Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoZm/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom kancelárie Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému 1/ H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. T. XX/XXX, XXX XX B., žalovanej 2/ O. S., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt R. T. XX/XXX, XXX XX B., obaja občania Slovenskej republiky, o zaplatenie zmenkovej sumy 12 528,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37CbZm/20/2015-79 zo dňa 21. februára 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nepriznal náhradu trov konania. Podanú žalobu, ktorá došla súdu prvej inštancie dňa 21.5.2015, odôvodnil žalobca tým, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 14.2.2007 sa vystavitelia, žalovaní, zaviazali zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške 12 528,90 eur dňa 14.2.2014 na rad spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu. Na zmenku nebolo do dňa podania žaloby nič zaplatené. Žalobcovi vzniklo právo požadovať z dôvodu nezaplatenej zmenky od žalovaných, aby mu zaplatili zmenkový peniaz vo výške 12 528,90 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkového peniaza 12 528,90 eur od 15.2.2014 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkového peniaza vo výške 41,76 eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi.

2. Uznesením č. k. 37CbZm/20/2015-7 zo dňa 15.6.2015, vydaným vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie, vyzval súd prvej inštancie žalobcu na uvedenie, aký záväzok žalovaná zmenka zabezpečuje, aby pripojil k zmenke predmetnú zmluvu a prípadne aj dohodu o vyplňovacom práve, v prípade, ak ide medzi účastníkmi o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, aby uviedol, v akej výške bol žalovanej poskytnutý úver, za akých podmienok, výšku dojednaného úroku, dobu splatnosti, výšku mesačnej splátky, poplatky, zmluvné pokuty a iné nároky, aby uviedol výšku istiny úveru v čase vyplnenia zmenkovej sumy s uvedením z akých konkrétnych splátok táto pozostáva, prípadne aký ďalší nárok a v akej výške je súčasťou istiny a príslušenstva zahrnuté do zmenkovej sumy, o aké príslušenstvo ide, jednotlivo v akej výške a akým spôsobom bolo výška príslušenstva vypočítaná. Voči tomuto uzneseniu bolo podané žalobcom odvolanie, v rámci ktorého poukázal na to, že súd nie je oprávnený skúmať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie a navrhol predmetné uznesenie zrušiť. Podaním odvolania

voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. uvedené rozhodnutie zo zákona zrušilo, preto o odvolaní súd prvej inštancie nerozhodoval.

3. Žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovaným. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 10.8.2016 uviedol, že žalovaní podpísali dňa 12.2.2007 ako žiadatelia žiadosť o flexipôžičku, ktorou požiadali právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru. Po splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaní dňa 14.2.2007 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX a dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 350 000 Sk (11 617,87 eur) s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 7 000,24 Sk (232,37 eur) a lehotou splatnosti 84 mesiacov. K poskytnutému úveru patria veriteľovi úroky z úveru a poplatky vo výške 226 036,52 Sk (7 503,03 eur). Celková budúca hodnota spotrebiteľského úveru bola stanovená vo výške 576 036,52 Sk (19 120,91 eur). V rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. platných od 17.10.2005 neplnili žalovaní svoju povinnosť uhrádzať poskytnutý úver riadne a včas. Právny predchodca žalobcu ukončil zmluvný vzťah so žalovanými. Výšku nesplateného záväzku žalovaných žalobca preukazuje predloženým výpisom z bankovej knihy VÚB, a.s., ktorý sa vyhotovuje priamo z bankového informačného systému odsúhlaseného Národnou bankou Slovenska, a.s. a tento systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezameniteľnosť v ňom uvedených údajov. Údaje z tohto systému tvoria podklad pre účtovníctvo. Výpis z bankovej knihy je považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku dlžnej pohľadávky bola banka povinná evidovať v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy vedenej v zmysle zákona o bankách, potvrdzuje výšku pohľadávky banky voči klientovi, v tomto prípade výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Údaje uvedené v bankovej knihe sú smerodajné aj z hľadiska hodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu NBS. Z výpisu je zrejmé, že na istinu vo výške 11 617,87 eur bolo uhradených 3 899,99 eur, z čoho vyplýva, že neuhradená istina úveru je vo výške 7 717,88 eur. Neuhradené úroky z úveru a poplatky sú vo výške 4 811,02 eur. Neuhradený úver predstavuje záväzok dlžníka celkovo vo výške 12 528,90 eur. Pohľadávka veriteľa bola písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpená žalobcovi. Zároveň v zmysle § 11 ZZŠ bola zmenka prevedená indosamentom z indosanta spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. na indosatára, žalobcu, čo je preukázané rubopisom, písomným vyhlásením majiteľa zmenky uvedeným na druhej strane zmenky. Žalobcovi svedčí nepretržitý rad indosamentov.

5. S účinnosťou od 1.7.2016 postupoval súd prvej inštancie podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 470 odsek 1 . Na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti strán sporu vec prejednal a vykonal dokazovanie listinami ako dôkaznými prostriedkami (bod 7. odôvodnenia). V tomto rozsahu zistený skutkový stav (bod 8. a 9. odôvodnenia) posúdil súd prvej inštancie podľa § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 499, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. I. § 17 ods. 1, 2, § 75, § 77 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov. Pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal aj zo zmluvného dojednania podľa článku III. ods. 3.2. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, podľa ktorého dlžník súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov alebo ich časť, vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere, uvedenej v článku II. tejto dohody, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti, zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a o zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi t.j. tak, aby sa uspokojila celá pohľadávka veriteľa, vzniknutá na základe citovanej úverovej zmluvy ku dňu, ktorý sa uvedenie na blankozmenke ako deň splatnosti. Vyplnením týchto údajov sa blankozmenka stane platnou zmenkou a veriteľ je oprávnený použiť ju na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi a zo zmluvného dojednania podľa článku IV. odsek 8 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., podľa ktorého je veriteľ oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky žalobcu a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.

6. Preskúmaním zmenky a pôvodných účastníkov zmenkového vzťahu súd prvej inštancie zistil, že vystaviteľom zmenky je fyzická osoba a remitentom je právnická osoba, oprávnená poskytovať úvery.

Vzhľadom na charakter účastníkov zmenkového právneho vzťahu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala, je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je súd z úradnej povinnosti povinný aplikovať normy spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie poukázal na to, že novelou č. 438/2015 Z.z. došlo k zmene § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, v zmysle ktorého, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti, odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zmenková zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle citovanej novely súd ex offo prihliada na námietky, ktoré má žalovaný zo zmenky. V súlade s touto zákonnou povinnosťou preskúmal súd prvej inštancie uplatnený nárok až po úroveň pôvodného zmluvného vzťahu, vyhodnocoval všetky okolnosti prípadu, zmluvné podmienky v rámci pôvodného zmluvného vzťahu a skúmal dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli dňa 14.2.2007 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru. Z údajov zverejnených v obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaní sú fyzické osoby, nepodnikatelia. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v článku IX odsek 4 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené dojednanie nie je prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Podmienku jednej zmluvnej strany v podobe spotrebiteľa mal súd prvej inštancie v konaní splnenú.

8. Na základe uzavretej zmluvy vznikol pôvodnému veriteľovi záväzok poskytnúť žalovaným úver vo výške 350 000 Sk, pričom malo ísť o bezúčelový úver. Žalobca nepredložil do spisu akýkoľvek listinný dôkaz o poskytnutí úveru. Ak by súd prvej inštancie vychádzal z predloženého výpisu z bankovej knihy, mal by za to, že úver bol poskytnutý v dohodnutej výške 350 000 Sk, teda 11 617,87 eur. Ani z tohto výpisu však nevyplývalo, kedy presne bol úver žalovaným poskytnutý, nakoľko jej súčasťou bol len dátum podpisu zmluvy, pričom tento nemusel byť totožný s dátumom poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie vyzýval žalobcu na riadnu špecifikáciu poskytnutého plnenia jeho právnym predchodcom a zároveň aj plnení poskytnutých zo strany žalovaných, na čo žalobca nereagoval. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na dve skutočnosti, ktoré nemal v konaní preukázané v súvislosti s uplatneným nárokom a možnosťou vznášať námietky proti uplatnenému nároku. V prvom rade žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal so splnením svojej zmluvnej povinnosti do omeškania a preto jeho právny predchodca so žalovaným ukončil právny vzťah. Žalobca súdu prvej inštancie neuviedol kedy, akým spôsobom a kedy sa toto ukončenie stalo účinným. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola v článku VI. odsek 1 všeobecných podmienok dohodnutá možnosť veriteľa požadovať vrátenie celej sumy poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom pred dátumom pôvodne dohodnutej splatnosti, za podmienok tam uvedených, medzi ktorými je aj omeškanie dlžníka s úhradou viac ako dvoch splátok. Zároveň bolo dohodnuté, že doručením výzvy veriteľa na splatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky z úveru, vrátane splatného príslušenstva, čím by došlo vlastne v zmysle dohody účastníkov k vyhláseniu okamžitej t.zn. mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru. Z úradnej činnosti súdu je známe, že poskytovatelia úverov v iných, obdobných veciach pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v prípade naplnenia predpokladov na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, čím by zároveň bola dôvodnou námietka vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, v rámci ktorej bol veriteľ oprávnený vyplniť zmenku v časti jej splatnosti dátumom splatnosti dlžníkovej pohľadávky, ktorý by bol v tom prípade iný, ako dátum, ktorý bol pôvodne medzi účastníkmi ako dátum splatnosti dohodnutý.

9. Druhou skutočnosťou, na ktorú poukázal súd prvej inštancie bolo to, že súdu nebolo zrejmé, z čoho uplatnený nárok pozostáva, pričom žalobca bol na špecifikáciu nároku, na uvedenie výšky poskytnutého úveru, splatených splátok s konkrétnym dátumom ich jednotlivých úhrad vyzvaný, na čo nereagoval, a nedostavil sa ani na pojednávanie. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k veci síce uviedol, že

nárok žalobcu je tvorený istinou vo výške 7 717,88 eur a dlžnými úrokmi a poplatkami z úveru vo výške 4 811,02 eur, avšak súdu nebolo zrejmé, čo predmetné poplatky a úroky obsahujú, v akej výške a na základe akých ustanovení zmluvy k týmto právny predchodca žalobcu dospel a do zmenky doplnil, pričom do úvahy prichádza následne námietka nesprávneho vyplnenia zmenky v časti zmenkovej sumy, ktorej dôvodnosť vyplnenia práve vo výške uvedenej žalobcom súd prvej inštancie preukázanú nemal. Súd prvej inštancie uviedol, že na jednej strane nespochybňuje nárok žalobcu na úroky, ktoré boli medzi účastníkmi v zmluve dohodnuté, avšak, aby mohol žalobcovi uplatnený nárok priznať, musí mať preukázanú jeho dôvodnosť v jeho konkrétnej výške, v opačnom prípade by na svoju zákonnú povinnosť ochrany slabšej stránky sporu, spotrebiteľa, rezignoval. V súvislosti s dohodnutým úrokom súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi účastníkmi bolo v článku IV odsek 8 všeobecných podmienok VÚB, a.s. dohodnuté, že veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak. Týmto spôsobom dochádzalo často k tomu, že najprv došlo k úhrade dohodnutého príslušenstva úrokov z poskytnutého úveru a až následne sa plnenie započítavalo na istinu. Tento postup, ako aj predmetné dojednanie je v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Toto ustanovenie je plne aplikovateľné aj na zmluvy o úvere vychádzajúc zo skutočnosti, že pri spotrebiteľoch je potrebné okrem ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať na právne vzťahy aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Uvedeným ustanovením bola presadená ochrana slabšej strany zmluvného vzťahu, pričom toto ustanovenie sa stalo účinným od 1.1.2008 a v zmysle prechodných ustanovení je potrebné ho aplikovať aj na právny vzťah uzatvorený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Samotné dojednanie článku IV odsek 8 všeobecných podmienok, nakoľko súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že došlo medzi účastníkmi k jeho zmene, je v rozpore so zákonom a je potrebné ho považovať za neplatné. Nakoľko boli zo strany žalovaného uskutočňované úhrady, vzhľadom k uvedenému dojednaniu, a súdu známej praxe poskytovateľov úverov, nemal súd prvej inštancie za preukázané, že vyplnenie zmenky v časti zmenkovej sumy je v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, nemal preukázané, že skutočná výška pohľadávky v čase vyplnenia zmenky korešponduje so sumou uvedenej na zmenke. Zároveň súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že možnosť vyplnenia zmenky v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. bola limitovaná v časti príslušenstva do výšky 30 % poskytnutého úveru, pričom práve presné priradenie poskytnutej platby od dlžníka na istinu malo význam aj v tejto súvislosti. Z údajov uvedených žalobcom vyplýva, že príslušenstvo zabezpečené zmenkou predstavuje sumu 4 811,02 eur, pričom maximálna výška príslušenstva, na ktorú mohla byť zmenka vyplnená vzhľadom k výške poskytnutého úveru bola 3 485,36 eur (čo predstavuje 30 % zo sumy poskytnutého úveru 11 617,87 eur) t.zn. zmenka bola vystavená v rozpore § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného do 31.12.2010, v zmysle ktorého, veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Súd prvej inštancie na tomto mieste poukázal aj na mnohé rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (napríklad č.k. 16CoZm/95/2015-124, 16CoZm/16/2015-68, 16CoZm/39/2015-99, 16CoZm/33/2015-102 a iné), v rámci ktorých aj odvolací súd uviedol, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z., na vystavenie ktorej a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 citovaného zákona (znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010).

10. Vychádzajúc z povinnosti súdu pri posudzovaní zmenkových nárokov v prípade, že na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, vznášať ex offo námietky, ktoré by žalovanému patrili, súd prvej inštancie postupoval uvedeným spôsobom vo veci a žalobu z dôvodu nepreukázania vyplnenia zmenky v súlade s dohodou o vyplňovacom práve v časti dátumu splatnosti zmenky a v časti vyplnenia zmenkovej sumy z dôvodu možného vyplnenia nad rámec zmluvného nároku, ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie nemal preukázané, kedy sa pohľadávky právneho predchodcu žalobcu stali splatnými, aký dátum bol oprávnený právny predchodca žalobcu do zmenky doplniť a reálnu výšku poskytnutia úveru ani výšku jeho splatenia. K ďalším tvrdeniam žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil oprávnenosť vyplnenia zmenky z predloženej bankovej knihy. Vzhľadom na údaje uvedené v bankovej knihe nebolo súdu prvej inštancie dostatočne zrejmé, prečo žalobca nepredložil aj výpis z bankovej knihy

v časti transakcie na úvere, z ktorej by bolo možné zistiť pohyby na účte dlžníka, účtovanie úrokov, úrokov z omeškania či poplatkov, najmä za situácie, keď ho na to súd výslovne vyzýval. Výpis z bankovej knihy súd prvej inštancie nespochybňoval, avšak jeho správnosť považoval za potrebné preveriť aj vzhľadom k možnému nesprávnemu priraďovaniu poskytnutých platieb zo strany žalovaného, ktorého platby vzhľadom k neplatnému dojednaniu článku IV odsek 8 všeobecných podmienok boli zrejme účtované a priraďované nesprávne.

11. Spotrebiteľský úver mohol byť do 1.1.2011 zabezpečený zmenkou len v určitom limitovanom rozsahu. Následne však, vzhľadom k špecifickosti uplatňovania zmenkového nároku, jeho oddelenosti od pôvodného zmluvného vzťahu a zneužívaniu zmenkového inštitútu práve poskytovateľmi úverov, predovšetkým nebankovými subjektmi, zákonodarca prelomil rozsah zmenkových námietok, ako aj vôbec doterajšiu koncepciu zmenkového konania v prípade, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, práve za účelom zabezpečenia dôslednej ochrany spotrebiteľa pred uplatňovaním nárokov nad zákonný rámec. Súd prvej inštancie rešpektoval novo nastavené princípy ochrany spotrebiteľa v súvislosti so zmenkovým nárokom a tieto aplikoval vo veci.

12. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a úspešným žalovaným, ktorým v konaní žiadne trovy nevznikli, tieto nepriznal.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok podľa § 388 zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žalobca namietal domnienku súdu prvej inštancie, že zmenku vyplnil nesprávne čo sa týka dátumu splatnosti a v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Domnienka o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru následne zakladá nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stabilnú prax Európskeho súdu (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26, Hadjianastassiou v. Grécko, § 33, Suominen v. Fínsko, § 37), čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 410/06, sp.zn. III. ÚS 311/07, v ktorých je zvýraznený princíp spravodlivosti, práva na súdnu ochranu a kvalitu súdneho konania, v rámci ktorých rozhodnutie súdu musí uviesť v odôvodnení dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené s účelom, že stranám sporu je dané najavo, že boli vypočuté a odôvodnenie rozhodnutia dáva stranám možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie preskúmateľné odvolacím súdom. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Žalovaní porušili povinnosti, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu ku dňu splatnosti poslednej zmluvne dohodnutej splátky, t.j. ku dňu 14.2.2014. Na nasledujúci deň sa zmenka stala splatnou, preto dátum splatnosti bol vyplnený v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke (čl. III. bod 3.2. dohody). Za nesprávne tvrdenie považoval žalobca aj tvrdenie súdu prvej inštancie, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Citované ustanovenie bolo prijaté účinnosťou od 1.1.2008 a ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon neobsahoval žiaden zákaz vyplnenia zmenky vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu mal veriteľ oprávnenie zabezpečiť poskytnutý úver zmenkou. Žalobca podporne poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2014, v ktorom sa uvádza, že právna úprava ZSÚ v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu použiť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch a až od 1.1.2011 sa zmenka nemôže použiť v spotrebiteľských vzťahoch, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka uplatnená v konaní vyplnená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu jej vystavenia ako protiprávne. Žalobca si v konaní uplatňuje iba vrátenie nesplatenej istiny a úrokov z úveru. Vrátenie poskytnutého úveru a zaplatenie úrokov je právom veriteľ nielen v zmysle Obchodného zákonníka (§ 497), ale bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami úverového vzťahu. Súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na špecifikáciu žalovanej pohľadávky v rozsahu, na ktorý sa odvoláva. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 37CbZm/20/2015-7 zo dňa 12.6.2015 podal žalobca odvolanie. Následne súd prvej inštancie vyzval žalobcu výzvou zo dňa 16.6.2015 už iba na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe. Na výzvu reagoval žalobca predložením všetkých jemu dostupných dôkazných prostriedkov. V čase, keď žalobca podal žalobu nebolo jeho povinnosťou žiadnym spôsobom špecifikovať uplatnené právo

zo zmenky. Svoje právo žalobca preukázal aj výpisom z bankovej knihy Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorý je v bankovej praxi považovaný za verejnú listinu. Záverom odvolania žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MObdoV/9/2007 zo dňa 27.11.2008, sp.zn. 4obo/21/2012 zo dňa 31.7.2012, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15CoZm/14/2013 zo dňa 4.12.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/5260/2007 zo dňa 19.8.2009 o abstraktnosti zmenky ako cenného papiera, samostatnosti, nezávislosti a nespornosti zmenky, kedy má dôkazné bremeno žalovaný. Dokonalosť zmenky predstavuje skutočnosť, že právo zmenkového veriteľa je uvedené priamo v zmenke, práva a povinnosti sú definované zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

14. Žalovaní 1/, 2/, u ktorých nastali účinky doručenia odvolania žalobcu s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu podľa § 111 ods. 3 dňom 5.5.2017, sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť, avšak čiastočne z iných právnych dôvodov ako k ním dospel súd prvej inštancie. Túto nesprávnosť v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie napravil odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia bez nutnosti zmeny alebo zrušenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky úkonov súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

20. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o doručovaní žaloby žalovaným 1/, 2/ ako fyzickým osobám a o predvolávaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/, 2/, ktorý majú hlásený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky

na adrese R. T. XX/XXX, XXX XX B., sa na tejto adrese nezdržiavajú a žijú mimo územia Slovenskej republiky, podľa oznámenia Obce B. zo dňa 26.9.2016 (v spise na č.l. 62) v R., na nezistenej adrese. Dňa 5.10.2016 súd prvej inštancie postupom podľa § 116 ods. 2 zverejnil na úradnej tabuli súdu prvej inštancie a na webovej stránke súdu prvej inštancie oznámenie určené žalovaným 1/, 2/, H. S. a O. S., o podanej žalobe žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ o zaplatenie 12 528,90 eur s príslušenstvom vedenej pod sp.zn. 37CbZm/20/2015. Účinky doručenia žaloby v súlade s citovaným ustanovením nastali dňa 21.10.2016. Ďalšie písomnosti doručoval súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP. Právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 13.1.2017, žalovaný 1/, 2/ dňa 19.1.2017 podľa § 111 ods. 3 CSP. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 3.2.2017, v ktorom vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie správne posúdil splnenie procesných podmienok podľa § 180 pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti strán sporu. V rámci úradnej povinnosti posudzoval odvolací súd aj odvolacie tvrdenie žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený z hľadiska skutkového a právneho posúdenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v súvislosti s týmto vyhlásením aj posúdenia dátumu splatnosti zmenky, ktorý žalobca vyplnil na základe dohody o vyplňovacom práve.

21. V súlade s § 220 ods. 2 CSP, ktorý stanovuje základné náležitosti odôvodnenia rozsudku, odvolací súd posudzoval a hodnotil dôvodnosť odvolacieho tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. V bode 1. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti žalobca tvrdil a aké dôkazy označil (zmenka), v bode 3. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní 1/, 2/ sa k žalobe nevyjadrili, v bode 2., 5. a 6. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol procesný postup v konaní, bod 7. odôvodnenia obsahuje opis dôkazných prostriedkov

- listín, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, v bode 8., 9., 10.20., 10.21. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie skutkový stav zistený dokazovaním, v bode 10.1. - 10.16. odôvodnenia citoval súd prvej inštancie právne normy, podľa ktorých posúdil skutkový stav po právnej stránke, bode 11. - 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje hodnotenie dôkazov (skutočností zistených z dôkazných prostriedkov) jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, čím v týchto bodoch odôvodnenia uplatnil súd prvej inštancie zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre posúdenie sporu medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie odkázal na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu vo veciach týkajúcich sa zmeniek. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje základné náležitosti podľa § 220 ods. 2 a v celom svojom kontexte je odôvodnenie rozsudku presvedčivé, pretože dáva odpoveď na podstatné skutkové zistenia a ich následné právne posúdenie v spore o uplatnenom nároku žalobcu proti žalovanému.

