Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-86-2016.pdf
PDF · 125.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: C. U., O.. XX.XX.XXXX, V. O. G. XXX, Y. G.O., K.: R. M. L.. N. F.. E.. D.., F. F. F.Y. XX, Ž., proti Ž.: X/ Y. B. F. F.. E.. D.., F. F. K.U. X, V., C.: XX XXX XXX, X/ Z.E. G., O.. XX.XX.XXXX, V. R.V. Y. XXX, U., X/ W. G., O.. XX.XX.XXXX, V. L. X, Y. G.O., X/ V. G., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/X, Y. G.O., X/ O. G., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/X, Y.Á. G., X/ U. E., O.. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXXX/XX, V., X/ E. G. F.. E.. D.., F. F. P. XX, V., C.: XX XXX XXX, X/ V. M., O.. XX.XX.XXXX, V. G. X, V., X/ U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. G. X, V., XX/ G. P., O.. XX.XX.XXXX, V. O. T. XXX, L., XX/ X. D., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., XX/ V. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXXX/XX, V., XX/ U.. G. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXXX/XX, V., XX/ C.. G. N., E.. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/ XX, Y. G., XX/ C. L.N., O.. XX.XX.XXXX, V. Č.F. XX, V., XX/ R. L., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. XX, V., XX/ E. L., O.. XX.XX.XXXX, V. E. X, V., XX/ L. I., O.. XX.XX.XXXX, V. X. X, V., XX/ E. F., O.. XX.XX.XXXX, V. C. X, V., XX/ U.. U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XXXX/XX, G. U., XX/ C. B., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XXXX/XX, G. U., XX/ U. U., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XX, V., XX/ K. U., E.. K., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/XX, Y. G. - L., XX/ C.. L. M., N.., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, V., XX/ U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, V., XX/ F. F. F.. E.. D.., F. F. P. XX, V., C.: XX XXX XXX, XX/ N., F.. E.. D.., F. F. F. X, V., C.: XX XXX XXX, XX/ U. L., O.. XX.XX.XXXX, V. O.. X. R. XXX/XX, V. P. V., Ž. X/, X/, XX/, XX/, XX/ XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/ K. R.Z.: U.. E. Y., F. F. E. XX, V., Ž. XX/ K. K. R.: L.. L. U., F. F. G. X, V., Ž.R. XX/ K.: I. P., F.. E.. D.., F. F. T. X, V., Ž. XX/ R. XX/ zastúpených advokátom: JUDr. Ľubomír Schweighofer, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, žalovaných 5/ a 18/ zastúpených žalovaným 4/, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. septembra 2015, č.k. 5C/604/2008 - 665, takto
rozhodol:
Odvolací súd v časti týkajúcej sa žalovaných 12/ a 13/ späťvzatie žaloby pripúšťa, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ až 11/, 14/ až 25/ a žalovaný 28/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalovaní 12/ a 13/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvej inštancie konanie voči odporcom 26/ a 27/; ktorí v priebehu konania zanikli výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu; podanú žalobu; o určenie, že nebohý L. Y., O. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom parcely č. XXX/X - ornej pôdy vo výmere 14.071 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra
Senec, pre okres Senec, obec Y. G., katastrálne územie L.; ako nedôvodnú zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaným 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 15/, 16/, 17/, 20/, 21/, 22/, 23/ vo výške 2.337,58 eura, žalovaným 19/, 24/, 25/, 28/ vo výške 692,30 eura, a žalovaným 12/ a 14/ vo výške 408,56 eura, pričom žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 18/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z 03.06.1946, č. 20.318/46-I/B vyplýva, že Povereníctvo SNR dňa 12.04.1946 rozhodlo, že L. Y., O.. XX.XX.XXXX R. L. Y., O.. XX. X. XXXX je potrebné považovať podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR za osoby národnosti nemeckej a ich poľnohospodársky majetok za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945. Z rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne zo dňa 18.10.1946, číslo 681/46.1 mal preukázané, že L. Y. (bolo) treba považovať za osobu nemeckej národnosti, a na základe týchto rozhodnutí a v rozsahu § 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. sa považuje pôdohospodársky majetok vlastnícky patriaci týmto osobám za konfiškovaný ku dňu 01.03.1945. Rozhodnutie je opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej osoby, t. j. predsedu ONV v Šamoríne. Z identifikácie parciel vyhotovenej dňa 10.05.1995 zistil, že parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X R. XXX/X celkovo o výmere 14 ha 67 a 43 m sa zlúčili a v prídelovom konaní rozdelili na parcely č. XXX/X R. XX. Z tejto listiny vyplýva, že parcela Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. Š.. Š.P., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. Š.. P., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. C.. U., P. Č.. XXX/X D. X.U. X B. XX R. XX U. L. X. X. P., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. V..X.. Y.R., P. Č.. XXX/ X D. X. XX R. XX U. L. X. X. X.. B., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X.F. L.. L., P. Č.. XXX/X D. X.U. X B. XX R. XX U. L. X. X. Z.. H., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. Š.. B., P. Č.. XXX/XX D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. Š.. L., P. Č.. XXX/XX D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. U.. M.D., P. Č.. XXX/XX D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. L.. Y.. Z identifikácie parciel zo dňa 17.10.2005 vyplýva, že z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely Č.. XXX/X zapísanej vo vložke XXX o celkovej výmere 73.371 m2 bola okrem iných vytvorená aj parcela č. XXX/X, druh orná pôda o výmere 14.071 m2. Podľa Výmeru o vlastníctve pôdy č. 3014/48-1 z 16.09.1949 boli X. ". Y. R. U. P., rodenej M., podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR pridelené do vlastníctva okrem iných aj nehnuteľnosť parcela č. XXX/X, roľa o výmere 1,4071 ha. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3, 3a, 7, 10, 13, § 6 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3,4, § 17 a § 27 nariadenia č. 104/1945 S. n. SNR, o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V prvom rade poukázal na to, že žalobca má v danej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ďalej konštatoval, že nakoľko konfiškačné rozhodnutie týkajúce sa L. Y. bolo prijaté v súlade § 1 ods. 7 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, jeho majetok bol skonfiškovaný a vlastníctvo k majetku prešlo na štát zo zákona. Následne rozhodnutie konfiškačnej komisie malo už iba deklaratórny charakter a pôsobilo k 01.03.1945, a to bez ohľadu na to, kedy bolo vydané. (§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.). V nadväznosti na argumentáciu žalobcu sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že vecnú správnosť správneho aktu (v tomto prípade rozhodnutia konfiškačnej komisie) nie je možné preskúmavať v občianskom súdnom konaní, ktorý záver je podporený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/24/2007, z ktorého vyplýva, že čo sa týka právneho posúdenia nulitnosti správnych aktov ako otázky prejudiciálnej, ako aj otázky kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne akty, nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou, a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli vydané tzv. paakty. Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva. Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné pre vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti. Poukázal na to, že možnosť náhradného doručenia konfiškačného rozhodnutia upravovalo vládne nariadenie č. 8/1928 Sb. v § 27 ods. 1 "nezastihl-li doručovatel příjemce v místě uvedeném v § 26, odst. 1, může doručiti každému právě přítomnému dospělému příslušníku domácnosti příjemcovy nebo jeho zaměstnavateli nebo zaměstnanci, jsou-li doručovateli známi a jestliže neodmítnou spis přijmouti." Podľa ods. 2 "Nezastihl-li doručovatel ani takové osoby, může doručiti podle ustanovení předchozího odstavce spis pronajímateli, který v témže domě bydlí, neb osobě jím ustanovené ke správě domu, rovněž v domě bydlící, jestliže tyto osoby jsou ochotny spis přijmouti."
Podľa ods. 3 "Úřad může na spise (obálce) označiti osoby,kterým se nesmí spis náhradně doručiti pro jejich zájem na věci nebo pro jiný vážný důvod." Podľa § 28 ods. 1 citovaného nariadenia "Nelze-li doručiti způsobem naznačeným v § 26 a 27, budiž spis, který má býti doručen poštou, uložen u poštovního úřadu, jinak u obecního úřadu dodávacího místa a budiž to příjemci oznámeno vývěskem připevněným na dveře vchodu do bytu nebo do místnosti označené v § 26, odst. 1, nebo na dveře domu, v němž byt nebo místnost jest." Podľa ods. 2 "Uložení spisu u poštovního neb obecního úřadu má účinek doručení. Poškození nebo stržení vývěsku nemá vlivu na platnost doručení". Nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR náhradné doručovanie nevylučovalo a hoci je logicky prijateľné, že pred postupom Červenej armády menovaný L. Y. opustil územie obnoveného Československa a v čase vydania konfiškačného rozhodnutia sa nenachádzal na jeho území, neznamená to bez ďalšieho, že by bol následný proces konfiškácií majetku takýchto osôb zaťažený právnou vadou, pretože ani prípadné poškodenia vývesku nemali vplyv na doručenie. Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Zb. n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. 1. januára 1951 zrušil tento intabulačný systém tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa nadobúdalo už samou zmluvou (§ 111 ods. 1 OZ) a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter (§ 112 OZ). Podľa R 281/49 "pridelené nehnuteľnosti sú pôdohospodárskym majetkom konfiškovaným podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. O pozemnoknižnom usporiadaní konfiškovaného nepriateľského majetku ustanovuje § 3 ods. 1 č. 2 zák. č. 90/1947 Sb., že navrhovať pozemnoknižné usporiadanie prísluší pri pôdohospodárskom majetku konfiškovaným podľa nariadenia 104/1945 Sb. n. SNR. Povereníctvu pôdohospodárstva. Záznam vlastníckeho práva patri zrejme pod pojem prevádzania pozemnoknižného poriadku. O pozemnoknižný zápis žiadali prídelci podľa výmeru o vlastníctve pôdy, do ktorého je pojatý celý obsah § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR, o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR; podľa tohto ustanovenia je výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný pozemnoknižný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z obsahu tohto ustanovenia neplynie, že by nadobúdateľ prideleného konfiškovaného majetku bol oprávnený žiadať sám o pozemnoknižné usporiadanie. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 90/1947 Sb. môže byť nadobúdateľovi prideleného majetku ponechané, aby si o pozemnoknižné usporiadanie zažiadal sám, iba v jednoduchých prípadoch, najmä keď sa nemenia držebnostné hranice. Je teda prídelca pôdohospodárského majetku, konfiškovaného podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR, len vtedy oprávnený žiadať sám o pozemnoknižné usporiadanie, keď mu to bolo povolené osobitým výslovným rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva. Táto požiadavka je splnená, keď je vkladná listina podľa § 11 zák. č. 90/1947 Sb. (prídelová listina alebo výmer o vlastníctve pôdy podľa § 1 nar. č. 104/1946 Zb.) opatrená doložkou, že sa pozemnoknižné usporiadanie ponecháva nadobúdateľovi (porov. č. 7 ods. 2 výnosu ministra spravedlnosti č. 45367, č. 13/1947 Věst. min. sprav.). Výmer o vlastníctve pôdy, podľa ktorého prídelci žiadali o záznam vlastníckeho práva, neobsahuje takúto doložku. Nie sú preto v danom prípade prídelci legitimovaní žiadať sami o pozemnoknižné usporiadanie a bolo teda treba ich žiadosť o záznam vlastníckeho práva odmietnuť." Na základe uvedených právnych záverov konštatoval, že žalobca nemôže po takmer 70 rokoch spochybniť právne účinky vydaných konfiškačných rozhodnutí, ktoré sú základným bodom podanej žaloby, a preto podaná žaloba nie je opodstatnená. Napokon pre úplnosť uviedol, že žalobca v spore presvedčivo nepreukázal, že prichádza do úvahy ako dedič po L. Y., pretože dôkazy, na ktoré sa odvoláva, neposkytujú dostatočný podklad o tomto jeho tvrdení. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným, ktorým v spore vznikli trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia, priznal ich náhradu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Žalovaným, ktorí v spore boli úspešní, avšak žiadne trovy im nevznikli, náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a jeho rozsudok je nepreskúmateľný. Poukázal na to, že čo sa týka konfiškácie
