Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/180/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: 1. V. nar. X.X.XXXX 2. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves detí rodičov: X. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. S. W. na N. X. X.F. Č.. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí č. 4 a Q. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V.V. S. W. na N. X. X. Č.. XXXX/XX zastúpeného Advokátkou kanceláriou Hovan a Hospůdka s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. M. Gorkého č. 8 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.2.2017 č.k. 5P 193/2016-82 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 10.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do štvrtku 15.00 hod. s tým, že otec deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky detí. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Nesúhlasí so zmenou styku, pretože už pri prvom pokuse o stretnutie otca s maloletými deťmi tieto odmietli k otcovi ísť napriek jej dohováraniu a presviedčaniu, na ďalšie stretnutie opäť musela deti presviedčať a keď napokon súhlasili a na stretnutie išli, otec sa však nedostavil, nebol ani v byte, v ktorom býva, tak ani ďalší styk sa z uvedeného dôvodu neuskutočnil. Uviedla, že jej snahou bolo, aby si deti zvykli na návštevy u otca postupne, ale k tomu je potrebná aj spolupráca otca. Konštatovala, že otec stále riešil jeho vzťah s matkou, čo deti neprimerane zaťažuje a najmä synovi napriek jeho nesúhlasu mu rozpráva o jej chybách, o chybách jej rodiny, v dôsledku čoho maloletý odmieta kontakt s otcom. Uviedla, že otec deti kontaktuje aj na sociálnych sieťach, kde s nimi rozoberá správanie matky a jej rodiny, čím deti neprimerane zaťažuje. Poukázala na to, že s deťmi absolvovala aj pohovor u kolízneho opatrovníka, aby sa k veci vyjadrili. Z uvedeného dôvodu navrhujú vyžiadať správu kolízneho opatrovníka, aby úprava styku bola v záujme maloletých detí a navrhla vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Matka odvolaním napadla aj výrok o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, s ktorým nesúhlasí, pretože doterajšia výška výživného je neprimerane nízka. Konštatovala, že nesúhlasí so záverom súdu, že sa nezmenili pomery na strane otca, pretože otec je schopný si privyrobiť a mesačne tak získať sumu 430 € svojou prácou, čoho dôkazom je aj konštatácia otca, že na svoje výdavky si požičiava, čo preukazuje skutočnosť, že otec si vie na svoje potreby privyrobiť, pretože inak by si finančné prostriedky nepožičiaval. Vyslovila názor, že za situácie, keď otec je schopný na základe svojej práce si zarobiť 430

€ mesačne, je podstatnou zmenou, aby súd zvýšil výživné. Uviedla, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal zárobkové možnosti otca, pretože sám otec uviedol, že ponuky, ktoré mu nevyhovujú odmieta a za situácie, kedy je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je v pozícii, aby mohol odmietať pracovné ponuky len z dôvodu, že by musel vycestovať do zahraničia alebo aby každý večer nebol doma. Taktiež neobstojí argument, že chce byť v kontakte s deťmi, pretože kontakt s maloletými deťmi sa každý deň neuskutočňuje. Uviedla, že otec nepreukázal, že jeho výdavky na bývanie sa nezmenili napriek tomu, že v byte býva sám oproti stavu, keď tam bývali 4 osoby. Taktiež nevzal do úvahy, že otec nepožiadal o priznanie príspevku na bývanie a podobne z dôvodu, aby si zlepšil finančnú situáciu a neskúmal ani možnosť odpredaja hnuteľného majetku, napríklad osobného motorového vozidla, čím by otec získal finančné prostriedky na úhradu výživného vo zvýšenej miere. Vyslovila názor, že v súčasnosti otec uprednostňuje uhrádzanie úveru napriek tomu, že zostatok matka v rámci vyporiadania BSM chcela vziať na seba a pomoc mu ponúkla aj jej sestra od povinnosti platenia zvýšeného výživného. Vyslovila názor, že súd má posudzovať aj nevyhnutnosť výdavkov otca, ktoré vynakladá pred úhradou zvýšeného výživného. O zlepšených otcových pomeroch svedčí aj tá skutočnosť, že si vie zabezpečiť dovolenku, na dopravu používa osobné motorové vozidlo napriek tomu, že ho nutne nepotrebuje.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že už v priebehu prvoinštančného konania matka prehlasovala, že ak maloleté deti nebudú chcieť ísť k otcovi, tak ich nútiť nebude, až na snahu kolíznej opatrovníčky, ktorá viedla matku k tomu, že jej povinnosťou je viesť maloleté deti k tomu, aby sa stýkali so svojím otcom matka uviedla, že ak maloleté deti nebudú chcieť ísť k otcovi, tak nemusia. Uviedol, že matka neguje rolu otca, pri akejkoľvek snahe o úpravu styku je matka nečinná a slovne sa obráti na deti s vetou, že ak nechcú ísť k otcovi, tak nemusia a nech samé otcovi uvedú, že nechcú ísť k nemu. Konštatoval, že ak príde pred dvere bytu za deťmi, tak je starou matkou vyháňaný so slovami, že privolá na neho políciu. Takýto prístup nesvedčí o tvrdeniach matky, že má záujem na tom, aby sa deti stýkali s otcom. Poukázala na to, že si je vedomý vyživovacej povinnosti, doposiaľ 14 rokov živil rodinu a pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, v dôsledku čoho ochladol aj vzťah s maloletými deťmi, pretože bol často mimo domu, z uvedeného dôvodu si chce nájsť prácu na Slovensku, aby deti úplne nestratili kontakt s otcom. Uviedol, že počas rokov šoférovania si poškodil zdravie a z toho dôvodu nemá záujem pracovať v zahraničí. Konštatoval, že jeho pomery sa nezmenili od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo manželstvo rozvedené a upravené rodičovské práva a povinnosti. Aj po rozvode má rovnaké pomery, pracuje ako brigádnik s nepravidelným čistým mesačným príjmom 430 € a od právoplatnosti pôvodného rozsudku do podania nového návrhu neuplynul ani jeden rok a matka v návrhu nepreukázala žiadnu zmenu pomerov na strane detí. Svoje zdravotné problémy preukazuje lekárskou správou MUDr. Y., gastroenterológa, z ktorej vyplýva, že rieši svoje tráviace problémy a odporúčania lekára znejú na normalizáciu životosprávy, režimové opatrenia. Deklarácie matky o jej snahu, aby sa stýkal s maloletými deťmi sú účelové, pretože v praxi vždy hľadá spôsob, ako styk neuskutočniť, čoho dôkazom je aj správanie matky, ktorá na súde vyslovila súhlas s dohodou o úprave styku, avšak hneď po súde konštatuje, že deti k otcovi chodiť nebudú. Tvrdenia matky o odpredaji osobného motorového vozidla za účelom úhrady výživného matka opomenula jeden závažný fakt, že automobil je predmetom vyporiadania BSM v už prebiehajúcom súdnom konaní. Taktiež pri kúpe bytu boli použité v 1/3 výlučne jeho finančné prostriedky, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva. Dôležitý je ďalší fakt, že hneď po rozvode matka zakúpila ďalšie osobné motorové vozidlo, avšak na meno svojej matky napriek tomu, že ani matka ani jej sestry nemajú vodičský preukaz a užíva ho len matka maloletých detí, teda jedine na jej strane došlo k zmene pomerov v tom, že si počas manželstva našetrila dostatok finančných prostriedkov, aby mohla zakúpiť motorové vozidlo, ale na strane otca ani na strane maloletých detí k zmene pomerov nedošlo.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na to, že sama zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti od odchodu zo spoločnej domácnosti, otec sa o ne zaujímal sporadicky a vzťah s deťmi si nebudoval. Záujem o deti začal prejavovať až pri vyporiadaní BSM. Poprela tvrdenia otca o tom, že by sa mala vyjadrovať v tom smere, že deti k otcovi chodiť nebudú, pretože sa jedná len o účelové tvrdenia otca ničím nepreukázané a popiera, že by mala deti nabádať k tomu, aby nechceli chodiť k otcovi. Poukázala na to, že jej rodina deti navštevuje sporadicky, pretože bývajú mimo jej bydliska. Konštatovala, že komunikácia na sociálnej sieti je v poriadku, avšak nie je v poriadku téma, ktorú otec s deťmi na sociálnej sieti rozoberá. Poukázala na to, že otec má schopnosti a možnosti nájsť si lepšie platenú prácu, ale účelovo to nerobí, aby nemusel platiť vyššie výživné. Poukázala na to, že vyvíja snahu, aby sa deti s otcom stretávali, avšak skutky otca sú iného charakteru, ak sa na termín upraveného styku nedostavil. Poukázala na to, že mala snahu otcovi pomôcť so splácaním úverov za podmienky, že sa bude viac

podieľať na potrebách detí, čo však otec odmietol. Vyslovila názor, že tvrdenia otca, že v súčasnosti nemá vyšší príjem, sú nepravdivé, pretože ďalší príjem otec zatajuje, ako aj odpredaj motorového vozidla, na čo mu matka súhlas dá. Matka poprela, že by otcovi kládla rôzne prekážky, pretože jej záujmom je, aby prispieval na odôvodnené potreby detí vyšším výživným.