Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-257-2006.pdf
PDF · 128.78 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/257/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: AG - EXPERT, s.r.o., so sídlom Brancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 35 730 595, zastúpený: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, Janka Jesenského 70/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovaným: 1/ A.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, 811 07 Bratislava, 2/ Q.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 847,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 847,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 847,21 Eur od 27.06.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 04.11.2010 z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.02.2006, doručenou súdu 28.02.2006 domáhal od žalovaných zaplatenia 847,21 Eur (25.523,- Sk) s úrokom s omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 27.06.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe zmluvy o výkone správy uzavretej s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bratislave, k. ú. Dúbravka, súp. č. XXXX, ulica O. č. X vykonáva správu spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva domu a pozemku a spravuje fond prevádzky, údržby a opráv domu. Žalovaní v čase podania žaloby boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúcom sa v predmetnom bytovom dome. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v súlade so zmluvou o výkone správy platiť mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a podľa § 10 ods. 4 zákona sú povinní platiť mesačné úhrady za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov. Mesačné preddavky sa ročne zúčtovávajú. Nedoplatok z tohto vyúčtovania je splatný podľa čl. II ods. 9 zmluvy o výkone správy do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Žalovaní nezaplatili nedoplatok z vyúčtovania za rok 2004 vo výške 847,21 Eur (25.523,- Sk). Vyúčtovanie žalovaní prevzali dňa 27.05.2005. Nedoplatok sa stal splatným dňa 26.06.2005.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 11.07.2006, č. k. 35Ro 11963/2006-23, proti ktorému podali žalovaní odpor s odôvodnením, že nedoplatok nebol zavinený zo strany žalovaných, ale trvalým neodstaveným závadným meraním spotreby teplej vody. Spotreba zistená meračom vo výške 202,22 m3 nie je technicky ani reálne za merané obdobie odôvodnená a absurdne vysoká v porovnaní so spotrebou studenej vody (55,62 m3).
3. Žalobca v reakcii na podaný odpor uviedol, že ako správca domu je oprávnený rozúčtovať skutočné náklady, ktoré sú v každom kalendárnom roku vynaložené na plnenia spojené s užívaním bytov v dome a vlastníci sú povinní uhradiť rozdiel medzi mesačnými platbami za tieto plnenia v príslušnom roku a výškou skutočných nákladov, ktoré žalobca preukázateľne na ne vynaložil v príslušnom roku a ktoré rozúčtoval na jednotlivé byty podľa pravidiel dohodnutých v zmluve o výkone správy. Pokiaľ ide o náklady na teplú úžitkovú vodu dodávanú žalovaným v roku 2004, tieto boli vyčíslené na základe faktúr dodávateľa tohto plnenia a odpočtu teplej vody vykonanej v byte žalovaných dňa 24.01.2005, keďže žalovaní pri odpočtoch meračov vody v dome v decembri 2004 odmietli byt sprístupniť. Nadmerná spotreba teplej vody v byte žalovaných bola nameraná v rokoch 1994 až 2004 tromi pomerovými meračmi. Žalobca na základe svojich podkladov i podkladov získaných od predchádzajúceho správcu porovnával spotrebu teplej vody v byte žalovaných a pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 6C 83/2004 vypracoval prehľad spotreby studenej i teplej vody do roku 1994. Žalovaní napriek tomu, že vysoká spotreba najmä teplej vody bola opakovane nameraná tromi pomerovými meračmi stále tvrdili, že táto spotreba je zle odmeraná. Vzhľadom na toto tvrdenie žalovaných žalobca vykonal overenie merača teplej vody v byte žalovaných dňa 24.01.2005 a zistil, že merač meria spotrebu vody spoľahlivo. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.
