Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/196/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Jánošík Trans, s.r.o., so sídlom Jána Halašu 2660/9, 911 08 Trenčín, IČO: 47 455 632, zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Dohálom, Lúčna 491, 913 21 Trenčín, proti žalovanému: R.U., s.r.o., so sídlom Dvorníky 920 56, IČO: 43 852 990, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Sodorom, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 1.393,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/146/2015-38 zo dňa 16.03.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.03.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.393,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.393,92 eur od 31.10.2014 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovým stranami bola ústne uzatvorená v zmysle § 610 Obchodného zákonníka zmluva o preprave veci a to na základe objednávky žalovaného, ktorý si objednal u žalobcu prepravu materiálu a to štrku a odvoz zeminy na stavbe v Omšení, žalovaný vykonával práce na stavbe ako subdodávateľ spoločnosti COMBIN, s.r.o. a Trelling s.r.o. Žalobca vykonal prepravu v súlade s ústne dojednanou zmluvou, dokladom o vykonaných prepravách sú záznamy o preprave nákladným motorovým vozidlom zo dňa 09.09.2014, 10.09.2014, 11.09.2014, 12.09.2014, 18.09.2014 a 19.09.2014. Uvedené záznamy sú opatrené pečiatkou spoločnosti COMBIN Banská Štiavnica, s.r.o. s poznámkou : prešlo skladom a podpisom oprávnenej osoby.

2. Súd prvej inštancie v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 21.04.2015 platobný rozkaz č.k. 36LCb/146/2015-15, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, na základe čoho bol platobný rozkaz zo zákona v zmysle § 174 ods. 12 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.03.2016 č.k. 36Cb/146/2015-38 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 83,50 eur za zaplatený súdny poplatok za odpor a 428,57 eur trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po splnení zákonných podmienok konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a zástupcu žalobcu, keď predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 16.3.2016 mu bolo cestou pošty 18.2.2016 riadne osobne doručené a zástupca žalobcu ospravedlnil jeho neprítomnosť a neprítomnosť žalobcu na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti a zároveň z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Ako prílohu žiadosti o odročenie pojednávania predložil lekársku správu všeobecného lekára. V prípade ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje jeho účasť na pojednávaní a účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (119 ods. 3 O.s.p.). Predmetná lekárska správa žalovaného takéto výslovné vyjadrenie lekára neobsahovala, preto súd prvej inštancie žiadosti zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko posúdil dôvod neúčasti ním uvádzaný za nie natoľko vážny, aby viedol k odročeniu pojednávania. Súd prvej inštancie mal zato, že zástupca žalobcu hodnoverne nezdokladoval a nepreukázal vážny ospravedlniteľný dôvod (zdravotný stav) brániaci mu v osobnej účasti na súdnom pojednávaní. Odročenie pojednávania by bolo vzhľadom na skutkový a právny stav neúčelné a nehospodárne a súd upustil aj od osobného výsluchu právneho zástupcu žalobcu, ktorého výpoveď by nezvrátila už súdom zistený skutkový stav a bola by nadbytočná. Ak súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Je vecou organizácie práce v advokátskej kancelárii, ako zabezpečiť účasť na pojednávaní súdu, či už substitútom alebo dostatočným počtom advokátov, ale to nemôže mať vplyv na hospodárnosť konania na súde. Súd prvej inštancie zdôraznil, že na pojednávaní neboli vykonané žiadne nové dôkazy (a už vôbec nie zásadné na rozhodnutie veci), ku ktorým by sa zástupca žalobcu mohol vyjadriť a postupom súdu by mu bolo toto jeho právo odopreté, znemožnené. Na pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného len zotrvala na svojej predošlej právnej argumentácii (ktorá je z doručených písomných vyjadrení zástupcovi žalobcu známa), ktorú zhrnula a nič nové, zásadné neuviedla a ani nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom neobjasnil a nezdôvodnil, z akého dôvodu nevyužil možnosť si zvoliť iného právneho zástupcu, prípadne neprijal substitučné zastúpenie iným advokátom a nepreukázal čo mu bránilo resp. z akého dôvodu by nebolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 610, § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému vznikla na základe ústne uzatvorenej zmluvy o preprave povinnosť zaplatiť mu odplatu za vykonanú prepravu. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žiadnu zmluvu, ani ústnu so žalobcom neuzatvoril, a preto mu nevznikla ani povinnosť mu čokoľvek uhrádzať. Medzi účastníkmi tak zostalo sporným, či boli v nejakom záväzkovom vzťahu a ak áno, či žalovanému vznikla nejaká povinnosť voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalovaný popieral akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom (či už formálny alebo neformálny), popieral akékoľvek objednanie si činnosti, prepravy u žalobcu, bolo na žalobcovi aby v konaní dostatočne hodnoverne preukázal svoje tvrdenia o zmluvnom vzťahu so žalobcom, obsahu takéhoto vzťahu, zmluvných podmienkach (najmä dohodu o cene, rozsahu vykonávanej činnosti a pod.). Žalobca v návrhovom konaní však svojou absolútnou pasivitou (nereagoval ani na žiadnu písomnú výzvu súdu na vyjadrenie) nepreukázal opak tvrdení žalovaného a neuviedol žiadne významné skutočnosti, dôkazy preukazujúce nim uplatnený nárok voči žalovanému. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na žalobcovi, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd vychádzal pri rozhodovaní len so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom k žalobe. K žalobe žalobca priložil len vystavenú faktúru a záznamy o prevádzke nákladných motorových vozidiel, ktoré dôkazy žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukazujú žiaden zmluvný vzťah so žalovaným, ba práve naopak, záznamy preukazujú „príjemcu“, odberateľa služieb žalobcu inou právnickou osobou ako je žalovaný a to spoločnosťou COMBIN, s.r.o.. Posudzovanie existencie prípadne ďalších vzájomných zmluvných vzťahov medzi spoločnosťou COMBIN, s.r.o. a žalovaným (žalobca tvrdil, že žalovaný bol subdodávateľom tejto spoločnosti) nie je v danom konaní rozhodujúce. V konaní bolo rozhodujúce a zásadné preukázať spojitosť a vzťah medzi účastníkmi konania. Záznamy preukazujú ale len vzťah žalobcu so spoločnosťou COMBIN, s.r.o., a preto bolo skôr vhodné domáhať sa svojho nároku u tejto spoločnosti ako u žalovaného, s ktorým hodnoverne žiaden zmluvný, záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným preukázaný nebol. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nebol so žalobcom nikdy v žiadnom záväzkovom vzťahu. Súd mal tak v konaní preukázaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného,

nakoľko tento nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), ktorej splnenia sa žalobca domáhal. Súd žalobe môže vyhovieť len v tom prípade, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v opačnom prípade súd žalobu zamietne, čo bolo aj v tomto prípade.

6. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 10 ods.1 a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vo výške 83,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 428,57 eur za trovy právneho zastúpenia (za 4 hlavné úkony pr. služby po á 71,37 eur /prevzatie a príprava, písomné podanie odporu, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní v deň 16.3.2016/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky): 1 x náhrada cestovného HC-TT a späť, 40 km, 9,33 eur, 3 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 8,39 eur, 1 x po á 8,58 eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 1 x PN-TT a späť, 2 polhodiny po á 14,30 eur, spolu 28,60 eur, odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešnému žalobcovi s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko má za to, že s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konania pred súdom, nakoľko právny zástupca žalobcu sa elektronickou formou ospravedlnil z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 16.03.2016 a to doložením lekárskej správy z pohotovosti, ktorú navštívil deň pred tým, t.j. z dňa 15.03.2016. Potvrdenie, ktoré požaduje súd nemohlo byť doručené, nakoľko pohotovosť takéto potvrdenie nevydáva, vydáva takéto potvrdenie iba všeobecný lekár. Pre krátkosť času nemohlo byť takéto potvrdenie ani súdu doručené. Úvaha súdu, že si mal zástupca žalobcu zabezpečiť substitúciu je nerealizovateľná, nakoľko zástupca žalobcu je z iného okresného mesta ako príslušný súd a pre krátkosť času nemohla byť substitúcia zabezpečená.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko odvolanie považuje za nedôvodné a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že predložené zdravotné dôvody právneho zástupcu žalobcu neboli dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania a to jednak z toho dôvodu, že žiadosť o odročenie pojednávania sa nemôže zneužívať ako prostriedok zámernej procesnej obštrukcie, čo potvrdila aj novela O.s.p. s účinnosťou od 01.01.2012, keď sa sprísnili pravidlá pre odročovanie pojednávania v prípadoch, keď je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie zohľadnil celý priebeh súdneho konania, jeho dĺžku a skutočnosť, že už predtým nariadené pojednávanie na deň 05.02.2016 bolo odročené a to na žiadosť právneho zástupcu žalobcu. Po celú dĺžku súdneho konania mal žalobcu dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných ale aj Ústavou SR garantovaných práv a bolo už len na žalobcovi a jeho právnom zástupcovi akým spôsobom ich budú naplňovať. Dokazovanie sa realizovalo v priebehu celého trvania sporu a nemožno ho zúžiť na jeden úkon nariadeného pojednávania dňa 16.03.2016. Navyše na pojednávaní dňa 16.03.2016 sa nevykonávali žiadne dôkazy, žalovaný nepredniesol žiadne nové argumenty, a preto už s prihliadnutím na tento fakt žalobcovi nemohlo byť odňaté možnosť konať pred súdom. Ak chcel žalobca predložiť súdu ďalšie dôkazy, bol tak povinný urobiť už skôr, na začiatku konania v súlade s § 79 ods. 2 O.s.p. bol povinný dôkazy priložiť už k návrhu na začatie konania. Taktiež v súlade s § 101 ods. 1 O.s.p. bol žalobca povinný označiť všetky dôkazné prostriedky a dbať na pokyny súdu. Oznámenie o termíne pojednávania mal žalobca doručené v dostatočnom časovom predstihu a teda súd prvej inštancie poskytol žalobcovi jeho právnemu zástupcovi dostatočný priestor aby si mohol uplatňovať svoje práva. Taktiež žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť o odročenie pojednávania sa týkala právneho zástupcu žalobcu a žalobca teda nemal zdravotné problémy, a teda žalobcovi nič nebránilo zúčastniť sa nariadeného pojednávania. V prípade, ak mal žalobca záujem byť zastúpený advokátom, mal si zvoliť iného advokáta príp. sa mal dať zástupca žalobcu zastúpiť substitučne kolegom z praxe. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu v súlade s procesnými predpismi, zohľadnil všetky okolnosti prípadu, priebeh súdneho konania a žiadnym spôsobom neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

9. Odvolací súd konštatuje, že v ďalších vyjadreniach k vyjadreniam žalobca i žalovaný neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli obsahom odvolania a vyjadrenia k odvolaniu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.

13. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalobca znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

14. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody týkajúce sa rozhodnutia vo veci samej vrátane rozhodnutia o trovách konania a svoje odvolanie odôvodnil len tým, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konania pred súdom, nakoľko právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 16.03.2016 a súd prvej inštancie napriek tomu pojednával dňa 16.3.2016, na ktorom pojednávaní aj vo veci samej rozhodol.

15. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aby súd mohol vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, nakoľko zástupcu žalobcu síce požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, avšak nepredložil potvrdenie od lekára, z ktorého by vyplývalo, že zástupca žalobcu nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, na ktorom súd vyhlásil predmetný rozsudok, keď naviac v žiadosti zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nebol uvedený žiaden dôvod, ktorý bránil žalobcovi zúčastniť sa predmetného pojednávania a ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, na pojednávaní dňa 16.03.2016 sa nevykonávali žiadne dôkazy, žalovaný nepredniesol žiadne nové argumenty, a preto aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že postupom súdu mala byť žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie určovalo dve podmienky, ktoré museli byť súčasne splnené, aby mohol súd prejednať vec v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, keď o takúto absenciu ide aj v prípade, ak účastník konania síce požiadal o odročenie pojednávania, avšak nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Vyslovene v § 119 ods. 3

O.s.p. sa uvádzalo, že pokiaľ je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Pokiaľ návrh na odročenie pojednávania neobsahuje takýto dôvod, teda ak účastník dôležitosť dôvodu nepreukáže vyjadrením ošetrujúceho lekára, návrhu na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide o tvrdenie zástupcu žalobcu, že pohotovosť takéto potvrdenie nevydáva, zástupca žalobcu tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, keď navyše zástupca žalobcu ani dodatočne nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval zúčastniť sa pojednávania dňa 16.3.2016. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že počas konania pred súdom prvej inštancie mal žalobca dostatočný časový priestor k realizovaniu jeho procesných práv, na preukazovanie tvrdení o dôvodnosti pohľadávky voči žalovanému, ktorej zaplatenia sa domáhal predmetnou žalobou, keď žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol uplatniť na pojednávaní, z neúčasti ktorého sa ospravedlnil, a ktoré prebehlo bez jeho prítomnosti, ktoré by mohli zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že zo strany zástupcu žalobcu išlo len o odďaľovanie rozhodnutia vo veci a predlžovanie konania.

16. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).