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na svoje doterajšie dôvody vo svojom vyjadrení, na ktorých zotrváva a poukázal na to, že matka nepochopiteľne opakovane neguje fakt, že priamo na pojednávaní konštatovala, že nemá problém, aby bol upravený styk s deťmi a následne po pojednávaní konštatovala, že ak maloleté deti k otcovi nebudú chcieť ísť, tak nebudú musieť aj napriek tomu, že aj súd aj kolízna opatrovníčka matku viedli k nutnosti súčinnosti pri styku. Konštatoval, že súčasný stav matke vyhovuje, pretože matka neguje dohodu a stará matka vždy, keď príde pre maloleté deti, tak sa mu vyhráža volaním polície. Faktom je aj to, že matka neposkytuje súčinnosť pri styku, sleduje každú ústnu, telefónnu aj mailovú komunikáciu s deťmi a deti s ním nikdy nemôžu komunikovať osamote. Tvrdil, že za súčinnosť matky nemožno považovať jej vetu, že dieťa má povedať, že s otcom nechce ísť. Konštatovala, že súčasný stav je záujmom matky, viazaný na jej záujem získať byt do svojho výlučného vlastníctva a jej aktivita vyplýva po tom, čo sa o tejto možnosti dozvedela napriek tomu, že predtým z bytu odišla s tým, že ju otec má vyplatiť, a preto dal vypracovať aj znalecký posudok, čo bolo hneď po rozvode. V súčasnosti má matka priateľa s bytom a má vedomosti, že jej záujem už je iný a matka sa zameriava v prevažnej miere na majetok. Poukázal na to, že on na rozdiel od matky rešpektuje dohody, ktoré s matkou v čase rozvodu uzatvoril.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ohľadne styku s maloletými deťmi a konštatoval, že otec je nezamestnaný od roku 2015, nie je schopný nájsť si prácu, nepoberá žiadne sociálne dávky, zúčastňuje sa náhodných brigád, kde je schopný si zarobiť sumu 400 € a vzhľadom k tomu, že otec nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, sa môže oficiálne zamestnať v rámci všetkých regiónov Slovenska aj mimo republiky a z uvedeného dôvodu je schopný zo svojho príjmu prispievať na výživu detí.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave styku. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu odvolacieho konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek maloletých detí, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častejší a kratší kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval, teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletými deťmi. Z odvolania matky je zjavné, že argumentuje najlepším záujmom maloletých detí a na podporu svojich tvrdení o vhodnosti, prípadne nevhodnosti určitej úpravy rozsahu a frekvencie styku otca s maloletými deťmi, ktorý záujem subjektívne vníma ako svoju predstavu o realizácii svojho vhodného výchovného pôsobenia na maloleté deti. Posúdenie

najlepšieho záujmu maloletých detí je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery detí, rodičov, zohľadňuje vek detí, ich zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na deti, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade je najoptimálnejšie postupne meniť frekvenciu a rozsah styku maloletých detí s otcom primerane potrebám detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického, ako aj osobnostného vývoja. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že rozsah upraveného styku je v záujme maloletých detí a rešpektuje ich aktuálne potreby na styk s otcom. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť tak, ako sa zmenia pomery či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, stretávať sa s týmto rodičom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právu dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Konajúci súd sa dôsledne riadil uvedenými zásadami a ustanoveniami Zákona o rodine a posúdil tento prípad podľa zistenej situácie v rodine. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý upravil styk otca s maloletými deťmi, nakoľko je v ich záujme stretávať sa aj so svojou širšou rodinou zo strany otca a spoznávať aj jeho rodinu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky vo vzťahu k výroku o zvýšenie výživného odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je existencia výrazných a trvalých zmien v tých okolnostiach u maloletých detí, ako aj u povinného rodiča, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v danom prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k odôvodnenému záveru, že v prejednávanom prípade k takejto kvalifikovanej zmene pomerov nedošlo, ktorá by v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom v súlade s návrhom matky aj najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo krátke časové obdobie, preto súd prvej inštancie vyhodnotil správne a v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. S odvolacími námietkami matky sa súd prvej inštancie vysporiadal, nakoľko tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave styku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .