Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17C-27-2022.pdf
PDF · 106.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/27/2022
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore navrhovateľa: T. W., N.. X.X.XXXX, A. V. A. X, XXX XX W., proti odporkyni: R. W., T.. V., N.. XX.X.XXXX, W. A. X N. F., R. XPD T., B. K. M.Ľ. A. P. B. Í., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť obnoviť pôvodnú zmluvu o prenájme domu a umožniť navrhovateľovi obývať dom na adrese X N. F., T., R. XPD, B. K. M. A. P. B. Í..
II. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akejkoľvek manipulácie so spoločným majetkom manželov do právoplatnosti rozhodnutia súdu o BSM z a m i e t a .
III. Navrhovateľ n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2022 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporkyni uložil povinnosť s okamžitou platnosťou obnoviť s prenajímateľom pôvodnú zmluvu o prenájme domu a povinnosť umožniť navrhovateľovi znova obývať spoločne prenajatý dom, ďalej tiež povinnosť odporkyne znášať prítomnosť navrhovateľa v spoločnej domácnosti do času rozhodnutia súdu o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, aby žiadnym spôsobom neobmedzovala rodičovské práva a povinnosti otca voči maloletým deťom a napokon tiež povinnosť zdržať sa akejkoľvek manipulácie so spoločným majetkom manželov až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o BSM. Svoj návrh odôvodnil tým, že niekedy začiatkom roka 2022 odporkyňa zo dňa na deň oznámila navrhovateľovi a ich deťom, že sa chce rozviesť. Do dňa spísania návrhu ale o rozvod nepožiadala. Žiaden súd, ani na Slovensku, ani v Spojenom kráľovstve, nijakým spôsobom nerozhodoval o rodičovských právach navrhovateľa a ani odporkyne. Vydanie neodkladného opatrenia zdôvodnil skutočnosťami uvedenými v bodoch:
- porušenie rodičovských práv navrhovateľa vo vzťahu k ich spoločným maloletým deťom (Príloha 1),
- neoprávnené a násilné vysťahovanie zo spoločne prenajatého domu v UK (Príloha 1),
- odvod pri uzatváraní novej nájomnej zmluvy (Príloha 1),
- zlý psychický stav ich deti po udalostiach, ktoré odporkyňa vytvorila (Príloha 3 a 6),
- neoprávnené zadržiavanie cestovných aj iných dokladov detí (Príloha 1),
- nedostatočná a povrchná starostlivosť odporkyne o spoločné maloleté deti (Príloha 4 a 6),
- neoprávnený výber spoločných finančných prostriedkov určených na splátky hypotéky a nájmu za byt na Slovensku (Príloha 7),
- neoprávnená manipulácia s majetkom na Slovensku bez vedomia navrhovateľa (Príloha 1),
- prisvojenie si spoločných detí, rozdelenie majetku podľa vlastného uváženia, vydieranie (Príloha 1).
2. K návrhu navrhovateľ pripojil sedem očíslovaných príloh, na ktoré odkázal pri jednotlivých dôvodoch pre vydanie neodkladného opatrenia. Príloha č. 1 obsahovala navrhovateľom podrobnejšie spísané dôvody pre podanie tohto návrhu. Príloha č. 2 screenshot komunikácie medzi navrhovateľom a odporkyňou z mobilu. Príloha č. 3 fotografie, ktoré navrhovateľovi poslala dcéra. Príloha č. 4 obsahovala screenshot komunikácie s dcérou cez mobil. Príloha č. 5 fotografie z prenajatého bytu v UK, na ktorých má byť zachytená pleseň v domácnosti. Príloha č. 6 predstavuje screenshot komunikácie s deťmi o ich vzájomných vzťahoch, ako aj komunikáciu preposlanú matkou navrhovateľa. Príloha č. 7 je detail transakcie zo dňa 12.2.2022 z účtu vedeného na meno navrhovateľa, kde ako príjemca je uvedená odporkyňa.