22. Súd prvej inštancie v bode 14., 15. odôvodnenia rozsudku uviedol, že vyzýval žalobcu na riadnu špecifikáciu plnenia poskytnutého veriteľom (právny predchodca žalobcu) a plnení poskytnutých zo strany žalovaných, na špecifikáciu nároku, na uvedenie výšky poskytnutého úveru, splatených splátok s konkrétnym dátumom ich jednotlivých úhrad a žalobca na výzvu nereagoval. Odvolaciemu súdu z obsahu predloženého súdneho spisu vyplynulo, že za túto výzvu považoval súd prvej inštancie pravdepodobne uznesenie č.k. 37CbZm/20/2015-7 zo dňa 12.6.2015 vydané vyšším súdnym úradník súdu prvej inštancie na odstránenie vád podania zo dňa 21.5.2015, ktoré je podľa obsahu návrhom na začatie konania, nakoľko podanie bolo neúplné, keď zo žaloby nie je jednoznačne zrejmý dôvod vzniku zmenky, pretože súd je povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa a pre posúdenie, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti v rozsahu ako ich súd prvej inštancie vo výroku tohto uznesenia vymedzil. Proti tomuto uzneseniu však podal za platnosti a účinnosti O.s.p. žalobca odvolanie a podaním odvolania nastali zákonné účinky zrušenia vydaného uznesenia podľa § 374 ods. 4 O.s.p. Uvedené súd prvej inštancie uviedol aj v úradnom zázname zo dňa 29.1.2016 (v spise na č.l. 23).

23. Odvolací súd z úradnej povinnosti posudzoval, či uvedenie výzvy na doplnenie rozhodujúcich skutočností, ktorá v spise absentuje, v spojení so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vyplnenie zmenky v súlade s dohodou o vyplňovacom práve v častiach dátumu splatnosti a zmenkovej sumy, možno považovať s účinnosťou od 1.7.2016 za dôvod zrušenia rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Absencia výzvy sa týka aj odvolacieho tvrdeniu žalobcu, že v čase, keď podal žalobu (dňa

21.5.2015) nebolo jeho povinnosťou žiadnym spôsobom špecifikovať uplatnené právo zo zmenky a súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na špecifikáciu žalovanej pohľadávky v rozsahu, na ktorý sa odvoláva v rozsudku, keď proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 37CbZm/20/2015-7 zo dňa 12.6.2015 podal žalobca odvolanie a následne ho súd prvej inštancie vyzval už iba na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe. Žalobca podaním, ktoré došlo dňa 10.8.2016, oznámil súdu prvej inštancie, že na podanej žalobe trvá a žalobu dopĺňa podľa § 79 ods. 3 O.s.p. o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu o žalovanými. Spolu s týmto doplnením žalobca predložil všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky.

24. Od 23.12.2015 podľa 372y ods. 1 O.s.p. platilo, že § 79 ods. 3 a § 79 ods. 4 O.s.p. sa použijú aj na konanie začaté pred 23.12.2015. Podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie (už za platnosti a účinnosti vykonal žalobca doplnenie žaloby podľa ním uvedeného § 79 ods. 3 O.s.p. S účinnosťou od 1.7.2016 poučovacia povinnosť podľa § 160 ods. 3 písm. b/ súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi zanikla a z postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že po oznámení rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa kauzálneho vzťahu a po predložení listín žalobcom súd prvej inštancie nezistil dôvody na postup podľa § 129 ods. 2 v spojení s § 470 ods. 1 CSP. Uvedenie výzvy v odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie, ktorá v jeho postupe absentovala, nepovažoval odvolací súd samo osobe v prihliadnutím na vecné odôvodnenie rozsudku za porušenie procesného postupu a za nesprávny procesný postup, ktorý by žalobcovi znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Z dôvodu zániku poučovacej povinnosti v danom spore odvolací súd uvádza, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Až do skončenia dokazovania podľa § 182 druhá veta mal žalobca objektívnu možnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Právny zástupca žalobcu sa na nariadené pojednávanie dňa 21.2.2017 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol, aby súd konal a rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní predbežné právne posúdenie v zmysle § 181 ods. 2 CSP.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním dáva podklad pre rozhodnutie. Na právne posúdenie skutkového stavu aplikoval súd prvej inštancie ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď ich interpretáciou žalobu ako nedôvodnú výrokom I. zamietol a výrokom II. žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.

26. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie na základe odlišného právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku. Preto postupom podľa § 382 oznámil žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaným 1/, 2/, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a v danej veci je potrebné rešpektovať časovú pôsobnosť právnych noriem upravujúcich v Slovenskej republike ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám a uplatnený nárok je treba posúdiť aj z hľadiska súladu právneho úkonu s dobrými mravmi, ak sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento súd sa po právnej stránke nevysporiadal s aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka v rámci právnej ochrany spotrebiteľa, ktorú poskytol spotrebiteľovi z úradnej povinnosti. Zároveň odvolací súd určil lehotu 7 dní na vyjadrenie sa k výzve podľa § 382 CSP.

