Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/208/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., W. XX/X, o zaplatenie 1.366,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 19. júna 2017, č. k. 8C/673/2015-116, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.311,68 eur, nezaplatené úroky vo výške 123,06 Eur, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 4,22 eura, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.676,02 eura od 21. 08. 2013 do 22. 11. 2013, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.626,02 eura od 23. 11. 2013 do 26. 03. 2014, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.606,02 eura od 27. 03. 2014 do 27.05.2014, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.586,02 eura od 28. 05. 2014 do 24. 09. 2014, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.569,35 eura od 25. 09. 2014 do 24. 10. 2014, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.558,39 eura od 25. 10. 2014 do 06. 11. 2014, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.542,41 eura od 07. 11. 2014 do 25. 11. 2014, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.507,41 eura od 26. 11. 2014 do 29. 12. 2014, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.496,32 eura od 30. 12. 2014 do 08. 01. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.480,43 eura od 09. 01. 015 do 23. 01. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.450,43 eura od 24. 01. 2015 do 03. 03. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.443,45 eura od 04. 03. 2015 do 27. 04. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.432,38 eura od 28. 04. 2015 do 25. 05. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.421,44 Eur od 26. 05. 2015 do 23. 06. 015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.410,46 eura od 24. 06. 2015 do 23. 07. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.399,48 eura od 24. 07. 2015 do 25. 08. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.388,48 eura od 26. 08. 2015 do 24. 09. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.377,50 eura od 25. 09. 2015 do 23. 10.2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.366,50 eura od 24. 10. 2015 do 25. 11. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.355,50 eura od 26. 11. 2015 do 28. 12. 2015, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.344,54 eura od 29. 12. 2015 do 25. 01. 2016, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.333,60 eura od 26. 01. 2016 do 25. 02. 2016, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.322,63 eura od 26. 02. 2016 do 24. 03. 2016, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.311,68 eura od 25. 03. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 123,06 eura od 21. 08. 2013 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur, vždy do 25.-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 54,28 eura konanie zastavil. O

trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 18. 09. 2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá úverová zmluva č. 5470, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 36 mesačnými anuitnými splátkami po 73,57 eura, splatnosť úveru bola určená na deň 25. 08. 2015, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 19,9 % ročne, pri RPMN vo výške 24,66 % a priemernej RPMN vo výške 21,68 %. Pre neplnenie si povinností žalovaným, ho žalobca prípisom vyzval na predčasné splatenie úveru najneskôr do 17. 08. 2013, ktorý úver vyčíslil v sume 1.841,58 eura. Úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Konanie v časti o zaplatenie sumy 54,85 eura zastavil po čiastočnom späťvzatí žaloby v tejto časti žalobcom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ku dňu 26. 07. 2013 bol úver pre porušenie povinnosti žalovaným zosplatnený. Žalobu o zaplatenie sumy 1.811,58 eura s obchodným úrokom vo výške 123,06 eura, nezaplatených úrokov z omeškania 4,22 eura považoval za dôvodnú. V časti uplatneného nároku na zaplatenie obchodného úroku vo výške 19,90 eura z nezaplatenej istiny od 21. 08. 2013 do zaplatenia považoval žalobu za nedôvodnú, pretože priznanie tohto zmluvného úroku by bolo duplicitným. Žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do zosplatnenia úveru, t. j. ku dňu 26. 07. 2013 pre porušovanie zmluvných povinností žalovaným. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky naďalej. Uvedené úroky platia žalobcovi len do splatnosti dlhu a od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Ak by nastala opačná situácia, by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe z úveru, a jednak aj úrokov z omeškania, čo by znamenalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, vyhovel žiadosti žalovaného a výšku splátky po 40 eur považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovaného, výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke. Uvedená splátková povinnosť žalovaného neohrozí postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu, ani jeho ďalšie podnikateľské aktivity a vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) akceptujúc úspech na strane žalobcu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti, ako aj v časti, v ktorej súd povolil žalovanému zaplatiť dlh v splátkach, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené a žalovaný bol zaviazaný uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie považuje v zamietajúcej časti za nesprávne a rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Poukázal na ust. § 497, § 502, § 503, ako aj § 505 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka a samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Tvrdil, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a aj na úrok z omeškania. Povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. K uplatneniu úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 01. 2017. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. Bolo by v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z omeškania. V ďalšej časti odvolania týkajúcej sa rozhodnutia o splatení žalovaného istiny v splátkach uviedol, že priznaním splátok po 40 eur mesačne by žalovaný získal možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, v sume takmer o polovicu nižšej, ako mal pôvodnú splátku. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Lehota na plnenie je zásadne 3-dňová. Iba s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípadu je možné určiť dlhšiu lehotu. K tomuto je potrebné vykonať určité dokazovanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver o tom, že je vhodné určiť na splnenie dlhu dlhšiu lehotu, než 3 dni. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, a ktoré je potrebné preukázať, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán a či prípadné nesplnenie povinnosti v lehote 3 dní nie je pre žalobcu príliš ťaživé. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného ale aj na záujmy žalobcu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uznával dlh voči žalobcovi a súhlasil s jeho platením po 40 eur mesačne, pretože je starobných dôchodcom a má aj iné dlhy.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalovaného navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku a pritom poukázal na súdnu prax všeobecných súdov.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 , a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť a v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroky rozsudku, ktorými bolo konanie zastavené a žalobe čiastočne vyhovené, pre absenciu odvolania nadobudli právoplatnosť.

6. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 18. 09. 2012 úverovú zmluvu č. 5471, na základe ktorej bol žalobcom žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 36 mesačných anuitných splátkach po 73,57 eura a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 25. 08. 2015. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto bol žalobcom listom zo dňa 26. 07. 2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala 1.841,58 eura, ktorú mal povinnosť splatiť najneskôr do 17. 08. 2013. Súd prvej inštancie v časti žalobe vyhovel a žalovanú istinu povolil žalovanému splácať v mesačných 40 eurových splátkach pod stratou výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol a konanie v časti sumy 54,82 eura z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

10. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ .

11. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 18. 09. 2012 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. 5470, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur.

13. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

14. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

15. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

16. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

17. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej

pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

18. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 .

19. Žalobca preskúmavaný rozsudok napadol odvolaním aj v časti, v ktorej bolo žalovanému povolené žalovanú istinu splácať v splátkach z dôvodu, že rozhodnutie aj v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach.

25. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

27. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

28. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zaplatení žalovanej istiny v splátkach vychádzal z toho, aby sa nezhoršilo postavenie žalovaného. Uvedenú výšku mesačnej splátky považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerov žalovaného, pričom uloženie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach a ich výške s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. Súd prvej inštancie vychádzal len z výsluchu žalovaného na pojednávaní, pričom jeho tvrdenia si náležite nezdokladoval a navyše zistené pomery žalovaného aj nesprávne právne vyhodnotil. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i osobným pomerov účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovaného, ktorú deklaroval na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a následne rozhodnúť o výške splátky v takej výške, ktorá zodpovedá celkovým osobným a majetkovým pomerov žalovaného, ako i výške celkovej sumy, na ktorej úhradu bol rozsudkom zaviazaný. V žiadnom prípade nemôže súd postupovať tak, že táto je primeraná vzhľadom k výške dlžnej istiny a možnostiam žalovaného. Nemožno predsa prisvedčiť žalovanému, ktorý si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, aby po zosplatnení pohľadávky mu opätovne súd povolil úhradu žalovanej istiny v podstate s nižšími splátkami, ako by mal plniť podľa zmluvy, a ako by si riadne plnil svojej povinnosti. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov žalovaného a v prípade, ak dospeje k záveru, že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, ako ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodní v súlade s ust. § 220 tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 a rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa plnenia v splátkach podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie, ako aj v časti o náhrade trov konania, ktorý výrok bezprostredne súvisí s výrokom vo veci samej. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .