Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-286-2017.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/286/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1. I. I.F., T.. XX.X.XXXX, H. Y. C. XXX, X. N. G.Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y., H. X, X. D.M. H., T.. X.X.XXXX, H. Y., G. XX, X. R. U., T.. XX.X.XXXX, H. Y., H. X, X. I. M.Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y. - Y., Ž. X, X. I.T. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Y., R. XX/B, X. N. C., T.. X.X.XXXX, H. Y., R. XX/A, X. Z. N.Í., T.. XX.XX.XXXX, H. G., Družstevná 1184/2, všetkých zastúpených Vojčík & Partners, s.r.o., Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, proti žalovanej I. B., T.. XX.X.XXXX, H. Y., Z. XX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom, Košice, Štúrova 20, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 35C/76/2010-127 zo 6.6.2017 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o priznaní nároku žalobcov v 1. až 8. rade na náhradu trov odvolacieho konania v pôvodnom konaní sp.zn. 16C/1626/1997 v rozsahu 100 % a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil, nárok na náhradu trov konania o vylúčenom nároku ako aj pôvodného konania sp.zn. 16C/1626/1997 pred súdom prvej inštancie stranám nepriznal a žalobcom v 1. až 8. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pôvodnom konaní sp.zn. 16C/1626/1997 v rozsahu 100%.
2. Poukázal na predchádzajúci priebeh konania, vrátane konania prebiehajúceho pôvodne pod sp.zn. 16C/1626/1997 a s prihliadnutím na späťvzatie návrhu podľa § 144 CSP konanie zastavil. Berúc do úvahy, že v danej veci rozhodoval o šiestich nárokoch uplatňovaných žalobcami, z čoho vo výsledku žalobcovia boli úspešní v troch nárokoch a vo zvyšných bola úspešná žalovaná, pri pomere úspechu vo veci 3:3, nárok na náhradu trov konania o vylúčenom nároku ako aj pôvodného konania v časti trov pred súdom prvej inštancie stranám nepriznal. Iná situácia podľa jeho názoru bola pri náhrade trov odvolacieho konania v pôvodnom konaní 16C/1626/1997, kde pri rozsudku zo 17.9.2009 krajský súd výroky napadnutého rozsudku v časti zrušil a obdobne pri rozsudku z 11.10.2012 odvolací súd rozhodujúci o odvolaní žalovanej napadnuté výroky potvrdil a tak žalobcom v 1. až 8.rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pôvodnom konaní v rozsahu 100%.
3. Uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v pôvodnom konaní v rozsahu 100% napadla včas podaným odvolaním žalovaná. Upozornila, že okresný súd jednak konštatoval, že sumárne je pomer úspešnosti vo veci žalujúcej a žalovanej strany 3:3, ale zároveň dospel k záveru, že v odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia a majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tento záver je výsledkom nesprávnej interpretácie aplikácie § 255 ods.1, resp. § 256 ods.1 CSP. Nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého je nutné vzájomný pomer úspešnosti a neúspešnosti strán v konaní posudzovať nie z hľadiska celkového výsledku konania, ale ako keby osobitne sa mala posudzovať úspešnosť, resp. neúspešnosť strán v prvostupňovom, resp. v odvolacom konaní. Takýto výklad nepovažovala za správny, keď len konečný výsledok konania
môže byť rozhodujúci z hľadiska predmetných ustanovení. To, že v odvolacom konaní bola 2-krát neúspešná, je iba komponentom konečného výsledku, podľa ktorého žalobcovia boli úspešní v troch požadovaných výrokoch a ona zasa v ďalších troch. Výsledky odvolacieho konania na tomto celkovom pomere úspešnosti a neúspešnosti nič nemenia. V doplnení odvolania (podanom ešte v odvolacej lehote) žalovaná upozornila, že je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 240 € a je aj osobou ťažko zdravotne postihnutou a sú tak dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, aj keby jej námietky uvedené v pôvodnom odvolaní neboli akceptované.
4. Žalobcovia vo vyjadrení ku odvolaniu žalovanej navrhli napadnutý výrok ako vecne správny potvrdiť a priznať im trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní spolu vo výške 1.014,96 €. Prvoinštančný súd podľa ich názoru dostatočne presvedčivo ozrejmil, prečo priznal náhradu trov odvolacieho konania odlišným spôsobom od ostatných trov.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods.1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý výrok uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania v pôvodnom konaní sp.zn. 16C/1626/1997, ktoré posudzoval separátne, na rozdiel od zvyšných trov, aplikoval zrejme § 255 ods.1 CSP berúc do úvahy úspešnosť strán v odvolacích konaniach.
7. Procesný úspech strany, rozhodný pri aplikácii § 255 CSP sa zásadne určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak strana (strany) sporu v jednej žalobe uplatnia niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Úspech žalobcu v spore týkajúci sa iba niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch.
8. Odhliadnuc od toho, že súd prvej inštancie svoju úvahu, prečo časť trov, vzniknutých v odvolacom konaní posudzoval odlišne od trov ostatných ako aj členenie konania na čiastkové fázy, nie celkom presvedčivo odôvodnil, je zrejmé, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa vôbec nezaoberal možno aplikáciou § 257 CSP.
9. Podľa § 257 CSP (predtým ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).
11. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).
12. Pokiaľ súd má v úmysle použiť moderačné právo podľa § 257 CSP, alebo ak to niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. V prípade použitia § 257 CSP je teda súd povinný vytvoriť procesný priestor, umožňujúci stranám sporu vyjadriť sa k jeho prípadnému použitiu.
13. Súd prvej inštancie tak dôsledne nezhodnotil okolnosti prípadu, postoje strán v spore a neskúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom, keď žalovaná aj navrhla výnimočne použiť ust. § 257 CSP a trovy odvolacieho konania pôvodne vyčíslené žalobcami predstavujú 651,65 €.
14. Vzhľadom na uvedené bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách odvolacieho konania v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 16C/1626/1997, vyčerpávajúco odôvodniac, prečo pri ich priznaní je nutné ich posudzovať osobitne vo vzťahu k zvyšným trovám a prečo pri nich nie je podstatný celkový výsledok sporu, pričom sa bude zaoberať i možnou aplikáciou § 257 CSP, vzhľadom na návrh žalovanej.
15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.