Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-171-2016.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/171/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom 059 01 Mlynica 141, IČO: 31300103, zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, proti žalovaným 4/ TATRASPORT ZAMPA, s.r.o., Starý Smokovec 62, Vysoké Tatry, 062 01, IČO: 36484733, 5/ DELTA Prešov, s.r.o., Strojnícka 20, Prešov 080 06, IČO: 36484211, obaja zast. JUDr. Oľgou Kmeťovou, CSc., advokátkou, Važecká 4, 040 12 Košice a 6/ RELAX TATRY, s.r.o., Žižkova 6, Košice 040 01, IČO: 31677274, zast. Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom, Petzvalová 5, 040 11 Košice, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Starý Smokovec s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C 128/2005-556 zo dňa 16.3.2016, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaní v 4., 5., 6. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa voči žalovaným v 4. a 6. rade domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom špecifikovaným v žalobe. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd" ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.: Súd žalobu z a m i e t a. O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej." 3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca sa pôvodnou žalobou a zmenenou žalobou dožaduje určenia vlastníckeho práva ku konkrétnym 13 žalovaným pozemkom zapísaným: na LV č. XXX, XXX a XXX , k.ú. O. O. vo vlastníctve žalovaného 4/, na LV č. XXX, k.ú. O. O. vo vlastníctve žalovaného 5/ a na LV č. XXX , k.ú. O. O. vo vlastníctve žalovaného 6/. Svoj žalovaný nárok v tomto občianskoprávnom konaní odôvodňuje tým, že v pnk vl. č. XX, kú. O. O. ( predtým B. II ) mal zapísanú vo vlastníctve mpč XXXX/b/X, ktorá bola zoštátnená podľa § 2 Zák. č. 185/1948 Zb. a následne z tejto pôvodnej mpč parcely odčlenením a novými zápismi na základe viacerých titulov vznikli terajšie žalované parcely a ktoré súd vo vlastníctve žalovaných 4/,5/a 6/. Žalobca založil do súdneho spisu viac dobových ( historických ) dokumentov, ktorými preukazuje, že mu pred zoštátnením v r. 1948 uvádzaná mpč parcela patrila, a preto podľa § 80 písm. c/ OSP má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom terajších žalovaných parciel, ktoré vznikli z pôvodnej parcely mpč XXXX/b/X, zapísanej v pnk vl. XX, k.ú. O. O.. Napriek doručeným vyjadreniam k žalobe a námietkam voči nej žalovanými 4/,
5/ a 6/ žalobca , resp. jeho právny zástupca na nich neodpovedali a nevyjadrili sa k nim, hoci ich na to súd opakovane vyzýval. Týmto svojim správaním žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal na základe čoho, akej skutkovej a právnej argumentácie, má súd určiť v prospech neho vlastnícke právo ku konkrétnym žalovaným pozemkom. Žalobca nevyvodil pre seba žiadne závery o dôvodnosti alebo nedôvodnosti podanej žaloby po tom, čo Obvodný pozemkový úrad rozhodol rozhodnutím č.j. 2009/283/2785-KJ z 10.9.2009 a s právoplatnosťou k 19.10.2009 o uplatnenom reštitučnom nároku žalobcu ako oprávnenej osoby zo dňa 31.12.1992 tak, že síce spĺňa podmienky reštitučného nároku k častiam parciel z pôvodnej mpč XXXX/b/X, zapísanej v pnk vl. XX, k,ú. O. O., ale uvedeným rozhodnutím sa mu vlastnícke právo nepriznalo a priznala sa mu náhrada za jeho podiely podľa prílohy v 62/64. Síce žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na výzvu súdu a to zo dňa 14.10.2010 ( na č.l. 187 a nasl. spisu ) uvádza, že podľa neho sa reštitúcia vzťahovala iba na dve parcely z pnk vl. č. X , odpísané do pnk vl. č. XX, ale „zbytok" výmery nebol odňatý žiadnym právnym aktom a ostal naďalej vo vlastníctve žalobcu. Táto jeho argumentácia však nezodpovedá skutočnosti, pretože z obsahu výpisu pnk vl. č. XX , mpč XXXX/b/X v k.ú. O. O. nepochybne vyplýva, že na celú parcelu mpč XXXX/b/X sa vkladá vlastnícke právo pre Československý štát podľa § 2 Zák. č. 185/1948 Zb. a Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 100/1950. Tiež je nepochybné , že žalobcom uplatnený reštitučný nárok dňa 31.12.1992 sa týkal celej mpč XXXX/b/X, zapísanej pnk vl. č. XX, k.ú. O. O. a to podľa reštitučných predpisov ešte pred podaním tejto žaloby na súd dňa 21.6.2005, bol právoplatne rozhodnutý príslušným štátnym orgánom a k čomu súd prihliadol podľa §135 ods. 2 OSP. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak bolo o určitej otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. 4. Prijal právny záver, podľa ktorého žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom podľa Občianskeho zákonníka ( lex generalis ), pretože o jeho nárokoch týkajúcich sa predmetu tohto konania už bolo právoplatne rozhodnuté podľa reštitučných predpisov ( lex specialis ). Je preto vylúčené, aby sa žalobca dožadoval aj v občianskoprávnom súdnom konaní určenia vlastníckeho práva k pozemkom, na ktoré si uplatnil reštitučný nárok a bolo o nich už právoplatne rozhodnuté podľa reštitučných predpisov. V danom prípade uplatnený nárok podľa reštitučných predpisov má prednosť pred následne podanou žalobou podľa všeobecných predpisov. V tom súd dáva za pravdu žalovaným 4/, 5/ a 6/, že inak by bol porušený stav právnej istoty a nie je na vôli žalobcu, či si uplatní nárok podľa lex specialis alebo podľa lex generalis. Prioritu má lex specialis a je nepochybné, že reštitučné nároky majú byť uplatnené len podľa reštitučných predpisov a nemožno ich v prípade neúspechu opakovane uplatňovať podľa všeobecných predpisov. Len na dôvažok súd uvádza, že výstižné sú aj tie dôvody obrany žalovaných 4/,5/ a 6/, pre ktoré je žaloba nedôvodná aj z hmotnoprávnych dôvodov. Aj tu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože žalobu z hmotnoprávneho hľadiska riadne právne neodôvodnil , z akých dôvodov by mal súd jeho určovacej žalobe vyhovieť. Vzhľadom na uplatnený reštitučný nárok žalobcom podľa reštitučných predpisov je nepochybné, že žalobca akceptoval , že došlo k zoštátneniu pôvodnej mpč XXXX/b/X . zapísanej v pnk vl. XX, v k.ú. O. O., na základe čoho stratil svoje vlastnícke právo k tejto mpč a naspäť ho nezískal a podľa reštitučných predpisov na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu získal náhradu od štátu, takže bol v zmysle práva riadne odškodnený. 5. Poukázal na ust. § 123, § 132 OZ,. § 80, písm. c/ O.s.p.. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151, ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Obsah odvolania 7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol, že posudzovanie právoplatne rozhodnutej veci podľa reštitučných predpisov nezakladá splnenie podmienky zamietnutia žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu ako základnej podmienky prípustnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c. O.s.p. Naliehavý právny záujem na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má nielen ten, kto je priamym účastníkom právneho vzťahu, a teda komu z neho vyplývajú práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, alebo ten o koho právach sa rozhodlo v inom konaní, ale i ten, koho právne postavenie by vyhovením žalobe mohlo byť priaznivo dotknuté. 8. Žalovaní v 4. a 5. rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387, ods. 2 CSP). 11. Žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že o nárokoch žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté podľa reštitučných predpisov. Podľa § 470, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP"), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 80, písm. c/ O.s.p. ( účinného v čase rozhodovania súdu ), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 12. Ako to vyplýva z listinného dôkazu ( čl. 178-180), žalobca si dňa 31.12.1992 uplatnil na Okresnom pozemkovom úrade Poprad nárok na vydanie nehnuteľností , ktoré boli pôvodne zapísané v PKV č. XXX a to mpč. XXXX, mpč. XXXX/a/X/X/X a mpč. XXXX/b. Obvodný pozemkový úrad Poprad rozhodnutím z 10.9.2009, č.j. 2009/283/2785-KJ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2009 rozhodol, že spoluvlastníci spoločných nehnuteľností spĺňajú podmienky pre priznanie nárokov podľa § 6, ods. 1, písm. o/ zákona č. 229/1991 Zb. Oprávneným osobám sa vlastnícke právo nepriznáva, priznáva sa im právo na náhradu za nehnuteľnosť, ktorú poskytne štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Žalobca má za to, že uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností v reštitučnom konaní a rozhodnutie v ňom ho nezbavuje možnosti domáhať sa ochrany vlastníckeho práva v konaní pred súdom. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR v obdobných veciach. 13. Žalobkyňa sa v priebehu konania domáhala aj ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom akým je najmä Občiansky zákonník vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že tam kde existuje špeciálna úprava nemožno použiť všeobecnú. Existencia špeciálnej úpravy umožňuje uplatniť nárok (za splnenia zákonných podmienok) právo na vrátenie veci. Ak nárok uplatnený nebol alebo takejto požiadavke nebolo vyhovené (prejednávaná vec) je vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak, teda podľa všeobecných predpisov, pretože ako už bolo uvedené reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom úpravou špeciálnou. Rozsudok NS SR, sp.zn. 4 Cdo 300/2008. 14. Existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. Naliehavosť právneho záujmu na určovacom výroku je totiž daná až vtedy, ak je v spore o určenie vlastníckeho práva toto právo preukázané. Reštitučné predpisy vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodnom období na štát a to aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho dôvodu, pričom oprávnené osoby, ktoré si uplatnili nárok podľa týchto predpisov, sa stali vlastníkmi veci až jej vydaním. Bez ohľadu na to, akým spôsobom prešla vec na štát, len v prípadoch, ktoré sú v reštitučných predpisoch výslovne stanovené a za splnenia aj ďalších v nich uvedených podmienok, bol daný dôvod na vrátenie veci. Tým bola súčasne vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak, teda podľa všeobecných predpisov, lebo ako už bolo uvedené reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom úpravou špeciálnou. V prípadoch prevzatia veci štátom v rozhodnom období bez právneho dôvodu neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov malo za následok stratu možnosti domáhať sa tejto hmotnoprávnej i procesnoprávnej ochrany podľa všeobecných predpisov, teda aj ochrany prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva. Rozsudok NS SR, sp.zn. 4 Cdo 130/2007 15. Podľa rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR z 11. 9. 2003 sp. zn. 31 Cdo 1222/2001, ktorý sa týka prípadov, , kedy sa vlastník stal oprávnenou osobou podľa reštitučných zákonov, nárok však neuplatnil, uplatnil neúspešne, alebo mu bolo vydané náhradné plnenie, aplikovateľného aj v prejednávanom prípade, oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 01.01.1990 bez právneho dôvodu, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov ( najmä podľa § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka),
a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80, písm. c/ O.s.ř. ak mohla žiadať vydanie veci podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde. To platí i v prípade, že oprávnená osoba tento nárok uplatnila, ale v reštitučnom konaní o ňom ešte nebolo rozhodnuté. Či vydaniu veci podľa zákona o pôde bráni prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. c) zákona o pôde, je pre posúdenie veci nerozhodné; ochranu podľa všeobecných predpisov tu nemožno uplatniť bez ohľadu na existenciu takejto prekážky. 16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca si nárok na vydanie veci uplatnil postupom podľa reštitučných predpisov, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. So zreteľom na vyššie uvedené závery je tým vylúčená jeho možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva žalobou o určenie, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. 17. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 CSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).