Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-22-2017.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. Y., nar. XX.XX.XXXX a mal. R. Y., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zast. opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, detí rodičov K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C. W. X a otca R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, A., H. republika, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Y. súdu Prešov č.k. 28P/64/2016-44 zo dňa 22.05. 2017 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena rozsudku Okresného súdu sp. zn. 24P/99/2012 zo dňa 14.02.2014 v časti výživného na maloleté deti M. a R. Y. zo strany otca. Matka podala návrh na zmenu rozsahu výživného s poukazom na nárast výdajov súvisiacich s výživou maloletých detí, ktoré sú jej zverené do výlučnej osobnej starostlivosti.
2. Otec navrhoval návrh zamietnuť. Poukazoval na svoje odôvodnené potreby, ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že s deťmi nie v žiadnom kontakte v dôsledku správania matky. Tvrdil, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Mení rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 24P/99/2012 zo dňa 14.02.2014 v časti výživného na maloleté deti tak, že: z vyšuje výživné zo strany otca na mal. M. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne a na mal. R. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 01.08.2016 opakovane do budúcna, dlžné výživné zo strany otca na mal. M. vo výške 270,- Eur od 01.08.2016 do 30.04.2017 a na mal. R. od 01.08.2016 do 30.04.2017 vo výške 180 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.
4. Prijal skutkové zistenia, že maloleté deti rozsudkom súdu sp. zn. 24P/99/2012 zo dňa 14.02.2014 boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 100,- Eur a 50,- Eur mesačne. Zistil, že v čase posledného rozhodnutia bola matka na materskej dovolenke a jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 194,10 Eur, prídavok na dieťa 45,- Eur. Otec
pracoval a žil v Českej republike. Jeho čistý príjem bol okolo 10.000,-- Kč. M. je žiačkou na ZŠ a syn R. je v materskej škôlke. Vychádzal z tvrdení otca, že platí každý mesiac 150,- Eur cez Western Union, ale nevidel deti ani fotku detí. S terajšou manželkou má maloletého syna B. M., nar. 16.06.2014, ktorý navštevuje jasle. Bývajú v prenajatom byte. Z potvrdení od zamestnávateľa z firmy Agor Tech spol. s r.o. Příbram zistil čistý príjem otca za rok 2017 vo výške 18.241,-- Kč (675 Eur). Z predloženého opisu mzdového listu za rok 2016 vyplýva čistý mesačný zárobok otca 17.359,-- Kč (642 Eur).
5. Prijal právny záver, že zmena pomerov nastala na strane všetkých zúčastnených a to povinného
- otca a oprávnených - maloletých detí, ako aj samotnej matky. V čase posledného rozhodnutia boli maloleté deti v starostlivosti matky, matka poberala rodičovský príspevok. V súčasnej dobe je mal. M. na ZŠ, mal. R. je predškolákom, s čím je preukázateľný vzrast výdavkov. K tomu treba poznamenať, že matkin príjem od posledného rozhodnutia klesol, nepoberá rodičovský príspevok a jej príjem je aj spolu s výživným veľmi nízky. Pomery na strane otca sa taktiež zmenili. V čase posledného rozhodnutia bol jeho príjem 10.000,-- Kč, v súčasnej dobe je to 17.000,-- Kč. Pribudla nová vyživovacia povinnosť. Podľa názoru súdu nebol priestor na zvýšenie výživného podľa návrhu matky a poukazujúc práve na to, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť. Rozhodol o zvýšení výživného a to na mal. M. o 30,- Eur mesačne a na mal. R. o 20,- Eur mesačne od 01.08.2016. Dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
6. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Obsah odvolania
7. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol zmeniť rozsudok a návrh zamietnuť. Poukázal na to, že nie je v jeho schopnostiach platiť zvýšené výživné, v čase pôvodného rozhodovania nebol ženatý a nemal syna, ktorý má tri roky. Zvýšili sa mu výdaje súvisiace s bývaním rodiny, výživou svojou a mal. syna B.. Matka neuviedla pravdivé tvrdenia o výške výdajov na bývanie, pretože v rodinnom bývajú viacerí členovia rodiny a musia sa podieľať všetci na nákladoch s bývaním, matka stále nepracuje a do zamestnania sa chystá už niekoľko rokov. Navrhol výživné pre obe maloleté deti vo výške 175 eur mesačne počnúc dňom 20.júnom 2017.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. Matka v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Žiadala, aby otec zaplatil dlžné výživné jednorazovo.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s výnimkou zamietnutia návrhu matky v prevyšujúcej časti.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
11. Otec v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnemu právnemu záveru, Súd nesprávne zistil zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovalo zvýšenie výživného. Práve naopak sa zvýšili výdaje na výživu jeho súčasnej rodiny. Mal. B., ktorý pochádza zo súčasného manželstva otca nastúpil do jaslí, pretože manželka sa musela zamestnať kvôli financiám. Matka detí je stále nezamestnaná, neuviedla však pravdivé údaje o výdajoch na bývanie, pretože v dome bývajú aj ďalší členovia jej rodiny.
12. Namieta záver súdu o preukázaní zmeny pomerov pre rozhodnutie o zmene výšky výživného, ktoré má platiť. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim
právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovenie § 121 zákona č. 161/ 2015 Z.z Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vychádzajúc z § 121 CMP je možná zmenu rozsudku o výžive ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
15. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Správne a citlivo súd pristúpil k porovnávaniu pomerov a vyhodnotil relevantnosť zmeny preukázaných nových pomerov. Pristúpil k vykonaniu potrebných zistení ohľadne pomerov v čase pôvodného rozhodnutia súdu, a teda zisťoval aj stav minulý.
16. Otec v podanom odvolaní namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Má za to, že zmena nastala na jeho strane, keďže má vyživovaciu povinnosť k mal. Sebastiánovi, ktorý pochádza z jeho súčasného manželstva.
17. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane tak oprávnených detí, ako aj povinného rodiča. Odôvodnenosť potrieb maloletých detí vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Samozrejme s prihliadnutím k predpokladom na strane rodičov. Rozsah a charakter potrieb mal. detí bol matkou tvrdený a preukázaný. Výdaje na mal. detí zodpovedajú ich veku a potrebám ktoré prináša súčasná doba. Súd starostlivosti o maloleté deti správne vyhodnotil oprávnenosť a odôvodnenosť potrieb maloletých detí v čase rozhodovania a priznal im správnu relevantnosť pri posudzovaní kritérií rozhodných pre zmenu výživného. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. V tejto súvislosti ešte prichodí poznamenať, že pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky
výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.
18. Otec ako povinný rodič poukazuje, že nenastala zmena pomerov na jeho strane, ktorá by znamenala zmenu výšky výživného tak ako ju stanovil súd prvej inštancie. Poukazuje na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. synovi, výdaje, ktoré má v súvislosti so svojou výživou. Súd prvej inštancie pri posúdení možnosti otca vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval v rozhodnom období vychádzajúcich zo všetkých dôkazov vzťahujúcich sa k zisteniu jeho príjmu aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy oproti predchádzajúcemu stavu, jeho príjem vzrástol na sumu 17.359,- Kč. Súd príjmy otca na účely ustálenia východiskovej sumy pre určovanie rozsahu výživného správne zistil. Zo zvýšenia príjmu citlivo pristúpil k vyhodnoteniu jeho oprávnených výdajov, ktoré má v súvislosti s výživou ďalšieho syna B. a posúdil oprávnenosť jeho nevyhnutných výdajov. Práve s prihliadnutím na subjektívne schopnosti otca, na jeho dosahovaný príjem, príjem manželky, osobnú výlučnú starostlivosť matky o obe maloleté deti určil rozsah výživného súd prvej inštancie správne.
19. Námietka otca sa vzťahuje k nesprávnemu prihliadnutiu na výdaje otca neobstojí. Súd prihliadol na výdaje otca a zistil výšku jeho mesačných nákladov ako povinného rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
20. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka maloletých detí sa osobne o maloleté deti stará, zabezpečuje im bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť, finančne zabezpečuje ich materiálne potreby. Pretože plnením výživného je aj osobná starostlivosť, poskytovanie bývania. Maloleté deti sú ešte vo veku, ktorý vyžaduje ešte výrazný podiel osobnej starostlivosti matky, na čo sa musí prihliadnuť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky. Matka teda svoju vyživovaciu povinnosť plní aj formou osobnej starostlivosti.
21. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.
22. Správny bol postup súdu prvej inštancie pokiaľ považoval zmenu pomerov za relevantnú, vzhľadom na zistený skutočný stav. Prijatý právny záver o preukázateľnej zmene pomerov, ktorá spôsobuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti tak ako o nej rozhodol je správny. Správne je aj určenie dátumu zmeny s prihliadnutím na návrh matky a zistenie súdu, že v tom čase existovali podmienky pre zmenu rozsahu výživného zo strany otca pre obe maloleté deti.
23. Súd umožnil otcovi zaplatiť dlžné výživné v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Pri takto stanovenej možnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti majetkové a osobné pomery povinného rodiča. Neohrozí to výživu otca, plnenie jeho nevyhnutných výdajov. Pokiaľ matka navrhuje v podanom písomnom vyjadrení, aby súd odvolací stanovil jednorazovú splatnosť poukazuje odvolací súd na to, že
matka nepodala odvolanie proti rozsudku a teda ani proti súdom stanovenej dlhšie k lehote na zaplatenie dlžného výživného.
24. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil v jeho napadnutých výrokoch vrátane správne výroku o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 a § 57 zákona č. 161/2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný.
26. Odvolací súd na záver poznamenáva, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa pokiaľ otec sa nestretáva s maloletými a tvrdí, že matka mu neumožňuje s deťmi styk a ani žiaden kontakt je otec oprávnený požiadať súd starostlivosti o maloleté deti o nútený výkon rozhodnutia, v prípade ak doposiaľ nie je súdne rozhodnutie, ktorým by sa upravil styk otca s maloletým deťmi, môže požiadať súd o určenie rozsahu stretávania sa s deťmi. Otec má právo požiadať matku o podávanie informácii o maloletých deťoch. Obaja rodičia si musia pritom uvedomiť, že spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich detí. Deti potrebujú oboch rodičov.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).