Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-42-2022.pdf
PDF · 123.9 KB
Case nature
Subarea
8Co/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: DAMIAN JASNA, s. r. o., IČO: 50 169 939, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného CREDIS Law s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: N Press, s.r.o., IČO: 46 887 491, so sídlom Jarošova 1, Bratislava, zastúpenému inLEGAL s.r.o., IČO: 52 645 991, so sídlom Kamenárska 17A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. decembra 2021, č. k. 64C/47/2021-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že návrhom sa žalobca domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť (1) do 3 dní od doručenia tohto uznesenia odstrániť z webovej stránky žalovaného K.-R.-C.-C./ časť blogu zo dňa XX. O. XXXX uverejnený pod názvom ,,W. K. R. C. C., ktorý bol zverejnený žalovaným v nasledovnom znení: T. N., C. C. H. L. L., C. Z., B. K. H. D. - K. L. H. R. E. Ž.? K. ". Č.O. H. C. H., O. Č. T. C. T. Q.? Už viac nemôže platiť konštatovanie o komunistickom megalomanstve a neadekvátnosti mierky, keď dávno megalomanstvo a mierku presahujeme. Neúmerné zásahy do prostredia a obrazu prírody ničia aj to najcennejšie, čo tu máme. Jasný R. E. N. C., L. U. T. N., ale aj koláž desiatok ďalších objektov devalvuje dedičstvo tejto krajiny. Práca autorov týchto počinov demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku Slovenska a (2) zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov o žalobcovi a o projekte hotela N. C., najmä informácií o zásahoch do životného prostredia, absencie vízie a antitalentu autorov, prispeniu žalobcu k spoločenskému a ekologickému úpadku Slovenska. Konštatoval, že žalobca ako právnická osoba sa domáhala formou nariadenia neodkladného opatrenia súdnej ochrany proti neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti voči žalovanému ako prevádzkovateľovi webovej stránky N. U., na ktorej bol zverejnený článok (blog) autorky Q. N., ktorým malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť k zásahu do jeho dobrej povesti uvedením nepravdivého tvrdenia a na ich základe difamujúcich úsudkov, ktorých zjavným cieľom malo byť podľa žalobcu poškodenie dobrej povesti žalobcu prilákaním záujmu čitateľov žalovaného, pričom tieto nepravdivé tvrdenia považoval žalobca za spôsobilé znížiť záujem o ubytovanie a kúpu nehnuteľností v predmetnom hoteli. Mal za to, že blog Q. N., zverejnený dňa XX.XX.XXXX, bolo potrebné považovať za hodnotiace úsudky vlastné autorke tohto blogu, a nie za skutkové tvrdenia, ako sa domnieval žalobca, keďže základným účelom tohto blogu, vrátane časti týkajúcej sa hotela N., boli kritické názory autorky týkajúce sa architektúry stavieb, resp. stavieb všeobecne, na území Slovenskej republiky, vrátane stavby žalobcu. V časti predmetného blogu týkajúcej sa hotela N. v žiadnom prípade nebolo možné vyvodiť záver, že autorka
blogu podsúva názor, že hotel N. bol postavený v rozpore s platnou legislatívou. Esencia uvedenej kritiky spočívala v označení výstavby (vo všeobecnej rovine) za neprimeranú a zasahujúcu do prírody, pričom ako príklad uviedla stavbu hotela N., ako aj ďalšie objekty v C., ktoré (vrátane hotela N.) považovala za počiny preukazujúce antitalent ich autorov, absenciu vízie, či ich príspevok k spoločenskému a ekologickému úpadku Slovenska. Z citovanej časti blogu teda v žiadnom prípade nevyplývalo ani jedno skutkové tvrdenie, a teda ani akékoľvek skutkové tvrdenie, ktoré by bolo možno hodnotiť ako nepravdivé. Dospel k záveru, že bol daný dostatočný skutkový základ kritiky Q. N., t.j. existencia výstavby v C., ako aj existencia hotela N., a teda jej kritike nechýbal akýkoľvek vecný základ. To, že autorov projektu považovala za autorov bez talentu a vízie a že svojím počinom prispeli k spoločenskému a ekologickému úpadku, vyhodnotil len ako názor autorky obsahujúci prvky preháňania a zveličovania, čo samo osebe nerobí takýto názor neoprávneným alebo difamujúcim. Zároveň architektúru, resp. výstavbu nehnuteľností všeobecne treba vnímať aj ako vec, ktorá podlieha verejnej mienke a kritike a ku ktorej môžu mať rôzne osoby rôzne názory, a to aj názory kritické. Takáto kritika predstavuje základný pilier demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotiace úsudky, pričom aj pri takejto kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (II. ÚS 326/09). Na základe uvedeného nepovažoval kritiku autorky Q. N. za neprimeranú, difamačnú a spôsobilú zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, a preto nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože samotná existencia predmetného blogu na stránke N. U. nemôže žalobcovi (ani objektívne) spôsobiť akúkoľvek ujmu na jeho dobrej povesti, prípadne škodu, keďže nešlo o neprimeranú kritiku, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobca požadoval odstránenie predmetného blogu, považoval za nedôvodný. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek nepravdivých tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov o žalobcovi a projekte hotela N. C., považoval takto formulovaný petit za materiálne nevykonateľný, keďže nemožno vo všeobecnej rovine komukoľvek uložiť povinnosť, aby sa do budúcnosti zdržal hodnotiacich úsudkov o určitej veci, tobôž nie o veci, ktorá má charakter veci verejnej, ktoré navyše v danom prípade nepovažoval za neprimerané.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že skutkové tvrdenia súdu sa nezakladajú na pravde. Blogerka v blogu v skutočnosti podsúva informácie z ktorých vyplýva, že hotel N. bol postavený v rozpore s platnou legislatívou. Súd mylne uvádza, že z blogu nevyplývalo ani jedno tvrdenie, ktoré by bolo možno hodnotiť ako nepravdivé. V prvom rade, v blogu je uvedené, že Anticena BRUTUS 2021 je verejná anketa o najproblematickejší počin v oblasti architektúry a stavebníctva, je vyhlasovaná anonymnými dobrovoľníkmi a parazituje na CE ZA AR. Konkrétne, verejná anketa, na ktorú odkazuje blogerka nebola transparentná a nebola ani žiadnym spôsobom uskutočnená, resp. zorganizovaná. Taktiež nie je známe, kto, resp. aká porota či komisia vybrala objekty pre túto údajnú verejnú anketu Anticeny BRUTUS 2021. Prieskum trhu a verejnej mienky pritom patrí medzi voľné živnosti a uskutočňovať ho môžu len osoby, ktoré majú na to živnostenské oprávnenie na predmet činnosti č. 7301 Reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky. Takýmto živnostenským oprávnením však blogerka nedisponuje, keďže vôbec nie je zapísaná v príslušnom živnostenskom registri. Uviedol, že absentuje samotným súdom tvrdený dostatočný skutkový základ pre napadnuté úsudky, nakoľko sa žiadna verejná anketa pred zverejnením blogu neuskutočnila. Proklamovaný názor súdu znamená, že ktokoľvek môže vo verejnom priestore agresívne napadnúť akúkoľvek inú neverejnú osobu, resp. výsledky jej činnosti zverejnením príspevku a tento stav po akúkoľvek dobu udržiavať, a to bez toho, aby mala dotknutá osoba možnosť sa proti týmto prejavom brániť. Poukázal na dôvody, pre ktoré podľa neho pre hodnotiace úsudky neexistuje dostatočný skutkový základ. Uviedol, že v návrhu poukázal nielen na výsledky hodnotenia EIA, splnenia 17 cieľov rozvoja krajiny podľa požiadaviek členských štátov OSN, ale aj na neverifikovateľnú anketu vyhlásenú doposiaľ nestotožnenými osobami. Neexistuje žiaden dôkaz, ani tvrdenie o tom, že by mali byť hodnotiace úsudky blogerky postavené na dostatočnom skutkovom základe. Mal za to, že v dostatočnej miere poukázal na to, že difamačný hodnotiaci úsudok blogerky, ktoré žalovaný umožnil zverejniť: nevychádza z pravdivých informácií, pretože neúmerne nezasahuje do prírody a nie je bez absencie vízie, nie je dostatočne konkrétny a je vo všeobecnej podobe, pretože blogerka používa všeobecné konštatovania o absencii vízie, megalomanstve, zásahu do prírody a o neúmerných zásahoch do prostredia bez relevantných dôkazov, verejnej ankety a diskusie, forma jeho prezentácie
nie je primeraná, pretože blog je zverejnený v jednom z najčítanejších online médií na Slovensku s nadpisom, ktorý v čitateľovi vzbudzuje senzáciu a k dnešnému dňu má blog až 14.468 pozretí, zásah do dobrej povesti žalobcu nie je len nevyhnutným sprievodným javom, pretože blogerka, ani žalovaný nemali záujem o žiadnu diskusiu so žalobcom; žalovaný si ako prevádzkovateľ mohol (ale tak neurobil) na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27.10.2021 a ods. 4 -5 pravidiel blogovania, ktoré sú zverejnené na webovej stránke žalovaného https:/..E. R.-na-E.-D.-U. vyžiadať od blogerky všetky dôkazy, ktoré má k uvedeným tvrdeniam v blogu v dispozícii, čím by sa mohlo potencionálne aspoň sčasti zabrániť zásahu do dobrej povesti žalobcu. Záverom sa odvolával na aplikovateľnú judikatúru.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je prevádzkovateľom internetovej stránky https://N..sk a je vydavateľom elektronického a printového denníka pod názvom: "N. U.. Umožňuje v sekcii https:/..E. zverejňovať širokej odbornej, ako aj laickej verejnosti príspevky vo forme blogov podľa pravidiel blogovania. V tomto prípade teda sám nerealizoval právo na slobodu prejavu tak, ako to viackrát zmätočne uvádza žalobca, ale vystupuje len v pozícii prevádzkovateľa blogu, resp. internetovej stránky, na ktorej je blog zverejnený. Mal za to, že v tomto prípade nejde o realizáciu práva na slobodu prejavu a práva na informácie zo strany žalovaného, ale tieto práva sú realizované priamo zo strany blogerky, ktorá sa však nepochybne vyjadruje k veciam, ktoré sú predmetom legitímneho verejného záujmu. Žalobca uvádza výslovne nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, že blogerka v blogu nejakým spôsobom posudzovala zákonnosť alebo nezákonnosť realizácie, resp. projektu hotela N.. Blogerka sa v skutočnosti vôbec nezoberala zákonnosťou územného alebo stavebného konania, prípadne iných povoľovacích konaní, ktoré súviseli s realizáciou predmetného stavebného objektu. Z blogu je zrejmé, že je výrazne hodnotovo zafarbený. Blogerka vyjadrila so stavebným objektom hotela N. zjavný nesúhlas, považuje ho za megalomanský a nevhodný z environmentálneho hľadiska. Podľa názoru blogerky neprimerane zasiahol do obrazu prírody a krajiny. Blogerka prezentuje čisto subjektívny pohľad na vec, ktorý však nie je v rozpore s objektívnym právom. Práve naopak, legitimita prezentovania uvedeného názoru je daná tým, že sa jedná o vec, ktorá je a dlhodobo bola predmetom verejného záujmu (spoločenského diskurzu), a to dokonca v médiách s celoštátnym dosahom. Uzavrel, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nie je nevyhnutné a dokonca ani žiaduce obmedziť slobodu prejavu blogerky na úkor ochrany dobrej povesti žalobcu. Obmedzenie slobody prejavu blogerky a uprednostnenie ochrany dobrej povesti žalobcu by vzhľadom na rozoberané okolnosti nesledovalo legitímny cieľ a nebolo by nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu právom chránených záujmov žalobcu.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha.
8. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie s dôkladnou starostlivosťou posúdil splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade relevantnými ustanoveniami zákona a svoje rozhodnutie založil na konkrétnych skutočnostiach majúcich náležitý podklad v obsahu spisu. Žalobca neuviedol a ani nepreukázal žiadne podstatné skutočnosti ani vo svojom odvolaní, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že listinné doklady založené v spise neumožnili vysloviť záver o dôvodnosti tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. V danom prípade žalobca neosvedčil také svoje právo, ktorého ohrozenie či porušenie by bolo nevyhnutne potrebné chrániť neodkladným opatrením.
9. Súd prvej inštancie svoje závery, pre ktoré návrh zamietol, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené z predložených listinných dôkazov, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a zároveň sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu uvádzanými v návrhu.
10. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia; spĺňajúcom všetky požiadavky vyplývajúce z § 220 ods. 2 C.s.p.; ktoré si v celom rozsahu aj osvojuje a na ktoré bližšie poukazuje. So zreteľom na uvedené uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
11. V danom štádiu postupu konania žalobca neosvedčil svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko ním uvádzané tvrdenia a predložené listinné dôkazy neboli, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti jeho nároku. Nebolo tak spoľahlivo osvedčené, že by zo strany žalovaného došlo uverejnením blogu k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by bol uverejnený blog neoprávnenou kritikou, pred ktorou je potrebné žalobcovi okamžite poskytnúť súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia.
12. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s aplikáciou článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje slobodu prejavu, vrátane slobody zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky, konštatovala, že tlač zohráva významnú úlohu v demokratickej spoločnosti a hoci tlač nesmie prekročiť určité stanovené hranice, vrátane práv na ochranu dobrého mena a povesti iných, jej úlohou je v súlade s jej povinnosťami a zodpovednosťou prinášať primerané a spoľahlivé informácie a myšlienky k všetkým otázkam verejného záujmu; s funkciou tlače, ktorá spočíva v rozširovaní informácií, je spojené právo verejnosti tieto informácie prijímať. Predmetom ochrany podľa článku 10 Dohovoru sú však nielen informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané kladne, priaznivo, či ľahostajne, alebo považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež tie, ktoré zraňujú, urážajú, útočia, šokujú, sú nepríjemné alebo rušia, či znepokojujú. Navyše novinárska sloboda zahŕňa aj možnosť použiť určitú mieru preháňania a provokácie, miera závisí od predmetu kritiky, pričom vo vzťahu k veciam verejného záujmu môže byť oveľa slobodnejšia. Čl. 10 Dohovoru chráni nielen podstatu vyjadrených ideí a informácií, ale aj ich formu, v ktorej sú sprostredkované. Čl. 10 Dohovoru tiež zaručuje novinárom v súvislosti so spravodajstvom o záležitostiach verejného záujmu ochranu v prípade, že konajú v dobrej viere, aby predložili verejnosti presné a spoľahlivé informácie v súlade s novinárskou etikou. Obmedzeniam slobody prejavu v oblasti všeobecného záujmu necháva čl. 10 Dohovoru len malý priestor.
13. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a tvorí jednu zo základných podmienok jej rozvoja a uplatnenia každého jednotlivca. Právo na slobodu prejavu však nie je absolútne, je totiž obmedzené, tak ako to predpokladá článok 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právami na ochranu osobnosti a dobrej povesti v rozsahu vymedzenom ustanoveniami § 11 a nasl. a § 19b Občianskeho zákonníka. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti a dobrej povesti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým.
14. V intenciách ustanovení § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka požíva právnická osoba ochranu pred neoprávneným zásahom do jej existujúcej povesti, ktorý je objektívne spôsobilý poškodiť túto jej povesť, a teda privodiť zmenu dobrej povesti na horšiu či zlú povesť. Dobrá povesť obsahuje predovšetkým určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je hodnotená a prijímaná spoločnosťou. Dobrá povesť predstavuje predovšetkým poctivosť, serióznosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť, ktoré zabezpečujú uznanie a ocenenie výsledkov jej práce v podobe služieb, výkonov či výrobkov a rešpektovanie profesionálnej zdatnosti a odbornosti jej predstaviteľov. Dobrá povesť je základná hodnota, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie výsledkov právnickej osoby v určitej oblasti spoločenského života. Každá právnická osoba má právo na zachovanie dobrej povesti, na disponovanie s ňou a v prípade neoprávneného zásahu do tohto práva iným subjektom, má právo na jej ochranu.
15. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti je založená na objektívnom princípe, bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne, či len nedbalo určité tvrdenia preberal a ďalej rozširoval - spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu.
16. Neoprávnený zásah do dobrej povesti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti právnickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, taktiež údajmi pravdu skresľujúcimi, ktoré samé osebe síce nie sú nepravdivé, ale sú podané takou formou a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti a v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) pokiaľ vybočujú z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu a ako také je možné ich (dajú sa) overiť (dá sa dokázať ich pravdivosť). Hodnotiace úsudky (kritika) sú vždy subjektívne, lebo sú výrazom názoru toho, kto hodnotiaci úsudok vynáša. V tomto zmysle neexistuje a nemôže existovať kritika objektívna. Existuje len kritika vecná a nevecná. Kritika je vnímaná ako súčasť slobody prejavu a umožňuje odhaľovať negatívne spoločenské javy a nedostatky. Oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky, a že je primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecná kritika vychádza z pravdivých skutočností (podkladov) a logicky z nich vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Hodnotiaci úsudok musí byť záverom, ktorý na základe pravdivých skutočností je možné logicky vyvodiť. Nie je preto možné považovať za prípustnú (oprávnenú ) kritiku takú, ktorá na skutkový podklad vôbec nenadväzuje, resp. zo žiadneho skutkového podkladu vôbec nevychádza. Konkrétnosť kritiky spočíva v tom, že východiskové podklady tvoria konkrétne skutočnosti, ktoré musia byť uvedené, aby adresát úsudku mal možnosť úsudok preskúmať a vytvoriť si vlastný názor. Kritika je primeraná, keď nevybočuje z medzí nutných pre dosiahnutie sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). Ak kritika nespĺňa uvedené kritériá, ide o exces, ktorý je potom považovaný za neoprávnený/nedovolený výkon práva kritiky, ktorý môže byť spôsobilý vyvolať neoprávnený zásah. Je na pôvodcovi kritiky, aby preukázal, že existovala konkrétna okolnosť, ktorá ho oprávňovala na vyslovenie hodnotiacich úsudkov.
17. Pokiaľ ide o kategorizáciu výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, je potrebné poznamenať, že v hraničných a sporných prípadoch môže jeden výrok obsahovať tak atribút skutkového tvrdenia, ako aj atribút hodnotového súdu; potom ide o tzv. hybridné výroky; a navyše posudzovaný výrok musí byť vyhodnotený v širšom kontexte, a teda rozhodujúce bude celkové vyznenie dotknutého prejavu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a pre jeho akceptovateľnosť je preto postačujúce, ak má určitý skutkový základ. 18. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal ochrany dobrej povesti, do ktorej mal žalovaný neoprávnene zasiahnuť uverejnením blogu blogerky Q. N. s názvom ". K. R. C. C. N. XX.XX.XXXX na webovej stránke, prevádzkovateľom ktorej je žalovaný, ktorý je vydavateľom elektronického a printového denníka N. U..
19. Súd prvej inštancie sa; v nadväznosti na žalobcom označenú pasáž článku a z nej podľa neho vyplývajúce nepravdivé údaje a neprípustné hodnotiace úsudky; s náležitou starostlivosťou vysporiadal s
povahou jednotlivých namietaných výrokov a následne výkon práva kritiky žalovaným dôsledne podrobil posúdeniu v celkovom kontexte článku.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu musí byť v prípade zrejmej kolízie práva na slobodu prejavu a na informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu s právom na ochranu dobrej povesti dostatočne osvedčený tvrdený neoprávnený zásah do dobrej povesti, tak, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zjavné (prima facie), že došlo k uverejneniu nepravdivých tvrdení, pretože u týchto možno zásadne predpokladať, že nimi aj bolo neoprávnene zasiahnuté do dobrej povesti právnickej osoby. V prípade informovania o záležitostiach verejného záujmu na základe hodnotiacich úsudkov, nepostačuje pre osvedčenie naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami len tvrdenie o neoprávnenosti zásahu v dôsledku uverejnenia týchto hodnotiacich úsudkov, bez súčasného osvedčenia takej (značnej) intenzity zásahu do chránených práv, že okamžitá ingerencia zo strany štátu (súdnej moci) do ústavou zaručenej slobody prejavu je nevyhnutne potrebná pre zabránenie rozširovania (už) vzniknutých negatívnych následkov alebo pre zamedzenie vzniku ďalšej (novej) ujmy, ktorých (úplné) odstránenie či (aspoň čiastočné) eliminovanie by nebolo už dobre možné dosiahnuť právnymi prostriedkami, ktoré možno uplatniť len žalobou vo veci samej. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je potrebné splnenie podmienok pre nariadenie predbežného oparenia zvlášť prísne posudzovať, nakoľko neodkladné opatrenie v týchto prípadoch môže predstavovať značne represívny zásah štátnej moci do ústavou garantovaného práva každého na slobodu prejavu.
21. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nešlo o odborný článok ani o (bežné) spravodajstvo založené na objektívnych faktoch, ale o špecifický žáner (komentár vo forme blogu) uverejnený ako názor autorky, ktorá vyjadrila svoj subjektívny pohľad na domácu architektonickú tvorbu a rezolútne zaujala svoj odmietavý postoj k tomu, čo je v domácej tvorbe podpriemerné, neinovatívne a neekologické a prispieva tak z jej uhľa pohľadu k spoločenskému a ekologickému úpadku krajiny. V danom prípade nešlo o spravodajský žáner, pri ktorom by bolo potrebné prísne trvať na požiadavke uverejňovania úplne presných a absolútne objektívnych informácií a faktov. Je zrejmé, že autorka jednotlivé slová a spojenia nepoužívala v doslovnom význame, ale že použitím expresívnych, zveličujúcich a nadnesených výrazov sa snažila zdôrazniť negatívne stránky výstavby hotela N. a vyjadriť svoj ostrý odsudzujúci postoj k tejto stavbe z pohľadu jej zásahu do krajiny a prírody. Z tohto pohľadu bolo preto potrebné pristupovať aj k posúdeniu, či článok vybočil z medzí akceptovateľnej kritiky. Pri posudzovaní výkonu práva kritiky pri tomto žánri je tak potrebné vo zvýšenej miere akceptovať väčšiu mieru expresivity, preháňania, irónie, pobúrenia a provokácie. Preto aj použitie takýchto výrazov bolo potrebné hodnotiť vo väzbe použitého písomného štýlu a publicistického žánru. Paušálne odmietnutie žalobcom namietaných výrazov ako znevažujúcich a urážlivých vyjadrení na jeho adresu by predstavovalo obmedzenie slobody prejavu. Článok 10 Dohovoru nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a informácii, ale takisto formu, prostredníctvom ktorej sú rozširované. Ochrana urážajúcich, šokujúcich alebo znepokojujúcich myšlienok tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho myslenia, bez ktorých neexistuje žiadna demokratická spoločnosť.
22. Je potrebné tiež poznamenať, že médiám nemožno predpisovať aké výrazy či pojmy majú používať, avšak voľba a používanie označení, výrazov a formulácií majú byť v súlade s dobrými mravmi, nemajú pôsobiť osočujúco, hanlivo, vulgárne, urážlivo, znevažujúco a zavádzajúco. Treba uviesť, že aby autori zaujali čitateľa, musia používať aj viac expresívne výrazy, a to najmä pokiaľ ide o názvy príspevkov, avšak sa tak musí stať v medziach zákonom chránených práv iných. Použitie ostrejších formulácií na upútanie pozornosti na správanie určitej osoby či na vyjadrenie nesúhlasu s niekoho konaním možno obmedziť len vtedy, keď použité výrazy sú celkom neprimerané legitímnemu cieľu kritiky. Na druhej starne je tu čitateľská verejnosť, ktorá má právo na jasné, zrozumiteľné a presné informovanie o určitých faktoch a udalostiach. Posudzovaním opodstatnenosti návrhu aj z týchto hľadísk dospel odvolací súd k záveru, že ani použitie výrazových prostriedkov v danom prípade hrubo neprekročilo medze etiky do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžitým zásahom súdnej moci obmedziť slobodu slova a právo verejnosti na informovanie zo strany médií.
23. V danej veci je nepochybné, že výstavba v prírodnej lokalite Demänovskej doliny je dlhodobo vecou verejného záujmu, a preto bolo potrebné vziať na zreteľ, že médiám pri informovaní o veciach verejného záujmu prináleží privilegované postavenie; súčasťou ktorého je aj možnosť používať určitú vyššiu mieru preháňania a provokácie; a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany. Je zrejmé, že výstavba v blízkosti
chránenej oblasti Demänovskej doliny už v minulosti vzbudila spoločenský odpor a žalobca už v minulosti čelil mediálnej kritike za realizovanie výstavby v tejto prírodnej lokalite. Žalobca musí strpieť vyššiu mieru záujmu o jeho osobu v súvislosti s informovaním týkajúcim sa jeho angažovania vo veciach verejného záujmu, vrátane kritiky jeho činnosti. Žalovanému je zase poskytovaná zvýšená ochrana vzhľadom na to, že ide o rozširovanie informácií a myšlienok týkajúcich sa verejného záujmu. Prejavy týkajúce sa verejného záujmu disponujú najsilnejšou prezumpciou ochrany a u žalobcu, ktorý si musel byť vedomý, že s jeho činnosťou bude spojený aj oprávnený záujem verejnosti na informácie, sú hranice akceptovanej kritiky širšie pokiaľ informovanie vedie k vyvolaniu všeobecne prospešnej diskusie vo veciach verejného záujmu. V danom prípade preto bolo potrebné vychádzať z toho, že u žalovaného platí; v dôsledku zvýšenej ochrany hodnotiacich úsudkov; ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú.
24. Motívom autorky bolo verejne prezentovať svoj kritický pohľad na rozsiahlu výstavbu v chránenom prírodnom prostredí. Obsah spisu nedáva spoľahlivý podklad pre záver, že by autorka vedome zneužila svoje práva, a že by mala primárne v úmysle sporným článkom žalobcu škandalizovať, diskreditovať, dehonestovať poškodiť či znevážiť žalobcu a že by jej prvoradým a jediným zámerom bol komerčný cieľ
- prilákanie záujmu čitateľov, na úkor práv a oprávnených záujmov žalobcu. Pokiaľ sa tlač snaží zaujať pozornosť čitateľov vo veciach verejného záujmu, tento zámer je potrebné považovať za legitímny.
25. Monitoring médií predložený žalovaným v jeho vyjadrení k odvolaniu považoval odvolací súd za dostatočne relevantný skutkový podklad pre hodnotiace úsudky, ktoré autorka v článku vyslovila. Vychádzala totiž zo skutočností, o ktorých médiá v minulosti informovali a tieto boli založené na reálnych a konkrétnych udalostiach a objektívnych faktoch.
26. Nemožno sa stotožniť so žalobcom, že by blogerka podsúvala informácie o tom, že hotel N. je postavený v rozpore s platnou legislatívou. V tejto súvislosti autorka neuviedla žiadne nepravdivé tvrdenia týkajúce sa povolení na výstavbu. Uvedené závery z vyjadrení blogerky nemožno vyvodiť. Námietku žalobcu týkajúcu sa transparentnosti verejnej ankety posúdil odvolací súd z hľadiska danej veci ako irelevantnú. Tvrdenia žalobcu o tom, že verejná anketa nebola ani žiadnym spôsobom uskutočnená či zorganizovaná, zostali len v rovine jeho dohadov. Ani tvrdenie žalobcu, že blogerka nemá na organizovanie verejnej ankety živnostenské oprávnenie, nepovažoval odvolací súd v posudzovanej veci za podstatné.
27. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil aj po právnej stránke, keď aplikoval ust. § 19b Obč. zákonníka, ktoré aj náležite vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a konštantnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít a dospel k správnemu záveru, že žalobcom namietané tvrdenia a hodnotiace úsudky boli prezentované v rámci zákonom zaručenej slobody prejavu o záležitostiach verejného záujmu a ich uverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu, t.j. zásahu objektívne spôsobilému privodiť žalobcovi ujmu na jeho dobrej povesti, keď nedošlo k uverejneniu takých nepravdivých tvrdení či neprípustných hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa jeho činnosti, ktoré by presiahli rámec oprávnenej kritiky. Kritikou činnosti žalobcu nedošlo k excesu z výkonu práva kritiky, ktorý by už nebolo možné tolerovať v demokratickej spoločnosti. V danom prípade tak prevážil legitímny záujem upozorniť na činnosť žalobcu, ktorá sa v minulosti spájala s negatívnym ohlasom, nad legitímnym záujmom žalobcu na zabezpečení ochrany jeho dobrej povesti.
28. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalobcu už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalobcu , na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou a konštantnou súdnou praxou.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).