Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-1-2018.pdf
PDF · 80 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v exekučnej veci vedenej na návrh oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/X, P. A., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.200,13 eur s príslušenstvom, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 10Er/122/2011-47 zo dňa 08.12.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekúcie nepriznal. Za základ pre svoje rozhodnutie považoval, že exekučným titulom v prejednávanej veci je o rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 08071/10 zo dňa 02.12.2010 vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekúcia tieto požiadavky nespĺňa. Napriek tomu, že bola nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávnenou a povinným nadbytočné. Rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy). V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 15 VOP poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávnenou. Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 2 Cdo/245/2010). Ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky sú ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať
vo veci, a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g), e), p) EP vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Skúmanie skutočnosti podľa § 57 ods. 1 písm. m), e), p) bolo za tejto situácie už nadbytočné, preto sa týmito bližšie ani nezaoberal.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V podanom odvolaní postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmietol. Uviedol, že uzavrel s povinným Zmluvu o úvere 05.10.2009, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania, ktorú povinný osobne podpísal. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Či skutočne a ako poskytnutý úver povinný využil, oprávnený neskúma, nakoľko je to už pre neho nepodstatná informácia. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký účel povinný, resp. dlžník finančné prostriedky skutočne použil. V danom prípade oprávnený vychádzal z vyhlásení povinného, ktoré potvrdil svojím vlastným podpisom. Zo zmluvy vyplýva, že povinný je živnostník zapísaný v Živnostenskom registri. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka je podnikateľom. V úverovej zmluve v časti identifikácia dlžníka je uvedené okrem iného aj obchodné meno a IČO dlžníka. Povinný nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Z týchto dôvodov oprávnený zastáva názor, že nie je potrebné rozhodovať o pokračovaní, resp. zastavení exekúcie. V tejto súvislosti sa odvolal na rozhodnutia viacerých súdov SR, ktoré v podanom odvolaní konkrétne označil. Ďalej uviedol, že s povinným dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Rozhodcovská zmluva má podľa oprávneného všetky náležitosti vyžadované zákonom, preto má za to, že rozhodcovská doložka je platná, nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ani v rozpore so smernicou rady č. 93/13/ EUH zo dňa 05.04.1993. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzatvorenia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Z uvedeného vyplýva, že v prípade rozhodcovskej zmluvy ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, v nadväznosti na čo žiadal uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
5. K námietke oprávneného uvedenej v podanom odvolaní o tom, že povinný zmluvu o úvere uzatváral ako podnikateľ, živnostník, že poskytnutý úver mal byť použitý na výkon podnikania, ako z uzatvorenej úverovej zmluvy vyplýva, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že úverovú zmluvu a konkrétne údaje do nej dopĺňal pracovník oprávneného, teda nie je vylúčené, že doplnil také údaje, ktoré môžu byť pre oprávneného v budúcnosti pre prípad sporu výhodné. Pokiaľ i oprávnený poukazoval, že v zmluve bolo uvedené obchodné meno a IČO povinného ako podnikateľa, čo jednoznačne preukazuje, že úverovú zmluvu podpísal ako podnikateľ, skúmaním úverovej zmluvy odvolací súd zistil, že mimo uvedenia obchodného mena, sídla podnikania a IČ-a, čísla zo Živnostenského registra, sú v zmluve uvedené i údaje o rodnom čísle a bydlisku povinného, číslo jeho OP. Za právne významnú odvolací súd považoval i výšku poskytnutého úveru 500 eur, ktorá jednoznačne naznačuje, že nie je schopná pokryť akékoľvek náklady na podnikateľskú činnosť. Napokon viacerými súdmi SR bolo ustálené, že prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky budú poskytnuté na výkon podnikania, je nekalou obchodnou praktikou oprávneného, ktorý týmto spôsobom sa snaží o vyňatie úverových vzťahov spod režimu a kontroly spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti odvolací súd nadväzuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove 17CoE/144/2013 zo dňa 26.09.2013, v ktorom odvolací súd uviedol, že z viacerých spisov týkajúcich sa oprávneného vyznievajú pochybnosti nad vyznačeným účelom úveru v súvislosti s tvrdeniami povinných, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky, svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru bez ďalšieho dôvodu, napr. „na podnikanie“, pričom postačovalo, že spotrebiteľ bol držiteľom živostenského listu. Predbežným opatrením Okresného súdu
Prešov z 11.03.2011 č.k. 17C/45/2011-35 v spojení s uzn. Krajského súdu v Prešove z 26.05.2011 č.k. 6Co/84/2011 bola uložená dokonca povinnosť spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Otázku tendenčného postupu oprávneného pri vyznačovaní účelu úveru skúmala aj Európska komisia, čo mal v tejto veci súd zistené z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo 07.07.2017 č. 21349/2011 zaslaného súdom SR.
6. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s podrobným odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací sú toto ako správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.
7. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)