poľnohospodárskeho majetku, podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. vlastníctvo konfiškovaného majetku prešlo ex lege na štát, avšak muselo sa právoplatne v správnom konaní rozhodnúť o tom, či určitá osoba je občan nemeckej národnosti. Pokiaľ takéto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nedošlo ešte ku konfiškácii majetku. Podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu (rozhodnutie z 31.12.1946, Boh.A 1512/46) sa aj na konfiškačné konanie vzťahovali ustanovenia Správneho poriadku (vl. nariadenie č. 8/1928 Sb.). Podľa § 72 ods. 2/ citovaného nariadenia, doručenie rozhodnutia bolo súčasťou správneho aktu. Poručiteľovi L. Y. nebolo konfiškačné rozhodnutie doručené, v čase jeho vydania sa zdržiaval v cudzine, pričom doručenie rozhodnutia nebolo zabezpečené ani náhradným spôsobom upraveným v § 27 ods. 1/ a § 28 ods. 1/ vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.). Najvyšší správny súd nebol síce oprávnený skúmať vecnú oprávnenosť správneho rozhodnutia, ale len otázku, či nešlo o nulitný akt, a či takéto rozhodnutie bolo dotknutej osobe vôbec doručené. Je preukázané, že L. Y. žiadnym spôsobom nebolo rozhodnutie konfiškačnej komisie doručené, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že takéto rozhodnutie nie je označené doložkou právoplatnosti, z čoho vyplýva, že zákonná podmienka konfiškácie poľnohospodárskeho majetku L. Y. nebola splnená. Pokiaľ ide o prídelové konanie, základným podkladom k nadobudnutiu vlastníctva konfiškovanej pôdy boli Výmery o vlastníctve pôdy vydávané Povereníctvom pôdohospodárstva. Takýto výmer bol dňa 16.09.1949 vydaný X. Y. s manželkou, v ktorom výmere nebola určená prídelová cena, pričom nešlo o bezplatne pridelený majetok, na výmere nie je odtlačok pečiatky s podpisom orgánu, ktorý ho vydal, preto ho nemožno považovať za platnú listinu, na základe ktorej prešlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam na právnych predchodcov odporcov. Navyše, vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo potrebné podľa čl. IV. Výmeru zapísať v pozemkovej knihe, k čomu nedošlo. Dňa 20.01.1958 vydal ONV Šamorín prídelovú listinu, podľa ktorej sa X. Y. s manželkou prevádza vlastnícke právo ku konfiškovaným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 21.000,- Kčs, ktorá nebola zaplatená a mala byť súčasne so zápisom vlastníckeho práva zapísaná spolu so záložným právom ako nedoplatok v prospech veriteľa Čsl. štát, k čomu rovnako nedošlo. Na prídelovej listine nie je odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ho vydal. Uvedené listiny o prevode vlastníctva konfiškovaných nehnuteľností potom pre svoje podstatné vady nemôžu byť podkladom k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že prichádza do úvahy ako dedič po L. Y., nakoľko v súdnom spise sa nachádzajú všetky písomnosti preukazujúce skutočnosť, že je dedičom v III. skupine dedičov po poručiteľovi (rodné listy, úmrtné listy, dedičské konanie po L. Y., atď.). Bez ohľadu na uvedené však Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. I. ÚS 225/2010 -44 zo dňa 21.10.2010, posúdil jeho aktívnu vecnú legitimáciu v obdobných sporoch o určenie vlastníckeho práva L. Y. R. L. Y. proti iným žalovaným, pričom jednoznačne vyslovil, že pokiaľ ide o dedičstvo po L. R. L. Y., je v spore aktívne legitimovaný. Vytkol tiež prvoinštančnému súdu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné s absenciou riadneho odôvodnenia jeho právnych záverom, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Napokon zdôraznil, že žaloba bola podaná dôvodne a opodstatnene, keď ide len o nápravu krivdy spáchanej v časoch bývalého režimu na desiatkach občanov násilným zbavením ich majetku, a vo vzťahu k záveru súdu, že žalobca nemôže po takmer 70 rokoch spochybniť právne účinky vydaných konfiškačných rozhodnutí poznamenal, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, poručiteľ bol aktom násilia zbavený svojho majetku a jeho dedičia už takmer 70 rokov čakajú na spravodlivé rozhodnutie.
3. Žalovaní 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 15/, 16/, 17/, 20/, 21/, 22/ a 23/ sa v ich písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnili s jeho argumentáciou vo vzťahu k otázke doručenia konfiškačných rozhodnutí a nadobudnutia ich právoplatnosti, ako i v otázke nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a potreby jeho navrátenia právnym predchodcom žalobcu, keďže prevod predmetných pozemkov z právnych predchodcov na súčasných vlastníkov bolo len prevodom v rade vlastníckych vzťahov v súlade s platnou právnou úpravou, čo akceptoval aj kataster nehnuteľností, pričom nadobúdatelia časti pozemku nadobúdali v dobrej viere, a svoje vlastnícke právo môžu odvodiť v rade vlastníkov pred nimi, a teda boli splnené aj podmienky vydržania predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide o otázku doručenia konfiškačných rozhodnutí osobitne zdôraznili, že ich doručenie vyplýva z listín, ktoré sú obsahom spisu, pričom žalobca svoje tvrdenia týkajúce sa predmetnej otázky ničím nepreukázal. Žalobca pritom prostredníctvom určovacej žaloby nahrádza reštitučnú žalobu, ktorú nevyužil v relevantnom čase, a neprípustne spochybňuje zákonnosť verejnoprávnych postupov uskutočnených pred 70 rokmi, a teda podaním určovacej žaloby sa nedeje nastolenie právnej istoty pre žalobcu, ale jej neakceptovateľné narušenie na strane žalovaných. Zmyslom reštitučných predpisov bolo spochybnenie niektorých správnych aktov v stanovenom čase, ktoré neboli v súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi za účelom zmiernenia krívd, avšak uvedené sa týka majetkovej krivdy spôsobenej po 25.02.1948, a nie skoršiu majetkovú krivdu, o akú by mohlo ísť v prejednávanej veci, keďže rozhodnutia konfiškačnej
komisie boli vydané dňa 18.10.1946, resp. dňa 01.03.1945. Skonfiškovaním vlastníctva predkov žalobcu k pozemkom prešlo v zmysle zákonodarstva toho času vlastníctvo na štát, ktorý sa stal vlastníkom sporných pozemkov, následne s nimi disponoval a pridelil ich na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 16.09.1949, č. 3014/48-1 a Prídelovej listiny zo dňa 20.01.1958, ktorú vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z titulu pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR., ako pozemok - orná pôda pare. č. XXX/X právnym predchodcom: P. X. Y.D. R. P. Y.-V., E. M. V. odporcov: Š.Z. Y., U. P., X. I., Y. Y., E. N.. Poukázal tiež na ustálené právne závery prijaté Ústavným súdom ČR, podľa ktorých nie je možné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, k zániku ktorého došlo pred rokom 1948, prostredníctvom spochybňovania právnych skutočností, na základe ktorých k zániku došlo, použitím všeobecných občiansko-právnych inštitútov, a konštatoval, že v prípade žalobcu použitie určovacej žaloby nie je nástrojom prevencie, ale prostriedkom, ktorým majú byť nahradené právne prostriedky ochrany, ktoré neboli využité alebo boli využité neúspešne a spochybňovaní zákonnosti verejnoprávnych postupov uskutočnených pred 70 rokmi. Na základe uvedeného; po tom, ako sa vyjadrili aj k otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a nedostatku jeho vecnej legitimácie v danom spore; uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú, a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Žalovaný 14/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu taktiež žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca s poukazom na ust. § 135 ods. 2 O.s.p. nemôže po 70 rokoch spochybniť právne účinky vydaných konfiškačných rozhodnutí, ktoré boli L. Y. doručené náhradným doručením, ako aj s jeho konštatovaním, že v konaní nebolo preukázané, či žalobca bol dedičom v základnom dedičskom konaní, či poručiteľ L. Y. zanechal závet, teda či je žalobca závetným dedičom, resp. aký je okruh dedičov, a to za stavu, keď právomoc prejednať dedičstvo po L. Y. má výlučne zahraničný štátny orgán, ktorého právoplatné rozhodnutie by mohlo byť jediným relevantným dokumentom na preukázanie aktívne vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Napokon poukázal aj na nesprávnosť petitu podanej žaloby.
5. Žalovaní 24/ a 25/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnili s jeho skutkovými a právnymi závermi, pričom konanie žalobcu, ktorý sa po takmer 70 rokoch domáha určenia vlastníctva, označili za šikanózny výkon práva, a to vzhľadom na skutočnosť, že na základe návrhu žalobcu bola na príslušnom liste vlastníctva, pravdepodobne až po vydaní napadnutého zamietajúceho rozsudku, vyznačená informatívna poznámka o prebiehajúcom konaní v danej veci, a žalobca dotknutým vlastníkom tiež oznámil, že mieni o konaní informovať aj banky, ktoré jednotlivým vlastníkom poskytli úvery, zabezpečené záložnými právami k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Konštatovali, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by neboli prednesené už na súde prvej inštancie, a s ktorými sa prvoinštančný súd riadne vysporiadal.
6. Žalobca počas odvolacieho konania zobral; z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní; podanú žalobu v časti žalovaných 12/ a 13/ späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Nakoľko teda žalobca vzal v časti proti týmto žalovaným späť žalobu po tom, čo už rozhodol súd prvej inštancie, avšak jeho rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť; a žalovaní 12/ a 13/ neprezentovali voči späťvzatiu žaloby žiadne námietky; späťvzatie žaloby odvolací súd pripustil, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a keďže týmto dispozitívnym úkonom žalobcu zanikol vo vzťahu k žalovaným 12/ a 13/ predmet konania, konanie podľa § 370 ods. 2 C.s.p. zastavil.
7. Následne odvolací súd vo zvyšnej časti preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. V danom spore súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie; v rozsahu dôkazných návrhov strán; na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nebohý L. Y., O. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom parcely č. XXX/X - ornej pôdy vo výmere 14.071 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX F. M. F., pre D. F., D. Y. G., katastrálne územie L., ako aj z
hľadiska skutočností, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3, 3a, 7, 10, 13, § 6 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 a § 27 nariadenia č. 104/1945 S. n. SNR, ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu podanej žaloby aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj prijaté právne závery ohľadne všetkých relevantných predbežných otázok významných pre rozhodnutie v danom spore. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že právnemu predchodcovi žalobcu L. Y. boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, ku dňu 01.03.1945 skonfiškované v zmysle § 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., a to na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne zo dňa 18.10.1946, číslo 681/46.1 (opatreného odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej osoby - predsedu ONV v Šamoríne), ktoré treba považovať za správne a podľa § 27 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. menovanému aj účinne doručené.
9. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu sa žiada poukázať na to, že medzi stranami nebolo sporné, že konfiškačná komisia v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne vydala rozhodnutie zo dňa 18.10.1946, číslo 681/46.1, ktorým L. Y. označila za osobu nemeckej národnosti, keď žalobca namietal iba tú skutočnosť, že označené rozhodnutia neboli jeho právnemu predchodcovi riadne doručené, a nakoľko nenadobudli právoplatnosť, L. Y. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nestratil. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie, že predmetné rozhodnutia treba považovať za riadne L. Y. doručené. K tomuto záveru totiž prvoinštančný súd dospel na základe dokazovania vykonaného listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu sporu vyšli najavo, a ktoré pre tento skutkový záver poskytujú dostatočný základ; a to i napriek tomu, že L. Y. sa mal v čase vydania označených rozhodnutí už zdržiavať v cudzine; keďže i pre tento prípad náhradné doručenie upravovalo ust. § 27 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb., na ktoré správne v tejto súvislosti poukázal aj súd prvej inštancie.
10. Najmä však odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že za stavu, keď sa strata vlastníctva právneho predchodcu žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam ich konfiškáciou podľa § 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie zo dňa 18.10.1946, no tiež ich nadobudnutie do vlastníctva tretími osobami na základe prídelových dekrétov, odvodzuje od rozhodnutí vydaných pred takmer 70 rokmi, po tom, ako boli celé desaťročia nehnuteľnosti evidované na iné osoby, a boli takto aj užívané, je predovšetkým na žalobcovi, aby nepochybne preukázal také skutočnosti, ktoré stratu vlastníctva jeho právneho predchodcu k predmetným nehnuteľnostiam na základe predmetných rozhodnutí vylučujú. Takéto dôkazy však žalobca v danom spore neponúkol, keď sa obmedzil len na námietku, že predmetné rozhodnutia jeho právnemu predchodcovi neboli riadne doručené, avšak bez toho, aby preukázal skutočnosti vylučujúce nadobudnutie právoplatnosti citovaných rozhodnutí. Je potom nevyhnutné vychádzať z toho, že žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočnosti vylučujúce stratu vlastníctva jeho právneho predchodcu k predmetným nehnuteľnostiam, a je tak správny i záver súdu prvej inštancie, že za tohto stavu bolo nevyhnutné podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nedoručenie rozhodnutia konfiškačnej komisie L. Y. s poukazom na skutočnosť, že na tomto rozhodnutí nie je vyznačená doložka právoplatnosti, odvolací súd poukazuje na to, že; odhliadnuc od skutočnosti, že ani absencia vyznačenia doložky právoplatnosti na rovnopise rozhodnutia sama osebe nepreukazuje, že dané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť; obsahom spisu (č.l. 198) je predmetné rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 18.10.1946 (vyžiadané zo Štátneho archívu) opatrené pečiatkou "Právoplatný konfiškát"; a preto ani táto jeho odvolacia argumentácia nemôže obstáť.
12. So zreteľom na vyššie uvedené je potom bez právneho významu námietka žalobcu, ktorý v odvolaní spochybňuje nadobudnutie predmetných nehnuteľností ďalšími osobami na základe Výmerov o vlastníctve pôdy a ďalších právnych skutočností. Za stavu, keď žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca L. Y. bol v čase smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom, naopak, so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania je potrebné vychádzať z toho, že vlastníctvo stratil na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie zo dňa 18.10.1946, pre rozhodnutie v merite veci nemá otázka
nadobudnutia vlastníctva ďalšími osobami žiaden význam, keďže ani prípadné vady v procese pridelenia nehnuteľností tretím osobám nemôžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore, nakoľko bez ohľadu na uvedené je vzhľadom na stratu vlastníctva právneho predchodcu žalobcu nevyhnutné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Napokon odvolací súd v nadväznosti na námietku žalobcu v odvolaní, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. len pre úplnosť považuje za potrebné zopakovať, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v primeranom rozsahu zhrnul tvrdenia žalobcu i žalovaných, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul relevantné ustanovenia relevantných právnych predpisov, podľa ktorých spor posúdil, a; so zreteľom na všetky relevantné čiastkové predbežné otázky; dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, aj dostatočne vysvetlil. Svojím postupom, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, preto nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, a ani táto jeho námietka tak nemôže obstáť.
14. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej na základe vykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový veci, a na jeho základe dospel k správnemu záveru, že právny predchodca žalobcu L. Y. na základe právoplatného rozhodnutia konfiškačnej komisia v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne zo dňa 18.10.1946, číslo 681/46.1, stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam; teda rozhodol vecne správne, keď podanú žalobu v celom rozsahu zamietol; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O trovách konania žalovaných 12/ a 13/ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a nakoľko žalobca späťvzatím žaloby v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania, priznal týmto žalovaným nárok na náhradu trov (celého) konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).