4. Žalovaní vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedli, že byt na O. X v Bratislave užívali od roku 1973. Počas celého obdobia v plnom rozsahu platili predpísané preddavky, ktoré stanovil žalobca ako správca bytového domu. Nedoplatok z vyúčtovania za rok 2004 ihneď po prevzatí reklamovali listom zo dňa 16.06.2005. Už v tomto liste upozornili žalobcu, že i keď došlo k namontovaniu nového vodomeru, dochádza k denným neúmerným hodnotám spotrebovanej teplej vody. Nový vodomer namontovaný v mesiaci september 2003 bol vzhľadom na neúmernú spotrebu teplej vody v roku 2003 i v roku 2004 žalovanými po súhlase správcovskej organizácie predložený na overenie autorizovanému metrologickému pracovisku Sensus Metering Systems, a.s., H.. Dr. B. K. XXX, 961 01 Stará Turá. Toto metrologické pracovisko ich upozornilo na závažnú skutočnosť, že nový vodomer (resp. repasovaný) namontovaný v roku 2003 nebol prekalibrovaný, lebo sa na ňom nachádzajú pôvodne neporušené plomby z roku 1994. Záverom žalovaní podotkli, že taká vysoká spotreba teplej vody v ich domácnosti, ako ju chce žalobca svojim vyjadrením nanútiť, je z hľadiska objektívneho pri posudzovaní priemernej spotreby teplej vody na obyvateľa úplne neadekvátna a nespráva. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhli, aby súd žalobu zamietol.
5. Podaním zo dňa 04.11.2010, doručeným súdu 08.11.2010 žalovaní podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným 130,63 Eur (3.935,42 Sk) s príslušným úrokom z omeškania od dátumu podania žaloby až do zaplatenia a náhradu trov konania. Vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že súdny znalec doc. Z. C., S.. vo svojom znaleckom posudku č. 4/2007 jednoznačne konštatoval, že v byte žalovaných bolo nevyhovujúce prívodné potrubie k vodomerom v nesúlade s príslušnými normami, taktiež zrejmá nesprávna montáž, čo malo priamy vplyv na meranie vodomerom, t.j. vysoké nameranie TUV ako bolo v skutočnosti u žalovaných použité. Túto skutočnosť nezávisle potvrdil i v ďalšom znaleckom posudku P.. Y.. Pri montáži nového vodomeru na objednávku žalovaných výrobca vodomerov firma Sensus Metering Systems Stará Turá, boli na príkaz šéfmontéra namontované nové prívody k vodomerom vyhovujúce platným normám. Z uvedeného je nesporné, že žalobca účtoval žalovaným hodnotu vykazovanú nevyhovujúcim potrubím a nesprávnou montážou. Žalovaní nespochybňovali fakt, že byt obývajú s dcérou, teda ho užívajú ako trojčlenná rodina. Vzhľadom na uvedené vychádzali z priemernej spotreby teplej vody z hodnôt, ktoré vykázal žalobca pri analýze súdneho znalca P.. Y., kde rok 2004 - 3 osoby, pričom 1 osoba = priemerná spotreba 18,6 m3, a teda pri 3 osobách priemerná spotreba TUV predstavovala 55,8 m3 (3 x 18,6 m3). Žalovaní mesačne riadne poukazovali stanovenú zálohovú platbu za rok 2004 v celkovej sume 50.405,- Sk, z čoho preddavok na teplú vodu bol 15.077,- Sk. K vyčíslenému preddavku na teplú vodu žalovaní dospeli tak, že z celkovej sumy preddavkov odpočítali ostatné náklady na prevádzku obytného domu a služby spojené s bývaním. V roku 2004 pri spotrebe 55,8 m3 teplej vody pri cene 199,67 Sk činí cena spotreby 11.141,58 Sk. Pri zohľadnení preddavku 15.077,- Sk majú žalovaní preplatok 3.935,42 Sk.
6. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.12.2010, č. k. 22C 257/2006-213, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 692,44 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 27.06.2005 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
7. Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania podaného žalobcom aj žalovanými uznesením zo dňa 25.06.2013, č.k. 8Co 40/2011-250 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby vykonať vo veci ďalšie dokazovanie s cieľom zistiť aká vada, resp. vlastnosť pripojovacej časti potrubia mohla a či aj skutočne spôsobovala nepresnosť merania. Zároveň krajský súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu žalovaných, čím sa žalovaným odňala možnosť konať pred súdom.
8. Následne okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.06.2014, č. k. 22C 257/2006-292, ktorým zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 692,44 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 27.06.2005 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň zamietol aj vzájomnú žalobu žalobcov o zaplatenie 130,- Eur.
9. Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania podaného žalovanými uznesením zo dňa 28.02.2017, č. k. 5Co 675/2014-307 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď zároveň odignoroval pri rozhodovaní výsledky doplneného dokazovania, na tieto len poukázal bez toho, aby sa to prejavilo v spôsobe rozhodnutia o veci. Zároveň prvoinštančný súd pri zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaných z dôvodu premlčania neodôvodnil, ktorý deň považoval za moment, kedy sa právo žalovaných mohlo vykonať po prvýkrát.
10. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017 žalovaný v 1. rade na výzvu súdu špecifikoval vzájomný návrh tak, že sa so žalovanou v 2. rade domáhajú, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť im 130,63 Eur spolu s 3% úrokom z omeškania.
11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na všetkých písomných a verbálnych vyjadreniach v tejto veci. Zo skutkových tvrdení, ktoré jednoznačne podľa žalobcu potvrdzujú oprávnenosť podanej žaloby uviedla: sporné náklady na TUV boli vykonané podľa odpočtu vykonaného v byte žalovaných 24.01.2005 nakoľko v decembri 2004, kedy sa vykonávali odpočty vo všetkých bytových jednotkách, žalovaní odmietli sprístupniť byt. Záznam o odpočte vykonaný 24.01.2005 za prítomnosti žalovaných, zástupcov vlastníkov aj právneho zástupcu správcu sa nachádza v spise a bol žalovaným riadne podpísaný. Opätovne poukazovala na skutočnosť, že žalovaní vykazovali aj pred sporným obdobím rokov 2004 nadmernú spotrebu TUV. Súdu bol do spisu predložený prehľad spotreby za roky 1994 až 2004. V ich byte sa vymenili 3 merače. Podľa názoru žalobcu boli akékoľvek znalecké posudky vykonané zbytočne, pretože žalovaní vo vlastnej réžii zaslali pomerný merač TUV, ktorým bola nameraná sporná spotreba za rok 2004, na kontrolu spoločnosti Senzus Metering System a.s. a táto spoločnosť potvrdila jeho správnosť a vyhovujúci stav meradla podľa vyhlášky. Znalec pán P.. C. sám vo výpovedi na pojednávaní 08.12.2008 priznal, že posudzoval celkom iný vodomer a nie ten, ktorým boli namerané hodnoty spotreby za rok 2004. Zhodnotil vodomer ALFLUX č. 14094041 a sporný merač mal č. 6779276-94. Ďalej sa vyjadril, že montáž nepovažuje za profesionálnu, ale montáž si objednali samotní žalovaní, a preto jej závadnosť mali zákonným spôsobom reklamovať u firmy, u ktorej si kontrolu objednali. Aj žalovanými navrhnutý svedok S. K. potvrdil, že merač, ktorým bolo odmerané sporné množstvo TUV za rok 2004, zodpovedal norme. Krajský súd v konaní 16C/263/2006 a v konaní 6Co/273/2009 uznal predmetné meradlo, ktorým sa merala hodnota spotreby TUV za rok 2004, t.j. meradlo č. 6779276-94 ako správne, nakoľko bolo overené Slovenským metrologickým ústavom a aj samotným znalcom P.. Y.. K údajnému vadnému potrubiu sa žalobca vyjadril na pojednávaní 22.11.2010, a to v podstate poukázal na zákon č. 182/1993, keď tento uvádza, že v správe správcu sú zvislé konštrukcie rozvodov; vodorovné konštrukcie, ktoré vedú k meračom sú vo vlastníctve a dispozícii vlastníkov bytu a títo zaň zodpovedajú. Čo sa týka údajného vzájomného návrhu na úhradu sumy 130,63 Eur podľa názoru žalobcu nie je možné toto podanie považovať za vzájomný návrh. Otázka premlčania tohto nároku je jednoznačná. Pretože nedoplatok z vyúčtovania za rok 2004 prevzali žalovaní 27.05.2005, dôkaz je v spise, a stal sa splatným 26.06.2005. Nárok na úhradu sumu 130,63 Eur bol však uplatnený v podaní 08.10.2010. V tomto podaní je uvedené, že žiadajú vrátiť uvedenú sumu titulom preplatku za TUV, avšak žalovaná suma zahŕňa nedoplatok z vyúčtovania za všetky položky uvedené vo vyúčtovaní za rok 2004. Okrem toho žiadosť o vrátenie údajného preplatku nie je ničím podložená a vychádza z účelovo upravených priemerných hodnôt spotreby a na takýto výpočet nevznikol žalovaným nárok.
12. Žalovaný v 1. rade k prednesu právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o spotrebu v období predchádzajúcom roku 2004, tu je jednoznačne dokázané, že vodomer ALOFLUX bol chybný, čo
bolo potvrdené aj štátnou skúšobňou a nezávislou skúšobňou, že tento vodomer nevykazoval správne údaje. Tieto dôkazy sú tiež uložené v spise 6C. Pokiaľ ide o vodomer, ktorý bol v roku 2004, ten bol namontovaný, bolo konštatované, že tento vodomer bol v podstate správny. Ale sú tu iné skutočnosti. Pokiaľ ide o montáž potrubia, ktoré bolo konštatované znalcom P.. Y. a znalcom C., ktorí konštatovali, že toto potrubie nevyhovuje normám. Krajský súd v prvom odvolacom konaní nariadil vypočuť aj odborníkov z firmy Senzus Stará Turá, ktorí jednoznačne potvrdili, že potrubie nevyhovovalo. V roku 2008 v decembri na jeho objednávku prišli namontovať nové meradlo. O tri dni sa mu ozval šéf montážnika, ktorý prišiel toto meradlo namontovať, že potrubie je nevyhovujúce technicky, a tým pádom nezaručuje správnosť merania ním namontovaného vodomeru. Navrhli mu, že mu vymenia toto potrubie, jednalo sa o prívodné potrubie od stúpačky. Po tejto výmene klesla spotreba TUV. Pokiaľ ide o výpočet, z ktorého vychádzali vo vzájomnej žalobe, vychádzali jednoznačne nie zo znaleckého posudku P.. Y. zo dňa 25.03.2009, ktorý vykonal analýzu v celom bytovom dome, vychádzal zo všetkých spotrieb za celý bytový dom. Na základe toho vypočítali preplatok t.j. 130,63 Eur. Pokiaľ ide o premlčanie nároku uplatneného vzájomnou žalobou, vychádzal z odvolacieho uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorý hovorí, že nie je jasné, z akého dňa vychádzal súd pri určení počiatku premlčacej doby. V roku 2005, keď dostali vyúčtovanie, podali proti tomu námietky - reklamáciu. Na túto reklamáciu im správca nereagoval. Keď im prišiel platobný rozkaz, ktorý podal žalobca, podali voči nemu odpor. Ďalej žalovaný uviedol, že sa dozvedeli o celkovom preplatku, ktorý dovtedy bol nedoplatok, až zo znaleckého posudku P.. Y., ktorý vyrátal priemernú spotrebu TUV a až na základe neho vypočítali ďalší preplatok.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom znalca M.. P.. Z. C., výsluchom svedkov S. K., A. N. a A. C. a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: zmluvu o výkone správy, LV č. XXXX pre k. ú. M. zo dňa 27.02.2003, vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2004, prehľad spotreby teplej a studenej vody v byte č. XX na O. X na č.l. 34-35, zápis zo dňa 24.01.2005 o odpočte vodomeru, reklamáciu vyúčtovania zálohových platieb za byt za rok 2004, protokol o skúške č. 029/2006, záznam o vykonaní a odovzdaní práce zo dňa 26.09.2003, žiadosť o spoluprácu zo dňa 06.07.2006, vyúčtovanie 2004-odpoveď zo dňa 27.06.2005, stanovisko správcu domu na ul. O. X v Bratislave zo dňa 24.02.2010. Súd zároveň oboznámil obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/163/2006.
14. Z výsluchu znalca M.. P.. Z. C. súd zistil, že obhliadol vodomer namontovaný v byte žalovaných, pričom montáž vodomeru považoval za neprofesionálnu. Táto montáž vodomeru spôsobila chyby v meraní spotreby teplej vody u žalovaného, toto dokumentoval vo svojom posudku, ktorý vyhotovil pre konanie 6C. Znalec Ďalej uviedol, že posudzoval vodomer ALLOFLUX č. 14094041.
15. Z výsluchu svedka S. K. súd zistil, že robil protokol o skúške č. 029/06, ktorý je založený v súdnom spise. Preveroval správnosť merania vodomeru, pričom zistil, že osadený vodomer bol v poriadku, bol v norme. Svedok nepotvrdil tvrdenie žalovaného v 1. rade, že mu mal údajne v čase vyhotovenia protokolu povedať, že na vodomery sú 2 plomby z roku 1994, čo by znamená, že vodomer nebol prekalibrovaný. Svedok opäť poukázal na to, že v čase, keď on robil meranie, bol vodomer dobrý.
16. Z výsluchu svedka A. N. súd zistil, že svedok bol oslovený žalovaným, aby vykonal výmenu vodomer u neho byte, nakoľko tento vykazoval vysokú spotrebu teplej vody. Keď sa dostavil do bytu žalovaných, zistil pri výmene, že potrubia - pripojovacia časť na vstupe aj výstupe z merača - nezodpovedá norme určenej na predmetný merač vody. O tri dni sa vrátil a vymenil navádzacie potrubie za iné, vyhovujúce. Svedok ďalej uviedol, že vodomer vymieňal ako prvý a potom potrubie. Medzi výmenami bol časový priestor 2 dni. Od žalovaného sa dozvedel, že po výmene vadného potrubia spotreba vody klesla. Výmenu vadného potrubia odporučil svedok.
17. Z výsluchu svedka A. C. súd zistil, že žalovaný si objednal v jeho firme výmenu vodomeru. Pracovník, ktorý túto výmenu mal zabezpečiť však zistil, keďže bolo potrebné zaplombovať vodomer, že potrubie napájané na tento merač nezodpovedá norme a že je potrebné ho vymeniť. Následne teda žalovaný objednal aj výmenu potrubia, ktoré bolo zložené z niekoľkých častí a nezodpovedalo norme na osadenie plomby a pre správnu činnosť meradla. Plomba osvedčuje, že meradlo je správne nainštalované a že je funkčné. Vykonali výmenu vodomeru a výmenu pripojovacej časti k potrubiu, časť potrubia a nemali vedomosť o tom, že by neskôr bola nadmerná spotreba teplej úžitkovej vody.
18. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca v období roku 2004, za ktorý sa domáha uhradenia nedoplatku z vyúčtovania, vykonával v bytovom dome na ulici O. X v Bratislave
správu na základe zmluvy o výkone správy. Žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúcom na XX.p. bytového domu na O. X v Bratislave. Žalovaní boli povinní poukazovať zálohové platby v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v predpísanej výške a termíne splatnosti. Následne žalobca ako správca vykonal vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2004, pričom žalovaným vyšiel nedoplatok na zálohových platbách v sume 847,21 Eur (25.523,- Sk). Vyúčtovanie žalovaní prevzali dňa 27.05.2005. Proti uvedenému vyúčtovaniu podali žalovaní reklamáciu listom zo dňa 16.06.2005 v ktorej namietali, že už v januári 2005 upozorňovali žalobcu, že po namontovaní nového vodomeru dochádza k denným neúmerným hodnotám spotrebovanej vody, a to aj pri úsporných opatreniach. Žalobca na reklamáciu žalovaných odpovedal listom zo dňa 27.06.2005, že reklamáciu žalovaných považuje za bezpredmetnú, nakoľko do ročného vyúčtovania boli zaevidované skutkovo zistené hodnoty na základe kontrolného odpočtu zo dňa 24.01.2005 za prítomnosti A.. T., p. Q., p. K., p. C. a majiteľa bytu.
19. Z prehľadu spotreby studenej a teplej vody v byte č. XX na O. X v Bratislave súd zistil, že u žalovaných bola od roku 1996 vykazovaná vysoká spotreba teplej úžitkovej vody, pričom za rok 1996 bola spotreba TUV vo výške 183 m3, za rok 1997 vo výške 159 m3, za rok 1999 vo výške 260 m3, za rok 2000 vo výške 230 m3, za rok 2001 vo výške 219 m3, za rok 2002 vo výške 220 m3, za rok 2003 vo výške 270 m3 a za rok 2004 vo výške 202 m3.
20. Z protokolu o skúške č. 029/2006 súd zistil, že spoločnosť Sensus Metering Systems a.s. vykonala dňa 19.05.2006 skúšku meradla žalovaných, výrobné číslo 6779276-94. V poznámke k protokolu sa uvádza, že určené meradlo sa v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 431/2004 z 23.06.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii považuje za vyhovujúce ak jeho chyba neprekročí dvojnásobok najväčšej dovolenej chyby pri overení. V danom prípade, s ohľadom na vykonané merania, je možné skonštatovať, že predmetné meradlo meralo správne.
21. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C 163/2006 súd oboznámil najmä znalecký posudok č. 4/2007 znalca M.. P.. Z. C. a znalecký posudok č. 1/2009 znalca P.. Y..
22. Zo znaleckého posudku znalca M.. P.. Z. C. vyplýva, že tento posudzoval technický stav vodomeru typu ALLOFLUX č. 14094041, pričom skonštatoval, že vodomer v čase demontáže dňa 26.09.2003 nevyhovoval ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii ako aj technickým a metrologickým požiadavkám podľa prílohy č. 9 vyhlášky UNMS SR č. 210/2000 Z. z., nakoľko čas platnosti jeho overenia uplynul 31.12.2002. Na základe zistenej netesnosti znalec konštatoval, že uvedený vodomer nie je funkčný a nevykazoval správnu spotrebu vody. Ku dňu spracovania posudku nebolo možné zistiť spoľahlivosť merania predmetného vodomeru v rokoch 1999, 2000 a 2001. Zároveň nebolo možné zistiť kedy a akým spôsobom došlo k poškodeniu vodomeru ako ani skutočnosť, aký vplyv malo poškodenie vodomeru na nameraný objem vody. Na záver znalec skonštatoval, že poškodenie vodomeru teplej úžitkovej vody v byte u žalovaných na troch vodomeroch počas rokov 1994-2005 nemohli spôsobiť príslušné zariadenia v byte žalovaných (napr. vodovodná batéria) pretože zvýšenú spotrebu by mohli spôsobiť neodborne namontované resp. nekvalitné pákové batérie. V období roku 1998-2005 boli u žalovaných namontované klasické vodovodné batérie. Zvýšenú spotrebu vody by však mohla spôsobiť aj nie príliš kvalitná montáž merača TÚV. V čase ohliadky znalec vykonal jednoduchú kontrolu namontovaného merača TÚV, z ktorého vyplynula viac ako 10% odchýlka množstva pretečenej teplej vody na ukazovači merača v porovnaní so zachyteným množstvom vody pretečeným cez kuchynskú batériu.
23. Zo znaleckého posudku znalca P.. A. Y. súd zistil, že protokol o skúške č. 029/2006 vydaný firmou Sensus Metering Systems a.s. z 19.05.2006 a metrologický posudok č. 699/230/142/08 z 05.12.2008 vydaný Slovenským metrologickým ústavom jednoznačne preukazujú vyhovujúci technický stav vodomeru Jh3-V/3, výrobné číslo 6779276-94. Technický stav posudzovaného vodomeru bol s pravdepodobnosťou blízkou istote i v septembri 2003 vyhovujúci. Vodomer v období september až december 2003 meral spoľahlivo spotrebu TÚV. Ďalej znalec uviedol, že v čase obhliadky nebolo vizuálne vidieť žiadne poškodenie vodomeru, ktoré by mohlo mať vplyv na meraný objem vody. Ku dňu spracovania posudku (25.03.2009) nebolo možné zistiť konkrétny vplyv montáže a tlakov na namerané hodnoty spotreby TÚV v septembru až decembri 2003. Vo všeobecnosti nesprávna montáž má priamy vplyv na meranie vodomerom a vyšší tlak v potrubí s TÚV ako v potrubí so studenou vodou môže spôsobiť prerážanie teplej vody do potrubia so studenou vodou - vyššiu nameranú spotrebu TÚV ako
bola v skutočnosti u spotrebiteľa použitá. Posudzovaný vodomer v štvrtom štvrťroku 2003 nevykazoval žiadne technické nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť nadmernú spotrebu teplej vody. Z technického hľadiska nie je možné, aby zariadenia v byte žalovaných (napr. vodovodné batérie) spôsobili poškodenie vodomera.
24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.10.2005, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
25. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.10.2005 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného podľa § 5 ods. 1 písm. b).
26. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.10.2005 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred uhrádzať na účet spoločenstva alebo správcu úhrady za plnenia. Spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.