3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 17C/27/2022-19 zo dňa 26.4.2022 súd vylúčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť znášať prítomnosť navrhovateľa v spoločnej domácnosti do času rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, aby žiadnym spôsobom neobmedzovala rodičovské práv a povinnosti navrhovateľa voči maloletým deťom E. E. W., N.. XX.X.XXXX P. K. P. W., N.. XX.X.XXXX na samostatné konanie z dôvodu, že navrhované neodkladné opatrenie v predmetnej časti má povahu agendy rodinných vecí a starostlivosti súdu o maloletých a nehodí sa na spojenie s ostatným obsahom navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý má povahu civilnoprávnej agendy.
4. Keďže v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom - jednak navrhované neodkladné opatrenie sa má týkať práv k nehnuteľnosti v zahraničí - v B. K. M. A. P. B. Í. (Ď. R. „. K.) a taktiež odporkyňa má v uvedenom štáte pobyt, súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie vo veci.
5. Podľa § 9 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 9. Podľa § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
10. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
11. Po vystúpení B. K. D. Z. Ú. (a po prechodnom období, ktoré trvalo do 31.12.2020) je v zmysle Dohody o vystúpení B. K. z EÚ možné založiť právomoc slovenského súdu na konanie podľa nariadení Európskej únie iba v rozsahu, v ktorom možno založiť právomoc voči osobám so sídlom v tretích štátoch podľa týchto nariadení a v ostatných prípadoch iba podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/97/20160701>. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
12. Súd skúmal osobitne možnosť založiť právomoc tunajšieho súdu konať vo veci povinnosti obnoviť zmluvu o prenájme domu a osobitne vo veci povinnosti zdržať sa nakladania s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, keďže každá z týchto povinností sa môže spravovať osobitným režimom a dospel k záveru, že vo veci návrhu na neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť obnoviť zmluvu o prenájme domu nemá právomoc na konanie a rozhodnutie a vo veci uloženia povinnosti zdržania sa nakladania s majetkom v BSM je možné založiť právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie o veci.
13. Vo vzťahu k predmetu konania vzťahujúceho sa k prenájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Spojenom kráľovstve súd nezistil žiadne ustanovenie zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práva súkromnom a procesnom, ani žiadnu medzinárodnú alebo dvojstrannú dohodu, na základe ktorej by mohol založiť právomoc slovenského súdu rozhodovať vo veci, ktorá vzhľadom na svoju povahu - právo k nehnuteľnosti, resp. nájom nehnuteľnosti v B. K. - má skutočnú väzbu na iný štát. Práva k nehnuteľnostiam sú prirodzene vyňaté z medzinárodných zmlúv (dohovorov) prijatých za účelom určenia pravidiel súdnej právomoci a uznávania a výkonu zahraničných rozsudkov v občianskych alebo obchodných veciach (napr. Dohovor o dohodách o voľbe súdu z 30. júna 2005 - viď kapitola I článok 2. bod 2. písm. l/) tohto dohovoru ), nakoľko účinky takýchto konaní a rozhodnutí nastávajú na území štátu, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, a tak by bolo neprirodzené, aby o nich rozhodovali súdy iného štátu.
14. Keďže súd zistil, že nemá právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by uložil odporkyni povinnosť obnoviť pôvodnú zmluvu o prenájme domu a umožniť navrhovateľovi obývať dom na P. X N. F., T., R. XPD, B. K. M. A. P. B. Í., súd postupom podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9 CSP zastavil konanie v predmetnej časti.
15. Právomoc tunajšieho súdu konať vo veci nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa nakladania s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu súd založil na ustanovení § 37 zákona č. 97/1963 Zb., keďže predmetné konanie sa týka majetkových práv strán sporu, ktoré podľa tvrdení navrhovateľa sa nachádzajú aj na území Slovenskej republiky.
16. Súd sa tak v ďalšom zaoberal už iba návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zaviazal odporkyňu zdržať sa akejkoľvek manipulácie s majetkom v BSM strán sporu až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o BSM.
17. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
21. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
22. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
24. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>
25. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka beci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
26. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
27. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka k dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
28. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. Táto musí v sebe zahŕňať prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (podobne viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1093).
29. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
30. V intenciách vyššie uvedeného súd preskúmal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci týkajúcej sa nakladania s majetkom v BSM a vychádzajúc z v ňom uvedených rozhodujúcich skutočností s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré navrhovateľ popísal aj v Prílohe č. 1 dospel k záveru, že jeho návrhu nie je možné vyhovieť.
31. Za významné pre toto rozhodnutie považuje súd spomenúť aj skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol v Prílohe č. 1 k návrhu vzťahujúce sa na daný predmet konania, a teda ohľadom vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Navrhovateľ v Prílohe č. 1 uviedol, že odporkyňa odišla na týždeň na Slovensko, o čom sa navrhovateľ dozvedel až na poslednú chvíľu a nevedel, na čo, na Slovensku bola. Na Slovensku vybrala zo spoločného účtu obnos peňazí, ktoré navrhovateľ každý mesiac posielal na slovenský účet a ktoré boli určené na platby za byť a hypotéku na Slovensku. Nechala tak napospas a ohrozila dedičstvo detí, ktoré sa dohodli, že nakoniec ostane im. Odporkyňa začala navrhovateľa vydierať, že pokiaľ neprepíše na ňu auto v UK, za ktoré zaplatil 13 000 libier, tak tie peniaze nevráti na účet. Navrhovateľ taktiež platil aj auto, ktoré kúpili ešte predtým. Musel mať dve práce, aby dokázali vyžiť. Odporkyňa dlhé roky pracovala na polovičný úväzok a zadlžovala ich nakúpenými vecami (neraz aj zbytočnosťami), ktoré objednávala cez internet. Celková suma dlhov postupne narastala na 3 500 libier, ktoré musel splatiť navrhovateľ. Počas pobytu na Slovensku odporkyňa vynosila zo spoločného bytu veci bez toho, aby o tom upovedomila navrhovateľa. Navrhovateľ nevie, čo všetko zobrala, keďže si to nemôže pamätať, lebo sa nezdržiavajú v byte celý rok. Urobila to s odôvodnením, že všetko je aj tak spoločný majetok. Navrhovateľ sa pod vplyvom prežitého sklamania skoro psychicky zrútil a musel vyhľadať lekára. Na odporúčanie lekára po návrate odporkyne zo Slovenska odišiel na Slovensko navrhovateľ, a to do bytu v Prešove. S predstihom jej to oznámil s tým, že keď sa dá psychicky do poriadku, tak sa vráti a uvidia, čo bude ďalej. Odporkyňa to zobrala na vedomie a ešte sama mu napísala a aby sa dal do poriadku. Navrhovateľ má dôkaz o tom, že jej písal, že sa na 100 % vráti, lebo mal v ich prenajatom dome deti, odporkyňu, svoje veci a svoju prácu a taktiež chcel dať do poriadku i ich rodinu. Než odišiel nakúpil na rozdiel od odporkyne potraviny, naplnil chladničku i mrazničku jedlom, deťom navaril, vypral uniformy do školy aj ostatné oblečenie, upratal a poumýval riad. Nakúpil aj všetko potrebné pre ich domácich miláčikov. Aj auto nechal odporkyni k dispozícii. Ale odporkyňa peniaze, ktoré na Slovensku vybrala, nevrátila. Práve naopak, pýtala od navrhovateľa ďalšie peniaze, lebo vraj faktúry za plyn a elektrinu, ktoré platila v UK, boli vysoké. Keďže navrhovateľ musel peniaze, ktoré odporkyňa vybrala, vrátiť na slovenský účet a tiež spláca auto, ktoré jej nechal k dispozícii v UK a ktoré po celý čas jeho pobytu na SK používala iba odporkyňa, navyše sa musel navrhovateľ celý čas živiť a potreboval aj peniaze na spiatočnú letenku, tak mu neostali peniaze nazvyš a nemohol jej nič poslať. V ďalšom texte navrhovateľ popísal vzťahy s deťmi i odporkyňou predtým, než odišiel na Slovensko i po návrate do Spojeného kráľovstva, ako ho odporkyňa prakticky vysťahovala zo spoločného nájmu v Spojenom kráľovstve a za privolania polície musel opustiť dom, v ktorom bývali a ako následne v Spojenom kráľovstve prespával týždeň u kamaráta a cez deň žil v aute. Uviedol, že mali pôvodne dohodu, že sa vrátia na Slovensko a všetko pre to robili. Každý rok chodili do Prešova v takom termíne a prispôsobovali si aj čerpanie dovolenky tak, aby sa deti mohli zúčastniť komisionálnych skúšok v ZŠ Májové námestie, Prešov. Stále, keď sa už zdalo, že by sa mohli natrvalo vrátiť do bytu v Prešove, zrazu sa objavil nový dlh, ktorý odporkyňa s takou obľubou vytvárala. Preto sa odchod z UK odkladal z polroka na polrok i napriek tomu, že prenajímaný dom je z roka na rok viac zdravotne závadnejší. Po každom príchode z dovolenky ho museli komplet celý dávať do poriadku, lebo všetko bolo splesneté a pred príchodom zimy museli rozkladať pasce na myši, aby sa ich zbavili. Vlastnia pritom pekný trojizbový zdravotne nezávadný byt v Prešove. Záverom navrhovateľ vyjadril, že by nebol prekvapený, keby odporkyňa to všetko, čo urobila, spravila kvôli benefitom v UK a myslí si, že odporkyňa by neváhala aj podvodom zneužiť britský sociálny systém len preto, aby nemusela pracovať. Prisvojila si deti, majetok v UK i na SK už podľa seba rozdelila a ak navrhovateľ nebude súhlasiť, bude ho vydierať deťmi. Návrhom chce docieliť rozvod, ktorý by mal byť na SK, môcť zabojovať o deti na pojednávaní o úprave rodičovských práv a povinností, ktoré bude v UK (domicil detí) a aby súd rozhodol o ich majetku v riadnom konaní o BSM, aby ho odporkyňa o všetko nepripravila.
32. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie predbežnej ochrany práv v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd mal za to, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil potrebu takejto úpravy pomerov medzi stranami sporu ohľadom ich majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve a súčasne požadované neodkladné opatrenie nariadené iba na základe sumáru skutočností, ktorý uviedol navrhovateľ, by predstavovalo podľa názoru súdu neprimeraný zásah do práva odporkyne nakladať s majetkom, ktorý by nebol súladný s princípom proporcionality.
33. V prvom rade je vo vzťahu k uvedenému potrebné konštatovať, že navrhovateľom požadované neodkladné opatrenie je tak široko formulované (zdržať sa akejkoľvek manipulácie/nakladania s
majetkom v BSM do právoplatnosti rozhodnutia o BSM), že by vyhovením takémuto návrhu došlo k neprimeranému obmedzeniu práv povinnej osoby - odporkyne, keďže predmetné rozhodnutie by jej nariaďovalo zdržať sa nakladania so skutočne akýmkoľvek majetkom v BSM, a teda so všetkým majetkom, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva. Uvedené by jej mohlo znemožňovať zabezpečovať bežný chod domácnosti a potreby maloletých detí, keďže v sebe zahŕňa nakladanie aj s došlými príjmami a akýmkoľvek majetkom aj vyslovene nízkej hodnoty.
34. V súvislosti so široko formulovaným petitom súd na okraj uvádza, že posudzoval obsah návrhu navrhovateľa aj v intenciách zrozumiteľnosti a určitosti navrhovaného neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že navrhovateľom navrhovaný výrok súdu síce je koncipovaný veľmi široko, ale je zrozumiteľný a určitý (požaduje uložiť odporkyni povinnosť zdržať sa manipulácie/nakladania s majetkom v BSM, a teda so všetkým majetkom v BSM) a nie je možné ho podriadiť pod postup podľa § 327 CSP pri vadných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.
