Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/548/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca) v spore žalobkyne: L. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX R. V., zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, proti odporcovi: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 o určenie, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva nie je, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/225/2015-82 zo dňa 15. júna 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok). Žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 151a, § 151j ods. 1, § 48 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 a §1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá dňa 06. 09. 2010 zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni ako stavebnej sporiteľke dlžníčke a spoludlžníkom ako ďalším dlžníkom E. P. a L. P. mimoriadny medziúver vo výške 21.200 Eur. Dňa 05. 08. 2013 žalovaný zaslal žalobkyni listinu označenú ako zrušenie úverovej zmluvy, z ktorej obsahu okresný súd zistil, že žalovaný s konečnou platnosťou oznámil žalobkyni, že dňa 12. 08. 2013 odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, nakoľko v zmysle ich výziev neboli uhradené dlžné splátky vo výške 349,80 Eur a v prípade, že do dátumu 12. 08. 2013 dlžné splátky nebudú uhradené obdrží žalobkyňa písomnú informáciu o odstúpení od zmluvy s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu (22.047,65 Eur) a tento dlh bude vymáhaný výkonom záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti. Následne 14. 01. 2014 žalovaný zaslal žalobkyni ďalšie zrušenie úverovej zmluvy, kde uviedol, že dňa 21. 01. 2014 odstupuje od úverovej zmluvy a dňa 19. 03. 2014 žalovaný zaslal žalobkyni ďalšiu listinu nazvanú ako odstúpenie od zmluvy, kde uviedol, že v súlade s článkom VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 06. 09. 2010, a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, kde k 19. 03. 2014 predstavuje dlžná suma 22.372,44 Eur. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že dňa 25. 08. 2010, čiže ešte pred uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá zmluva o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok podľa § 151a a § 151md a mandátna zmluva v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi záložným veriteľom žalovaným a záložcom L. D., bývalou vlastníčkou nehnuteľností, na kúpu ktorých bol poskytnutý medziúver a predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 09. 2010 s tým, že záložné právo sa zriadilo aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od zmluvy uvedenej v bode I. tohto článku alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti so zmluvou uvedenou v bode I. článku. Následne žalobkyňa ako kupujúca uzavrela s XX.D. ako predávajúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v ktorej článku 6. bod II. vyhlásila, že ku dňu uzavretia tejto zmluvy, t.j. ku dňu 11. 10. 2010 je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa - žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva a táto skutočnosť je deklarovaná aj LV č. XXXX, kde v časti „C“: ťarchy pod poradovým číslom XXX je uvedené predmetné záložné právo a v poznámke je uvedené začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby od žalovaného zapísané dňa 11. 12. 2014. Zároveň okresný súd vyhodnotil, že uzavretá zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a zároveň, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá dňa 06. 09. 2010 medzi žalobkyňou, jej rodičmi ako dlžníkmi a spoludlžníkmi a žalovaným ako veriteľom, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spĺňa všetky zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že aj keď táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nevzťahuje sa však na ňu úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle článku VIII. bod 1 sa právny vzťah medzi zmluvnými stranami riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení. Právne vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečovaní plnenia záväzkov z úverovej zmluvy, teda aj zabezpečovací záväzok, t.j. zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, sa spravuje Občianskym zákonníkom, tak ako je uvedené aj v jej názve, a to § 151a a § 151md Občianskeho zákonníka a zákonom č. 162/95 Z. z. Okresný súd vyslovil názor, že záložné právo nezanikne len z dôvodu, že veriteľ odstúpil od zmluvy, ktorej obsahom je jeho pohľadávka voči dlžníkovi, odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný teda oprávnene pristúpil k odstúpeniu od zmluvy a následne k realizácii záložného práva. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil s písomným vyjadrením žalovaného, najmä v tej časti, v ktorej uviedol, že pri skúmaní, či už pôvodnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, alebo zmluvy o zriadení záložného práva, ohľadne existencie neprimeraných zmluvných dojednaní, je potrebné vychádzať len zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, a to v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že pri hodnotení práva povinnosti zmluvných strán nie je možné práva a povinnosti skúmať izolovane, bez vzájomných súvislostí s inými všeobecne záväznými predpismi. Žalovaný ako banka je taktiež viazaná ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a v zmysle § 27 musí konať spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov, a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že aj keď žalovaný bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Navrhla, aby súd určil, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 2696-002 EČU 0662521401 evidovaný na LV č. XXXX nie je, alebo aby odvolací súd, rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v súvislosti s § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., a zároveň podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru žalobkyne, súd mal postupovať na základe úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku na základe argumentovaných ustanovení. Argumentačne žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 20Co/190/2012 zo dňa 23. 04. 2013 a zároveň aj na rozhodnutie Ústavného súdu

SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval nutnosť aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne mal súd prvej inštancie rozhodnúť na základe ustanovení § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpením od zmluvy o stavebnom úvere aj o mimoriadnom medziúvere je teda táto zmluva neplatná ex tunc, rovnako ako aj všetky akcesorické záväzky a medzi účastníkmi zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia vo výške reálne poskytnutých finančných prostriedkov Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. Odstúpením od hlavného záväzkového vzťahu - zmluvy o medziúvere automaticky zanikajú aj akcesorické zmluvy, medzi ktoré nepochybne patrí aj dojednanie, resp. zmluva o záložnom práve, majúc za funkciu zabezpečovaciu, vzhľadom k hlavnému záväzku. Tento právny záver judikoval aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014. Žalobkyňa zároveň argumentovala, že v prípade, ak sa v zmluvách nachádza rozporuplná, resp. neprijateľná zmluvná podmienka, je súdu ex offo zverená pôsobnosť, ba i povinnosť takúto podmienku prehlásiť za neprijateľnú. Je jednoznačné, že predmetné dojednania neboli individuálne dojednané s poukázaním na znenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 53 ods. 3 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a § 54 ods. 1 a 2 OZ, a to i vzhľadom na formulárovosť zmlúv. Postup, keď k odstúpeniu od zmluvy došlo písomne, celkovo 3-krát, kde zmluva bola zrušená opakovane, no i napriek tomu došlo k aktívnemu vymáhaniu záložného práva cestou dobrovoľnej dražby, považuje za hrubé narušenie právnej istoty. Podľa názoru žalobkyne zmluva o úvere, ako aj všetky akcesorické záväzky z titulu tejto zmluvy boli zrušené ex tunc, a teda žalovaný nedisponuje záložným právom voči nehnuteľnosti.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 29. 06. 2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 13. 09. 2016, žalovaný uviedol, že odôvodnenie obsahuje vykonané dokazovanie, skutkový stav, právne predpisy a právne posúdenie veci, ktoré viedlo súd k zamietnutiu žaloby. Súd pri rozhodovaní aplikoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo je zrejmé z odôvodnenia rozsudku. Ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka neupravuje vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom. Podľa ods. 1 tohto paragrafu sa týka viacerých spotrebiteľských zmlúv pri tom istom rokovaní, alebo ktoré sú zahrnuté v jednej listine. Žalovaný k zániku záložného práva uviedol, že odstúpením od zmluvy nezaniká pohľadávka ani zabezpečenie pohľadávky, s čím sa súd dostatočne vysporiadal z pohľadu Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na uhradzovaciu funkciu záložného práva vyplývajúcu z ust. § 151j Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je zabezpečovaná pohľadávka splnená riadne a včas. Ďalej uviedol, že nakoľko právne predpisy inštitút výpovede spájajú zo zmluvami uzavretými na dobu neurčitú, zmluva o úvere je zmluvou na dobu určitú. Žalovaný ďalej uviedol, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa dlžník v dôsledku porušenia svojich povinností dostal do výhodnejšieho postavenia, ako mal predtým. Zároveň poukázal na skutočnosť, že napriek deklarovanému úmyslu vrátiť dlžnú istinu z titulu bezdôvodného obohatenia (zápisnica z pojednávania zo dňa 25. 05. 2016) dlhodobo nedošlo k žiadnej úhrade zo strany žalobkyne. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07. 09. 2016 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedla, že sa pridržiava predošlých písomných, ústnych vyjadrení a odvolania, na ktorých trvá k možno aplikácie výpovede na daný záväzkovo-právny vzťah uviedla, že v rámci koncepcie zmluvných podmienok nič nebránilo žalovanému na základe zmluvnej voľnosti súkromného práva dojednať výpoveď zmluvy, resp. obdobným inštitút, ktorý by však pôsobil vyvážene na obe zmluvné strany. K dobrým mravom uviedla, že naopak postup žalovaného, pri ktorom odstúpil od zmluvy, čím spôsobil jej zánik ex tunc, a následným aktívnym výkonom neexistentného záložného práva (ako akcesorického záväzku ku hlavnej zmluvy) hrubo narušil právnu istotu žalobkyne ako spotrebiteľky a postupoval v rozpore s dobrými mravmi. K právoplatnému odstúpeniu s účinkami ex tunc doplnila, že poskytnuté finančné prostriedky predstavovali bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne so všetkými právnymi súvislosťami.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 15. 06. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu bolo podané dňa 29. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP aktuálne § 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165 preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 06. 09. 2010, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni ako stavebnej sporiteľke dlžníčke a spoludlžníkom - ako ďalším dlžníkom,U. P. a L. P. mimoriadny medziúver vo výške 21.200 Eur. Dňa 25. 08. 2010, t. j. ešte pred uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa § 151a a § 151md a mandátna zmluva v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi záložným veriteľom, t. j. žalovaným a záložcom L. D., bývalou vlastníčkou nehnuteľností, na kúpu ktorých bol poskytnutý medziúver a predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenie pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 09. 2010 s tým, že záložné právo bolo zriadené aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od predmetnej zmluvy alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s predmetnou zmluvou. Žalobkyňa ako kupujúca uzavrela s L. D. ako predávajúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v ktorej v článku 6 bod II. vyhlásila, že ku dňu uzavretia zmluvy 11. 10. 2010 je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Z listín zo dňa 05. 08. 2013 zo dňa 14. 01. 2014 a dňa 19. 03. 2014 bolo jednoznačne preukázané, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 09. 2010 zo strany žalovaného, nakoľko v zmysle výziev neboli uhradené dlžné splátky zo strany žalobkyne.

