Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/536/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne O. W., r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom H. X., Ul. H. č. XXX/XX, t.č. bytom C. republika, F. X, Ul. F. č. X, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie istiny bezúročne, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/65/2016-70 zo dňa 06. 09. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/65/2016-70 zo dňa 06. 09. 2016 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 07.05.2015 pod č. 611800477 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok), vo výroku ktorým súd prvej inštancie určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 07.05.2015 medzi žalobkyňou je neprijateľná zmluvná podmienka (tretí výrok) a vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (piaty výrok), p o t v r d z u j e . II. V ostatnej časti (druhý a štvrtý výrok) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. III. Žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 07.05.2015 pod č. 611800477 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok). Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, že je povinná splatiť istinu bezúročne v mesačných splátkach určených súdom, súd prvej inštancie žalobu zamietol (druhý výrok). Súd prvej inštancie ďalej určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 07.05.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (tretí výrok). Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok). Žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (piaty výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade skúmal, či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) na určení, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2016 č. 611800477 je bezúročný a bez poplatkov, naliehavý právny záujem. V tomto smere súd prvej inštancie konštatoval, že v danej právnej veci má žalobkyňa nepochybne naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože žaloba má zákonný podklad v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa je v pozícii, spotrebiteľa, teda v pozícii slabšej zmluvnej

strany oproti žalovanému ako dodávateľovi. Má preto podľa súdu prvej inštancie právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav, ktorý bol vyvolaný žalovaným.

3. K prvému výroku súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol poskytol žalobkyni predmetný úver na výkon podnikania, hoci on mal dôkaznú povinnosť v tomto smere, súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pre dodávateľom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.05.2016 tvrdila, že odplata za poskytnutý úver je úžerou podľa § 39a Obč. zák., súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňou v žalobe a jej doplneniach neboli tvrdené žiadne skutočnosti napĺňajúce hypotézu ust. § 39a Obč. zák. okrem tvrdenia, že zmluvu o úvere uzavrela v tiesni a okrem tvrdenia nepomeru medzi poskytnutým úverom a odplatou, pričom tvrdenie, že zmluvu o úvere uzavrela v tiesni, žalobkyňa nepreukázala súdu žiadnym dôkazom. Taktiež neboli tvrdené a ani preukázané žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré predpokladá zákonné ustanovenie § 39a Obč. zák., ktoré by mali za následok prijatie záveru, že zo strany žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere došlo k úžere, hoci ide o sporové konanie, ktoré je ovládané tzv. prejednacou zásadou chápanou tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Preto potom súd prvej inštancie nemohol konštatovať, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 07.05.2015 je v zmysle ust. § 39a Obč. zák. neplatný právny úkon. Zmluva o úvere vzhľadom na predchádzajúce zdôvodnenie je platný právny úkon, preto súd prvej inštancie ustanovenia zmluvy podrobil súdnej kontrole, či nie sú v rozpore s právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že pokiaľ ide o obsah samotnej úverovej zmluvy, táto neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia. Pokiaľ teda zmluva o úvere neobsahovala predmetné náležitosti bolo podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

4. Súd prvej inštancie k druhému výroku uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, aby ju súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie istiny bezúročne v mesačných splátkach určených súdom, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že v danom prípade sa žalobkyňa domáhala, aby jej súd ako dlžníčke, teda tomu kto má určitú povinnosť plniť, uložil povinnosť zaplatiť určitú sumu žalovanému ako veriteľovi, teda tomu kto má právo na plnenie. V tejto časti ide o žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP. Podstatou takejto žaloby je, že jedna strana sa domáha voči druhej strane určitého plnenia. Druhá strana - žalovaný, však od žalobkyne nič nepožaduje, chýba takto základ na to, aby súd mohol rozhodnúť, že žalobkyňa má zaplatiť žalovanému určitú sumu. Ak je žalobkyňa tohto názoru, že niečo má žalovanému plniť, mala tak podľa súdu prvej inštancie urobiť v prvom rade dobrovoľne a ak by k tomu nedošlo, môže byť proti nej veriteľom podaná žalobca na plnenie. Žaloba o zaplatenie, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaviazať samú seba na zaplatenie inému účastníkovi, ktorý toto ani nežaluje, nemá oporu v platnom práve, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

5. K určeniu rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva rovnako ako zmluva o úvere bola uzavretá medzi stranami sporu v rovnakom postavení ako pri zmluve o úvere, preto ide tiež o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v prípade uzavretej rozhodcovskej zmluvy sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo zo žaloby, žalobkyni súčasne s uzavretím zmluvy o úvere bola daná na podpis aj rozhodcovská zmluva, ktorá bola vopred pripravená na predtlačenom formulári. Na prvý pohľad je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje, do ktorej sa len dopisujú údaje o zmluvných stranách a o zmluve o úvere. Nie je tam žiadny priestor na vyjednávanie. Zmluvná strana - dlžník, v tomto prípade žalobkyňa mala možnosť zmluvu ako takú iba podpísať, meniť nič nemohla. Rozhodcovské konanie by prípadne mohlo byť akceptované len ak by si spotrebiteľ sám vyjednal takýto spôsob rozhodnutia sporu na už existujúci spor. V tomto prípade však rozhodcovská zmluva nebolo dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu, ale ešte na samom začiatku zmluvného vzťahu, bez reálnej potreby riešiť vzniknutý spor. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že len formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi nepredstavuje aj faktickú - skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať

si aj iný spôsob riešenia sporov, ako v rozhodcovskom konaní. Totiž v prípade ak riešenie sporu zo zmluvy iniciuje dodávateľ, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie pravdepodobné v 99 % sporov vzniknutých z obdobných úverových zmlúv a dodávateľ podá návrh na Stálom rozhodcovskom súde, spotrebiteľ už nemá nijakú možnosť tento proces zvrátiť a žiadať, aby spor zo zmluvy neriešil tento orgán, ale všeobecný súd. Fakticky sa tak dostane do takého istého postavenia ako keby v rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté výlučne len riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto považoval celé dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný. Žalovaného súd prvej inštancie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 99,50 Eur, pretože žalobkyňa bola priamo zo zákona [§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.] v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a v konaní ohľadne určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bola úspešná.

7. Proti I., III. a V výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 391 ods.1 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ konštatoval, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) tým, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Namietal, že zmluvu uzatvoril dňa 07.05.2015 žalovaný ako veriteľ s dlžníkom ako fyzickou osobou

- podnikateľom označeným identifikačným číslom 77 772 719 zmluvu o úvere č. 611800477. Preto na túto zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu a teda nie na účely podnikania, povolania či zamestnania. Žalovaný ďalej v odvolaní odmietal, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nemá právny záujem na určení neprijateľnej podmienky naliehavý právny záujem, odvolávajúc sa pritom na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.5.2016, sp. zn. 52C/135/2014. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve žalovaný uviedol, že táto bola koncipovaná na samostatnom liste papiera, oddelene od zmluvy od úvere. Podľa žalovaného je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z toho pohľadu podľa žalovaného rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila

10. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contario, pričom v napadnutom prvom, tretom a piatom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

13. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:

14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 až § 194 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

15. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 205 ods. 2 písm. h) CSP] treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávneho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade je treba konštatovať, že súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis čo znamená, že v tejto časti rozhodnutia nebola namietaná vada zistená.

16. V odvolaní sa žalovaný bráni poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnej podmienky. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalovaným a poukazuje naopak na naliehavý právny záujem, ktorý má spotrebiteľ z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 1MCdo 1/09). Na požadovanom určení, že Zmluva o úvere č. 611800477 zo dňa 07.05.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov existuje naliehavý právny záujem [§ 137 písm. c) CSP] v tom, že práve takéto určenie vyrieši sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorí pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenie. V spotrebiteľských vzťahoch je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad ide nepochybne v prejednávanej veci. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný z dôvodu právnej istoty žalobkyne na skutočnej výške dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny).

17. K posúdeniu zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej odvolací súd ďalej uvádza:

18. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je síce uvedené, že poskytnuté prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak s prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno

na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon zamestnania/povolania/podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

20. Z vyznačenia účelu na ,,podnikanie“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na ,,podnikanie“, a to len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu. Ani skutočnosť, že by bola žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy držiteľkou živnostenského listu a priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľky a vziať si úver na účel nesúvisiaci s jej podnikaním (porovn. nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11).

21. Žalobkyňa v doplnení žaloby doručenom súdu dňa 31.08.2016 uviedla, že peňažné prostriedky využila na hradenie bežných každodenných výdavkov, keďže v čase poskytnutia úveru bola nezamestnaná a starala sa o chorú príbuznú, pričom peniaze spotrebovala na hradenie stravy a nákladov za byt (č. l. 63 spisu). S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na účel výkonu podnikania žalobkyne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie, uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobkyni je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

22. Odvolací súd sa plne zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 611800477 je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za správny je treba považovať prijatý záver o tom, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pri preukázaní, že spotrebiteľ úver čerpal, je uzatvorená zmluva napriek uvedenému nedostatku platná, avšak v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona o ochrane spotrebiteľa sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 606155560 zo dňa 23.07.2010 neobsahuje náležitosti predpísané ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. s dôsledkom zakotveným v ust. § 11 ods.1 citovaného zákona (spotrebiteľská zmluva sa v týchto prípadoch považuje za bezúročnú a bez poplatkov), ide o rozhodnutie vecne a právne správne. Námietky odvolateľa uvedené v odvolaní (čiastočne smerujúce aj proti záverom, ktoré napadnuté rozhodnutie ani neobsahuje, najmä námietka v odvolaní uvedená pod bodom III. ,,K bezdôvodnému obohateniu“) nemajú za následok inú úvahu, než ku akej vo vzťahu k posúdeniu splnenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy predpísaných v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd.

23. K odvolacej námietke žalovaného smerujúcej k rozhodcovskej zmluve odvolací súd uvádza, že rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu (č. l. 27), správne okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli dlžníčky (spotrebiteľky) pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere, keď je tvorené

predtlačenými údajmi identifikujúcimi veriteľa, prázdnymi kolónkami pre vpísanie osobných údajov dlžníka a potom už len predtlačenými dojednaniami špecifikujúcimi rozhodcovský súd a podriaďujúcimi prejednanie všetkých sporov zo zmluvy o úvere jeho právomoci, eventuálne príslušnému súdu Slovenskej republiky, pričom zo súdnej praxe je odvolaciemu súdu známe, že v 99 % sporov vzniknutých z obdobných úverových zmlúv podáva dodávateľ návrh na Stály rozhodcovský súd. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnila uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere, a že dlžníčke boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľka mala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ by podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde uskutočnil výber predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere by už žalobkyňa nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musela by sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím by došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníčke - žalobkyni absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská zmluva súčasťou viacerých formulárov predložených spotrebiteľovi na podpis, navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, keď určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 07.05.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná zmluvná podmienka.

24. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe čiastočne vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

25. Žalovaný odvolaním napadol aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o jeho povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (piaty výrok), avšak v tomto smere v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne námietky. Odvolací súd ale považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie správne aj v tejto časti.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v prvom, tretom a piatom výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokoch nenapadnutých odvolaním (druhý a štvrtý výrok), ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalobkyni žiadne

trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .