Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-52-2016.pdf
PDF · 111.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: S. H., H.. XX.XX.XXXX, R. S. N. XXX, XXX XX M. o zaplatenie 615,86 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 392,72 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 14.09.2017 do zaplatenia, všetko do troch od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 27,52%.
IV. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 615,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 02.10.2015 do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom. Žalobca žalobu dôvodil tým, že dňa 07.03.2012 uzatvoril jeho právny predchodca (Consumer Finance Holding a.s.) s neexistujúcou osobou JUDr. Ivanou Balážou zmluvu o pôžičke/ úvere na kúpu spotrebiču telefón Samsung N700 Galaxy ore 16GB, a to tak, že žalovaný z domu prostredníctvom internetu cez predajcu PPSHOP s.r.o. vylákal úver od Consumer Finance Holding a.s. Pri údajoch o osobe JUDr. Ivana Balážová žalovaný uviedol, že je zamestnaná u firmy NOPRA s čistým mesačným príjmom 1320,-€. Na základe týchto údajov Consumer Finance Holding a.s. poskytol úver na sumu 655,80 €, pričom predajná cena tovaru bola 580,-€. Žalovaný bol odsúdený za takéto konanie odsúdený za pokračujúci zločin úverového podvodu rozsudkom Okresného súdu Skalica sp.zn. 4T/79/2014 a s náhradou škody bol poškodený t. j. Consumer Finance Holding a.s. odkázaný na civilný proces.
2. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, lebo je rozhodovaná vec s otázkou jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
3. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 21.12.2017, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
4. Strany sporu a splnomocnenec žalobcu na vyhlásenie rozsudku nedostavili.
5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke č.20184840 zo dňa 07.03.2012 ( ďalej len Zmluva) a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015, Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 4T/79/2014- 3189, Pokusom o zmier zo dňa 17.03.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 09.08.216, Platobným rozkazom č.k. 1C/52/2016-49, odporom žalovaného zo dňa 09.02.2017 vyjadrením žalobcu zo dňa 18.05.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 6. Žalobca ( jeho právny predchodca) uzavrel s žalovaným, fyzickou osobou spotrebiteľskú zmluvu, a to Zmluvu o pôžičke zo dňa 07.03.2012 evid.č. 20184840. Žalovaný podvodným konaním , ktorým spáchal trestný čin zločin úverového podvodu za čo bol a odsúdený Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 4T/79/2014- 3189 vylákal od právneho predchodcu žalobcu pôžičku/úver ( v úverovej zmluve uzatváranej cez internet označil, ako klienta neexistujúcu osobu), na základe ktorého boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v sume 426,94 eur na kúpu spotrebiča telefónu ktorého predajná cena bola 580,- eur. Právny predchodca žalobcu žiadal zaplatiť celkovo sumu 655,80 eur. Zmluvou o poskytnutí pôžičky/ úveru sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 30,67 eur v počte 20 splátok. V rámci všeobecných obchodných podmienok si dohodli splácať splátky vždy do 20 dňa v mesiaci. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 45,23%, priemerná hodnota RPMN v zmluve bola určená 55,34%, ročnú úrokovú sadzbu 55,34 %. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Súčasne lehota splatnosti je v zmluve určená iba určením mesiaca a roku 11/2013, čo nemožno považovať za súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, kedy má byť spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 7. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 1C/52/2016- 49 dňa 18.01.2017. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil tým, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť škodu spôsobenej trestným činom, ale vo veci trestného konania sp.zn. 4T/79/2014 nenadobudol rozsudok voči jeho osobe právoplatnosť. 8. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad a zmluvy súd zistil, že žalovaný reálne vyčerpal sumu t.j. finančné plnenie bolo teda 426,64 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu prehľadu splátok a úhrad, že žalovaný celkovo splatil sumu vo výške 33,92 eur . 9. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 4T/79/2014- 3189 zo dňa 13.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2017 bol žalovaný okrem iného uznaný za vinného za zločin úverového podvodu , a to v súvislosti s uzatvorením Zmluvu o pôžičke zo dňa 07.03.2012 evid.č. 20184840, pričom poškodený bol na náhradu škody odkázaný na civilný proces. 10. Žalobca Pokusom o zmier zo dňa 17.03.2016 žiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy 628,20 eur ( neuhradený úver 531,02 eur, zmluvný úrok 12,34 eur, príslušenstvo 84,84 eur). 11. Podľa § 420 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka ( Občianskeho zákonníka) (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 14. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej C.s.p.) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
15. Podľa Čl.3 C.s.p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k dňu uzavretia zmluvy (07.03.2012), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 19. Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. písm. a) až l), s), z) a aa), je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 20. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 14.09.2017 bola vo výške 0,05%. 23. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 07.03.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 28. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 29. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 31. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 32. Súd pri rozhodovaní sa zaoberal i odôvodnením odporu proti vydanému platobnému rozkazu. Žalovaný dôvodil, že platobný rozkaz , ktorý vychádzal zo škody , ktorú mal žalovaný spôsobiť úmyselným trestným činom bol nezákonným t.j. v čase vydania platobného rozkazu ešte nenadobudol právoplatnosť rozsudok č.k. 4T/79/2014, ktorý by žalovaného uznal za vinného. V čase vyhlásenia tohto rozsudku nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 4T/79/2014 - 3189 zo dňa , ktorý uznal žalovaného za úmyselný trestný čin zločin podvodu, a právnemu predchodcovi žalobcu spôsobil škodu v sume 573,28 eur a odkázal poškodeného na náhradu škody na civilný proces. 33. Súd pri určení zodpovednosti za škodu, ako jej výšky vychádzal zo skutočne spôsobenej škody, a to v zmysle toho, že civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. S poukazom ustanovenie na ustanovenie § 193 C.s.p. je civilný súd ( predtým §135ods. 1 O.s.p.) viazaný odsudzujúcim rozsudkom výlučne v tom smere, že je ním preukázané spáchanie trestného činu a osoba páchateľa. Civilný súd však nie je vôbec viazaný výškou škody (ani v prípade, že je minimálna výška škody kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu), ako ani skutkovým základom uplatneného nároku tak, ako ho zistil trestný súd. Civilný súd je v rámci svojej právomoci podľa ustanovenia § 3 Civilného sporového poriadku vždy oprávnený zisťovať a posudzovať celý uplatnený nárok čo do jeho základu aj výšky bez viazanosti trestným rozsudkom. V danom prípade, je jednoznačne preukázané, že žalovaný úmyselným trestným činom spôsobil škodu, a civilný súd sa v rámci dokaztovania vysporiadaval s výškou škody, a to i s poukazom na výklad ustanovenia § 193 C.s.p. kedy, súd vo veci náhrady škody je viazaný odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a trestným súdom zistené, čo platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Nerešpektovanie záverov právoplatného trestného rozsudku by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil záver, že žalovaný nielenže môže, ale v zásade musí byť zaviazaný v občianskoprávnom konaní na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je „spôsobenie škody inému" a poškodený bol so svojím riadne uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011 - 55 zo dňa 23.11.2011 ). Ďalej súd poukazuje na rozhodnutie R 27/1977, R 22/1979, podľa ktorých výrok trestného rozsudku nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je táto výška kvalifikačným momentom resp. pojmovým znakom trestného činu a ak sa v občianskom súdnom konaní touto časťou trestného rozsudku „civilné súdy“ necítia byť viazané, tak takýto postup
treba považovať za správny, pretože nie je v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v ust. § 135 ods. 1 OSP ( toho času § 193 C.s.p.). <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Skutočnosť, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný podľa § <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/>193 C.s.p. výškou škody, vychádza aj z toho, že v rámci občianskeho súdneho konania musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy k zisteniu skutkového stavu veci viažuceho sa nielen k výške škody, ale aj k škode ako takej.
34. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
35. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba bola podaná dôvodne len v časti 392,72 eur. Súd pri svojom rozhodnutí z toho, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu a to úmyselným trestným činnom, za čo bol odsúdený a žalobca ( jeho právny predchodca) bol s náhradou škody súdom odkázaný na civilný proces. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke žalobca poskytol žalovanému reálne úver t.j. finančné prostriedky v sume 426,64 eur. Žalovaný splatil žalobcovi postupne sumu celkom vo výške 33,92 eur. Z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičke si súd ustálil, že v nej nebol jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov a určená konečná splatnosť úveru . Bola uvedená len výška mesačnej splátky a počet splátok. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Určenie konečnej splatnosti úveru je nejasné, nezrozumiteľné a nie je vyjadrené konkrétnym určením dátumom. Zmluva obsahuje, len označenie mesiaca a roku t.j. 2/2019. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok a počet splátok a termín konečnej splatnosti úveru, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy žalovaným 33,92 eur od reálne poskytnutej sumy žalobcom ( jeho právnym predchodcom) 426,64 eur zistil, že žalovaný žalobcovi dlží 392,72 eur, a preto súd považuje žalobu za dôvodnú len v časti sumy 392,72 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 14.09.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania patrí žalobcovi z opodstatnenej časti nesplatenej istiny ( bez úrokov a bez poplatkov) od omeškania žalovaného, to je od dňa 14.09.2017. Súd pri určení dňa omeškania žalovaného vychádzal z dátumu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 4T/79/2014-3189 zo dňa 13.09.2017, ktorým bola právnemu predchodcovi priznaná škoda spôsobená úmyselným trestným činom žalovaného. Súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 422 OZ skutočnú škodu. Žalobcom ( právnym predchodcom) boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky - úver na základe
úverovej zmluvy, ktorá je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou s neprijateľnými podmienkami v časti obchádzania ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konkrétneho dátumu splatnosti úveru, čo uvedená zmluva nemala. Vzhľadom a uvedené je dôvodné považovať za skutočnú škodu, to čo žalobcovi, ako poškodenému ušlo, t.j. reálne poskytnuté finančné prostriedky,a preto v ostatnej časti t.j. celkom v sume 223,14 eur s príslušenstvom, ktorá tvorí úroky a poplatky súd žalobu z a m i e t o l. 36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a v časti úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 27,52% z celkových trov konania. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť sumu 615,86 eur, súd mu priznal sumu 392,72 eur. Teda úspech žalobcu bol 63,76 % (392,72 x 100/615,86), úspech žalovaného bol 36,24 % (100-63,76) a čistý úspech žalobcu bol 27,52 % (63,76-36,24 = 27,52 %).
40. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).