12. Podľa § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Podľa citovaného § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V prvom rade sa súd musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tejto súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. V danom prípade súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva nie je, pretože takýmto určením môže žalobkyňa dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv, t. j. správne posúdil otázku právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.

14. Žalobkyňa sa podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí žaloby (súd konanie v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný nemá právny nárok na výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby zastavil uznesením č. k. 8C/225/2015-81 zo dňa 25. mája 2016) domáhala, aby súd určil, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 2696-002, EČU 0662521401 evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. N., Okresný úrad R. V. - katastrálny odbor, č. parcely XXX/X súpisné č. stavby XXX, byt č. XX na 6. poschodí, vchod č. XX bytového domu na ulici D. v R. V. spolu so spoluvlastníckym podielom 7359/1308002 na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemkoch, č. parcely registra „C“ KN XXX/X vo výmere 1666 m2, zastavané plochy a nádvoria evidované na LV č. XXXX, č. parcely registra „C“ KN XXX/X vo výmere 772 m2, zastavané plochy a nádvoria evidované na LV č. XXXX, č. XXXX - XXX, EČU 0662521401 nie je.

15. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 09. 2010 uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníčkou, spoludlžníkmi ako ďalšími dlžníkmi E. P., L. P. a žalovaným ako veriteľom je špecifickým zmluvným typom upraveným v zákone č. 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení v znení účinnom k 06. 09. 2010. Stavebným sporením sa podľa § 2 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona rozumie aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1. Svojou podstatou teda ide o úverovú zmluvu, na náležitosti ktorej treba aplikovať z dôvodu takzvaného absolútneho obchodu ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a na rozdiel od zmluvy o pôžičke je zmluva o úvere odplatnou zmluvou. Aj keď síce zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahuje zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 1 ods. 3 písm. d) o spotrebiteľských úveroch účinného k 06. 09. 2010), stále ide o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v prípade dualizmu právnej úpravy tej z nich, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21. 04. 2015, v ktorom uviedol, že ust. § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, či už § 52 a nasl., ako aj § 48 o odstúpení od zmluvy, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia str. 8, 9, 10, 11 predmetného rozsudku súdu prvej inštancie. V tomto smere je námietka odvolateľky nedôvodná.

16. Okresný súd správne poukázal na hmotnoprávne ustanovenia upravujúce záložné právo v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. Záložné právo, ako vyplýva z § 151a a nasledujúceho Občianskeho zákonníka, je vecným právom, čo znamená, že nepôsobí iba voči osobe, ktorá s veriteľom uzatvorila záložnú zmluvu, ale aj voči osobám tretím. Záložné právo upravené v ust. § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka má v prvom rade funkciu zabezpečovaciu, zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa od okamihu svojho vzniku, vedie dlžníka k tomu, aby svoju pohľadávku záložného veriteľa dobrovoľne splnil a záložnému veriteľovi poskytuje istotu, že svoju pohľadávku bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude včas splnená. Záložné právo je právom subsidiárnym a akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka dlžníka nebola dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vznikne len vtedy, ak vznikne tiež pohľadávka k zabezpečeniu, ktorej má slúžiť a že dochádza k jeho zániku, ak zanikne zabezpečená pohľadávka. Zmysel zabezpečenej pohľadávky teda spočíva v tom, že veriteľ, ktorý nemôže byť uspokojený dlžníkom z dôvodov spočívajúcich v osobe dlžníka (v ad hoc

z dôvodov na strane žalobkyne, ktorá neuhradila predmetné dlžné splátky došlo zo strany veriteľa - žalovaného k odstúpeniu od zmluvy) má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach.

18. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že odstúpením od zmluvy o stavebnom úvere aj o mimoriadnom medziúvere je zmluva neplatná ex tunc, rovnako ako aj všetky akcesorické záväzky medzi účastníkmi zmluvy, že došlo k zániku záložnej zmluvy. V danej veci je nesporné, že dňa 25. 08. 2010, ešte pred uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa § 151a a § 151md a mandátna zmluva v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi záložným veriteľom žalovaným a záložcom L. D., bývalou vlastníčkou nehnuteľností, na kúpu ktorých bol poskytnutý žalobkyni úver. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 09. 2010 s tým, že záložné právo sa zriadilo aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti so zmluvou uvedenou v bode I. článku. Odstúpenie od úverovej zmluvy pôvodným veriteľom nezakladá, zánik práv a povinnosti strán z tejto zmluvy. Zaniká len právo, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúca povinnosť veriteľa. Záložné právo sa zriadilo aj na pohľadávku s príslušenstvom, vzniknutú v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy. Po odstúpení od úverovej zmluvy zostalo zachované právo veriteľovi na plnenie zo zrušenej zmluvy. Povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky nezanikla a plnenie tejto povinnosti je zabezpečené záložným právom. Odstúpením od zmluvy sa menia len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Odstúpením od zmluvy o úvere nezanikla zmluva o záložnom práve. K zániku záväzku veriteľa zabezpečeného záložnou zmluvou nedošlo žiadnym zo zákonným spôsobom. Právna skutočnosť odstúpenia od zmluvy o úvere nespôsobuje zánik záväzku, t. j. nespôsobuje zánik povinnosti splatiť dlh. Zmluvné strany si v zmluve o zabezpečení pohľadávky dojednali také ustanovenie, podľa ktorého záložné právo zabezpečuje aj pohľadávku veriteľa existujúcu z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Záložné právo bolo ako vyplýva zo záložnej zmluvy zriadené aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, v súlade s § 151c ods. 2 OZ. Záložné právo na túto pohľadávku nezaniklo, keďže nezanikla zabezpečená pohľadávka.

19. Nedôvodná je aj námietka odvolateľky, keď poukazovala na ustanovenie § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, že odstúpením od hlavného záväzkového automaticky zanikajú aj akcesorické zmluvy v danom prípade zmluva o záložnom práve majúca funkciu zabezpečovaciu k hlavnému záväzku. Ustanovenie § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka síce rieši problém takzvaných závislých zmlúv, k uzavretiu ktorých dôjde spravidla na jednom rokovaní, pričom vznik, ako aj zánik niektorej zo zmlúv má za následok, že plnenie z ďalších zmlúv stráca vecné opodstatnenie, preto ak nastane takáto situácia, má to zo zákona následok, že žiadna zo zmlúv nevznikne a ak už vznikla, zo zákona zanikajú aj ostatné závislé zmluvy, avšak v danom prípade sa nejedná o takéto zmluvy. Zmluva o záložnom práve je zmluvou akcesorickou, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky, nespĺňa atribúty závislej zmluvy (v zmysle § 52a ods. 2 , keďže zánik zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nemá za následok, zánik pohľadávky veriteľa zabezpečenej záložným právom (z dôvodov ako bolo uvedené vyššie). Záložná zmluva nestratila vecné opodstatnenie, naopak, v štádiu, keď žalobkyňa si ani po odstúpení od zmluvy nesplnila povinnosť splniť záväzok voči žalovanému, je signifikantná vecná opodstatnenosť osobitne uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, aj na to, že v konaní súd nezistil neprijateľné zmluvné podmienky (zabezpečenie plnenia záložnou zmluvou, ani odvolací súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku), pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako i vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 379 písm. a) ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov konania si žalovaný neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .