Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-230-2011.pdf
PDF · 148.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/230/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu S. A., J.. XX.X.XXXX, K. XXXX, XXX XX Č., zast. Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanej S. A., J.. XX.XX.XXXX, K. XXXX, XXX XX Č., zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o vyporiadanie BSM takto
rozhodol:
I. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu S. A., J.. XX.X.XXXX, K. XXXX, Č. a žalovanej S. A., V.. Ú., J.. XX.XX.XXXX, K. XXXX, Č., ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.X.XXXX a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa XX.X.XXXX - č. k. 8C/35/2010-28 zo dňa 9.12.2010, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej:
1. hnuteľné veci:
1a. - expanzku,
1b. - bojler,
1c. - splynujúci kotol Atmos, 1d. - obojživelník 1201, 1e. - sedačka, 1f. - kuchynský stôl, stoličky, 1g. - masívna komoda - vstavaná skriňa, 1h. - kuchynská linka, spotrebiče, 1i. - mraziak, 1j. - posteľ v spálni, 1k. - osvetlenia, 1l. - chladnička Combi, 1m. - masívna komoda - vstavaná skriňa, 1n. - sedačka, 1o. - konferenčný stolík, 1p. - obývacia stena, skriňa, 1r. - vstavané skrine, masív - spálňa, 1s. - komoda v obývačke, 1t. - kuchynská linka a spotrebiče, 1u. - kúpeľňový nábytok, 1v. - chladnička, 1w. - svetlá, mosadz - stropnice, spolu v hodnote 6 000 €.
2. zhodnotenie rodinného domu č. XXXX, K.V. W., Č., na parcele CKN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 428 m2, LV č. XXXX, kat. úz. Č., vloženými investíciami: 2a. - do rodinného domu č. XXXX nadstavbou, prístavbou rodinného domu v celkovej výške 73 360,19 €,
2b. - do hospodárskej budovy bez popisného čísla domu na parcele CKN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 428 m2, kat. úz. Č., LV č. XXXX (príslušenstva rodinného domu XXXX, K. W., Č., LV č. XXXX, kat. úz. Č.) v celkovej hodnote 30 080,07 €, spolu zhodnotenie: 103 440,260 €,
3. garáž pravú na parcele CKN XXXX/X - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 71 m2, LV č. XXXXX, kat. úz. Č. v celkovej hodnote 878,74 €,
4. garáž ľavú na parcele CKN XXXX/X - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 71 m2, LV č. XXXXX v celkovej hodnote 878,74 €,
5. nehnuteľnosti kat. úz. Č., zapísané na LV XXXXX, v podiele 1/1 na žalobcu a žalovanú ako parcely č.: CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 5 m2 v hodnote 71,20 €, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 84 m2 v hodnote 1 196,16 €, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 26 m2 v hodnote 370,24 €, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 71 m2 v hodnote 1 011,04 €, spolu v hodnote 2 648,64 €,
spolu aktíva žalovanej: 113 846,38 €.
II. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu S. A., J.. XX.X.XXXX, K. XXXX, Č. a žalovanej S. A., V.. Ú., J.. XX.XX.XXXX, K. XXXX, Č., ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.X.XXXX a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa XX.X.XXXX - č. k. 8C/35/2010-28 zo dňa 9.12.2010, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu:
1. finančné prostriedky na vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (súkromný), zostatok ku dňu 10.1.2011 - 8 840,66 € (217 904,64 Kč),
2. finančné prostriedky na vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (súkromný), zostatok ku dňu 10.1.2011 - 8 840,66 € (217 904,641 Kč),
3. finančné prostriedky na osobnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX (súkromný), zostatok ku dňu 10.1.2011
- 2 736,66 € (67 453,28 Kč),
4. finančné prostriedky na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (podnikateľský), zostatok ku dňu 10.1.2011 - 113 640,62 € (2 801 014,16 Kč),
spolu aktíva žalobcu: 134 058,60 €.
III. Žalobca j e p o v i n n ý vyplatiť žalovanej vyporiadací podiel titulom BSM vo výške 10 106,11 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca a žalovaná s ú p o v i n n í zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM každý z nich sumu 3 719 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadna zo strán konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
VI. Žalobu v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť pôžičku zo dňa 30.7.2007 vo výške 10 788 € veriteľovi M. H.F. a pôžičku zo dňa 30.7.2007 vo výške 5 809 € veriteľovi S. L. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Podľa § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Podľa § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Podľa § 140 ods. 3 CSP za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Podľa § 143 ods. 3 CSP ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Žalobou zo dňa 15.12.2011 žiadal žalobca S. A. vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Predmet - rozsah vyporiadania BSM v žalobe stanovil nasledovne. Rodinný dom č. XXXX na K. W. I. Č. je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, preto žiadal vyporiadať investície vložené do rodinného domu vo výške 66 388 €, do hospodárskej budovy vo výške 33 194 €, nehnuteľnosti kat. úz. Č. zapísané na LV č. XXXXX, a to dve garáže na parcelách CKN XXXX/X/X a parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2 v celkovej hodnote 13 278 €. Ďalej žiadal vyporiadať hnuteľné veci v celkovej hodnote 10 949 € a dve pôžičky, ktoré boli použité na investície do rodinného domu č. XXXX a hospodárskej budovy pri rodinnom dome č. XXXX - jedna od M. H. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.7.2007 vo výške 21 576 € a jedna vo výške 11 618 € od S. L. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.6.2008. Uviedol, že z pôžičky od M. H. bolo splatené stranami konania 10 788 €, ostáva zaplatiť 10 788 €. Z pôžičky od S. L. stranami konania bolo zaplatené 5 809 €, ostáva zaplatiť 5 809 €. V nadväznosti na § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Pri vyporiadaní BSM určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde je kogentným spôsobom stanovené, ako súd má vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V tomto smere platí aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2517/2006, ktorý možno vztiahnuť nielen na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale aj na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, pretože obidve konania sú konaniami, v ktorých súd podľa § 216 ods. 2 CSP môže použiť výnimku zo zásady neutra petitum. Súd nie je v zmysle uvedeného rozhodnutia viazaný spôsobom vyporiadania a výškou náhrady a v tomto smere môže ísť nad petit na základe § 216 ods. 2 CSP, a to tak v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Čo do spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a výšky náhrady teda nemožno v zmysle uvedeného ďalšie podania strán konania považovať za zmenu žaloby. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie však predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (aj podielového spoluvlastníctva) môžu byť len také veci, ktoré strany na vyporiadanie navrhli a označili ich v žalobnom návrhu s tým, že práve k nim chcú zrušiť a vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo. Teda čo do rozsahu predmetu vyporiadania neplatí § 216 ods. 2 CSP. Súd nemôže prekročiť čo do rozsahu predmetu vyporiadania žalobný návrh a vyporiadať aj položky, ktoré neboli predmetom žaloby. Z toho dôvodu čo do rozsahu predmetu vyporiadania je súd viazaný predmetom vyporiadania, ktorý je stanovený v žalobe a každé ďalšie podanie - rozšírenie položiek je preto zmenou žaloby v nadväznosti na § 140 ods. 1 CSP, pretože žalobca rozširuje uplatnené právo, rozširuje počet položiek, ktoré tvorili predmet vyporiadania BSM v žalobe, ktoré tvorili predmet sporu, ktorým súd je viazaný. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.11.2006 sp. zn. 22Cdo/999/2006 v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci (majetok) patriaci do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Otázkou viazanosti súdu návrhom v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 27.9.2004 sp. zn. 22Cdo/684/2004, v ktorom uviedol, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci (majetok) patriaci do spoluvlastníctva, ktorý účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy môže len ohľadom ceny vyporiadavaného majetku a toho, ako ich medzi manželmi rozdelí. To logicky platí aj pre pohľadávky. Súd teda nemôže prekročiť návrh v tom smere, čo tvorí predmet konania patriaci do BSM, ktorý má byť vyporiadaný. Ak tento predmet sporu prekročí niektorá zo strán konania, ide o zmenu žaloby. V žalobe zo dňa 15.12.2011 stanovil žalobca, právne zastúpený, rozsah vecí patriacich do BSM, ktoré majú byť súdom vysporiadané, teda záväzný predmet sporu. Teda žalobca a jeho právny
zástupca sami tvorili žalobu zo dňa 15.12.2011 a ich právnou povinnosťou bolo uviesť v žalobe všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a všetky položky, ktoré mali tvoriť predmet vyporiadania. Napriek tomu ich žalobca do žaloby účelovo neuviedol. Na pojednávaní dňa 28.11.2017, teda 6 rokov po podaní žaloby zo dňa 15.12.2011, predložil právny zástupca žalobcu podanie čl. 577 spisu označené dátumovou pečiatkou 24.11.2017. V tomto podaní rozšíril predmet konania v porovnaní s pôvodnou žalobou o ďalšie položky. Zmenu žaloby čo do vyporiadania BSM v rozsahu položiek: čo do vyporiadania podnikov žalobcu, čo do vyporiadania výšky poistného z poistných zmlúv o združení a poistení mládeže od 16.8.1994 do 16.8.2012 a od 26.2.1999 do 26.2.2012, čo do vyporiadania dôchodkového poistenia podľa sadzby DPP 10/55, čo do poistného na základe zmluvy o poistení Allianz - životné poistenie č. XXXXXXXX, poistenie osôb, čo do stavu na dôchodkovom účte č. XXXXXX - Allianz - Slovenská dôchodcovská správcovská spoločnosť, čo do stavu na účte VÚB žalovanej, čo do stavu úspor žalovanej v poisťovni Allianz, čo do stavu nekonkretizovaných cenných papierov, súd zamietol. Mal za to, že v porovnaní s pôvodnou žalobou žalobca rozšíril položky, predmet sporu, ktorým je súd viazaný, preto podľa § 140 ods. 1 CSP ide o zmenu žaloby. Zmenu žaloby podľa § 143 ods. 1 CSP nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania umožňujú rozhodnúť o pôvodnej žalobe, neumožňujú rozhodnúť o zmenenej žalobe, ku ktorej nie je vytvorený po dobu 6 rokov žiaden skutkový stav (§ 143 ods. 1 CSP). V príčinnej súvislosti so zamietnutím návrhu, ktorý súd v tomto rozsahu vyhodnotil ako zmenu žaloby, súd nepripustil ani vykonanie dôkazov k tejto časti predmetu sporu, pretože dokazovanie súd vykonával len k predmetu sporu. Dokazovanie nad rámec predmetu sporu je právne irelevantné, nezákonné, nehospodárne, spôsobujúce prieťahy v konaní. Zamietol návrh na vykonanie dôkazov: 1. Ocenením podniku ako celku ku zániku do BSM. Dôvod: Žalobca nevzniesol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, prísľub, že zloží preddavok. Tvrdenie produkuje až 24.11.2017 čl. 377 spisu, hoci je sám žalobcom. Podnik a finančné prostriedky a dôkazy mal objektívnu možnosť uviesť už v žalobe zo dňa 15.12.2011, v skutočnosti to neuviedol, zatajil. Nepreukázal, že dôkaz nemohol zabezpečiť sám. 2. Pripojením poistných zmlúv o združenom poistení mládeže od 16.8.1994 do 16.8.2012 a od 26.2.1999 do 26.2.2012 o dôchodkovom poistení podľa sadzby DPP 10/55. Dôkaz súd zamietol z rovnakých dôvodov ako dôkaz pod bodom 1 a naviac z dôvodu, že netvorí predmet sporu. Tento dôkaz sa týka aj zamietnutia návrhu na vyžiadanie správ o výške súd na uvedených účtoch a vyplatených žalovanej po 10.1.2011. 3. Oboznámením poistnej zmluvy Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., na životné poistenie č. XXXXXXXX, poistenie osôb a zistením sumy. 4. Oboznámením dôchodkového účtu č. XXXXXX - Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť a zistením sumy. Dôkazy pod bodmi 3, 4 boli zamietnuté z rovnakých dôvodov ako dôkaz pod bodom 1 a naviac z dôvodu, že netvoria predmet sporu. 5. Zamietol návrh na vykonanie dôkazu o stave finančných prostriedkov na účte VÚB žalovanej, úspory v poisťovni Allianz a cenné papiere. Dôkaz bol zamietnutý z rovnakých dôvodov ako pod bodom 1 + z dôvodu, že je nekonkrétny a nerealizovateľný. V tomto smere súd poukazuje aj na výzvu súdu zo dňa 29.3.2017 čl. 287 spisu, ktorú prevzal právny zástupca žalobcu dňa 15.5.2017, kde súd vyzval strany konania, aby sa vyjadrili v koncentračnej lehote 30 dní, kedy mal možnosť právny zástupca žalobcu produkovať tvrdenia, dôkazy. V tejto koncentračnej lehote uvedené tvrdenia neprodukoval. V tomto smere súd poukazuje aj na všeobecné princípy CSP, kde podľa článku 5 takýto postup je zjavným zneužitím práva a nepožíva právnu ochranu, pretože slúži k nedôvodným prieťahom a bráni uplatneniu práva žalovanej (ústavného práva na právnu istotu). Pokiaľ by výklad bol iný, že žalobca môže donekonečna rozširovať predmet vyporiadania BSM, tak ako tvrdil, potom by mohlo dôjsť k úplnej negácii ústavného práva žalovanej na právnu istotu neustálym rozširovaním predmetu vyporiadania zo strany žalobcu. Súd poukazuje aj na článok 8 všeobecných zásad CSP, podľa ktorého žalobca bol povinný označiť skutkové tvrdenia, predložiť dôkazy, a to v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu. Poukazuje aj na článok 17 všeobecných zásad, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne. Žalobca nepostupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona. Takému právu preto súd neposkytol právnu ochranu a zmenu žaloby nepripustil. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd zmenu žaloby nepripustil, je kogentné ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Od podania žaloby dňa 15.12.2011 do 28.11.2017 uplynulo 6 rokov. Dňa 28.11.2017, po 6 rokoch, žalobca učinil predmetom
sporu ďalšie položky. Po 3 rokoch od zániku BSM podľa § 140 ods. 4 Občianskeho zákonníka stratili tieto položky charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 10.1.2011. Po 3 rokoch, 10.1.2014, v nadväznosti na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ide čo do uvedených položiek o majetkové práva, pri ktorých platí, že po 3 rokoch sa vyporiadali podľa stavu užívania. Nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM.
2. Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdil, že sudkyňa porušila zákon, keď zmenila svoj predbežný právny názor, k tomu súd uvádza. Podľa § 181 ods. 2 CSP súd určí, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná, z akých dôvodov, ktoré otázky považuje za sporné, ktoré za nesporné, z akých dôvodov a uvedie predbežné právne posúdenie veci. Predbežný právny názor súdu slúži k tomu, aby strany konania tento predbežný právny názor súdu svojimi tvrdeniami a dôkazmi buď vyvrátili, alebo potvrdili, inak by vyslovenie predbežného právneho názoru nemalo význam. Podstatné je, že súd zohľadnil námietky strán konania po vyslovení prvého predbežného názoru súdu na pojednávaní dňa 28.9.2017 a skorigoval svoj predbežný právny názor. Ani jedna zo strán konania nebola ukrátená na svojich právach, pretože na pojednávaní dňa 30.1.2018 súd vyslovil predbežný právny názor po zohľadnení námietok strán konania, teda stranám konania dňa 30.1.2018 bol známy korigovaný predbežný právny názor súdu - druhý v poradí. Nebola im odňatá možnosť konať pred súdom. Mali právo vyjadriť sa k predbežnému právnemu názoru súdu prvý i druhýkrát, k vykonaným dôkazom, navrhnúť, predložiť dôkazy. Až následne súd vyhlási konečný rozsudok, ktorý podľa § 218 ods. 1 CSP: Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Teda konečné rozhodnutie súdu nebolo nepredvídateľné, pretože skorigovaný predbežný právny názor súdu bol zopakovaný na pojednávaní dňa 30.1.2018.
3. Hnuteľné veci: 1a. - expanzka, 1b. - bojler, 1c. - splynujúci kotol Atmos, 1d. - obojživelník 1201, 1e. - sedačka, 1f. - kuchynský stôl, stoličky, 1g. - masívna komoda - vstavaná skriňa, 1h. - kuchynská linka, spotrebiče, 1i. - mraziak, 1j. - posteľ v spálni, 1k. - osvetlenia, 1l. - chladnička Combi, 1m. - masívna komoda - vstavaná skriňa, 1n. - sedačka, 1o. - konferenčný stolík, 1p. - obývacia stena, skriňa, 1r. - vstavané skrine, masív - spálňa, 1s. - komoda v obývačke, 1t. - kuchynská linka a spotrebiče, 1u. - kúpeľňový nábytok, 1v. - chladnička, 1w. - svetlá, mosadz - stropnice, spolu v hodnote 6 000 €. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, medzi stranami konania došlo k dohode na pojednávaní dňa 17.12.2015 čl. 162 rub spisu. Strany konania sa dohodli na tom, že hodnota všetkých hnuteľných vecí bude 6 000 € bez znaleckého dokazovania a veci pripadnú do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovaná z hnuteľných vecí vyplatí žalobcu v rozsahu 1, teda sumu 3 000 €. Z tejto dohody je zrejmé, že dohoda sa vzťahovala na hnuteľné veci uvedené v písomnom znení žaloby zo dňa 15.12.2011 čl. 1 - 5 súdneho spisu pod položkami 4 - 25, teda bola určitá čo do rozsahu položiek, do celkovej ceny hnuteľných vecí. S takto uzavretou dohodou čo do hnuteľných vecí strany konania súhlasili. Chceli tak zamedziť znaleckému dokazovaniu hnuteľných vecí a prieťahom v konaní. V tomto smere čo do hnuteľných vecí preto súd vychádzal z nesporných tvrdení strán konania podľa § 151 ods. 1, 2 CSP v nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP, kedy, ak súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, neprihliada už na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli. K zmene tvrdení čo do hnuteľných vecí nedošlo. Pokiaľ by k nim aj došlo, súd by na zmeny v tvrdeniach neprihliadal. Z hmotnoprávneho hľadiska tak čo do hnuteľných vecí došlo k dohode podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto súd hnuteľné veci vymenované vo výroku rozsudku pod bodom 1. v celkovej hodnote 6 000 € prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazal ju vo vyporiadacom podiele vyplatiť žalobcovi 1 z hnuteľných vecí v rozsahu 3 000 €. Predbežný právny názor súdu na pojednávaní dňa 28.9.2017 čo do hnuteľných vecí (prvý v poradí) pod bodom 7 čl. 366 spisu bol taký, že v tejto časti by malo dôjsť k späťvzatiu žaloby a súd by mal konanie zastaviť, alebo by malo dôjsť k zamietnutiu žaloby, keďže položky 4 - 25 boli vyporiadané dohodou na pojednávaní dňa 17.12.2015 čl. 162 rub spisu tak, že všetky pripadnú žalovanej, ktorá žalobcovi vyplatí 3 000 €. Súd pri prvom predbežnom názore mal za to, že nemôže opakovane vyporiadať to, čo už bolo vyporiadané. Na pojednávaní dňa 30.1.2018 predbežný právny názor v uvedenom smere po vznesení tvrdení zo strany strán konania skorigoval tak, že aj vyporiadanie hnuteľných vecí musí byť súčasťou celkového vyporiadania BSM, pretože pri vyporiadaní BSM nemožno rozhodnúť len o časti nároku, ale o celom nároku, o celom predmete sporu.
4. Zhodnotenie rodinného domu č. XXXX, K. W., Č., na parcele CKN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 428 m2, LV č. XXXX, kat. úz. Č., vloženými investíciami: 2a. - do rodinného domu č. XXXX nadstavbou, prístavbou rodinného domu v celkovej výške 73 360,19 €, 2b. - do hospodárskej budovy bez popisného čísla domu na parcele CKN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 428 m2, kat. úz. Č.,
LV č. XXXX (príslušenstva rodinného domu XXXX, K. W., Č., LV č. XXXX, kat. úz. Č.) v celkovej hodnote 30 080,07 €, spolu zhodnotenie: 103 440,260 €. Súd sa musel vyporiadať s tým, či predmetom sporu u tejto položky sú investície do rodinného domu a hospodárskej budovy, alebo zhodnotenie rodinného domu a hospodárskej budovy. V žalobe žalobca uviedol, že žiada investície vložené do rodinného domu a do hospodárskej budovy, ale v rozpore s tým skutkovo nedefinoval, ktoré konkrétne investície boli do rodinného domu a hospodárskej budovy vložené, v akých sumách, kedy, nepripojil účtovné doklady. Súčasť veci nemožno samostatne zahrnúť do BSM a takto ju vyporiadať. Vyporiadať ju je možné spolu s vecou hlavnou (Najvyšší súd ČR 3CZ/19/78). Z tohto pohľadu investície do rodinného domu a hospodárskej budovy ako súčasť rodinného domu podľa § 121 Občianskeho zákonníka sú súčasťou veci, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Z tohto pohľadu potom nebolo možné vyporiadať samostatne vložené investície a samostatne investície zahrnúť do BSM a takto ich vyporiadať. Vyporiadať bolo možné len finančnú hodnotu týchto investícií spolu s vecou hlavnou - rodinným domom č. XX. Rodinný dom žalovanej č. XXXX kat. úz. Č. bol zhodnocovaný realizáciou prístavby a nadstavby rodinného domu, hospodárskej budovy ako súčasti rodinného domu. Predmetom vyporiadania a predmetom občiansko-právnych vzťahov a konania v nadväznosti na § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť len vec spôsobilá byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. Z tohto pohľadu preto investície do rodinného domu a hospodárskej budovy nemôžu tvoriť samostatný predmet občiansko-právnych vzťahov, občiansko-právneho konania, ani samostatný predmet vyporiadania BSM. Predmetom vyporiadania môže byť len vec samá - rodinný dom a zhodnotenie rodinného domu ako aj jeho súčasti - hospodárskej budovy, tak ako to bolo na pokyn súdu realizované v znaleckom posudku, kedy znalec stanovil hodnotu rodinného domu a hospodárskej budovy pred nadstavbou, prestavbou, teda pred vloženými investíciami a po prestavbe, nadstavbe, teda po vložených investíciách. Rozdiel v tejto cene predstavoval zhodnotenie rodinného domu nadstavbou, prestavbou, vloženými investíciami počas trvania manželstva. Znalecký posudok je na čl. 240 spisu a vypracovala ho znalkyňa F.. S. Č., H. J. H.. Zhodnotenie rodinného domu č. XXXX kat. úz. Č. nadstavbou, prístavbou rodinného domu znalecky vyhodnotila sumou všeobecnou trhovou hodnotou 73 360,19 € a zhodnotenie hospodárskej budovy ako súčasti príslušenstva rodinného domu 1963 vloženými investíciami vyčíslila všeobecnou trhovou hodnotou vo výške 30 080,07 €, spolu zhodnotenie rodinného domu a hospodárskej budovy predstavuje sumu 103 440,260 €. V podaní na čl. 577 spisu právny zástupca žalobcu vyslovil súhlas čo do zhodnotenia rodinného domu a vyslovil súhlas aj čo do prikázania tejto položky žalovanej v súlade s predbežným právnym názorom súdu. Vo veci zhodnotenia hospodárskej budovy a jej prikázania žalovanej vyslovil súhlas s predbežným právnym názorom súdu na čl. 577 spisu, tvrdil však, že nejde o príslušenstvo hlavnej veci - rodinného domu, ale samostatnú vec. Žalovaná s predbežným právnym názorom súdu čo do uvedených položiek a výšky zhodnotenia vyjadrila súhlas. V podaní čl. 413 právny zástupca žalovanej uviedol, že hospodárska budova nie je samostatnou vecou, slúži potrebám hlavnej budovy, je s ňou prepojená elektrinou, odpadom, vodovodným napojením. Pokiaľ bude dorobená, bude sa tam kúriť, tak i kúrením. Súd teda považoval za nesporné, že strany konania nenamietli výšku zhodnotenia u rodinného domu a hospodárskej budovy, ani to, že uvedené položky majú byť prikázané žalovanej oproti výplate žalobcu. Súd v nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP vychádzal zo zhodných tvrdení strán konania, o ktorých nemal závažné pochybnosti vzhľadom k objektívnym listinným dôkazom - znaleckému posudku a o ktorých zároveň platí v nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP, že už raz produkované zhodné tvrdenia strán nemožno dodatočne meniť. Preto zhodnotenie rodinného domu XXXX kat. úz. Č. a hospodárskej budovy prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej oproti výplate žalobcu.
5. Garáž pravá na parcele CKN XXXX/X, zapísaná na LV XXXXX, kat. úz. Č. a garáž ľavá na parcele CKN XXXX/X, LV XXXXX, kat. úz Č., každá z nich v hodnote 878,74 €: Výška všeobecnej trhovej hodnoty garáží bola stanovená znaleckým posudkom. Medzi stranami konania nebola sporná. Súd preto považoval za nespornú všeobecnú trhovú cenu garáží ako aj spôsob vyporiadania prikázaním žalovanej oproti výplate žalobcu z toho dôvodu, že garáže sa nachádzajú na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalovanej a prípadné vlastníctvo garáže zo strany žalovaného by mohlo spôsobiť pokračovanie konfliktov medzi stranami konania, pričom účelom vyporiadania BSM je ukončenie konfliktov, právna istota. Pôvodný právny názor súdu v prvom predbežnom právnom názore bol taký, že je potrebné jednu garáž prikázať žalobcovi, v druhom právnom názore však obidve garáže po zohľadnení vyjadrenia žalovanej a za súhlasu žalobcu prikázal žalovanej.
6. Nehnuteľnosti kat. úz. Č., zapísané na LV XXXXX v podiele 1/1 na žalobcu a žalovanú ako parcely CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 5 m2 v hodnote 71,20 €, CKN XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 84 m2 v hodnote 1 196,16 €, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 26 m2 v hodnote 370,24 €, CKN XXXX/X - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 71 m2 v hodnote 1 011,04 €, v celkovej hodnote 2 648,64 € súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej oproti výplate žalobcu za súhlasu strán konania. V tomto smere výška všeobecnej trhovej hodnoty pozemkov ako aj spôsob vyporiadania medzi stranami konania bol nesporný. Súd z týchto nesporných záverov vychádzal v nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP a dodatočná zmena nesporných tvrdení v nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP nie je možná.
7. Finančné prostriedky na vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (súkromný), zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu, teda ku dňu XX.X.XXXX vo výške 8 840,66 € (217 904,64 Kč): Dôkazom je vyjadrenie Č. N., a.s., čl. 316. Toto aktívum, pohľadávku súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu oproti výplate žalovanej. Súd mal za to, že v nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonníka ide o predmet vyporiadania BSM.
8. Finančné prostriedky na vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (súkromný), zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu XX.X.XXXX - 8 840,66 € (217 904,641 Kč): Súd dospel k záveru, že v nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonníka zostatok na účte tvorí predmet BSM. Toto aktívum prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu oproti výplate žalovanej. Dôkazom je vyjadrenie Č. N.F. čl. 316.
9. Finančné prostriedky na osobnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX (súkromný), zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu, teda ku dňu XX.X.XXXX - 2 736,66 € (67 453,28 Kč): Ide o predmet BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka, preto bol vyporiadaný. Dôkazom o zostatku ku dňu právoplatnosti rozvodu je potvrdenie Č. N. čl. 316 spisu. Súd vyporiadal túto položku tak, že ju prikázal žalobcovi oproti výplate žalovanej.
10. Finančné prostriedky na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (podnikateľský), zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu, teda ku dňu XX.X.XXXX - 113 640,62 € (2 801 014,16 Kč): Dôkazom o výške je potvrdenie Č. N. čl. 316 spisu. Súd dospel k záveru, že ide o predmet BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Prikázal položku do výlučného vlastníctva žalobcu oproti výplate žalovanej. U tejto položky súd mal preukázané, že predmetom konania a vyporiadania BSM bol zostatok na účte ku dňu právoplatnosti rozvodu. Predmetom konania nebol podnik. Súd teda mal za to, že bol viazaný predmetom položiek, ktoré boli uvedené v žalobe zo dňa 15.12.2011, medzi ktorými nebolo vyporiadanie podniku, hoci žalobca mal objektívnu možnosť takéto rozhodujúce skutkové tvrdenie produkovať, aj dôkazy, pretože sám bol žalobcom, a to právne zastúpeným. Až po 6 rokoch v podaní na pojednávaní 28.11.2017 - podanie čl. 377 spisu - učinil predmetom konania aj ďalšie položky vrátane podniku, keďže uvedený účet je podnikateľský a patrí obchodné meno S. A. (čo je fyzická osoba), Q. XX, E., K.Í. N., F.: XXXXXXXX. Žalobca sa nestotožnil s predbežným právnym názorom súdu, že polovica prostriedkov patrí žalovanej. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR (ktorú však vôbec neuviedol, nekonkretizoval) patrí tomu z manželov, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. Konštatoval, že je potrebné oceniť hodnotu podniku ako celok ku dňu zániku BSM, až následne hodnotu podniku vyporiadať. Súd zmenu žaloby nepripustil z dôvodov uvedených pod bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré poukazuje. Naviac, pod bodom B podania čl. 378 spisu sú uvedené návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, medzi ktorými nie je návrh na znalecké dokazovanie na ocenenie hodnoty podniku ako celku ku dňu právoplatnosti rozvodu. Takýto procesný návrh právny zástupca žalobcu nevzniesol ani na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku. Žalobca má dôkazné bremeno. Tvrdenia čo do podniku mal vzniesť už v žalobe v nadväznosti na § 132 ods. 1 CSP a takisto predložiť dôkazy podľa § 132 ods. 2, 3 CSP. V nadväznosti na § 185 CSP súd z úradnej moci nevykonáva dôkaz okrem dôkazov tam uvedených. Je povinnosťou strán konania vzniesť procesný návrh na vykonanie dôkazu a podľa § 253 ods. 1, 3 CSP, ak strana dôkaz navrhne, musí sa vyjadriť, či zloží preddavok, inak súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Preto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu na čl. 378 spisu: „Je potrebné oceniť hodnotu podniku ako celok ku dňu zániku BSM“, nemá žiadnu právnu relevanciu, pretože súd nepovažuje túto vetu za vznesenie procesného návrhu zo strany žalobcu, že navrhuje oceniť hodnotu podniku ako celku ku dňu zániku BSM a že je ochotný zložiť preddavok na takéto znalecké dokazovanie, inak súd dôkaz nevykoná. Takýto procesný návrh nebol vznesený do ukončenia dokazovania. Okrem toho dôkazy súd vykonáva len k predmetu sporu. Z bodu 1 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva (a na tieto dôvody súd poukazuje), že podnik netvorí predmet sporu, táto položka ako podnik nebola vyporiadaná, pretože súd v tomto smere zmenu žaloby nepripustil. Súd teda vyporiadal len zostatok na účte fyzickej osoby žalobcu ku dňu právoplatnosti rozvodu, pretože táto položka tvorila predmet sporu, predmet vyporiadania BSM. Položku
prikázal žalobcovi oproti výplate žalovanej. Žalovaná mala právo vyjadriť sa k žalobe a korigovať položky, ktoré žalobca v žalobe uviedol. Toto právo žalovaná využila, čím učinila predmetom sporu aj zostatky na účte žalobcu, ktoré žalobca zamlčal a do žaloby nezahrnul.
11. Súd zamietol žalobu v časti, kde v žalobe žalobca žiadal uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť pôžičku zo dňa 30.7.2007 vo výške 10 788 € veriteľovi M. H. a pôžičku zo dňa 30.7.2007 vo výške 5 809 € veriteľovi S. L.. Veriteľ M. H. a S. L. nie sú stranami konania. V žalobe uviedol, že manželia z pôžičky splatili 10 788 € a ostáva splatiť 10 788 €, pokiaľ ide o pôžičku M. H. a z pôžičky S. L. manželia podľa tvrdenia žalobcu splatili 5 809 €, zostáva splatiť 5 809 €. Žalovaná tvrdila, že o takej pôžičke nevie nič, nevie o tom, že by manželia takúto pôžičku od tretích osôb mali poskytnutú a okrem toho v súlade s predbežným právnym názorom súdu žalovaná uviedla, že pokiaľ investície do rodinného domu XXXX a do hospodárskej budovy sú považované za zhodnotenie, z ktorého je povinná vyplatiť žalobcovi 1, potom súčasťou tohto zhodnotenia sú aj tvrdené pôžičky. Nemôže teda žalobca dvakrát žiadať to isté aj titulom zhodnotenia, aj titulom pôžičky. Spolu s podaním na čl. 577 spisu, ktoré predložil žalobca na pojednávaní dňa 28.11.2017, predložil aj výdavkové pokladničné doklady z uvedených pôžičiek čl. 390 - 400 spisu, niektoré v úplne nečitateľnej podobe. K tomu sa na čl. 413 vyjadril právny zástupca žalovanej. Poukázal na to, že nie sú dôkazy právne relevantné, poukázal na predbežný právny názor súdu, že podľa tvrdenia žalobcu boli finančné prostriedky zabudované a nemôže dvakrát žiadať finančné prostriedky, raz ako zhodnotenie a raz ako vrátenie finančných prostriedkov. Na čl. 415 - 417 sú čestné vyhlásenia. Čestné vyhlásenie M. H. čl. 416 spisu uvádza, že dňa 30.6.2007 uzavrel zmluvu o pôžičke so žalobcom, predmetom bola pôžička 650 000 Sk (21 576 €). Žalobca pôžičku veriteľovi splatil s dohodnutým úrokom. Bola splatená ku dňu 30.3.2014. Z čestného vyhlásenia S. L. čl. 417 vyplýva, že dňa 30.6.2008 uzavrel zmluvu o pôžičke so žalobcom. Predmetom bola pôžička 350 000 Sk (11 618 €). Čestne vyhlásil, že žalobca mu pôžičku splatil s dohodnutým úrokom. Pôžička bola splatená ku dňu 30.11.2012. Na čl. 13 spisu je zmluva o pôžičke s M. H. na sumu 350 000 Sk zo dňa 30.7.2007, na čl. 14 spisu je zmluva o pôžičke s S. L. na sumu 350 000 Sk zo dňa 30.6.2008. Zmluvy sú podpísané len veriteľom a žalobcom. Nie sú podpísané žalovanou. Veritelia boli vypočutí na pojednávaní dňa 31.1.2012 čl. 30 ako svedkovia v rámci prípravy pojednávania. Zápisnica následne na čl. 35 bola doručená aj žalovanej. Právny zástupca uviedol, že obidve pôžičky boli na rekonštrukciu rodinného domu a výstavbu hospodárskej budovy. Svedok H. uviedol: Medzi svedkom a žalobcom ide o pracovný a priateľský vzťah. So žalovanou sa nestretával, ani by ju z videnia nepoznal, nemá k nej priateľský vzťah. Žalobcovi požičal 650 00 Sk. Bolo to na prerábku rodinného domu v Č.. Bolo to 30.7.2007. Potvrdil, že ide o zmluvu na čl. 13 spisu aj o jeho pravý podpis. Hneď pri podpísaní odovzdal finančné prostriedky žalobcovi. Mal vedomosť, že žalobca dom prerábal, pretože niektorí chalani, ktorých pozná, na dome pracovali. Nevie, či ju žalobca použil na účel, ktorý uviedol. Pri uzatváraní zmluvy žalovaná nebola prítomná. Nevie, či mala o tejto zmluve vedomosť. Ku dňu pojednávania 31.1.2012 uviedol, že zostatok dlhu je 105 000 Sk. 10.11.2010 mu žalobca zaplatil 325 000 Sk, 25.11.2011 žalobca 285 000 Sk a ku dňu pojednávania mu dlhuje 40 000 Sk a 10 % úrok z celkovej sumy 65 000 Sk. Celkom teda dlhuje 65 000 Sk + 40 000 Sk. Na otázku sudkyne, či má svedok nejaké účtovné doklady o poskytnutí pôžičky a o prevzatí splátok na dlh, svedok uviedol, že nie. Dohoda bola taká, že po ukončení všetkých platieb mali vystaviť účtovné doklady o tom, že pôžička bola splatená. Svedok L. S. na pojednávaní dňa 31.1.2012 uviedol, že so žalobcom je v pracovnom a priateľskom vzťahu. Je živnostník a pracuje pod žalobcom. Pozná aj žalovanú, pozná ju z bežného občianskeho styku, má k nej bežný vzťah. Žalobcovi v lete 2008 požičal sumu 350 000 Sk, pretože prerábali s manželkou dom. Pri podpise zmluvy peniaze odovzdali, prevzali. Podpis zmluvy o pôžičke čl. 14 spisu mu patrí. Žalovaná pri uzatváraní zmluva nebola. Nevie, či jej to žalobca povedal, alebo nie. Taktiež nevie, či peniaze použil na prerábku. Má len vedomosť, že dom prerábali. Predchádzajúci rok na Vianoce mu dal žalobca 150 000 Sk, tieto Vianoce 150 000 Sk, ostáva dlh 50 000 Sk. Dohodli sa na úroku 10 % z celkovej sumy, teda na sume 35 000 Sk. Dlhuje teda 85 000 Sk. Podľa rozhodnutia 46/1966 Zbierky rozhodnutí a stanovísk pri vyporiadaní BSM sa musia vyporiadať aj pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania sú spoločné majetkové práva a pohľadávky a dlhy a musia existovať v dobe vyporiadania a musia sa prikázať tomu- ktorému účastníkovi po odpočítaní záväzkov pri výplate vyporiadacieho podielu BSM. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM pohľadávky a dlhy nepatria a nevzťahujú sa na ne ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Preto treba vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie a primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností
tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania (teraz stranami konania) o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým ostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky vrátane námietky premlčania (zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. CPJ/86/1971, R 42/1972). Z týchto dôvodov, že vyporiadanie sa nemôže týkať tretích osôb, práv a povinností tretích osôb, súd zamietol žalobu v tej časti, kde v žalobe na čl. 5 spisu žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť veriteľom M. H. a S. L. pôžičky, a to M. H. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.7.2007 dlh 10 788 € a S. L. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.6.2008 dlh 5 809 €. Veritelia neboli stranami konania a rozhodnutie sa nemôže dotýkať ich práv a povinností ako tretích osôb. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenú pôžičku veriteľom M. H. a S. L., túto položku nezaradil ani do predmetu BSM a nevyporiadal túto položku napriek tomu, že bola súčasťou pôvodnej žaloby zo dňa 15.12.2011. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Je v konaní tvrdené žalobcom, že pôžičky mali byť investované do zhodnotenia rodinného domu a hospodárskej budovy. Prvým dôvodom, pre ktorý súd túto položku nezaradil do vyporiadania BSM, je ten dôvod, že nemožno duplicitne žalobcovi vyplatiť aj zhodnotenie rodinného domu a hospodárskej budovy aj pôžičku, ktorá údajne bola vložená za účelom zhodnotenia rodinného domu a hospodárskej budovy. Túto sumu (ak ju žalobca vynaložil) dostane vyplatenú v zhodnotení rodinného domu a hospodárskej budovy. Zhodnotenie bolo realizované do výlučného osobného majetku žalovanej, do rodinného domu XXXX na CKN XXXX, ktorý je zapísaný na LV XXXX, kat. úz. Č., ktorý sa nachádza na čl. 8. Predmetom vyporiadania podľa § 150 Občianskeho zákonníka je právo žalobcu požadovať, aby sa mu zaplatilo, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na osobný majetok žalovanej. Pohľadávka pôžičky, ktoré tvrdí žalobca, nie sú spoločným záväzkom. Zo zmlúv o pôžičke vyplýva, že boli podpísané len žalobcom, finančné prostriedky platil len žalobca, preto ide o vynaloženie osobných prostriedkov žalobcu do osobného majetku žalovanej. Táto pohľadávka teda nemôže byť predmetom vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pretože aj širšie vyporiadanie BSM sa musí riadiť uvedenou zásadou stanovenou v § 150 Občianskeho zákonníka, teda predmetom aj širšieho vyporiadania, aj vyporiadania BSM môže byť len to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na osobný majetok. Tvrdené pôžičky nemožno subsumovať pod ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, a to ani zo širšieho hľadiska. Dôležitým pre také posúdenie bolo posúdenie, že ku dňu zániku BSM bola žalovaná výlučnou vlastníčkou rodinného domu a hospodárskej budovy. Rovnaký záver vyplýva aj z Z IV. strana 506: Nemožno ako pohľadávku v rámci vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadať investície z oddeleného majetku jedného manžela investované do rodinného domu, teda do oddeleného vlastníctva druhého manžela, pretože nejde o investície vynaložené na spoločný majetok podľa § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Nemôže byť predmetom vyporiadania ani podľa § 150 tretia veta Občianskeho zákonníka: „a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“, pretože pôžičky neboli poskytnuté obidvom manželom, finančné prostriedky neboli vynaložené zo spoločného majetku na osobný majetok žalovanej. Boli vynaložené z osobného majetku žalobcu na osobný majetok žalovanej.
12. Súd teda ustálil, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na dohodu o hnuteľných veciach podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ostatnú časť predmetu sporu, predmetu vyporiadania, ktorým bol viazaný, vyporiadal podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Súčet všetkých aktív žalovanej predstavuje sumu 113 846,38 € (hnuteľné veci 6 000 €, zhodnotenie rodinného domu č. XXXX a hospodárskej budovy celkom 103 440,260 €, garáž ľavá a pravá 2x 878,74 €, pozemky celkom 2 648,64 € = 113 846,38 €). Aktíva, ktoré pripadli žalovanému, predstavujú celkom sumu 134 058,60 € (zostatky na účte 8 840,66 € + 8 840,66 € + 2 736,66 € + 113 640,62 € = 134 058,60 €). Súčet aktív žalovanej 113 846,38 € + súčet aktív žalobcu 134 058,60 € = 247 904,98 € : 2 = 123 952,49 €. Túto sumu, resp. aktíva v takej sume, by mali pripadnúť každej zo strán konania. V skutočnosti žalovaná obdržala aktíva v hodnote 113 846,38 €. 123 952,49 - 113 846,38 = 10 106,11 € - je suma, ktorú je povinný žalobca vyplatiť žalovanej titulom vyporiadacieho podielu BSM. Suma 247 904,98 € sú zároveň aktíva, z ktorých sú povinné strany konania zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa položky 6b sadzobníka súdnych poplatkov v rozsahu 3 % z majetku BSM, pričom pre účely poplatkovej povinnosti sa podľa ustálenej súdnej praxe za majetok BSM považujú
len aktíva patriace do BSM bez pasív. 3 % z aktív je suma 7 437 € : 2 = 3 719 €. Aj žalobcu, aj žalovanú súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM, každého z nich vo výške 3 719 €.
13. Trovy konania: Výrok o náhrade trov konania znie tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Výrok súd opiera o § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP a zásadu úspechu v spore. Pri vyporiadaní BSM každej zo strán konania patrí majetok - aktíva v rozsahu 1/2. Nemožno teda konštatovať, že na jednej strane bol úspech, na druhej strane neúspech. Takému pomeru úspechu, neúspechu teda zodpovedá výrok o tom, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.
14. Konanie bolo prerušené od 3.4.2012 do 13.7.2012 (čl. 50 - 54), po dobu 3 mesiacov, za účelom tvrdenej dohody strán konania. Následne bolo konanie prerušené od 8.1.2013 do 13.2.2013 (čl. 65, 68) na dobu 1 mesiaca za účelom tvrdenej dohody strán konania. Na čl. 365 spisu bolo konanie prerušené od 28.9.2017 do 28.11.2017 za účelom tvrdenej dohody strán konania po dobu 2 mesiacov. Celkom konanie za účelom tvrdenej dohody strán konania o vyporiadaní BSM tak za uvedené obdobie bolo prerušené po dobu 6 mesiacov. Taktiež v priebehu konania dochádzalo k sťažovaniu postupu konania súdu zo strany žalovanej a jej právneho zástupcu spôsobovaním prieťahov konania a účelovým postupom, za čo súd žalovanej uložil povinnosť nahradiť zavinené trovy konania žalobcovi vo výške 15 € a právnemu zástupcovi žalobcu vo výške 100 € uznesením č. k. 4C/230/2011-97 zo dňa 8.4.2014 a poriadkovú pokutu žalovanej a jej právnemu zástupcovi (Z.. S. G.), každému z nich po 1 000 € uznesením č. k. 4C/230/2011-216 zo dňa 12.12.2016, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť a bude predložené odvolaciemu súdu spolu s odvolaním vo veci samej. Po zmene právneho zastúpenia žalovaná nesťažovala postup konania, nespôsobovala prieťahy v konaní. K sťaženiu postupu konania súdu došlo procesným postupom žalobcu, ktorý po 6 rokoch rozšíril predmet sporu a po 6 rokoch produkoval nové tvrdenia a nové dôkazy, ktoré súd z dôvodov uvedených pod bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku nepripustil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.