27. Právny zástupca žalobcu, ktorý prevzal výzvu odvolacieho súdu dňa 10.1.2018 a žalovaní 1/, 2/, ktorí prevzali túto výzvu postupom podľa § 111 ods. 3 dňa 18.1.2018, vyjadrenie k výzve odvolaciemu súdu do jeho rozhodnutia o veci nedoručili.

28. Žalobca uplatnil proti žalovaným peňažný nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 12 528,90 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 12 528,90 eur od 15.2.2014 do zaplatenia, odmenu 1/3 zo zmenkovej sumy vo výške 41,76 eur a náhradu nákladov za súdny poplatok a náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Nárok odôvodnil vydaním vlastnej zmenky žalovanými dňa 14.2.2007 na rad Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155, ktorá zmenku indosovala v prospech

žalobcu. K žalobe pripojil a svoj nárok preukazoval prvopisom zmenky zo dňa 14.2.2007, ktorá bola splatná dňa 14.2.2014.

29. Dňa 10.8.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil súdu prvej inštancie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/, 2/ a súdu prvej inštancie doručil žiadosť o flexipôžičku zo dňa 12.2.2007, oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.2.2007 a dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.2.2007.

30. V čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (veriteľ) a žalovaným 1/ ako dlžníkom a jeho manželkou žalovanou 2/ ako spoludlžníkom dňa 14.2.2007 a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke dňa 14.2.2007 mali žalovaní 1/, 2/ postavenie spotrebiteľov podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebného úveru bola spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 ods. 1 písm. a, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (bezúčelový spotrebný úver). V zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mal veriteľ povinnosť v prípade ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na zabezpečenie pohľadávok veriteľa zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavreli dňa 14.2.2007 žalovaní 1/, 2/ s veriteľom dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke a vystavili na rad veriteľa zmenku pri vydaní neúplnú, tzv. blankozmenku (čl. I. § 10 a § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ďalej len ZZŠ). Dohoda je právnym úkonom nepomenovaným a jej právny režim podlieha vzhľadom na právne postavenie žalovaných 1/, 2/ príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Blankozmenka sa stáva zmenkou (cenný papier) až po doplnení reálne a zámerne chýbajúcich podstatných náležitosti zmenky, v danom prípade výšky zmenkovej sumy a dátumu splatnosti zmenky, pričom vyplnenie týchto údajov má zodpovedať zmluvným podmienkam dohody o vyplňovacom práve. Obsah blankozmenky zmluvné strany uviedli v čl. I. dohody o vyplňovacom práve. Obsah vyplňovacieho práva veriteľa dohodli zmluvné strany v čl. III. bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve, podľa ktorého „dlžník súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov, alebo ich časť, vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere, uvedenej v čl. II. tejto dohody, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti, zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a o zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi, t.j. tak, aby sa uspokojila celá pohľadávka veriteľa, vzniknutá na základe citovanej zmluvy o úvere ku dňu, ktorý sa uvedenie v blankozmenke ako deň splatnosti. Vyplnením týchto údajov sa blankozmenka stane platnou zmenkou a veriteľ je oprávnený použiť ju na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi.“

31. Právne predpisy verejnoprávneho aj súkromnoprávneho charakteru upravujúce postavenie a ochranu spotrebiteľov boli až do vyplnenia blankozmenky o dátum splatnosti dňa 14.2.2014 a zmenkovej sumy v konkrétnej výške 12 528,90 eur, zrušené, zmenené a doplnené. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1.7.2007 a jeho ďalšou novelou vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 vstúpili do platnosti ustanovenia § 5a a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých je neprípustné zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom a orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

32. S účinnosťou od 1.1.2008 (zákon č. 568/2007 Z.z.) došlo k zmenám v Občianskom zákonníku v ustanoveniach upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Podľa prechodného ustanovenia § 879j k úpravám od 1.1.2008 platilo, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

33. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v súlade s čl. XII. nadobudol účinnosť od 11.6.2010. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 5 tohto zákona sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom do 31.12.2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

34. Od 23.12.2015 bol zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový novelizovaný zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/> Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v ustanovení čl. I. § 17 ods. 1, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Podľa § 17 ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň novela v čl. III. § 3a ZZŠ ustanovila, že sú neplatné zmenkové a šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Predmetná novela vo vzťahu k ZZŠ neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia k úpravám od 23.12.2015 (prechodné spolupôsobenie doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom podľa § 5 ods. 4 zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

35. V čase vyplnenia blankozmenky dňa 14.2.2014 platil zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý v § 17 ods. 3 (od 1.11.2011 do 30.4.2014) stanovil, že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

36. Dňa 24.9.2014, kedy pôvodný veriteľ uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky so žalobcom a previedol zmenku indosamentom na žalobcu, platil právny stav podľa § 5a a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely č. 102/2014 Z.z. (od 1.5.2014). Tieto ustanovenia platia doposiaľ.

37. Dňa 21.5.2015, kedy žalobca uplatnil voči žalovaným 1/, 2/ nárok na zaplatenie peňažnej sumy zo zmenky žalobou na súde prvej inštancie, boli v platnosti ustanovenia § 5a a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V priebehu konania od 23.12.2015 (pred rozhodnutím o veci samej) vstúpila do platnosti novela čl. I. § 17 ods. 1 a do zákona bol zavedený čl. I. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového.

