: Ak mala byť dohoda o celej cene svadby 70.000 SK, prečo bola platená záloha vo výške 100.000 Sk a prečo doplácali 60.000 Sk? V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky spisovej značky III. ÚS 311/07, III. ÚS 102/2012.
3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), a f) O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2018.
6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1.850,91 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.850,91 eur od 8. októbra 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobkyni riadne a včas faktúru číslo 2008/206 z 30. septembra 2008, splatnú dňa 7. októbra 2008 v sume 7.161, 93 eur. Z fakturovanej sumy bola uhradená dňa 26. septembra 2008 záloha vo výške 3.319,39 eur (100.000 SK) a dňa 6. októbra 2008 suma 1.991,63 eur (60.000 SK) a tak nedoplatok fakturovanej sumy vo výške 1.850,91 eur s príslušenstvom predstavuje sumu, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa voči žalovanému v tomto konaní domáha.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o nepreukázaní pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, či jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a či pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku bolo žalobkyni odňaté právo konať pred súdom.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobkyne s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.
11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, že súd nedal žiadnu odpoveď na ňou nastolené otázky (Prečo by žaloval žalobca žalovaného, ak objednávateľom svadby bol ženích? Prečo by vystavoval žalobca príjmový pokladničný doklad z 26. septembra 2008 na sumu 100.000 SK na meno žalovaného, ak by tú sumu platil objednávateľ? Z akého dôvodu žalobkyňa vystavila príjmový pokladničný doklad zo 6. októbra 2008 o zaplatenie 60.000 SK na meno žalovaného, ak nemala zjavne žiadnu prekážku vystaviť príjmový pokladničný doklad na meno ženícha - objednávateľa?) odvolací súd uvádza, že tieto námietky je potrebné považovať za právne irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko úlohou súdu v sporovom konaní nie je dávať odpovede na otázky z akého dôvodu žalobca podal žalobu voči žalovanému, ak žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v spore, prípadne z akého dôvodu žalobca vystavil účtovný doklad určitého znenia. Okrem toho, tak ako to uzavrel aj súd prvej inštancie, z dokazovania vyplynulo, že objednávateľom svadobnej hostiny bol X. B., ktorú skutočnosť jednoznačne a zrozumiteľne potvrdil opakovane samotný konateľ žalobkyne (tu pozri napr. zápisnicu z pojednávania konaného dňa 7. apríla 2011 - č.l. 82 - 85), naposledy však na pojednávaní súdu konanom dňa 30. novembra 2015, keď na dotaz súdu uviedol "Svadbu objednal X., pán X. B.“, a ďalej „.....v danom prípade, keďže pán X. B. niekedy pracoval u nich, dovolili mu, aby zálohu dal len v piatok, teda pred svadbou jeden deň.... X. B. bol vyzvaný aby doniesol zálohu v piatok a to pred svadbou na čo povedal, že on nemá žiadne peniaze a príde svokor a on to zaplatí“. Z týchto vyjadrení konateľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu „dohody zabezpečení svadobnej hostiny“ v priestoroch žalobkyne pre objednávateľa došlo pred tým, ako sa konateľ žalobkyne vôbec stretol so žalovaným. Takýto záver, že k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy strán došlo skôr, ako jeden deň pred samotnou hostinou (a to aj vzhľadom na rôzne dohody o započítavaní si vzájomných plnení strán) je aj logický.
12. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje pasívnu legitimáciu žalovaného z jeho údajného verbálneho prehlásenia, že žalobkyni navrhol uhradenie celej svadby a žalobkyňa tento jeho návrh akceptovala a tak vznikol zmluvný záväzok medzi účastníkmi konania odvolací súd uvádza:
13. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nebolo sporné, že objednávateľom plnení („svadobnej hostiny“) voči žalobkyni ako dodávateľke, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha bol pán X. B., ktorému logicky, po plnení zo strany dodávateľky, z takéhoto právneho úkonu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú odplatu za objednané a prevzaté plnenia (488 a § 489 O.z.). Konštrukcia naznačovaná žalobkyňou, že X. B. si síce vo svojom mene (v konaní totiž nikto netvrdil, že konal v mene a na účet žalovaného) objednal u žalobkyni tovar a služby, ale z takejto objednávky vznikla (bez ďalšieho relevantného právneho úkonu) povinnosť zaplatiť za dodaný tovar a služby tretej osobe - žalovanému je právne neudržateľná ale aj nelogická. Je logické, že žalobkyňa po splnení si povinnosti
dodať objednaný tovar a služby v takomto prípade v jestvujúcom právnom vzťahu vystupovala v pozícii veriteľa a objednávateľ - p. X. B., v pozícii dlžníka, s povinnosťou zaplatiť dohodnutú odplatu za odobratý tovar a služby (takýto záver vyplýva aj z výpovede žalobkyne, ktorá konala až do dňa bezprostredne predchádzajúceho samotnej hostine výlučne s ním a aj ho vyzvala na zaplatenie zálohy). Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný takýto dlh X. B. prevzal, bolo jej povinnosťou v konaní preukázať, že sa tak stalo určitým a zrozumiteľným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 O.z.) urobeným vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (pod sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 O.z.), teda v písomnej forme, nakoľko len takýmto právnym úkonom mohlo dôjsť k účinnému prevzatiu dlhu dlžníka (§ 531 ods. 1 a 3 O.z.) a tak ku vzniku práva žalobkyne domáhať sa splnenia dlhu už voči žalovanému (k založeniu pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní). V tejto súvislosti pre poriadok odvolací súd ďalej dodáva, že žalobkyňa ani len netvrdila, že by takáto dohoda spĺňajúca práve citované obligatórne zákonné podmienky bola vôbec medzi veriteľom - žalobkyňou a žalovaným ako údajným preberateľom dlhu objednávateľa uzatvorená. Len prípadné všeobecné prehlásenia žalovaného po tom, čo už došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobkyňou ako dodávateľom a X. B. ako objednávateľom, „že on platí svadbu“, prípadne položenie určitej finančnej hotovosti na stôl na recepcii hotela - v priestoroch žalobkyne (hoc ani tieto úkony v konaní jednoznačne preukázané neboli a naďalej zostali spornými ako to správne uzavrel súd prvej inštancie) nemohli platne založiť pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní.
14. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyne preukázať žalobkyňou tvrdenú pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore odvolací súd dodáva, že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze (ako tomu bolo aj v práve prejednávanej veci), ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
15. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
16. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosti odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
17. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.
18. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.
19. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania.
20. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
22. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).