Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Cb-27-2022.pdf
PDF · 108.29 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/27/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: KARTAGO TOURS, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 31 371 205, právne zastúpený: Nedelka Kubáč Oršulová advokáti s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 731, proti žalovanému: Invia.sk, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 35 884 797, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.03.2022, doručený súdu dňa 30.03.2022, z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 30.03.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť odstrániť z internetovej stránky dostupnej na adrese www.invia.sk <http://www.invia.sk> všetky zájazdy do nasledujúcich hotelov:
- Caretta Beach na adrese No:5, Nergiz Sk., 07400 Alanya/Antalya, Turecko;
- Grand Zaman Beach na adrese Saray Mahallesi Atatürk Caddesi No:153, 07400 Alanya/Antalya, Turecko;
- Grand Zaman Garden na adrese Saray Mahallesi Atatürk Caddesi No:132, Alanya/Antalya, Turecko;
- Marti Myra na adrese Şehit Er Hasan Yilmaz cad no 14Tekirova, 07995 Kemer/Antalya, Turecko;
- Titan Garden na adrese Konakli, Konakli Köyü Yolu, 07400 Alanya/Antalya, Turecko;
- Titan Select na adrese Konakli, Konakli Köyü Yolu, 07400 Alanya/Antalya, Turecko; a zdržať sa ich akéhokoľvek ďalšieho ponúkania a zároveň súd uloží žalobcovi povinnosť podať do 30 dní návrh na začatie konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledovne. Žalobca je právnickou osobou, predmetom podnikania ktorej je najmä prevádzkovanie cestovnej kancelárie v Slovenskej republike, v ktorej je žalobca aktívny pod značkou „Kartago Tours“. Žalobca v rámci svojho podnikania uzatvára zmluvy s tretími osobami, na základe ktorých zostavuje zájazdové balíčky, ktoré následne predáva zákazníkom v SR. Žalovaný je právnickou osobou, predmetom podnikania ktorej je prevádzkovanie cestovnej kancelárie a predaj zájazdov ako cestovná agentúra. Žalobca uzavrel zmluvy s poskytovateľmi ubytovania v hoteloch - Caretta Beach, Grand Zaman Beach, Grand Zaman Garden, Marti Myra, Titan Garden a Titan Select v destinácii Turecko (ďalej len „Hotely“), na základe ktorých má na území Slovenskej republiky výhradné oprávnenie ponúkať zákazníkom ubytovanie v Hoteloch. Účelom výhradného oprávnenia je poskytnúť Hotelom garanciu príjmov (žalobca za ubytovanie pravidelne platí, a to aj v prípadoch, keď ho reálne nevyužíva) a zároveň pre slovenských zákazníkov zatraktívniť ponuku zájazdov žalobcu. Žalovaný, ako jedna z najväčších cestovných agentúr v Slovenskej republike, toto dojednanie nerešpektuje a na svojich predajných webových stránkach www.invia.sk <http://www.invia.sk> ponúka zákazníkom aktívne produkty (zájazdy)
zahraničných cestovných kancelárií (tzv. tour operátorov), ktoré zahŕňajú ubytovanie v Hoteloch, čím porušuje výhradné práva žalobcu predávať na území Slovenskej republiky ubytovanie v Hoteloch.
3. Žalobca uviedol, že žalovaný si je vedomý existencie výhradného oprávnenia žalobcu ponúkať ubytovanie v Hoteloch na území Slovenskej republiky, nakoľko táto skutočnosť mu musí byť známa v prvom rade zo zmlúv uzatvorených so zahraničnými cestovnými kanceláriami, ktorých zájazdy zahrňujúce ubytovanie v Hoteloch aktívne ponúka, pretože tieto musia túto informáciu jednoznačne obsahovať. Zároveň bol žalovaný na svoje protiprávne konanie upozornený samotnými prevádzkovateľmi Hotelov, ktorí ho upozornili na výhradné práva žalobcu a vyzvali ho k okamžitému stiahnutiu všetkých ponúk zájazdov porušujúcich výhradné práva žalobcu z predajných webových stránok žalovaného. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 10.03.2022 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu k zdržaniu sa protiprávneho konania a k okamžitému odstráneniu ponúk zájazdov porušujúcich výhradné práva žalobcu z jeho predajných webových stránok do 16.03.2022, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 22.03.2022, ktorým tvrdenia žalobcu odmietal. Ku dňu podania návrhu žalovaný zo svojej predajnej stránky www.invia.sk <http://www.invia.sk> doposiaľ neoprávnenú ponuku zájazdov nestiahol, čím vedome zasahuje do výhradných práv žalobcu a spôsobuje mu tým škodu, pričom dosah ponuky žalovaného je v Slovenskej republike absolútne zásadný, v dôsledku čoho je dopad jeho protiprávneho konania veľmi významný. Žalobca mal za to, že žalovaný sa priamo podieľa na protiprávnom parazitovaní na službách žalobcu, keďže na jeho úkor dosahuje predaje, ktoré by inak z dôvodu výhradných práv žalobcu nemohol dosiahnuť, čo mu umožňuje získať súťažné výhody v podobe finančných ziskov, t. j. získanie zákazníkov, ktorých by žalovaný bez tohto porušenia výhradných práv žalobcu získať nemohol a z toho plynúci zisk. Žalovaný sa tak podľa názoru žalobcu dopúšťal nekalej súťaže podľa generálnej klauzuly § 44 Obchodného zákonníka a podľa § 48 Obchodného zákonníka vo forme parazitovania na službách, resp. čierneho pasažierstva (free riding).
4. Vo vzťahu k splneniu podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 Obchodného zákonníka, žalobca uviedol, že v predmetnej veci dochádza k hospodárskemu stretu záujmov, pretože žalovaný neoprávnene ponúka zájazdy do Hotelov slovenským zákazníkom s cieľom zvýšiť svoje predaje, čím neprípustne zasahuje do výhradných práv žalobcu. V tejto súvislosti nie je podľa žalobcu podstatné, že žalovaný je iba sprostredkovateľom zájazdov zahraničných kancelárií, pretože pokiaľ súťažiteľ za seba nechá konať iného, alebo dá k takémuto konaniu podnet alebo ho podporuje alebo pre seba využije, ide o osobu tzv. pomocnú. Priamymi konkurentmi žalobcu sú cestovné kancelárie, ktorých zájazdy do Hotelov žalovaný na svojich predajných stránkach ponúka. Žalovaný však v rámci svojej vlastnej obchodnej činnosti využíva ich protiprávne konanie a má z neho priamy prospech (v podobe provízie za každý predaný zájazd), a preto je žalovaného potrebné považovať prinajmenšom za osobu pomocnú. Zároveň je nesporný súťažný zámer žalovaného, pretože ponúkaním zájazdov s ubytovaním v Hoteloch, ktoré môže na území Slovenskej republiky ponúkať výhradne žalobca, zvyšuje žalovaný svoje vlastné tržby. V súvislosti s rozporom konania žalovaného s dobrými mravmi žalobca uviedol, že žalobca za účelom zaistenia výhradného oprávnenia ponúkať ubytovanie v Hoteloch na území Slovenskej republiky na nasledujúcu sezónu vynaložil vysoké finančné prostriedky na zaistenie ubytovacích kapacít, nakoľko súčasťou jeho výhradného oprávnenia je povinnosť platiť Hotelom za vyhradené ubytovanie po celú sezónu, bez ohľadu na to, či žalobca ubytovacie kapacity obsadí svojimi zákazníkmi alebo nie. Jednotlivé cestovné kancelárie, ako aj žalovaný, sú si tejto skutočnosti vedomí, avšak aj navzdory priamym výzvam žalovaný v protiprávnom ponúkaní zájazdov pokračuje. Žalovaný svojim konaním sleduje primárne svoj vlastný prospech, jeho konanie nie je ani poctivé ani slušné a významne poškodzuje žalobcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný si je preukázateľne vedomý ujmy, ktorá žalobcovi vzniká v dôsledku jeho konania, pretože o tomto stave bol výslovne informovaný a zároveň bol požiadaný, aby predmetné ponuky zo svojich predajných stránok odstránil. Požiadavky žalobcu však žalovaný odmietol, čo podľa názoru žalobcu svedčí o jeho ľahostajnosti a konaní v zlej viere. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že nie je podstatné, či žalovaný mal za cieľ svojim konaním dobré mravy porušiť, rozhodujúci je konečný výsledok tohto konania, ktorý sa prejavil v právnej a majetkovej sfére žalovaného. Žalobca zároveň uviedol, že konanie žalovaného je klamlivé aj voči konečným zákazníkom, nakoľko títo si nie sú vedomí neexistencie oprávnenia žalovaného k predaju ubytovania v Hoteloch na území SR a nakupujú tak zájazdy od subjektu, ktorý ich neoprávnene ponúka. Vo vzťahu k tretej podmienke, t. j. spôsobilosti privodiť ujmu žalobca uviedol, že konanie žalovaného mu každým dňom spôsobuje ujmu spočívajúcu v strate obchodných príležitostí predať zájazdy do Hotelov, pričom žalobca túto stratu odhadol vo výške minimálne niekoľko stoviek tisíc eur. Cestovné kancelárie spolu so žalovaným zneužívajú náklady vynaložené žalobcom, pretože ponúkajú ubytovanie v Hoteloch
bez toho, aby museli tak ako žalobca, vynaložiť náklady na výhradné práva. Žalobcovi tak už len týmto konaním vzniká ujma, pretože sa ním stráca návratnosť jeho investícií. Žalobca mal za to, že v súčasnom stave, kde mu konanie žalovaného jednak spôsobuje ujmu spočívajúcu v strate obchodných príležitostí predať zájazdy a jednak jeho konkurenti parazitujú na jeho predošlej činnosti a vynaložených nákladoch, jednoznačne prerába.
5. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi videl žalobca v tom, že žalovaný sa voči žalobcovi naďalej dopúšťa protiprávneho nekalosúťažného konania, ktorým žalobcu zásadným spôsobom poškodzuje, a to aj napriek upozorneniam tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany prevádzkovateľov Hotelov. Každý deň dochádza konaním žalovaného k ovplyvňovaniu nákupného správania zákazníkov a k ich odlivu k zájazdom protiprávne predávaným prostredníctvom predajnej stránky žalovaného na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho sa znižujú príjmy žalobcu, pričom vzhľadom na postavenie žalovaného ako prevádzkovateľa jedného z najväčších zájazdových portálov v Slovenskej republike, sa zvyšuje možný rozsah škody a závažnosť predmetného protiprávneho konania. Žalovaný sa naopak neoprávnene obohacuje každý deň, keď aktívne ponúka zájazdy obsahujúce ubytovanie v Hoteloch a od zahraničných cestovných kancelárií, ktoré prostredníctvom žalovaného tieto zájazdy na území SR predávajú, inkasuje províziu z predaja. Žalobca bol toho názoru, že pokračovanie žalovaného v protiprávnom konaní len zvyšuje ujmu spôsobenú žalobcovi, pričom s ohľadom na blížiaci sa začiatok letnej sezóny, môže mať konanie žalovaného pre žalobcu závažné dôsledky a aj z dôvodov pandémie COVID-19 je sezóna 2022 pre žalobcu a jeho podnikanie zásadná. Žalobca zdôraznil, že aj napriek tomu, že predmetný predaj ubytovaní v Hoteloch organizujú zahraničné cestovné kancelárie, pre žalobcu je škodlivé primárne konanie žalovaného, ktorý tieto ubytovania v Hoteloch ponúka zákazníkom na území Slovenskej republiky. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovanému nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne žiadna ujma, nakoľko predmetné zájazdy ponúka neoprávnene a považoval za nespravodlivé, keby žalovaný mohol v tomto konaní aj naďalej pokračovať, pretože v konečnom dôsledku by to bolo v rozpore so zásadou, že žalovaný nesmie ťažiť so svojho nepoctivého alebo protiprávneho činu, ani z protiprávneho stavu, nad ktorým má kontrolu.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len presne určený čas.
15. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného.
17. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
19. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobcu, ako aj s obsahom k nemu priložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred konaním žalovaného, ktoré by podľa žalobcu malo naplňovať základné znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže a zároveň by malo naplňovať aj osobitnú skutkovú podstatu nekalej súťaže vo forme parazitovania na povesti.
21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“) nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
22. Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,
f) zľahčovanie,
g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
23. Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.
24. Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
25. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzené v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. musí sa jednať o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu (6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008). Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, je potrebné, aby sa pri naplnení zákonných pojmových znakov nekalej súťaže stretli produkty súťažiacich subjektov na trhu v predmete, čase a priestore. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, spotrebiteľom, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/138/2000).
26. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade žalobca a žalovaný sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri Slovenskej republiky, pričom hlavnou činnosťou žalobcu je prevádzkovanie cestovnej kancelárie v Slovenskej republike a predmetom podnikania žalovaného je jednak predaj zájazdov ako cestovná agentúra, ako aj činnosť cestovnej kancelárie. V predmetnom konaní sa jedná o činnosť žalovaného ako cestovnej agentúry. Žalobca teda v rámci svojho podnikania ponúka zákazníkom/klientom služby cestovnej kancelárie, okrem iného ubytovanie v Hoteloch špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný rovnako ponúka pre zákazníkov/klientov ubytovanie v daných Hoteloch, avšak ako cestovná agentúra, teda v tomto prípade ponúka produkty/zájazdy zahraničných cestovných kancelárií, ktoré zahŕňajú aj ubytovanie v daných Hoteloch. Priamymi súťažiteľmi v hospodárskej súťaži a na trhu v Slovenskej republike sú tak žalobca a tretie osoby - zahraničné cestovné kancelárie, ktoré na území Slovenskej republiky ponúkajú klientom ubytovanie v daných Hoteloch (a to prostredníctvom žalovaného ako cestovnej agentúry).
27. Súd mal ďalej z predložených listinných dôkazov osvedčené, že žalobca na základe Dodatkov uzavretých s hotelmi špecifikovanými v návrhu má (ako jeden zo subjektov) výhradné právo ponúkať zákazníkom ubytovanie v predmetných Hoteloch. Zároveň však aj žalovaný ponúka zákazníkom ubytovanie v predmetných Hoteloch, a to ako produkt zahraničných cestovných kancelárií, za ktoré konanie žalovanému patrí provízia, teda má z daného konania zisk. V zmysle uvedeného mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným ide o konanie v hospodárskej súťaži, nakoľko obaja ponúkajú konečným zákazníkom podobný produkt (žalovaný sprostredkovane ako produkt zahraničnej cestovnej kancelárie, na základe zmluvného vzťahu medzi žalovaným a zahraničnou cestovnou kanceláriou), pričom obaja súťažia o rovnakého koncového spotrebiteľa a aj zámerom žalovaného je ponukou daných produktov dosiahnuť zisk. Žalovaný tak ako „pomocná osoba“ priameho súťažiteľa - zahraničnej cestovnej kancelárie, koná so žalobcom v hospodárskej súťaži a vzhľadom na charakter ponúkaných produktov sú žalobca a sprostredkovane aj žalovaný konkurentmi na relevantnom trhu v Slovenskej republike.
28. Súd mal ďalej z listu žalovaného zo dňa 22.03.2022 osvedčené, že žalovaný na základe zmluvných vzťahov so zahraničnými cestovnými kanceláriami ponúka zákazníkom ubytovanie v Hoteloch, pričom žalobca osvedčil (na základe predložených Dodatkov), že je jedným zo subjektov, ktorí majú výhradné oprávnenie ponúkať na území Slovenskej republiky pre zákazníkov ubytovanie v daných Hoteloch. Súd mal osvedčené, že žalobca túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 10.03.2022, v ktorom žalovaného vyzval na okamžité odstránenie zájazdov do uvedených Hotelov z webových stránok žalovaného a k zdržaniu sa ďalšieho ponúkania pobytov v daných Hoteloch. Z listu žalovaného zo dňa 22.03.2022 mal súd osvedčené, že žalovaný od tohto konania neupustil. Nakoľko mal súd osvedčené, že žalobca má (ako jeden zo subjektov) výhradné právo ponúkať na území Slovenskej republiky zákazníkom ubytovanie v daných Hoteloch, pričom žalovaný zároveň ponúka produkty zahraničných cestovných kancelárií na území Slovenskej republiky, ktoré zahŕňajú aj ubytovanie v predmetných Hoteloch, dospel súd k záveru, že takéto konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako súťažiteľovi na relevantnom trhu vo forme ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené, na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd osvedčené, že sú naplnené znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v danom prípade súd posudzoval a skúmal naplnenie zákonných pojmových znakov nekalej súťaže len v rozsahu rozhodovania o nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, bez vykonania riadneho dokazovania v merite veci, preto uvedeným záverom sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi vo veci samej. Uvedené súd posudzoval len vo vzťahu k povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca domáhal voči žalovanému v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
29. V nadväznosti na uvedené súd pristúpil k skúmaniu, či boli v danom prípade osvedčené a splnené aj zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca videl v tom, že žalovaný sa aj napriek výzve žalobcu naďalej dopúšťa nekalosúťažného konania, ktorým žalobcu zásadným spôsobom poškodzuje, nakoľko každý deň dochádza konaním žalovaného k ovplyvňovaniu nákupného chovania zákazníkov a k ich odlivu k zájazdom protiprávne predávaným prostredníctvom žalovaného na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho sa znižujú príjmy žalobcu a dochádza k zvyšovaniu ujmy na strane žalobcu aj s ohľadom na blížiaci sa začiatok letnej sezóny. Konanie žalovaného tak žalobcovi spôsobuje ujmu spočívajúcu v strate obchodných príležitostí predať zájazdy do predmetných Hotelov, pričom žalobca odhadol, že táto strata dosahuje minimálne niekoľko stoviek tisíc eur.
30. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotné, na účely rozhodovania o nároku na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené nekalosúťažné konanie žalovaného, a teda osvedčenie samotného nároku, ešte nezakladá aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, teda že takéto konanie žalovaného, ktoré trvá, má zároveň za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu v takom rozsahu, že by sa žalobcovi neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu, preto je na mieste a nevyhnutná bezodkladná úprava pomerov strán. Súd bol toho názoru, že žalobca neosvedčil, že daným konaním žalovaného žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, resp., že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcu do takej miery, že by sa žalobcovi viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma, či sú splnené a žalobcom osvedčené predpoklady odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v danom prípade nebolo v konaní osvedčené, že by nekalosúťažným konaním žalovaného žalobcovi hrozila taká ujma, ktorá by odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán práve nariadením neodkladného opatrenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil ani neosvedčoval, aký objem z ponúkaných služieb žalobcu, predstavujú ponuky ubytovania v daných šiestich Hoteloch, ku ktorým má žalobca dojednané Dodatky zakotvujúce výhradné oprávnenie žalobcu na území Slovenskej republiky, a teda že zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného, je takého rozsahu a intenzity, že to odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Súd zároveň poukazuje na to, že aj v prípade osvedčenia porušenia povinností zo strany žalovaného, toto nezakladaná dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nebola osvedčená hrozba vzniku ujmy na strane žalobcu, ktorá bude takého charakteru alebo rozsahu, že ju nebude možné zhojiť končeným rozhodnutím vo veci samej, a teda ktorá by vyžadovala okamžitú
úpravu pomerov. Žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčil ani netvrdil, že škoda alebo ujma, ktorá mu hrozí v prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá úprava pomerov medzi stranami a súd neuloží žalovanému povinnosť odstrániť z internetovej predajnej stránky na adrese www.invia.sk <http://www.invia.sk> všetky zájazdy do špecifikovaných Hotelov a zdržať sa ich akéhokoľvek ďalšieho ponúkania, by bola v prípade úspechu vo veci samej len ťažko napraviteľná alebo nenapraviteľná, a teda, že by žalovaný vzniknutú škodu nebol schopný žalobcovi nahradiť. Potenciálna hrozba ťažko odstrániteľnej ujmy v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nebola zo strany žalobcu ani tvrdená.
31. Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, ani existenciu, resp. hrozbu vzniku ťažko napraviteľnej ujmy na strane žalobcu. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v plnom rozsahu, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).