38. V súlade s článkom III. bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na vyplnenie blankozmenky najskôr dňa 14.2.2014, kedy sa stala splatná posledná anuitná splátka spotrebného bezúčelového úveru. Vyplnením blankozmenky dňa 14.2.2014 sa blankozmenka stala zmenkou s účinkami ex tunc ku dňu 14.2.2007. V súlade s týmto záverom považoval odvolací súd za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o tom, že možnosť vyplnenia zmenky v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. bola limitovaná v časti príslušenstva do výšky 30 % sumy poskytnutého úveru a pokiaľ žalobca uvádzal, že príslušenstvo predstavuje sumu 4 811,02 eur, pričom jeho maximálna výška mohla byť 3 485,36 eur, bola zmenka vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 citovaného zákona (odsek 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, je toho názoru, že na zmenkovo právny vzťah žalobcu a žalovaných 1/, 2/ dopadá právna úprava platná do 31.12.2007, podľa ktorej výška príslušenstva poskytnutého úveru tvoriaca časť zmenkovej sumy nemala zákonné limity. Názor o vyplnení zmenky v rozpore s citovaným ustanovením nemá zákonnú oporu. Podľa prechodného ustanovenia 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. k úpravám účinným od 1.1.2008 platilo, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Oprávnenie veriteľa zabezpečiť spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver zmenkou pripúšťali právne predpisy, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov do 30.6.2007, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa do 30.4.2014 a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov do 31.12.2010. Právne posúdenie podľa doterajších predpisov odôvodňuje aj prechodné ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o vznik právneho vzťahu a nároku z neho, ktorý vznikol pred 1.1.2008. V kontexte uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietka žalobcu, že ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu mal veriteľ oprávnenie zabezpečiť poskytnutý úver zmenkou a zákon neobsahoval žiaden zákaz vyplnenia zmenky vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru, ako dôvodnú.

39. Pokiaľ žalobca poukázal podporne na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015, v ktorom sa uvádza, že „ právna úprava ZSÚ v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu použiť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch a až od 1.1.2011 sa zmenka nemôže použiť v spotrebiteľských vzťahoch, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka uplatnená v konaní vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu jej vystavenia ako protiprávne“, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po ustálení zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru ako spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal povinnosť poskytnúť žalovaným 1/, 2/ - dlžníkom ochranu až do úrovne dohody o vyplňovacom práve. Túto povinnosť v konaní má aj odvolací súd.

40. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že pôvodný a prvotný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku z úverového vzťahu so žalovanými 1/, 2/ na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 a zároveň bola zmenka zabezpečujúca pohľadávku z úverového vzťahu prevedená indosamentom na žalobcu. Žalobca, ktorý sa stal nielen majiteľom zmenky, ale zároveň aj majiteľom obligačnej pohľadávky zabezpečenej zmenkou, musel mať vedomosť, že ide o zmenkových dlžníkov s právnym postavením spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná právna ochrana spotrebiteľov, podľa ktorej postavenie spotrebiteľov nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré im garantuje spotrebiteľské právo so základom vo vnútroštátnom práve a v práve Európskej únie.

41. Súd prvej inštancie, ktorý postupoval od 23.12.2015 v konaní správne podľa čl. I. § 17 ods. 1, 2 ZZŠ, z úradnej povinnosti posúdil dôvodnosť vyplnenia zámerne chýbajúcich údajov na zmenke v rozsahu dátum splatnosti a výška zmenkovej sumy. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaní sa dostali so splnením svojej zmluvnej povinnosti do omeškania a preto právny predchodca žalobcu ukončil so žalovanými právny vzťah. V odvolaní v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu založeného zmluvou o spotrebnom úvere žalobca uviedol, že vzhľadom na porušenie dohodnutých povinností žalovanými 1/, 2/ došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu ukončením zmluvy o spotrebnom úvere ku dňu splatnosti poslednej zmluvne dohodnutej splátky k 14.2.2014. Podľa názoru odvolacieho súdu sú tieto tvrdenia rozporné. Spornosť ukončenia zmluvného vzťahu, ktorú konštatoval v konaní súd prvej inštancie, žalobca v odvolacom konaní nepreukázal a týmto tvrdením sám žalobca spochybnil správnosť vyplnenia dátumu splatnosti zmenky dňom 14.2.2014. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za spornú aj výšku zmenkovej sumy. Nadväzujúc na odsek 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa tejto výšky zmenkovej sumy tvorenej istinou vo výške 7 717,88 eur a dlžnými úrokmi a poplatkami vo výške 4 811,02 eur, odvolací súd dodáva a poukazuje na skutočnosť, že mesačná splátka úveru bola dohodnutá ako mesačná anuitná splátka. Z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru nevyplýva definícia ani spôsob určenia z čoho anuitná splátka pozostáva. Tento pojem obsahuje článok I. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (článok II. bod 2 zmluvy o spotrebnom úvere). Splátka spotrebného úveru je definovaná ako pravidelná anuitná splátka úveru dohodnutá v úverovej zmluve, ktorej časť tvorí splátka úveru a zvyšnú časť splátka úrokov. Určenie výšky časti istiny a časti úrokov započítavanej na mesačnú anuitnú splátku úveru obsahuje dojednanie článku IV bod 8 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého je veriteľ oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak (článok I. všeobecných obchodných podmienok definuje príslušenstvo ako úroky, úroky z omeškania, náklady a trovy spojené s

vymáhaním pohľadávky). Zmluva o spotrebnom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/ a písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007 v rozsahu určenia sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj výpočtu nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Platnosť zmluvy o spotrebnom úvere pri nesplnení týchto podmienok je daná podľa § 4 ods. 4 písm. a/ tohto zákona, keď bola splnená podmienka, že spotrebiteľovi bol na základe tejto zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

