Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Co-29-2017.pdf
PDF · 83.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom v Bratislave, Mostaova 2, proti žalovaným: 1/ B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, I. T., zast. JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou so sídlom Spojová 2, Banská Bystrica, 2/ F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Y. XX, o zaplatenie 9 160,34 € s prísl., o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/216/2014-100 zo dňa 11. 04. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/216/2014-100 zo dňa 11. 04. 2016 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporcovia 1/, 2/ (žalovaní) sú povinní zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) spoločne a nerozdielne 9 160,34 €, 16,9 % ročne riadny úrok zo sumy 6 001,05 € od 03. 04. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 160,34 € od 03. 04. 2014 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 363,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Navrhovateľovi (žalobcovi) právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal (druhý výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby mu žalovaní zaplatili sumu 9 160,34 € s prísl. titulom uzavretej zmluvy o splátkovom úvere, keďže žalovaní neuhradili zostatok úveru, splatné úroky, úroky z omeškania a poplatky. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere dňa 13. 04. 2011, pričom žalovaní vystupujú v zmluvnom vzťahu ako dlžníci. Zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaným ako dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 5 500 € s mesačnou splátkou 125,03 €, počtom splátok 80, RPMN 20,63 % a ročnou úrokovou sadzbou 16,90 %. Zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Obsahuje všetky zákonné náležitosti ustanovené v zmysle § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zmluva obsahuje len primerané podmienky pri poskytnutí úveru žalovaným. Obaja žalovaní podpísali zmluvu o úvere, teda sú ňou viazaní. Podpísanie zmluvy a vedomosť o tom, že podpisujú zmluvu o úvere žalovaní nepopierali. V konaní nebolo preukázané, vzhľadom na námietku, že by došlo k platnému prevzatiu dlhu treťou osobou. Keďže dlžníci (žalovaní) úver nesplácali ani po doručení výziev žalobcom, bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 13. 01. 2014. K tomuto dňu bola špecifikovaná celková pohľadávka žalobcu vo výške 8 748,73 €, ktorá pohľadávka bola vyčíslená ku dňu napísania návrhu, t. j. 03. 04. 2014 ako celková pohľadávka vo výške 9 160,34 €, ktorá pozostávala z istiny úveru 6 001,05 €, riadnych úrokov 2 352,26 €, úrokov z omeškania
411,61 €, poplatkov 59,80 €, ktoré všetky čiastočné nároky vyplývajú z uzatvorenej zmluvy. Žalovaní nenamietali jednotlivé nároky uplatnené žalobcom, nepreukázali, že by boli uhradili na predmetný úver ďalšie sumy, okrem tých, ktoré zohľadnil žalobca, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie zostatku úveru.
3. Súd prvej inštancie na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom určil lehotu troch dní. Nie je možné uvažovať o uložení splátok na zaplatenie celej pohľadávky, keďže ide o veľmi vysokú sumu, pričom žalovaná 1/ je nezamestnaná, poberá len sociálne dávky a žalovanej 2/ sú vykonávané zrážky zo starobného dôchodku v maximálnej výške. Uloženie povinnosti zaplatiť úver s príslušenstvom v splátkach žalovaní ani nepožadovali.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP, priznal však žalobcovi právo len na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 363,50 €. O trovách právneho zastúpenia žalobcu súd rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP vidiac dôvody hodné osobitného zreteľa pre čiastočné nepriznanie trov konania v sociálnej situácii žalovaných, kde žalovaná 1/ je nezamestnaná, poberá len sociálne dávky a žalovaná 2/ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 490,20 €, z ktorého sú jej vykonávané maximálne povolené zrážky (kde zostatok istiny pohľadávky pre ktorú sú vykonávané zrážky predstavuje 2 998 €), žalovaná 2/ žije sama a nemá iný príjem ako starobný dôchodok.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.
7. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 proti rozsudku v lehote na podanie odvolania podala odvolanie žalovaná 2/. V odvolaní uviedla, že nie je ochotná úver splácať, žalovaná 1/ pani B.má svojich rodičov, súrodencov, nech jej pomôžu. J.nechce a neplatí úver a všetku vinu chce zvaliť na ňu a jej dcéru X. Žalobca, ktorá ju poprosila, nakoľko má dobrý dôchodok a ako ručiteľka jej bola dobrá. Za to, že jej aj s dcérou pomohli, majú odmenu, že ich ťahá po súdoch a robí všetko preto, aby úver platili. Je to strašná hanba a bolesť niekoho takto ponížiť pred celým svetom a vymyslieť si klamstvo, že úver ona vybrala pre jej dcéru. Žalovaná 1/ nemala brať úver, ak ho nevie platiť. Je to choré chcieť od ľudí, ktorí jej pomohli, aby ešte za ňu aj úver splácali.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
9. Žalovaná 2/ k vyjadreniu žalobcu uviedla, že dlžnú sumu splácať nevie, nemá z čoho, je vdova s veľmi vážnymi problémami, tak nech ju pani T. nechá na pokoji a nezaťažuje s chodením na súd, nech dlh spláca minimálnymi splátkami ako to musí robiť ona.
10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľky uviedol, že žalované 1/ a 2/ majú postavenie solidárnych dlžníkov, a teda sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu, alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým, alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Zároveň žiadal žalobca náhradu trov odvolacieho konania opätovne.
11. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej 2/ uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
15. Odvolanie žalovanej 2/ nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva : súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodovania) rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.
17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody, udáva, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že účastníci uzatvorili úverovú zmluvu, pričom žalobca na základe zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi poskytol žalovanej 1/ a žalovanej 2/ splátkový úver. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ vystupovali v zmluvnom vzťahu ako dlžníčky. Žalovaná 2/ napriek jej tvrdeniu nevystupovala v zmluvnom vzťahu ako ručiteľka za pohľadávku žalovanej 1/. Súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalované podpísali predmetnú úverovú zmluvu ako dlžníčky. Podpísanie zmluvy a vedomosť o tom, že podpisujú zmluvu o úvere žalované nepopierali. Podpisom úverovej zmluvy sa zaviazali žalovaná 1/ a 2/ poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V danom prípade v súlade s § 511 Občianskeho zákonníka žalované, vzhľadom na uzatvorenú zmluvu, sú povinné splniť dlh tomu istému veriteľovi žalobcovi spoločne a nerozdielne. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Keďže žalovaná 2/ - odvolateľka podpísala zmluvu o splátkovom úvere č. 0382956242 ako dlžníčka, spolu so žalovanou 1/, pričom aj zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžníkom je žalovaná 1/ aj žalovaná 2/, žalovanej 2/ teda vznikla povinnosť voči veriteľovi - žalobcovi uhradiť úver v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o úvere. Na povinnosť žalovanej 2/ voči žalobcovi uhradiť úver v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o úvere nemá vplyv prípadné iné dojednanie medzi žalovanou 1/ a 2/. Na povinnosti žalovanej 2/ uhradiť dlh žalobcovi nemá vplyv ani skutočnosť, či je schopná resp. ochotná splácať jeho pohľadávku.
18. Súd prvej inštancie tiež skúmal či je možné uložiť žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť pohľadávku s príslušenstvom v splátkach, došiel však k záveru, že toto nie je možné, keďže žalovanej 2/ sú vykonané zrážky zo starobného dôchodku v maximálnej výške, a teda nie je možné uvažovať o uložení nejakej splátky. Ani v odvolacom konaní žalovaná 2/ nepredložila žiadne tvrdenia a dôkazy preukazujúce, že by bolo v jej schopnostiach a možnostiach uhrádzať dlh v splátkach.
19. Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov konania. Žalovaná neuviedla žiadne dôvody majúce za následok nesprávnosť výroku o náhrade trov konania.
20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody, majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok, ako ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ nepriznal. Žalobca mal v odvolacom konaní, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania plný úspech, avšak odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania v súlade s § 257 CSP nepriznal, z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa videl odvolací súd v sociálnej situácii žalovanej 2/, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku, ktorej sú už v súvislosti s iným konaním vykonávané zrážky z dôchodku v maximálnej výške. Žalovaná 2/ žije sama, nemá iný príjem ako dôchodok. Uvedené rozhodnutie sa nejaví ani ako neprimeraná tvrdosť voči žalobcovi a nejde o rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil vo výške 2 x 253,94 € + režijný paušál 8,58 € + DPGH, t. j. spolu 315,02 €, ktoré vzhľadom na postavenie žalobcu ako
podnikateľského subjektu v oblasti poskytovania úverov sa nejaví voči nemu ako neprimerane tvrdé, avšak, pokiaľ ide o žalovanú 2/, pre túto vzhľadom na jej pomery by išlo o finančne neprimerane zaťažujúce.
22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).