Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-273-2017.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/273/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu T. C., narodeného X. T. XXXX, bývajúceho v Košiciach - nad Jazerom, D. XXXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., so sídlom Košice, Bajzova 2, proti žalovanej W. D., narodenej XX. P., bývajúcej F. U., L. P. XXXX/ XX, o určenie neplatnosti osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. apríla 2017 č.k. 7C/1090/2015-81 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) uznesením zo dňa 20. apríla 2017 č.k. 7C/1090/2015-81 konanie zastavil (výrok I.). Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), a zároveň žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby v sume 89,55 € prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, ktorý poplatok vráti do 30 dní odo dňa doručenia opisu právoplatného uznesenia.
2. Konanie zastavil potom, čo okresný súd výzvou zo dňa 25. októbra 2016 podľa § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, lebo zo skutočností tvrdených v žalobe a z osvedčenia vyhlásenia žalovanej o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice zo dňa 21. júla 2003 č. N 92/2003, Nz 61431/2003 vyhotovenej notárom JUDr. Petrom Varhalikom, je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná z dôvodov, ktoré vo vyzve súd vysvetlil.
3. Žalobca na výzvu súdu reagoval písomným podaním zo dňa 4. novembra 2016, (ktoré bolo doručené súdu dňa 9. novembra 2016), ktorým zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť a vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a vrátiť zaplatený súdny poplatok zo žaloby.
4. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, a preto súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP za použitia § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, a preto súd priznal žalovanej, ktorá bola v konaní zastúpená advokátom, nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP.
6. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti výroku II. uznesenia, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 %, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Uviedol, že nie je možné sa stotožniť s napadnutým výrokom rozhodnutia. Po citácii § 257 CSP uviedol, že v konkrétnom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa prítomné. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania (správne stranám sporu - poznámka odvolacieho súdu) a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V predmetnom konaní dokladoval žalobca svoje majetkové pomery dňa 29. októbra 2015 spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. V žiadosti podrobne rozviedol svoje osobné, rodinné, majetkové pomery, ale rozhodnutím súdu nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2012 sp. zn. 8Sžo/45/2012, podľa ktorého iba existencia vlastníckeho práva bez skúmania celkovej majetkovej situácie žiadateľa, nemôže byť prekážkou prístupu k súdu. Domnieva sa, že predmetné rozhodnutie možno aplikovať aj na prípady rozhodovania súdov o náhrade trov konania.
9. V konaní sa snažil uplatňovať svoje právo a právom chránené záujmy. Na výzvu súdu vzal návrh späť pred prvým pojednávaním, teda konanie žiadnym spôsobom nepredlžoval a nezapríčinil vznik ďalších trov konania.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla odvolanie „zamietnuť“. Uviedla, že súd rozhodol správne, ak zaviazal žalobcu nahradiť jej trovy konania. Musela sa brániť voči jeho žalobe, s čím jej vznikli výdaje, lebo platila advokáta. Nie je dôvod, aby bol žalobca oslobodený od povinnosti platiť trovy. Jej starobný dôchodok je nižší ako dôchodok žalobcu. Žalobca svojim konaním vyvolal súdny spor, a preto musí niesť následky s tým spojené. Prílohou vyjadrenia je rozhodnutie sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku žalovanej, ktorý činí 347,40 € mesačne.
11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 18. septembra 2017.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357m CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
13. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 % je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ohľadom predmetného výroku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výroku o priznaní nároku na náhradu trov žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 % a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).
18. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.
19. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania.
20. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanej, znáša trovy konania žalovanej žalobca.
21. Odvolací súd len poznamenáva, že ak dôvodom späťvzatia žaloby je neunesenie dôkazného bremena žalobcom, (resp. nesprávny žalovaný nárok), z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanej.
22. Z obsahu spisu nevyplýva, aby žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej.
23. To, že žalovaná sa písomne kvalifikovane vyjadrila k žalobe žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, nemožno považovať za správanie, ktorým zavinila zastavenie konania. Odvolací súd len poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu aj inú právnu ochranu (Čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (Čl. 47 ods. 2 ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc nemohla uplatniť strana sporu ešte počas prípravy pojednávania.
24. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej.
25. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, v zásade platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane (t.j. žalovanej).
26. Žalobca v konaní o určenie neplatnosti osvedčenia o vydržaní, ktoré sa vedie na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/1090/2015, požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov. V tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, žalobca podrobne opísal nielen svoje osobné, rodinné, sociálne, bytové a majetkové pomery, ale aj úspory v banke. Okresný súd Košice-okolie uznesením zo dňa 3. novembra 2015 č.k. 7C/1090/2015-52 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Po opísaní osobných, sociálnych, rodinných a majetkových pomerov žalobcu súd konštatoval, že na strane žalobcu nie sú ani žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by negatívne vplývali na jeho sociálnu, finančnú a majetkovú situáciu, ako je absencia stáleho bývania, dlhotrvajúceho vážneho ochorenia žalobcu, prípadne blízkej osoby, nadmerné dlhové zaťaženia a podobne. Žalobca sa nestará o nezaopatrené deti a nevykonáva ani starostlivosť o inú osobu. Poukázal na to, že manželia majú spoločné úspory nie v zanedbateľnej výške, aj keď žalobca uvádza, že ich použitie je účelovo viazané. Žalobca vlastní viacero nehnuteľností (ornú pôdu, chatu, byt), aj keď ich finančné využitie nie je podľa žalobcu možné.
27. Ani odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania žalovanej.
28. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 % potvrdil.
29. Nepatričný je odkaz odvolateľa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2012 sp. zn. 8Sžo/45/2012, lebo uvedené uznesenie sa týka podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov a nie náhrady trov konania.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej odvolací súd priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. O výške týchto trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc § 251 ods. 1 CSP.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).