Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/134/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej v 1. rade: E. R., nar. XX. D. XXXX, bytom R. E. - O., E. XXXX/XX, žalovanému v 2. rade: Q. R., nar. XX. J. XXXX, bytom R. E. - O., E. XXXX/XX, o 4.035,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 25. januára 2016 č.k. 8C/306/2014-197, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade majú nárok voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovanej v 1. rade žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ2001 (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 53 ods. 8, § 565 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 92 ods. 8 ZoB (zákon číslo 483/2001 Z.z. o bankách) a vecne nepreukázaním pasívnej legitimácie žalovaných a aktívnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o platnom postúpení vymáhanej pohľadávky a to najmä, že jej právna predchodkyňa pred samotným zosplatnením pohľadávky vyzvala žalovaných na splatenie omeškaného dlhu a poučila ich o možnosti zosplatnenia a že tak spravila v čase, ako to predpokladá § 565 a § 53 ods. 8 O.z.. Pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že povinnosť zo strany jej právnej predchodkyne bola splnená, lebo táto vyzvala žalovaných na plnenie výzvou z 22. augusta 2011, takéto skutkové tvrdenie nepreukázala, keďže ako sama uviedla, nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie takejto výzvy žalovaným a doručenie výzvy žalovaným nepreukázala ani inak.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že právna predchodkyňa žalobkyne (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaní dňa 4. februára 2011 uzavreli písomnú zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bo žalovaným poskytnutý úver v sume 3.100,00 eur. Žalovaní tento úver mali splácať v 70 mesačných splátkach po 67,29 eur, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci spolu s poplatkom za správu úveru 2,99 eur mesačne. Žalovaní čerpali úver v rozsahu 3.021 eur, pričom na jeho splatenie právnej predchodkyni žalobkyne poukázali len sumu 134,58 eur.

1.3 Takúto zmluvu vyhodnotil za spotrebiteľskú (inak typovú, uzatvorenú podľa predtlače veriteľa), z dôvodu, že na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ (v tomto konaní žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ (v tomto konaní právna predchodkyňa žalobkyne), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

1.4 V tejto súvislosti zaujal právny názor, že banka v prejednávanej veci mohla postúpiť len tú časť svojej pohľadávky, ktorá bola splatná, teda len tú časť, ktorú už dlžníci mali skutočne zaplatiť, ale nezaplatili riadne a včas. Postúpenie neplatne zosplatnenej pohľadávky vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 O.z., poukazujúc v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2015 spis. zn. 6Co/203/2015-394.

1.5 Žalobkyňa zároveň nepreukázala ani dátum účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko nepreukázala, ktorým dňom bola uhradená odplata za postúpené pohľadávky a či táto bola uhradená v plnej výške, ktorú skutočnosť nebolo možné zistiť ani z výpisu z účtu žalobkyne, keďže žalobkyňa nepredložila súdu listinu, v ktorej by bolo zmluvné dojednanie o výške dohodnutej odplaty a táto bola tak pre súd neznáma.

1.6 Žalobkyňa nepreukázala akým spôsobom dospela k žalovanej sume a tak nebolo možné prepočítať správnosť výpočtu dlhu a teda ani posúdiť dôvodnosť žaloby - dôvodil ďalej súd prvej inštancie.

1.7 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len vecne, plným úspechom žalovaných v konaní, ktorí si však právo na náhradu trov konania neuplatnili a tak im náhrada trov konania priznaná nebola.

2.1 Rozsudok napadla včasným odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe, alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, keďže pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky súdu predložila relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovaným spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2003 v spisovej značky 4Obo 210/01 a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2015 spisovej značky 8Co 564/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre z 27. júna 2014 spisovej značky 9Co/133/2013.

2.2 Pokiaľ ide o platnosť postúpenia pohľadávky a ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ďalej dôvodila, že predmetné ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobkyne ako postupníka pohľadávky, keďže predmetná norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným (ide totiž len o úpravu výnimiek z bankového tajomstva), ale len administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB preto nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti ďalej poukázala aj na skutočnosť, že ku dňu postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní po dobu 797 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok a teda právna predchodkyňa žalobkyne by konala v súlade s § 92 ods. 8 ZoB (neporušila by bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalobcom nezasielala. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza z 30. marca 2015 spisovej značky 12C/63/2014. V ďalšom žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v konaní predložila súdu výzvu svojej právnej predchodkyne z 22. augusta 2011, ktorou jej právna predchodkyňa pred postúpením pohľadávky zmysle § 92 ods. 8 ZoB vyzvala žalovanú v 1. rade na úhradu omeškaných splátok. Okrem toho počas konania predložila súdu platobnú históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytuje položka "poplatok za upomienku" (5. mája 2011, 24. mája 2011 a 24. júna 2011). Na základe uvedeného bola názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní boli opakovane právnou predchodkyňou žalobkyne vyzvaní na úhradu dlžných splátok.

2.3 Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB taktiež nevyplýva (ako to uzavrel súd prvej inštancie), že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Takýto záver totiž nemožno vyvodiť či už z gramatického alebo logického výkladu prvej a druhej vety tohto ustanovenia. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetom ustanovení výslovne uvedené. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. decembra 2015 spisovej značky 15Co/511/2015. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnou predchodkyňou žalobkyne a samotnou žalobkyňou žalobkyňa ďalej (poukazujúc aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2015 spisovej značky 8Co/163/2015) dôvodila, že ona sama bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť vymáhanej pohľadávky, keďže na ňu zo zmluvy o postúpení pohľadávok prešli všetky práva veriteľa spojené s postúpenými pohľadávkami, avšak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak súd prvej inštancie považoval v konaní predložené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom za právne neúčinné v dôsledku nedodržania postupu podľa § 53 ods. 9 O.z., tak mal právne posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobkyňou.

2.4 Ohľadom údajného nepreukázania dátumu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky poukázala na skutočnosť, že súdu v konaní predložila výpis z účtu, preukazujúcich uhradenie odplaty za postúpené pohľadávky. Ak napriek tomuto dôkazu súd ďalej nemal za preukázanú účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, mohol ohľadom tejto skutočnosti dopytovať právneho predchodcu žalobkyne, ktorý by v konaní potvrdil, že odplata bola uhradená v plnej výške - dôvodila ďalej žalobkyňa.

3. Žalovaní odvolacie námietky nepodali a k odvolaniu žalobkyne sa vecne nevyjadrili.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2018 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.).

7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 1.1 a 1.7 tohto rozsudku. Žalobkyňa nenapadla skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalovaným nebola doručená výzva na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky, resp., že sa nedostala do takej ich dispozície, že sa mohli oboznámiť s jej obsahom. V dôsledku toho sa odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi nemohol zaoberať správnosťou tohto skutkového záveru (§ 380 ods. 1 C.s.p.).

8. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu o nesprávnom výklade ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 17. januáru 2013. Súd prvej inštancie (s odkazom na niektoré rozhodnutia odvolacích súdov) vyslovil názor, že predpokladom postúpenia pohľadávky bankou na tretiu osobu je, aby bola vyhlásená za predčasne splatnú, teda že banka môže postúpiť len splatnú pohľadávku. Ústavný súd SR síce vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (porov. napr. III. ÚS 341/07, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010, III. ÚS 72/2010). Zároveň však treba vychádzať z toho, že podstatou výkladu (akoukoľvek metódou) je vždy len výklad, teda objasňovanie významu právnej normy, ktorej primárnym nositeľom je jazyk. Preto má jazykový výklad prvotný význam pri určovaní obsahu právnej normy. Ostatné výklady nadväzujú práve na jazykový výklad, keďže práve jazyk umožňuje pochopenie obsahu napísaného a vyjadreného, a to podľa výkladových princípov, ktoré rozpracúva právna metodológia. To je vyjadrené napr. v často citovanom náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 21/96 vetou: „Je nutné sa pritom [t. j. pri výklade normy, pozn.] vyvarovať ľubovôle; rozhodnutie súdu sa musí zakladať na racionálnej argumentácii.“ Racionálna argumentácia znamená v podstate to, že výklad právnej normy musí byť metodologicky korektný, teda jednotlivé výkladové metódy musia byť korektne aplikované so všetkými svojimi predpokladmi a obmedzeniami. Už vzhľadom na to nemôže súd svoj výklad právnej normy podporiť jedným argumentom, ktorý sa mu hodí, a iné argumenty (výkladové metódy) nechať nepovšimnuté. Súdom prvej inštancie vyslovený záver potom z citovaného ustanovenia nemožno riadnym výkladom vyvodiť.

9. Už podľa doslovného znenia prvej vety § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. platí, že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že formulácia „tomuto záväzku“ je mužského rodu a vzťahuje sa k pojmu „peňažný záväzok“, s ktorého časťou je dlžník v omeškaní. Banka je teda podľa citovaného ustanovenia oprávnená postúpiť celú pohľadávku zodpovedajúcu záväzku, s ktorého čo len časťou je dlžník v omeškaní. Už samotný jazykový výklad tohto ustanovenie teda svedčí proti záveru, že by banka bola oprávnená postúpiť len tú časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. To potom ale nevyhnutne vedie k záveru, že z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by celá postupovaná pohľadávka musela byť splatná v čase jej postúpenia.

10. Proti tomuto záveru ďalej svedčí aj systematický a logický výklad tejto vety v spojení s ďalšími vetami § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Z druhej vety totiž vyplýva, že právo postúpiť pohľadávku nemôže banka uplatniť, ak klient (dlžník) ešte pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka zo záväzkového vzťahu vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávka) a dlžníkovi povinnosť plniť. Splnením pritom podľa § 559 Obč. zák. zanikne dlh. Vzhľadom na koreláciu dlhu dlžníka a pohľadávky veriteľa však splnením dlhu dlžníka zároveň zaniká aj pohľadávka veriteľa. To isté platí aj podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splnením dlhu (záväzku) dlžníka teda zaniká spôsobilý predmet postúpenia, keďže podľa § 524 Obč. zák. možno postúpiť len pohľadávku, teda právo na plnenie, ktoré ešte nebolo splnené. Ak už splnené bolo, pohľadávka zanikla a neexistuje a nemožno ju postúpiť. Tieto závery sú podľa odvolacieho súdu takmer notorietou a ťažko možno predpokladať, že by neboli známe zákonodarcovi v roku 2001 pri prijímaní zákona č. 483/2001 Z.z. Ak by však z § 92 ods. 8 tohto zákona mala vyplývať len možnosť postúpiť splatnú pohľadávku, nemala by druhá veta tohto odseku vôbec zmysel. Ak totiž klient uhradí banke omeškaný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, tento záväzok podľa cit. § 559 Obč. zák. aj § 324 ods. 1 Obch. zák. zanikne, a tým zanikne aj korelujúca pohľadávka banky. Zaniknutú pohľadávku však nie je vôbec možné postupovať. Druhá veta § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. by teda zakazovala niečo, čo nie je možné - zakazovala by postúpenie pohľadávky, ktorá bola uspokojená v celom rozsahu vrátane príslušenstva, teda ktorá neexistuje. Nemožno racionálne predpokladať, že by

zákonodarca sledoval cieľ vydať celkom zbytočnú a nezmyselnú normu. Práve naopak, druhá veta § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nadobudne racionálny zmysel len vtedy, ak sa prvá veta interpretuje tak, že postúpiť je možné celú (aj nesplatnú) pohľadávka, ktorej časť je splatná a dlžník (klient) je v omeškaní s jej úhradou o viac ako 90 dní. V takom prípade druhá veta znamená, že ak dlžník omeškanú časť v celom rozsahu zaplatí (vrátane príslušenstva) zanikne právo banky postúpiť zvyšnú (nesplatnú) časť svojej pohľadávky.

11. Na tieto závery potom nadväzuje logika a systematika časti druhej vety za bodkočiarkou § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Podľa nej platí, že ak súčet omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok, potom „to neplatí“, teda neplatí časť pred bodkočiarkou. Neplatí teda to, že banka nemá právo postúpiť pohľadávku, ak dlžník uhradil celú omeškanú časť svojho záväzku vrátane príslušenstva. Opäť si možno položiť otázku, aký význam by táto norma mala, ak by prvá veta § 92 ods. 8 dovoľovala postúpiť len splatnú pohľadávku. V takom prípade by totiž uhradením omeškanej časti tohto záväzku táto (splatná) pohľadávka zanikla a banka by ju nemohla postúpiť, lebo by neexistovala, zvyšnú časť by banka nemohla postúpiť, lebo by jej to už prvá veta nedovoľovala. Načo by potom zákonodarca v § 92 ods. 8 časti druhej vety za bodkočiarkou normoval, že jej právo postúpiť pohľadávku pri uhradení nezaniká, keď by jej vlastne podľa prvej vety tohto odseku ani nevzniklo? Aj časť druhej vety za bodkočiarkou tak možno racionálne vykladať v súvislosti s prvou vetou a prvou časťou druhej vety tak, že ak aj dlžník omeškanú časť záväzku v celom rozsahu zaplatí (vrátane príslušenstva), potom má banka predsa len právo postúpiť zvyšok tejto pohľadávky (nesplatný zvyšok, teda s ktorého úhradou dlžník nie je v omeškaní), ak celkový súčet omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto záväzku presiahol jeden rok.

12. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že gramatickou, systematickou, logickou a teleologickou výkladovou metódou treba obsah normy v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. vyložiť takto: Ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky celú svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku (teda vrátane časti, ktorá ešte nie je splatná a s ktorého splnením dlžník nie je v omeškaní) postúpiť inej osobe. Právo postúpiť túto pohľadávku banka nemôže využiť, ak klient ešte pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Ak ale súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol jeden rok, potom je banka oprávnená postúpiť zvyšnú časť pohľadávky, aj keď klient pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva.

13. V prerokúvanej veci však stotožnenie sa s týmto názorom odvolateľa nemá žiaden vplyv na výsledok odvolacieho konania. Bez ohľadu na interpretáciu zvolenú súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom je požiadavkou § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. pre platné postúpenie pohľadávky jednak 90- dňové omeškania dlžníka, jednak písomná výzva banky doručená dlžníkovi. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a jej postúpenie by odporovalo zákonu (§ 525 ods. 2 Obč. zák.) a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) účinne písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

14. V dôsledku nesplnenia tejto podmienky je potom vo výsledku správny záver súdu prvej inštancie, že postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 193800310 odporuje zákonu a žalobkyňa sa nestala veriteľom tejto pohľadávky, kvôli čomu jej chýba aktívna legitimácia. V tejto súvislosti odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ ustálená súdna prax (R 4/2008) už v minulosti ustálila, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 , tak takýto záver platí o to viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje zákonu na dodržiavanie ktorého sa zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku spoliehali.

15. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žaloby potvrdil, a to vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania.

16. Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol im voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

17. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).