35. Súd posudzoval aj možnosť vyhovenia návrhu navrhovateľa aspoň v určitej špecifikovanej časti majetku v BSM, avšak vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení, chýbajúcej špecifikácie majetku v BSM a nedostatku listinných dôkazov osvedčujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť ani z časti.
36. Hoci navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi (napríklad sobášnym listom, listom vlastníctva k nehnuteľnosti a podobne), toto súd preklenul lustráciou v súdnom registri a registri obyvateľov, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa sú manželia, a tak súd považoval minimálne pre potreby rozhodovania o neodkladnom opatrení za osvedčené, že strany majú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi vo vzťahu k manipulácii s majetkom BSM predložil ako jediný dôkaz výpis z transakcie výberu sumy 1 000 EUR. Na základe navrhovateľom uvádzaných skutočností a predloženého dôkazu však súd nenadobudol presvedčenie o tom, že by odporkyňa neprimerane nakladala s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Síce nie je zrejmé, na aké účely bola odporkyňou vybraná hotovosť použitá, avšak rovnako tak nemal súd za osvedčené ani to, že predmetné finančné prostriedky boli použité v rozpore s dohodou manželov o nakladaní s predmetnými finančnými prostriedkami a či takéto nakladanie s uvedenými finančnými prostriedkami sa skutočne vymykalo bežnému nakladaniu s majetkom v BSM. Navrhovateľ uvádzal, že predmetné peňažné prostriedky boli určené na splátky hypotéky. Nepredložil však žiadne dôkazy o tom, v akej výške sú splátky hypotéky, prípadne aké sú alebo boli zostatky na predmetnom účte, či konanie odporkyne skutočne mohlo ohroziť splácanie hypotéky, a teda či došlo k takému konaniu odporkyne, ktoré je objektívne spôsobilé vzbudzovať obavu o zachovanie/neznižovanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
37. Tvrdenia navrhovateľa ohľadom vynesenia vecí z bytu súd taktiež vyhodnotil ako vágne, nakoľko navrhovateľ nekonkretizoval ani jednu vec, ktorá mala byť vynesená z bytu, a tak nie je možné z ním tvrdených skutočností vyhodnotiť, či dochádza k nakladaniu s majetkom v BSM nad rámec bežných vecí, či v nesúlade s dohodou manželov o nakladaní s týmito vecami a či vynesené veci vôbec mali nejakú hodnotu, prípadne akú.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by uložil odporkyni zdržať sa manipulácie/ nakladania s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve do rozhodnutia súdu o BSM, keďže z rozhodujúcich skutočností súd nemal osvedčený záver o potrebe bezodkladnej, naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov konania za účelom ochrany práv navrhovateľa, resp. považoval za neprimerané (v rozpore so zásadou proporcionality) nariadenie neodkladného opatrenia nakladať s akýmkoľvek majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
39. Záverom sa žiada dodať, že je podľa názoru súdu prípustné v odôvodnených prípadoch domáhať sa obdobného neodkladného opatrenia za účelom zamedzenia nakladania s majetkom v BSM, avšak vzhľadom na povahu takéhoto zásahu do práv povinnej osoby je nevyhnutné zo strany navrhovateľa uniesť už v čase spísania návrhu na neodkladné opatrenie bremeno dostatočných skutkových tvrdení a osvedčenia rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi. V danom prípade tomu tak nebolo, a tak súd nemal inú možnosť než návrh navrhovateľa zamietnuť.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní nebol právne zastúpený a predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, u ktorého navrhovateľ vo zvýšenej miere nesie zodpovednosť za vlastnú procesnú aktivitu, kvalitu, precíznosť a presvedčivosť návrhu, súd napokon považuje za vhodné poučiť navrhovateľa, že strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
41. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 42. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľ nemal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech, a preto nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.