42. Súd prvej inštancie v rámci postupu z úradnej povinnosti správne uzavrel, že žalobca nepreukázal v konaní správnosť zámerne vynechaných údajov doplnený do blankozmenky v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť hodnotenia výpisu z bankovej knihy Všeobecnej úverovej banky, a.s. (č.l. spisu 52) ako dôkazu na preukázanie poskytnutia úveru žalovaným 1/, 2/, dátumu poskytnutia a výšky uplatneného peňažného nároku, odvolací súd k odôvodneniu súdu prvej inštancie dodáva, že v bankovej praxi možno považovať výpis z bankovej knihy za verejnú listinu, avšak v súdnom konaní je tento výpis listinným dôkazom bez charakteru verejnej listiny, pretože procesný predpis tejto listine verejný charakter nestanovuje. Pri hodnotení skutočností vyplývajúcich z tohto listinného dôkazu preto neplatí, že údaje ktoré táto listina obsahuje sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak, teda že ide údaje, ktorých správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje. Z obsahu tohto výpisu nevyplýva, že po splnení podmienok na čerpanie úveru bola dňa 14.2.2007 výška úveru 350 000 Sk poskytnutá žalovaným 1/, 2/ do ich dispozície. V tomto smere obsahuje výpis z bankovej knihy iba údaj týkajúci sa dátumu podpisu úverovej zmluvy 14.2.2007, pričom táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Pokiaľ žalobca výpisom z bankovej knihy preukazoval poskytnutie úveru a dátumu jeho poskytnutia do dispozície žalovaných 1/, 2/, je odvolací súd toho názoru, že obsah tejto listiny túto skutočnosť nepreukazuje.

43. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

44. Odvolací súd rozhodujúc o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, plnenie ktorej bolo zabezpečené zmenkou, prihliadol na existujúci právny stav ochrany spotrebiteľa a uplatnený nárok žalobcu posúdil aj z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V konaní bolo preukázané, že pôvodný a prvotný veriteľ spolu s prevodom pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere indosoval na žalobcu aj práva zo zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský úver v čase, keď platila zákonná úprava, ktorá nepripúšťala splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou (§ 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ by odvolací súd rešpektoval len právnu úpravu ochrany spotrebiteľa platnú do 31.12.2007 pre spotrebiteľský úver zo zmenky išlo by o neprijateľné zníženie tejto ochrany patriacej spotrebiteľovi. Postavenie spotrebiteľov v rámci poskytovania tejto ochrany musí byť spravodlivé a rovnocenné bez ohľadu na čas vystavenia zmenky. Ak žalobca uplatnil voči žalovaným 1/, 2/ práva zo zmenky za právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku žalobou, je odvolací súd toho názoru, že takémuto výkonu práva nemožno v súdnom konaní poskytnúť ochranu, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Toto pravidlo zakazuje zneužitie práv na úkor iného, zakazuje neoprávnené obohatenie, chráni dobromyseľnosť osoby, zakazuje šikanózny výkon práv. Zákon výslovne neuvádza, z akých hľadísk alebo kritérií má súd vychádzať pri posudzovaní, či ide o konanie strany sporu v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom jednotlivom prípade na úvahe súdu, v rámci ktorej musia byť zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti prípadu.

45. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom (civilným procesom) predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol aj Ústavný súd Českej republiky, keď v jednom zo svojich nálezov sp.zn. II.ÚS 222/07 uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.

Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”.

46. Za právneho stavu ochrany spotrebiteľa v čase vystavenia zmenky a za právneho stavu ochrany spotrebiteľa v čase vyplnenia zmenky a uplatnenia zmenky v súdnom konaní, s prihliadnutím na skutočnosti, že zmluva o spotrebnom úvere neobsahovala náležitosti podľa podľa § 4 ods. 2 písm. a/ a písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z., že právny predchodca žalobcu od 1.1.2008, kedy bola právnym poriadkom Slovenskej republiky rozšírená právna ochrana spotrebiteľa ďalšou implementáciou preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v zákonoch Slovenskej republiky upravujúcich postavenie, práva a povinnosti spotrebiteľov, nedal do súladu určenie splátky anuitnej splátky a spôsobu započítavania istiny a úrokov s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá právna úprava sa použije aj v záväzkových vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom, pretože je pre spotrebiteľa výhodnejšia, že právny predchodca žalobcu a žalobca mali vedomosť o právnom postavení žalovaných 1/, 2/ ako spotrebiteľov, že právny predchodca žalobcu previedol zmenku indosamentom na žalobcu, čím nastal rozpor s § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 31.12.2007, že v čase vyplnenia zmenky nebolo možné splniť dlh zmenkou v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru a v čase uplatnenia nároku zo zmenky v súdnom konaní bolo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neprípustné, odvolací súd dospel k záveru, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka ako aj s § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 31.12.2007.

47. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MObdoV/9/2007 zo dňa 27.11.2008, sp.zn. 4Obo/21/2012 zo dňa 31.7.2012, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15CoZm/14/2013 zo dňa 4.12.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/5260/2007 zo dňa 19.8.2009 o abstraktnosti zmenky ako cenného papiera, samostatnosti, nezávislosti a nespornosti zmenky, kedy má dôkazné bremeno žalovaný, odvolací súd nemá žiaden dôvod pochybovať o záveroch vyslovených v týchto rozhodnutiach. V danej veci však zmenka zabezpečovala záväzky spotrebiteľa založené spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, k ochrane ktorého je súd povinný pristupovať z úradnej povinnosti v súlade predpismi o ochrane spotrebiteľa a tieto v súdnom konaní aplikovať.

48. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v konaní úspešní, by patril nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovaným 1/, 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

49. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej strane sporu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že v odvolacom konaní žalovaným 1/, 2/ preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .