Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/223/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: Y., proti žalovanej: U. o zaplatenie 320,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. apríla 2017, č.k. 18Csp/109/2016-55, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 261,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 261,30 eur od 06.09.2016 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 63% (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 320,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 320,70 eur od 06.09.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 23.11.2009 zmluvu o pripojení, ktorá bola dňa 03.08.2015 zmenená dodatkom, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v čase jej uzatvorenia boli tiež Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb zo dňa 01.02.2009, v čase uzatvorenia dodatku k zmluve všeobecné podmienky zo dňa 26.06.2014 a v čase ukončenia zmluvného vzťahu všeobecné podmienky účinné od 30.04.2016. Využívaním služieb verejnej mobilnej telefónnej siete, program F., ako aj porušením povinností vyplývajúcich zo zmluvy, vznikla žalobcovi pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní. Nezaplatená suma vo výške 320,70 eur pozostáva z pohľadávky do 15.10.2016 vo výške 40,88 eur, nezaplatených faktúr č. XXXXXXXXXX vo výške 68,05 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 43,22 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 21,81 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 35 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 177,62 eur, v celkovej výške 386,58 eur po odpočítaní úhrad žalovanej dňa 14.12.2015 v sume 40,88 eur a dňa 15.08.2016 v sume 25,- eur. Dlžná suma 320,70 eur predstavuje pohľadávku do 15.10.2016 vo výške 40,88 eur, mesačné poplatky (paušál, doplatok časti mesačného poplatku F.) vo výške 65,68 eur, hlasové služby (hovorné) vo výške 23,23 eur, nehlasové služby (SMS) vo výške 4,80 eur, iné poplatky a služby (obmedzenie služby, prerušenie služby) vo výške 59,40 eur, upomienka oneskorenej platby (3 x 4,99 eur) vo výške 14,97 eur, zmluvnú pokutu vo výške 177,62 eur a úhrady žalovanej vo výške 65,88 eur. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vyplýva z bodu 3. Dodatku a vznikol tým, že žalovaná porušila záväzok riadne a včas platiť za poskytované služby, v dôsledku čoho jej žalobca dňa 11.02.2016 prerušil poskytovanie služieb.

Listom zo dňa 08.09.2016 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy, čím zmluva zanikla a žalovaná je povinná uhradiť všetky záväzky, ktoré vznikli do dňa odstúpenia. V písomnom vyjadrení doručenému súdu dňa 02.02.2017 žalobca ďalej uviedol, že hoci sa podľa formálnych znakov môže zmluva aj v znení jej dodatku javiť ako spotrebiteľská, táto ale spotrebiteľskou zmluvou nie je, nakoľko správanie žalovanej po uzatvorení dodatku svedčí o tom, že nemala záujem byť spotrebiteľkou, ale chcela len lacno prísť k relatívne drahému zariadeniu a prípadne získať aj iné výhody. Konanie žalovanej vykazuje známky podvodného konania ako správania sa spotrebiteľa. Ak by súd pripustil, že žalovaná formálne spotrebiteľkou je, potom by bolo potrebné zaoberať sa tým, či je opodstatnené poskytnúť jej takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý si zmluvné záväzky riadne plní, alebo ich splnil aspoň z väčšej časti (rozsudok Krajského súdu v Prešove 9Co/35/2013, stanovisko ústavného sudcu J.). Poplatky za obmedzenie a prerušenie služby nepovažuje za nedôvodné a ani za neplatne dohodnuté. Cenník, na základe ktorého boli tieto poplatky vyúčtované, je spolu so všeobecnými podmienkami súčasťou zmluvy. Oboznámenie s ním žalovaná potvrdila aj podpísaním. Poplatky nie sú ničím, čo by nebolo určite, jasne a zrozumiteľne dohodnuté pri uzatváraní zmluvy a dodatku. Ceny za úkony obmedzenia a prerušenia poskytovania služby sú predmetom internej kalkulácie a odvíjajú sa od výšky nákladov spojených s týmito úkonmi. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci táto jej bola riadne a včas doručená.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že Zmluvou o pripojení zo dňa 23.11.2009 si žalovaná u právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti W., objednala dodávanie verejnej telekomunikačnej služby, a to program ".. Zmluvou sa spoločnosť W. zaviazala zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť uvedenú službu a žalovaná sa zaviazala za používanie týchto služieb platiť cenu služieb. Spoločnosť W.. ku dňu 01.07.2010 zanikla zlúčením so spoločnosťou Y. ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 05.08.2015 uzatvorila žalovaná so žalobcom Y., dodatok k zmluve, ktorým došlo k zmene programu na F. s dobou viazanosti 24 mesiacov a odkúpeniu mobilného telefónu Y. za akciovú kúpnu cenu 9,- eur (neakciová cena bola 129,- eur). Žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej počas doby viazanosti zľavu vo výške 4% z ceny mesačného paušálneho poplatku za príslušný program služieb aktivovaný dodatkom a zľavu vo výške 30% z ceny mesačného paušálneho poplatku programu služieb F.. Žalovaná sa dodatkom zaviazala, že počas doby viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo o zmenu aktivovaného programu služieb a že zotrvá po dobu 24 mesiacov v tomto zmluvnom vzťahu. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zo strany žalovanej, ak výpovedná lehota uplynie počas doby viazanosti, žiadosť žalovanej o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Súčasne si v čl. 3 dodatku strany dojednali zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti, výška ktorej sa vypočíta nasledovne: základ pre výpočet, t.j. suma 240,- eur, ktorá zohľadňuje žalobcom poskytnutú zľavu pri kúpe mobilného telefónu a zľavu z poplatkov - (počet dní doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet. Vyúčtovaná zmluvná pokuta vypočítaná podľa vzorca, vyjadruje denné klesanie až do dňa ukončenia zmluvy (výpoveď účastníkom, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla) alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb (nezaplatenie ceny). Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2015, splatnou dňa 03.12.2015, vyfakturoval žalobca žalovanej mesačné poplatky vo výške 14,0245 eur, hlasovú spotrebu vo výške 19,3626 eur, nehlasovú spotrebu vo výške 2,6668, iné poplatky (obmedzenie služby pre neplatenie) vo výške 16,50 eur, upomienku vo výške 4,99 eur, celkom vyúčtoval faktúrou sumu 68,05 eur vrátane DPH, z ktorej žalovaná dňa 15.08.2016 uhradila 25,- eur. Doposiaľ faktúru neuhradila v sume 43,05 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2015, splatnou dňa 30.12.2015, vyfakturoval žalobca žalovanej mesačné poplatky vo výške 14,0245 eur, nehlasovú spotrebu vo výške 1,3334 eur, iné poplatky (obmedzenie služby pre neplatenie) vo výške 16,50 eur, upomienku vo výške 4,99 eur, celkom vyúčtoval faktúrou sumu 43,22 eur vrátane DPH, z ktorej žalovaná doposiaľ nič neuhradila. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2016, splatnou dňa 03.02.2016, vyfakturoval žalobca žalovanej mesačné poplatky vo výške 14,0245 eur, upomienku vo výške 4,99 eur, celkom vyúčtoval faktúrou sumu 21,81 eur vrátane DPH, z ktorej žalovaná doposiaľ nič neuhradila. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2016, splatnou dňa 03.03.2016, vyfakturoval žalobca žalovanej mesačné poplatky vo výške 12,6673 eur, iné poplatky (prerušenie služby pre neplatenie) vo výške 16,50 eur, celkom vyúčtoval faktúrou sumu 35,- eur vrátane DPH, z ktorej žalovaná doposiaľ nič neuhradila. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2016, splatnou dňa 05.09.2016, vyfakturoval žalobca žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 177,62 eur, z ktorej žalovaná doposiaľ nič neuhradila. Listom zo dňa 08.09.2016 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 18.09.2016, a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby do 45 dní po dni splatnosti.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 9, § 544 ods. 1, 2, § 488, § 559 ods. 2 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa čl. 15 bod 15.12. všeobecných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou končí platnosť a účinnosť zmluvy a teda zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Ak spoločnosť W. uvedie v tomto svojom oznámení o odstúpení od zmluvy neskorší deň, ku ktorému má zmluva na základe jej odstúpenia zaniknúť, zmluva zanikne až k tomuto dňu. Zánikom zmluvy zanikajú a rušia sa aj všetky právne vzťahy založené zmluvou, resp. vzniknuté na základe zmluvy. Zmluva o pripojení uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o pripojení podľa osobitného predpisu, a to konkrétne podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Okrem toho je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka i zmluvou spotrebiteľskou, pričom nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 23.11.2009 zmluvu o pripojení, na základe ktorej si žalovaná u právneho predchodcu žalobcu objednala poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, a to program "R.". Zmluva odstúpením žalobcu zanikla ku dňu 18.9.2016. Na základe tejto zmluvy, až do dňa jej zániku, bol právny predchodca žalobcu povinný riadne poskytovať objednané služby a žalovanej naproti tomu vznikla povinnosť za dodané služby včas a riadne platiť. Žalovaná si však túto svoju povinnosť nesplnila, keď za poskytnuté služby dodané žalobcom, vyfakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2015 v sume 48,25 eur, z toho mínus zaplatených 25,- eur dňa 15.8.2016 = 23,25 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2015 v sume 23,42 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2016 v sume 21,81 eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2016 v sume 15,20 eur nezaplatila (uvedené fakturované sumy sú bez poplatkov za obmedzenie a prerušenie služieb). Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z predložených faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanej zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby sumu 83,68 eur. Súčasne jej uložil zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 177,62 eur, vypočítanú podľa vzorca vyjadrujúceho denné klesanie do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti pre nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Celkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 261,30 eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5 % ročne zo sumy 261,30 eur od 06.09.2016 pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej faktúry. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie a prerušenie služby, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou v jeho záujme. Ich výška by mala zodpovedať nákladom dodávateľa za ich realizáciu, nemala by slúžiť na získavanie majetkového prospechu. Poplatky za obmedzenie a prerušenie poskytovania služieb vo výške 19,80 eur s DPH nevystihujú možné reálne náklady, ale predstavujú v prevažnej miere sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty. Platenie poplatkov v účtovanej výške z uvedených dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Súd žalobou uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby (2 x 19,80 eur) a za prerušenie poskytovania služby (19,80 eur) t.j. spolu v sume 59,40 eur z uvedených dôvodov zamietol. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnej veci mal žalobca úspech v pomere 81,50% k predmetu konania a žalovaná mala úspech v pomere 18,50% k predmetu konania. Po odpočítaní pomeru úspechu žalovanej od pomeru úspechu žalobcu, úspech žalobcu predstavuje 63%. Nárok na náhradu trov konania bol preto žalobcovi priznaný v rozsahu 63%, pričom o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti a súvisiacej časti o náhrade trov konania (výroky II. a III.), navrhujúc odvolaciemu súdu (žalobca uvádza, že Krajskému súdu Košice) zrušenie napadnutého rozhodnutia v týchto odvolaním dotknutých častiach a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) (nesprávne skutkové a právne závery) namietal, že súd nerozhodoval podľa zisteného skutkového stavu, inak by žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov priznal. Uvádza, že zdôvodnenie, prečo nárok na poplatky existuje, žalobca prezentoval už vo vyjadrení, na ktoré čiastočne odkazuje a preto ho nepovažuje za potrebné v odvolaní opakovať. Poplatky boli dohodnuté v cenníku, rovnako ako ceny ostatných služieb. Cenník je spolu so všeobecnými podmienkami súčasťou zmluvy, čo vyplýva z dodatku a žalovaná sa ich zaviazala rešpektovať, t.j. dodržiavať svoje povinnosť v súlade s cenníkom. Ani cena iných služieb, napríklad výška paušálu nie je dohodnutá inak, ako v cenníku. Napriek tomu, ju súd posúdil ako riadne dohodnutú a nie neprijateľnú. Súd v odseku 29 rozsudku uvádza, že poplatky nevystihujú reálne náklady , ale predstavujú sankciu spôsobujúcu nerovnováhu slúžiacu na získavanie majetkového prospechu žalobcu. Ako sa k týmto záverom dopracoval neuviedol. Ide len o ničím nepodloženú domnienku súdu, nekorešpondujúcu s realitou. Rozsudok je tak arbitrárny a nezákonný, čím namieta tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (porušenie práva na spravodlivý proces). Žalobca si poplatky za prerušenie a obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie uplatňuje na základe tej skutočnosti, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby, čo bolo aj dôvodom k obmedzeniu a prerušeniu služieb podľa § 43 ods. 1 písm. d) zák. č. 351/2011 Z.z.. Preto aj žalovanému bol vyúčtovaný poplatok vo výške 19,80 eur. K týmto úkonom pristupuje žalobca za účelom svojej ochrany a zamedzuje tak narastaniu ďalších škôd, čím si plní svoju prevenčnú povinnosť podľa § 417 ods. 1 Obč. zák. Poplatky predstavujú náhradu nevyhnutne potrebných nákladov, ktoré vznikajú žalobcovi tým, že pre dlhodobé neplnenie si povinnosti zákazníkom musia pracovníci žalobcu zabezpečiť množstvo dátových úkonov za účelom dosiahnuť prerušenie, alebo obmedzenie poskytovania služieb zákazníkom, ktoré sa môžu vykonať len za pomoci techniky a odborne fundovaných IT pracovníkov tak, aby boli riadne dodržané všetky záväzky žalobcu voči zákazníkovi. Počas jednotlivých fáz, ktoré podrobne v odvolaní popisuje, ktoré predchádzajú týmto úkonom, sa monitoruje správanie zákazníka a pre prípad zaplatenia dlhu je potrebné obnovenie dodávok služieb tak, aby boli naplnené povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. U zákazníkov, ktorí si riadne a včas plnia záväzky takéto dodatočné služby spojené s nákladmi nevznikajú a preto im nemôžu byť ani fakturované. Oba poplatky za obmedzenie a tiež prerušenie poskytovania služieb vo výške 16,50 eur bez DPH, resp. 19,80 eur s DPH sú v cenníku, kde je súčasne uvedené, čím je podmienené ich účtovanie. Cenník žalobcu je verejne dostupný, či už na jeho internetovej stránke, ako aj na predajných miestach. Poplatky nie sú ničím, čo by nebolo bývalo určite jasne a zrozumiteľne dohodnuté pri uzatváraní zmluvy. Ak by si žalovaná plnila svoje záväzky, nebolo by potrebné jej poplatky účtovať. Žalobca ako poctivý podnikateľ v súlade s dohodnutými podmienkami si riadne a včas plnil povinnosti plynúce z nich. Preto je absurdné tvrdenie, že poplatky slúžia na získavanie jeho majetkového prospechu, pretože žalobca nie je na ne odkázaný. Súd aplikovanie legálnych inštitútov vyplývajúcich z § 43 ods. 1 písm. d) cit. zákona vyhodnotil takmer ako svojvôľu žalobcu zameranú na zvyšovanie zisku. Súd náklady, ktoré žalobca skutočne vynaložil a ktoré prešli regulačnou a cenovou pôsobnosťou Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb subsumoval pod takéto inštitúty. Žalobca nie je ani malý súkromný podnikateľ, ktorý môže so svojimi zákazníkmi vyjednávať jednotlivo o zmluvných podmienkach, či dokonca cenách za služby, ani nebanková spoločnosť, ktorá poskytuje služby za neprijateľných zmluvných podmienok. Je verejným poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, ktorý podlieha štátnej kontrole v oblasti cien a poplatkov, ktoré sa nachádzajú v cenníku. Súd rozhodoval v rozpore s rozhodovacou činnosťou väčšinou súdov, napríklad Krajského súdu v Prešove a Európskeho súdneho dvora, keď poskytoval zvýšenú spotrebiteľskú ochranu žalovanej, ktorá konala nečestne a nepoctivo (rozsudok Krajský súd Prešov 9Co/35/2013). Poukázal tiež aj na názor sudcu Ústavného súdu SR J. W. (I. ÚS XXX/XX) v súvislosti s neprimeranou ochranou spotrebiteľov. O tom, že poplatky nemôžu byť posudzované ako neprijateľná podmienka, judikoval aj Krajský súd Žilina pod č.k. 7Co/524/2015. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva dostatočne, jasne a zrozumiteľne, ako tento k svojím záverom prišiel. Svojím formalistickým rozhodnutím žalovanému poskytol nedôvodne zvýšenú ochranu, čo je v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a jedná sa preto o porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko 1970 séria A, číslo 11. Ani

zákon nie je možné uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavných princípov, púhy text zákona nemôže mať prednosť pred účelom zákona a zmyslom právnej úpravy (nálezy ÚS SR I.ÚS 18/95, III.ÚS 341/07). V konečnom dôsledku namietal, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie aplikoval právo opačne, formálne, poskytujúc zo zákona ochranu človeku, ktorého konanie je možné vyhodnotiť minimálne ako neetické a nemorálne, inak by postupoval za aplikácie ust. § 151 ods. 1 CSP, ktorý stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Žalovaná nespochybnila žiadnu časť uplatneného nároku, preto ak by ju súd nebol posúdil ako spotrebiteľa, poplatky by bol žalobcovi priznal.

6. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ( zamietajúcej - výrok II. a v súvisiacej o náhrade trov konania - výrok III.) je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Odvolacím prieskumom žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok zistená nebola.

13. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, zaväzujúcej žalovanú zaplatiť žalobcovi poplatky v celkovej výške 59,40 eur v spojitosti s obmedzením/prerušením služieb, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď dotknutý záväzkový vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský, nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za nedôvodný, majúci pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, v ktorej časti žalobu vo zvyšku zamietol a súčasne vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v spore, o trovách konania rozhodol tak, že v prevažujúcej časti úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 63%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostačujúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

17. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

18. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy 59,40 eur (poplatky za obmedzenie a prerušenie služby) zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za nedôvodný, vyhodnotiac ho ako majúci pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke dôvodiac, že uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou v jeho záujme. Ich výška by mala zodpovedať nákladom dodávateľa za ich realizáciu, nemala by slúžiť na získavanie majetkového prospechu. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v tom, že žalobca si poplatky za prerušenie a obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie uplatňuje na základe tej skutočnosti, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za služby, čo bolo aj dôvodom k obmedzeniu a prerušeniu služieb, pričom tieto predstavujú náhradu nevyhnutne potrebných nákladov, ktoré vznikajú žalobcovi tým, že pre dlhodobé neplnenie si povinnosti zákazníkom musia pracovníci žalobcu zabezpečiť množstvo dátových úkonov za účelom dosiahnuť prerušenie, alebo obmedzenie poskytovania služieb zákazníkom, ktoré sa môžu vykonať len za pomoci techniky a odborne fundovaných IT pracovníkov tak, aby boli riadne dodržané všetky záväzky žalobcu voči zákazníkovi. U zákazníkov, ktorí si riadne a včas plnia záväzky takéto dodatočné služby spojené s nákladmi nevznikajú a preto im nemôžu byť ani fakturované, naviac poplatky boli riadne a platne v zmluve dojednané.

19. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> založeného právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou W. a žalovanou Zmluvou o pripojení zo dňa 23.11.2009 v spojitosti s jej dodatkom zo dňa 05.08.2015, uzatvorenou podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanej, súčasťou ktorej zmluvy vychádzajúce z jej obsahu, sú aj Všeobecné podmienky a Cenník služieb. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu posúdiac, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, uplatnené nároky správne podrobil ex offo súdnej kontrole z hľadiska toho, či nemajú pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nemožno pochybovať o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok spadá nesporne pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, na základe zmluvy o pripojení právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej špecifikované faktúry zahrňujúce mesačné poplatky za dohodnutý program služieb

a poplatky za obmedzenie služby (2 x 19,80 eur) a za prerušenie poskytovania služby (19,80 eur) t.j. spolu v sume 59,40 eur.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Ochrana spotrebiteľa vyplývajúca z ust. § 53 dopadá na také podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné, teda také, ktoré indikujú svojim obsahom a dopadom na spotrebiteľa k záveru, že sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, z ktorého dôvodu sú sankcionované absolútnou neplatnosťou. Ich zmyslom je, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

24. Súd prvej inštancie správne posúdil, že poplatky za obmedzenie služby (2 x 19,80 eur) a za prerušenie poskytovania služby (19,80 eur) t.j. spolu v sume 59,40 eur sú spojené výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou v jeho záujme, pričom však tieto nie sú obrazom reálnych nákladov, ale predstavujú v prevažnej miere sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty a ich platenie v účtovanej výške z týchto dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. Tiež nebolo zistené, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy o pripojení je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku pod č.k. 9Co/350/2012 <http://merit.slv.cz/9Co/350/2012> zo dňa 22.05.2014 uvádza: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/> Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky

- navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Od vyššie citovaného názoru nemá dôvod sa odchýliť odvolací súd ani v posudzovanej veci a s týmto sa v plnej miere identifikuje.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dojednané poplatky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, s následkom jej neplatnosti (§ 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>), z ktorého dôvodu žalobcovi neprislúcha nárok na plnenie z takejto podmienky.

26. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal tiež porušenie jeho práva na spravodlivý proces naplnenie ktorého vzhliadal v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, tvrdil jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, čím uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

27. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

28. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ , inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ , v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

29. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného vyššie uvedeného dôvodu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). 30. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

31. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Nedôvodne tiež v konečnom dôsledku žalobca namieta nesprávnosť rozhodnutia v časti o nároku na náhradu trov konania medzi stranami v spore, keď skutkovo voči tomuto rozhodnutiu naviac ani v odvolaní neargumentuje. Súd prvej inštancie vychádzajúc z pomerného prevažujúceho úspechu žalobcu (63%) správne za aplikácie ust. § 255, ods. 2 priznal tomuto vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené skutočnosti indikujúce dôvodne v prospech odlišného rozhodnutia v tomto smere.

33. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania, tak nebolo možné považovať za opodstatnené.

34. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) za súčasného záveru o vecnej správnosti rozhodnutia tiež v jeho súvisiacej časti o náhrade trov konania medzi stranami sporu (výrok III.) je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 v tomto rozsahu potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanej napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní, keďže tejto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .