Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/97/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu A. proti žalovanému E., o zaplatenie 359,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.decembra 2016, č. k. 8C/260/2015-35, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 07.decembra 2016, č. k. 8C/260/2015-35 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 359,86 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 290,18 Eur od 05.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za žalobu vo výške 21,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 83,88 Eur. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský za zohľadnenia ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu úverová zmluva musí spĺňať aj podmienky vyplývajúce z ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 4 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať predovšetkým písomnú formu, inak je neplatná. Žalobca súdu predložil iba žiadosť žalovaného o vydanie kreditnej karty a nepredložil potvrdenie o uzatvorení zmluvy, ktoré by malo predstavovať akceptáciu návrhu v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ má byť zmluva uzavretá v písomnej forme, musí byť urobený v písomnej forme tak návrh na uzavretie zmluvy ako aj prijatie návrhu, pričom už návrh na uzavretie zmluvy musí obsahovať základné náležitosti úverovej zmluvy a rovnako tak prijatie návrhu, ktoré však súdu žalobca nepredložil. Vzhľadom na obsah návrhu a ostatných listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalovanému bol na rozdiel od žiadosti schválený úverový rámec iba vo výške 300 Eur (žalovaný žiadal 400 Eur), a teda aj prípadné prijatie návrhu zjavne muselo obsahovať zmeny, z ktorého dôvodu by muselo byť považované za nový návrh, ktorý by opätovne podliehal akceptácii druhej zmluvnej strany- žalovaného. Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade ani nebolo preukázané, že by zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pričom nedostatok písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy. Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej karty vyplýva, že neobsahuje ani ďalšie náležitosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2, cit. zákona. Z tejto žiadosti nie je zrejmé aký je počet, termíny splátok, aká je úroková sadzba a žiadosť neobsahuje ani údaj o RPMN. Výška úrokovej sadzby a ďalšie údaje nevyplývajú ani z obchodných podmienok, na ktoré sa žiadosť odvoláva a žalobca ani nepreukázal, či žalovanému boli obchodné podmienky doručené. Keďže žiadosť, ktorú podpísal žalovaný, neobsahuje základné náležitosti úverovej zmluvy, nemožno túto žiadosť považovať za kvalifikovaný návrh na uzavretie zmluvy, v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či a akým spôsobom došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, súd dospel k

záveru, že v danom prípade je úverová zmluva neplatná pre nedostatok písomnej formy a teda nárok žalobcu je možné posudzovať iba v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. V danom prípade však súd prvej inštancie konštatoval, že nemohol žalobcovi ani pri eventuálnom preukázaní aktívnej legitimácie priznať žiadne plnenie, nakoľko nepreukázal, kedy a v akej výške žalobca čerpal finančné prostriedky a teda, o akú sumu sa v jeho neprospech obohatil. Napokon v tejto súvislosti súd s poukazom na dátum podpísania žiadosti o vydanie kreditnej karty dňa 08.04.2010 a dátum podania žaloby na súd dňa 23.12.2015 poznamenáva, že vzhľadom na absenciu relevantných dôkazov nebolo možné ani posúdiť prípadné premlčanie žalobou uplatneného nároku. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy o oprávnenosti žalovanej sumy zo žiadneho z vyššie uvedených právnych titulov, na ktoré by súd mohol prihliadať v zmysle zásady iura novit curia, a preto nebolo možné posúdiť, či uplatnený nárok je alebo nie je oprávnený. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku, z ktorého dôvodu súd musel žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa jeho názoru v danom prípade došlo k platnému a bezvýhradnému konsenzu zmluvných strán vo všetkých častiach týkajúcich sa Zmluvy o karte, a teda aj k uzatvoreniu Zmluvy o karte. Z predložených listinných dôkazov (Žiadosť a Zmluva o vydanie kreditnej karty) jasne vyplýva, že žalovaný ako žiadateľ požiadal žalobcu o poskytnutie úverového rámca vo výške 300,00 eur, nie 400 Eur, ako uviedol súd prvej inštancie, pričom žalobca po preskúmaní a schválení predmetnej žiadosti dňa 09.04.2010 žalovanému poskytol požadovaný úverový rámec v požadovanej výške, t.j. 300,00 eur. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho následne nesprávne právne posúdil predmetnú vec. Skutočnosť, že v danom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvného vzťahu osvedčuje skutočnosť, že z jeho strany bol žalovanému poskytnutý úverový rámec v požadovanej výške, t.j. vo výške 300,00 eur, a teda potvrdil uzatvorenie zmluvného vzťahu a to práve poskytnutím požadovaného úverového rámca. Žalovaný reálne využíval kreditnú kartu. V konaní predložil súdu relevantné dôkazy, z ktorých jasne a zreteľne vyplýva, kedy a v akej výške boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky čerpané, kedy a v akej výške žalovaný uhrádzal splátky a na čo boli tieto splátky započítavané. Súdu boli predložené aj listinné dôkazy preukazujúce, kedy a v akej výške boli na ťarchu účtu žalovaného zaúčtované zmluvne dohodnuté úroky, úroky z omeškania, ako aj poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Zároveň podaním zo dňa 25.07.2016 konkrétne špecifikoval uplatnený nárok. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Uvedený nedostatok podľa jeho názoru spôsobuje znemožnenie žalobcovi ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b/.

3. Žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne zistil, že posledná strana žiadosti o vydanie kreditnej karty je v časti VIII. označenej Schválenie/odmietnutie žiadosti o vydanie kreditnej karty bez vyplnenia relevantných údajov - súhlasu alebo nesúhlasu s vydaním kreditnej karty a s poskytnutím úverového rámca a jeho výšky. Súd prvej inštancie zrejme prehliadol súčasne predložený listinný dôkaz na č.l. 10 p.v., kde sú spomínané údaje vyplnené, a z ktorých vyplýva, že žalobca súhlasil s poskytnutím úverového rámca žalovanému vo výške 300 Eur.

6. Odvolací súd súhlasí aj s námietkou odvolateľa, že z rozsudku nie je zrejmé, z akého dôkazu súd prvej inštancie zistil, že žalovaný žiadal o úverový rámec vo výške 400 Eur. Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej karty (aj z ostatných listinných dôkazov) vyplýva, že žiadal o úverový rámec vo výške 300 Eur tak, ako tvrdil žalobca.

7. Odvolací súd však napriek vyššie zisteným nesprávnostiam odôvodnenia rozsudku (ktoré nemali vplyv na vecnú správnosť jeho výroku) súhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, pokiaľ konštatoval, že predložená zmluva neobsahuje náležitosti požadované citovaným ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvynie je zrejmé, aký je počet, termíny splátok, aká je úroková sadzba a žiadosť neobsahuje ani údaj o RPMN. Výška úrokovej sadzby a ďalšie údaje nevyplývajú ani z obchodných podmienok, na ktoré sa žiadosť odvoláva a žalobca ani nepreukázal, či žalovanému boli obchodné podmienky doručené. Uvedené nedostatky majú za následok, že poskytnutý úver sa podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý správne citoval a aplikoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, považuje za úver bezúročný a bez poplatkov.

8. Zároveň sa odvolací stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, kedy a v akej výške čerpal žalovaný finančné prostriedky. Jediný predložený dôkaz žalobcom výpis z knihy účtov k 04.12.2015, takýmto dôkazom rozhodne nie je. V spise sa nenachádza žiadne podanie žalobcu zo dňa 25.07.2016 ani žiadne iné podanie, ktorým by konkrétne špecifikoval uplatnený nárok, ako uvádza v odvolaní.

9. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí prejednací princíp. Prejednací princíp spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci.

10. V danom spore ide o spotrebiteľskú vec (spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy. Postup súdu vo veciach so spotrebiteľským prvkom, výkladové pravidlá atď. sa riadi jednak všeobecnými sporovými pravidlami ( ku ktorým patrí aj vyššie popísaný prejednací princíp), no podlieha i špecifickým pravidlám vyplývajúcim zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany (napr. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 290 a nasl. C.s.p. apod.), ktoré ukladajú súdu prihliadať aj bez návrhu (teda aj v prípade pasívneho spotrebiteľa) na prekážky brániace priznať právo voči spotrebiteľovi. Z uvedených špecifík potom vyplýva, že v tomto type sporu je povinnosť dodávateľa označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení osobitne prísna a výrazná a týka sa všetkých rozhodných skutkových tvrdení.

11. Keďže tak žalobca nevykonal a nepreukázal, kedy a v akej výške čerpal žalovaný poskytnuté finančné prostriedky, ani netvrdil a nepreukázal, z čoho pozostáva uplatnený nárok, postihli ho následky, tzv. neunesenia dôkazného bremena. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku.

12. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia strany sporu, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná.

13. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .