Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/109/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I. XXX, v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 349,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22C/188/2016-46 zo dňa 10. 08. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22C/188/2016-46 zo dňa 10. 08. 2016 vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 349,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 349,01 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok), vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 02.05.2008 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej sa žalobkyňa - spotrebiteľka, zaviazala zaplatiť sumu 160,66 Eur ako poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov za neprijateľnú (tretí výrok) a vo výroku, ktorým žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e. II. V ostatnej časti (druhý výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 349,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 349,01 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok). Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne vo zvyšku zamietol (druhý výrok). Súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 02.05.2008 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej sa žalobkyňa - spotrebiteľka, zaviazala zaplatiť sumu 160,66 Eur ako poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov za neprijateľnú (tretí výrok) a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (štvrtý výrok)

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou bola uzatvorená zmluva o úvere, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Zákon č. 258/2001 Z.z. nemožno aplikovať na daný zmluvný vzťah, keďže priamo v citovanom ust. § 1 ods. 2 písm. e) tohto zákona jeho použitie vylučuje (zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty 200 Eur). Uzatvorená zmluva o úvere je podľa názoru súdu prvej inštancie formulárová, bola predtlačená a žalobkyňa nemohla

ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru ako občan - fyzická osoba. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predloženej zmluvy o úvere, kde bola označená menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom, žalobkyňa v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľka a žalovaný ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pretože súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, skúmal z úradnej moci, či predmetná úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Dojednaný poplatok vo výške 160,66 Eur bol podľa názoru súdu prvej inštancie neprijateľný pre jeho výšku. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, súd môže neprimerane vysokú odplatu znížiť. Žalovaný argumentoval tým, že v čase uzatvorenia zmluvy zákon neustanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Pri aplikácii príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je len exemplifikatívny. Výšku odplaty, ktorá pri poskytnutom úvere vo výške 165,97 Eur a dojednanej odplate vo výške 160,66 Eur (čo predstavuje 96,80 %) súd prvej inštancie považoval za neprimerane vysokú (aj bez špeciálnej úpravy zákonom č. 258/2001 Z.z.) a z toho dôvodu za neprijateľnú a neplatnú. V súlade s § 298 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) aj bez návrhu účastníkov konania vyslovil neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky vo výroku svojho rozhodnutia. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa celkovo na úver zaplatila sumu vo výške 165,97 Eur, teda v časti rozdielu medzi týmito sumami, došlo na strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu, ktorý je povinný vydať žalobkyni. Pretože žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie v sume 349,01 Eur, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovaného, aby túto sumu žalobkyni zaplatil spolu s úrokom z omeškania odo dňa 7.5.2016 (deň po uplynutí lehoty na zaplatenie, ktorú žalobkyňa určila vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu adresovanej žalovanému) vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 6. 5. 2016. Pretože k omeškania došlo až 7.5.2016, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol, a priznal úrok z omeškania len od 7.5.2016. Súd prvej inštancie ďalej nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalovaného, čo sa týkalo prekážky veci už rozhodnutej nakoľko žalovaný nepreukázal, že by na základe uvedenej úverovej zmluvy bol vydaný rozhodcovský rozsudok a vykonaná exekúcia. Žalovaný nevyužil možnosť plniť svoju dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 10. 8. 2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie sa preto samotnou dôvodnosťou vznesenej námietky veci už rozhodnutej nezaoberal.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná (neúspech len v časti príslušenstva - jeden deň omeškania), preto je súd prvej inštancie priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti I., III., a IV. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 391 ods.1 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolateľ konštatoval, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) tým, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia a poukázal na to, že označenie dlžníka ako fyzickej osoby nevylučuje aby si vzal úver v zmysle Obchodného zákonníka. Naviac poukázal na rozhodnutie v podobe rozsudku vydaného pod sp. zn. SR 14007/08, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2009 a vykonateľnosť dňa 04.06.2009 tvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci, čo spôsobuje, že v zmysle § 161 ods. 1, 2 a 3, § 230 CSP, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto súd mal konanie zastaviť.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že predmetné rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené. Podľa názoru žalobkyne žalovaným napadnuté rozhodnutie spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Ďalej poukázala na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 25/2014-11, keď ústavný súd sa zaoberal aj otázkou prekážky rozsúdenej veci a stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, ktorý uvádza: „Žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. „Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2012,č. k. 10CoE/308/2011-39).“.

Má za to, že v tomto prípade nejde o prekážku res iudicata, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, žalobkyňa si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v prvom, tretom a štvrtom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 .

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

13. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody konštatuje, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 a 2 rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

15. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a za správny považuje aj právny názor ohľadne povinnosti žalovaného zaplatenia žalobcovi sumy v rozsahu 349,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 349,01 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, pričom aj ohľadne vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bližšie konkretizovanej v odvolaním napadnutom rozsudku. Odvolací súd si osvojil tento záver a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

16. Odvolacou námietkou žalovaného bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú

aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyni v časti sumy 349,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 349,01 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia vyhovel. Rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

18. K posúdeniu zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej odvolací súd ďalej uvádza:

19. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 02.05.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

21. účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné

vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

22. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobkyne vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

23. K odvolacej námietke žalovaného o existencii rozhodcovského rozsudku, ktorý mal založiť prekážku res iudicata, t. j. právoplatne rozhodnutej veci, odvolací súd uvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011). Najvyšší súd SR v tomto konaní dospel k názoru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázal na to, že najvyšší súd už v judikáte R 46/2012 konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (viď § 35 zákona č. 247/2002 Z. z.), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napr. v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nikdy nebola urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu, musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (viď rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1ECdo 12/2014, 2ECdo 147/2013, 3Cdo 13/2013, 4ECdo 92/2014,5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Dovolací súd uzatvoril, že žalovaná neopodstatnene namieta, že v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. d) OSP. Dovolanie žalovanej z týchto dôvodov najvyšší súd zamietol.

24. Odvolací súd k danému ďalej uvádza, že z obsahu spisu (č. l. 5 spisu) nepochybne vyplýva, že v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, rozhodcovskú doložku obsahujú iba všeobecné obchodné podmienky, čiže nie je individuálne vyjednanou a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo zakladá jej neplatnosť, pričom aj s prihliadnutím na hore uvedenú judikatúru najvyššieho súdu, táto neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianske súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalovaného o existencii prekážky res iudicata v predmetnom súdnom konaní nepovažuje za dôvodnú.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom, treťom ako aj štvrtom výroku v súlade s § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

26. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

27. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .