Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: ViD. Ď., D.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX XX Ď. XX, Š. P. Z., právne zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovaným: I. M. Č., II. M. Č., III. M. Č., IV. G. U., F.. Č., V. O. W., F.. Z., všetci žalovaní I. až V. neznámi vlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 05 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Zrušuje podielové spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných I. až V. k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Ď., evidovanému Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela G.-Y. Č.. XXX - orná pôda o výmere 176 m2 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tento pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca je povinný zaplatiť:

- žalovanej I. primeranú náhradu v sume 20,18 eur,

- žalovanému II. primeranú náhradu v sume 10,09 eur,

- žalovanému III. primeranú náhradu v sume 10,09 eur,

- žalovanej IV. primeranú náhradu v sume 10,09 eur a

- žalovanej V. primeranú náhradu v sume 20,18 eur, a to všetko na účet č. L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 09.05.2016 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 17.05.2016 sa žalobca voči žalovaným I. až V. domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku (ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“ alebo „sporný pozemok“) a vyporiadal toto tak, že sporná nehnuteľnosť by bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s tým, že by zároveň bol zaviazaný zaplatiť každému zo žalovaných I. a V. primeranú náhradu v sume 9,72 eur a každému zo žalovaných II. až IV. v sume 4,86 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je spolu so žalovanými I. až V. podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom podielu každého zo žalovaných I. a V. o veľkosti 20/300 zodpovedá výmera 12 m2 a podielu každého zo žalovaných II. až IV. o veľkosti 10/300 zodpovedá výmera 6 m2. Dňa 15.03.2016 bol znalcom Ing. Darinou Kalambusovou vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX ako súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.03.2016 vypracovaného Ing. Pavlom Raškom, ktorým bola jednotková všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti stanovená vo výške 0,81 eur / m2. Na základe tohto znaleckého posudku tak náhrada z spoluvlastnícky podiel každého zo

žalovaných I. a V. predstavuje sumu 9,72 eur a každého zo žalovaných II. až IV. predstavuje sumu 4,86 eur. Žalobca napokon uviedol, že žalovaní ako neznámi vlastníci spornú nehnuteľnosť neužívajú, naopak on má záujem na užívaní celej nehnuteľnosti. So žalovanými nebolo možné sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti. 3. Zákonný zástupca žalovaných, Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ako „SPF“), sa k doručenej žalobe a jej prílohám, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. 4. Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 30.01.2018 v neprítomnosti žalovaných I. až V., ako aj SPF a za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. 5. Od predvolania žalovaných I. až V. na pojednávanie, súd upustil z dôvodu, že boli zastúpení zástupcom na celé konanie (§ 178 ods. 1 . SPF ako zástupca žalovaných I. až V. podaním zo dňa 29.01.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril svoj súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu k spornej nehnuteľnosti vychádzajúc z hodnoty tejto nehnuteľnosti vo výške 1,72 eur / m2. Peňažnú náhradu žiadal zaslať na účet uvedený vo výroku tohto rozsudku. 6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom produkoval zhodné tvrdenie o hodnote spornej nehnuteľnosti pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k tejto spornej nehnuteľnosti, ako SPF v podaní zo dňa 29.01.2018. 7. Súd tak pokiaľ ide o skutkové zistenia v prejednávanej veci vychádzal z listinných dôkazov označených žalobcom a súčasne vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 . 8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 20.04.2016 vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. Ď. (na č. l. 6 spisu) vyplýva, že na tomto bol v čase vydania výpisu v časti A LV evidovaný pozemok parcela G.-Y. Č.. XXX - orná pôda o výmere 176 m2, nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce. V časti B LV boli ku dňu výpisu evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: žalobca pod b16 v podiele o veľkosti 23/30, žalovaná I. pod B1 v podiele o veľkosti 20/300, žalovaný II. pod B5 v podiele o veľkosti 10/300, žalovaný III. pod B6 v podiele o veľkosti 10/300, žalovaná IV. pod B7 v podiele o veľkosti 10/300, žalovaná V. v podiele o veľkosti 20/300, všetci žalovaní I. až V. titulom PKN. VL. XXX parc. XXXX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX a súčasne pod B15 zapísanou správou SPF. Ku dňu rozhodnutia v prejednávanej veci nevyšlo najavo, že by došlo k akýmkoľvek zmenám v zápisoch v častiach A a B LV č. XXXX. 9. Súd na základe zhodných tvrdení strán sporu vychádzal z toho, že hodnota spornej nehnuteľnosti ku dňu rozhodnutia súdu vo veci je vo výške 1,72 eur / m2. 10. Podľa ust. § 34 ods. 14 zákona č.. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, [5) § 17 zákona č. 229/1991 Zb.] podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise [23h) § 10 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách] a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 11. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov [30) zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise [32) § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), [33) § 18 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. [30aa) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z.] 13. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu [48) napríklad § 588 a 628 Občianskeho zákonníka] alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva [49) § 142 a 149 Občianskeho zákonníka] alebo rozhodnutia o dedičstve [50) § 203 Civilného mimosporového poriadku] vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. 15. Podľa citovaného ust. § 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z. z. sa za pozemok s neznámym vlastníkom považuje pozemok, ktorého vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. Takýto pozemok sa zapisuje do súpisu údajov katastra nehnuteľností. Keďže v danom prípade, žalovaní I. až V. sú zjavne neznámymi vlastníkmi, súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom žalovaných I. až V. podľa cit. ust. § 34 ods. 14 zák. č.. 330/1991 Zb. 16. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 17. Podľa ust. § 136 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 18. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 19. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 20. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 21. Podľa ust. § 142 ods. 1 v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 22. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 23. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 24. Podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 25. Na úvod právneho posúdenia veci súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti s podielmi dávajúcimi celok tak, ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. Ď.. V konaní tak boli zúčastnení - stranami sporu všetci podieloví spoluvlastníci ako vecne legitimovaní nerozluční spoločníci podľa ust. § 77 ods. 1 CSP, a preto sa súd zaoberal v ďalšom vecou samou. 26. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. V takomto konaní nie je súd návrhmi spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania viazaný (§ 216 ods. 2 , keďže spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Cit. ust. § 142 ods. 1 upravuje tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Súčasne tiež treba prihliadnuť aj na účelné využitie veci. Ak by reálnym rozdelením spoločnej veci došlo k vytvoreniu takých samostatných vecí, z ktorých by bola čo i len jedna nevyužiteľná, je taktiež potrebné nahliadať na

vec ako na reálne nedeliteľnú. Druhý spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie veci. Pri obytných domoch sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala. V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce. 27. Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku tohto rozsudku zrušil na návrh žalobcu spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam. 28. Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva tak v prvom rade vychádzal zo skutočnosti, ktorá vyplynula z dokazovania, a to že v danom prípade sporný pozemok je veľmi malej výmery 176 m2, pričom tak veľkosti podielu každého zo žalovaných I. a V. na spornom pozemku (20/300) zodpovedá výmera 11,73 m2 a každého zo žalovaných II. až IV. na spornom pozemku (10/300) zodpovedá výmera 5,87 m2. Zohľadniac tak veľmi malú výmeru sporného pozemku a zanedbateľnú výmeru zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných I. až V., súd dospel k záveru, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnym rozdelením sporného pozemku je neúčelné. Súčasne súd zohľadniac zákonom stanovené obmedzenie drobenia pozemkov v zmysle cit. ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., dospel k záveru, že sporný pozemok nie je ani právne deliteľný. 29. Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob, o výlučné vlastníctvo sporných nehnuteľností prejavil záujem len žalobca. Súd s poukazom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu (23/30), ako aj na záujem o reálne využitie sporného pozemku žalobcom, dospel k záveru, že vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že sporný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Vzhľadom k tomu zároveň zaviazal žalobcu poskytnúť žalovaným primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ ide o výšku tejto náhrady, súd vychádzal z hodnoty, ktorá bola medzi stranami sporu v spore nesporná, pričom strany sporu zjavne vychádzali zo sumy 1,72 eur / m2. Súd teda aplikujúc ust. § 186 ods. 2 vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu o hodnote spornej nehnuteľnosti, t. j. celkovo z hodnoty 302,72 eur (1,72 eur / m2 x 176 m2 = 302,72 eur), keďže nemal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Potom vychádzajúc z takejto hodnoty sporných nehnuteľností zaviazal žalobcu zaplatiť (na účet vedený na tento účel Slovenským pozemkovým fondom) každému zo žalovaným I. a V. sumu 20,18 eur (302,72 eur x 20/300 = 20,18 eur) a každému so žalovaných II. až IV. sumu 10,09 eur (302,72 eur x 10/300 = 10,09 eur) v zmysle ust. § 142 ods. 1 ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti. 30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom považoval žalobcu za plne úspešného v spore, opierajúc sa o úvahu, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Súčasne však súd rešpektoval návrh žalobcu, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o trovách konania, kedy žalobca podaním doručeným súdu na pojednávaní požiadal, aby súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd teda nerozhodol proti vôli žalobcu a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).