27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.10.2005 vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v období roku 2004, za ktorý sa žalobca domáha uhradenia nedoplatku z vyúčtovania, vykonával v bytovom dome na ulici O. X v Bratislave správu na základe zmluvy o výkone správy. Žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúcom na XX.p. bytového domu na O. X v Bratislave. Žalovaní boli povinní poukazovať zálohové platby v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v predpísanej výške a termíne splatnosti v spojení s čl. III bod 2. zmluvy o výkone správy. Žalobca ako správca v súlade s čl. II bod 8 zmluvy o výkone správy vykonal vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2004, pričom žalovaným vyšiel nedoplatok na zálohových platbách v sume 847,21 Eur (25.523,-
Sk). Vyúčtovanie žalovaní prevzali dňa 27.05.2005 a v zmysle čl. II bod 9 zmluvy o výkone správy boli žalovaní vyúčtovaný nedoplatok povinní zaplatiť v lehote 30 dní od doručenia tohto vyúčtovania. Proti uvedenému vyúčtovaniu podali žalovaní reklamáciu listom zo dňa 16.06.2005, v ktorej namietali, že už v januári 2005 upozorňovali žalobcu, že po namontovaní nového vodomeru dochádza k denným neúmerným hodnotám spotrebovanej vody, a to aj pri úsporných opatreniach. Žalobca na reklamáciu žalovaných odpovedal listom zo dňa 27.06.2005, že reklamáciu žalovaných považuje za bezpredmetnú, nakoľko do ročného vyúčtovania boli zaevidované skutkovo zistené hodnoty na základe kontrolného odpočtu zo dňa 24.01.2005 za prítomnosti A.. T., p. Q., p. K., p. C. a majiteľa bytu.
32. Prvotne sa súd zaoberal námietkou žalovaných, ktorí spochybňovali správnosť merania vodomeru nainštalovaného v roku 2004 v byte u žalovaných. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v období roku 2004 (už od 26.09.2003) bolo v byte žalovaných namontované meradlo na meranie spotreby vody typu Jh3-V/3, výrobné číslo 6779276-94. Z protokolu o skúške č. 029/2006 v spojení so závermi znaleckého posudku znalca P.. A. Y. je zrejmé, že predmetný vodomer nevykazoval žiadne technické nedostatky, pričom sám znalec skonštatoval, že vodomer v období september až december 2003 meral spoľahlivo spotrebu TÚV. Rovnako z protokolu o skúške č. 029/2006 vykonanej dňa 19.05.2006 je zrejmé, že meradlo bolo vyhovujúce. Uvedené závery potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok S. K., ktorý preveroval správnosť merania vodomeru. Z uvedeného súd dospel k záveru, že meradlo namontované v období roku 2004 u žalovaných meralo spotrebu vody správne.
33. Pokiaľ sa žalovaní odvolávali na posudok znalca P.. C., v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že na uvedený znalecký posudok nebolo možné v tomto konaní prihliadnuť, keďže znalec sa v ňom zaoberal technickým stavom a správnosťou merania vodomeru typu ALLOFLUX č. 14094041, ktorý meral u žalovaných spotrebu vody v období do 26.09.2003, kedy došlo k výmene vodomeru na vodomer typu Jh3-V/3, výrobné číslo 6779276-94. Závery znaleckého posudku sa preto jednak nevzťahujú na žalované obdobie, ako ani na meradlo, ktoré v žalovanom období u žalovaných meralo spotrebu vody. Súd preto na závery tohto znaleckého posudku v predmetnom konaní neprihliadal.
34. Ako bolo vyššie uvedené, dňa 26.09.2003 došlo u žalovaných k výmene vodomeru na typ Jh3-V/3, výrobné číslo 6779276-94, ktorý meral spotrebu vody u žalovaných správne, no napriek tomu bola v období roku 2004 u žalovaných nameraná spotreba teplej úžitkovej vody vo výške 202 m3, čo možno považovať za nadpriemernú spotrebu teplej vody v domácnosti. S ohľadom na závery rozhodnutia odvolacieho súdu provinštančný súd vykonal dokazovanie za účelom zistiť, aká vada, resp. vlastnosť pripojovacej časti potrubia mohla a či aj skutočne spôsobovala nepresnosť merania s ohľadom na skutočnosť, že dňa 08.12.2008 bola na odbernom mieste u žalovaných realizovaná montáž vodomeru a boli tiež vymenené pripojovacie časti potrubia, a preto vypočul v konaní pracovníkov spoločnosti Sensus Slovensko a.s. - pána N. a pána C..
35. Z uvedených svedeckých výpovedí mal súd za preukázané, že svedok A. N. pri výmene vodomeru u žalovaných zistil, že potrubie - pripojovacia časť na vstupe aj výstupe z merača - nezodpovedá norme určenej na predmetný merač vody, a z tohto dôvodu odporučil aj výmenu pripojovacej časti potrubia. Žalovaný preto objednal výmenu pripojovacej časti potrubia. Z výsluchu predmetných svedkov však súd nezistil, v čom presne spočívala vada potrubia a či táto existencia vady na pripojovacej časti potrubia mohla spôsobovať nepresnosť merania. Rovnako ani z výpovede svedkov súd nemal za preukázané, že skutočne po výmene tohto potrubia došlo u žalovaných k zníženiu nameranej spotreby TÚV v byte. Sám pán N. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že informáciu od znížení spotreby vody mal len od žalovaného. Na preukázanie tohto tvrdenia však súdu neboli predložené žiadne dôkazy, a preto údajné zníženie spotreby TÚV v byte zostalo len v rovine tvrdenia žalovaného.
36. Aj v prípade, ak by mal súd za preukázané, že by chyba na pripojovacej časti potrubia mohla spôsobiť nepresnosť merača spotreby vody u žalovaných, musel by nároku žalobcu vyhovieť. V tomto smere súd poukazuje najmä na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v zmysle ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
37. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.02.2014, č. k. 14Co 233/2012-164 (nachádzajúce sa v spise na č.l. 284), ktorý v obdobnej veci (nedoplatok za iné žalované obdobie) rovnakých strán sporu uviedol, že „Samotné prívodné potrubia jednotlivých bytov boli podľa čl. II ods. 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02.07.1998 súčasťou bytu. V zmluve o správe nie je dohodnutá povinnosť správcu zabezpečovať aj revíziu prívodových potrubí (ale len meračov). Z tohto dôvodu žalovaní ako vlastníci prívodných potrubí zodpovedali za ich stav ako aj za prípadné ich poškodenia. Ak zvýšený objem spotrebovanej TÚV bol spôsobený samotným prívodným potrubím k bytu (čo podľa názoru súdu nebolo v konaní jednoznačne preukázané), následky v podobe uhradenia zvýšenej spotreby TÚV sú povinní niesť žalovaní.“
38. Je teda zrejmé, že vodorovné vodovodné potrubie (prívodné potrubie) je v zmysle zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu vlastníctvom vlastníka bytu a za jeho technický stav a prípadné poškodenie zodpovedá vlastník bytu. V danom prípade, ako súd už vyššie uviedol, síce nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vadnosťou potrubia a zvýšenou nameranou spotrebou teplej úžitkovej vody v byte u žalovaných, avšak aj v prípade ak by táto vadnosť potrubia spôsobovala nadmernú spotrebu TÚV, za túto vadu potrubia by boli zodpovední samotní žalovaní a skutočnosť, že títo roky neriešili nadmerné spotreby teplej úžitkovej vody v byte, ako je to zrejmé z prehľadu ich spotrieb od roku 1996, a nepátrali po ich príčine, nemožno pričítať v neprospech žalobcu. Žalobca pri vykonávaní správy bytu riadnym spôsobom vykonal vyúčtovanie, na základe dostupných údajov - okrem iného aj výsledkov merača spotreby vody, ktorý túto spotrebu meral správne, a preto bolo potrebné v plnom rozsahu nároku žalobcu vyhovieť.
39. S ohľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
40. Vzhľadom k tomu, že súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru o správnosti vyúčtovania za rok 2004, v dôsledku ktorého vyšiel žalovaným nedoplatok na vyúčtovaní v sume 847,21 Eur, súd sa nemohol stotožniť s odôvodnením žalovaných uvádzaným vo vzájomnej žalobe zo dňa 04.11.2010, ktorý nárok uplatnený vzájomnou žalobou v sume 130,63 Eur odôvodňovali údajným vznikom preplatku na vyúčtovaní. Súd túto vzájomnú žalobu žalovaných považoval za nedôvodnú, nakoľko žalovaní nepreukázali, že by skutočne mali voči žalobcovi takýto nárok spočívajúci v existencii preplatku z vyúčtovania za rok 2004 a súd preto túto vzájomnú žalobu žalovaných zamietol a nezaoberal sa bližšie námietkou premlčania vznesenou žalobcom.
41. Nakoľko si žalovaní neplnili riadne a včas svoje povinnosti a dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ich zaviazal v zmysle citovaných ustanovení zákona k zaplateniu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 847,21 Eur od 27.06.2005 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska 3%. Dvojnásobok diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska tak predstavoval 6%.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.