Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/272/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej: W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Vinohradská ulica XXX, o zaplatenie sumy 1.079,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25Csp/54/2016 - 62 zo dňa 14. februára 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, v časti výroku, ktorým súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.079,90 eura s tým, že súd povoľuje žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 90 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť Okresnému súdu Nitra súdny poplatok v sume 64,50 eura do 10-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1,2, § 559 ods. 1,2, § 778 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalobca so žalovanou dňa 19.09.2006 uzavrel zmluvu o spolupráci (zmluvu o zriadení účtu) a poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania účtu. Žalovaná nedodržala zmluvné dojednania a žalobca ku dňu 04.06.2014 zatvoril - zrušil jej účet. Žalobca si podaným návrhom uplatňoval sumu 1.079,90 eura s úrokom vo výške 28 % zo sumy 1.079,90 eura od 05.06.2014 do zaplatenia. Žalobca mal za to, že má nárok na úrok až do zaplatenia celého dlhu. Žalovaná bola ochotná dlh uhradiť v splátkach vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu.

1.2 Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že podľa znenia sa uzatvárala podľa § 269 Obch. zák. a mala by tak byť záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že z obsahu zmluvy nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka, keď žalovaná nebola podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaná nesplnila svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka nesplatenej istiny 1.079,90 eur za dôvodne podaný. S plnením dlhu sa žalovaná dostala do omeškania, žalobca si však úrok z omeškania neuplatňoval. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré nevrátila a z dokladov bola jasná výška dlhu, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Súd prvej inštancie považoval v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru i debetu, po splatnosti dlhu a zrušení účtu. Uviedol, že výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. K zániku vzťahu o bežnom účte dochádza aj jeho zrušením či uzatvorením. Žalobca poukazoval na zmluvné dojednanie strán. Podľa žalobcu do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi stranami vlastne nikdy nekončí. Súd sa s týmto stanoviskom nestotožnil, lebo zmluva o bežnom účte či úverová zmluva boli časovo ohraničené do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to strany výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmlúv strán si žalobca a žalovaný dohodli úrok do splatenia dlhu počas existencie účtu. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie strán zmluvného vzťahu. V časti 28 % úroku zo sumy 1.079,90 eura od 05.06.2014 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti ( platnosti) dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj zatvorením účtu a vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu (04.06.2014). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. To, že žalobca v tomto konaní nežiadal úrok z omeškania súd nemohol zohľadniť. Poukázal na to, že na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie dlhu), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu zrušenia účtu. Po zospoplatnení sa už nemôže so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi .

1.3 Súd prvej inštancie povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach v sume 90 eur v zmysle § 232 CSP, nakoľko žalovaná nedisponuje žalovanou sumou. Žalovaná sa však zamestnala, nemá iné dlhy. Súd zároveň prihliadol aj na práva veriteľa - žalobcu, ktorý má právo aby i v prípade povolenia splátok dlhu bol dlh splatený v prijateľnej lehote, preto nemohol akceptovať splátky navrhnuté žalovanou vo výške 50 eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a tej časti rozsudku, ktorou povolil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v splátkach , podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o účte so žalovanou (19.9.2006) nebol ešte v platnosti zákon o platobných službách, preto zmluva o bežnom účte sa spravovala ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a to bod 3.12, podľa ktorého, nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom úcte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta, nie zmluvnou pokutou. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka konštatujúc, že priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že nie je zrejmé, akým spôsobom tvrdenia žalovaného o jeho finančnej situácii súd skúmal, resp. či žalovaný tieto tvrdenia preukázal, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie a ani neuviedol, na aké dôkazy prihliadol pri rozhodovaní o plnení v splátkach.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o povolení splatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 90 eur, výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 21.7.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1079,90 eura s úrokom vo výške 28 % zo sumy 1.079,90 eura od 05.06.2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku, na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19.09.2006, na základe ktorej žalobca pre žalovanú viedol účet č. O Žalobca poukázal na porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala. Žalobca preto zatvoril účet, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu a pred zatvorením účtu vykonal dňa 04.06.2014 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca si uplatnil okrem nesplatenej istiny vo výške 1079,90 eur aj úrok vo výške 28 % ročne a to až do vyplatenia celej pohľadávky. V tejto časti nároku poukázal na bod 3,12 VOP, v zmysle ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

8.1 Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia žalobca odvolanie nepodal, preto predmetom odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok v časti 28 % úroku zo sumy 1.079,90 eura od 05.06.2014 do zaplatenia a v časti výroku o povolení splatiť dlžnú sumu v splátkach po 90 eur mesačne. Súd prvej inštancie v tejto časti nárok žalobcu zamietol poukazujúc na to, že žalobca si uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, inak by došlo k dvojnásobnému zaťaženiu spotrebiteľa v podobe úrokov z úveru i úrokov z omeškania.

9. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, pretože dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol považuje za nesprávne. Je nepochybné, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a nasl. Obch. zák. a zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade medzi zmluvnými stranami bola uzavretá zmluva o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka s následnou možnosťou povoleného prečerpania na účte až do sumy 880 eur, ktoré sa úročilo zmluvným úrokom.

Postupne sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania, ktoré nebolo vyrovnané, preto žalobca pristúpil dňa 4.6.2014 k zatvoreniu účtu žalovanej. Je zrejmé, že pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu samotnej zmluvy ako aj Všeobecných obchodných podmienok. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

10. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy, pričom k zániku vzťahu o bežnom účte dochádza aj jeho zrušením či uzatvorením. V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom poskytnuté finančné prostriedky sa úročia iba do konca predčasnej splatnosti úveru, v tomto prípade uzatvorenia účtu. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol akým právnym predpisom sa riadil, keď prijal záver, že žalobca a žalovaný si dohodli úrok do splatenia dlhu počas existencie účtu a že po zosplatnení celej sumy zostatku úveru už nepatrí žalobcovi zmluvný úrok.

11. V danom prípade došlo k splatnosti úveru, teda poskytnutých finančných prostriedkov na bežnom účte z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka riadne splatiť sumu nepovoleného prečerpania na účte. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti.

12. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobca vo Všeobecných obchodných podmienkach má úpravu týkajúcu sa nároku na zaplatenie úrokov po celú dobu užívania istiny dlžníkom. Žalobca v tomto smere poukazoval v odvolaní práve na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a to bod 3.12. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že i Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu vôle strán pri úprave následkov i v prípade odstúpenia od zmluvy. Ak to v zmluve nie je upravené inak, dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy pri aplikácii ust. § 506 Obch. zák. je aj oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. I samotné ustanovenie §48 ods. 2 Obč. zák. pripúšťa dohodou upraviť právne následky odstúpenia od zmluvy aj inak, ako zrušením zmluvy od začiatku. Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 . Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014).

13. Odvolací súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia „porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.

14. Žalobca v odvolaní namietal aj časť výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 90 eur mesačne, keď podľa žalobcu nie je zrejmé, akým spôsobom tvrdenia žalovanej o jej finančnej situácii súd skúmal a či ich žalovaná preukázala. Ustanovenie § 232 ods. 3 umožňuje súdu určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie v odôvodnených prípadoch. Súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal iba z tvrdenia žalovanej, že nemá takú hotovosť a je schopná dlžnú sumu uhradiť v splátkach po 50 eur. Keďže v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie súdom prvej inštancie, je zrejmé, že nie je možné posúdiť, či išlo o odôvodnenú žiadosť o zaplatenie žalovanej sumy v splátkach. Odvolací súd považoval odvolacia námietka žalobcu za dôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie neuviedol na základe akých dôvodov rozhodol, keď povolil plnenie v splátkach.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku, v časti výroku, ktorým súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach , ako aj vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať vecou samou, oboznámi sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, vykoná dokazovanie za účelom zistenia, či u žalovanej súd splnené podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach, vo veci opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .