Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6Co-358-2017.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/358/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., F.- M. XX, o zaplatenie 9 155,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Csp/2/2017-51 zo dňa 11. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v časti výroku I. o povolení plnenia dlhu žalovanou v splátkach a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v záhlaví identifikovaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 7 622,97 eur s úrokom z omeškania 12,74 eur a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 622,97 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 250 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky. Vy zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,52 %.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania.
3. Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 28.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000214847, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 10 000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver a úroky v pravidelných 108 mesačných anuitných splátkach po 141,06 eur do 27.05.2024. Poplatok za poskytnutie úveru bol 300,- eur a za poistenie schopnosti splácať úver 3,46 eur mesačne. Ako celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom), bola v zmluve uvedená suma 15 534,48 eur. Pokiaľ ide o podrobné podmienky splácania, zmluva odkazuje na všeobecné obchodné podmienky (VOP). Žalovaná splátku splatnú v septembri 2015 splatila iba čiastočne, splátky splatné v októbri 2015 a v novembri 2015 neuhradila vôbec a následne do 01.12.2016 vykonala niekoľko nepravidelných úhrad v rôznych výškach. Listom žalobcu zo dňa 03.10.2016 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy a upozornená na možnosť uplatnenia práva žalobcu žiadať zaplatenie celého úveru. Listom zo dňa 05.12.2016 bola žalovaná vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 15.12.2016. Žalovaná
uhradila žalobcovi celkovo sumu 2 077,03 eur, z čoho suma 1 221,73 eur bola žalobcom započítaná na úrok, suma 844,92 eur na istinu a suma 10,38 eur na poistné.
4. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere, je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktoré aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1,2, § 563, § 565 Občianskeho zákonníka.
5. Konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, musí okrem iného preukázať, že zmluva o úvere má všetky zákonné náležitosti. V predmetnej zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, no neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon o spotrebiteľských úveroch v predmetnom zákonnom ustanovení uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy a ani z VOP uvedené údaje nie sú zrejmé a samotná definícia anuitnej splátky vo VOP a úprava splácania vo VOP nie je tak konkrétna, aby bola splnením uvedenej zákonnej požiadavky. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona, teda právom dlžníka vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.
6. Keďže okresný súd dospel k záveru o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi iba sumu poskytnutej istiny. Istina úveru bola 10 000,- eur, žalovaná už uhradila sumu 2 077,03 eur na úver a 300,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru, a je preto povinná uhradiť už iba 7 622,97 eur. Žalovaná od septembra 2015 prestala úver splácať, a preto ju žalobca oprávnene vyzval na splatenie celého úveru. Na základe výzvy sa úver stal splatným dňa 15.12.2016. Žalovaná istinu úveru v tejto lehote a ani doposiaľ neuhradila. Celá istina úveru sa stala splatnou na základe výzvy žalobcu dňa 15.12.2016 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 16.12.2015 je žalovaná v omeškaní, a preto od tohto dňa by patril žalobcovi úrok z omeškania. Žalobca si ho potom nedôvodne uplatnil už od 06.12.2016 a súd mu priznal úrok z omeškania až od 16.12.2015. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania žalovanej bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Zároveň žalobcovi patrí úrok z omeškania aj zo splátok, ktoré sa stali splatnými pred dňom splatnosti celého úveru, a s ktorými sa žalovaná dostala do omeškania, a to od prvého dňa po splatnosti omeškaných splátok až do ich zaplatenia, resp. maximálne do dňa splatnosti celej istiny. Takto bol úrok z omeškania vyčíslený v sume 12,74 eur, a to sadzbou 5 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú výšku úrokov z omeškania. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemá žalobca nárok na riadne úroky a poplatky, ktorými sú poplatky za správu úveru, ako aj poplatky za upomienky a poistenie. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe iba čiastočne a v nedôvodných častiach ju zamietol.
7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že mu je známy aj právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, ktorý je však podľa právneho názoru konajúceho sudcu nepoužiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2
písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úveru obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úveru výšku splátky bez jej ďalšieho členenia by zároveň porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
8. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, okresný súd uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne iba v časti istiny 7 622,97 eur, t. j. v 83,26 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 66,52 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej, Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej podľa jeho pomeru úspechu vo veci, t. j. v rozsahu čistého úspechu 66,52 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinná vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovanej, bolo preukázané, že táto nie je schopná zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovanej a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 250,- eur. Súd zároveň prvej inštancie rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
10. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti, vo výroku, ktorým bolo žalovanej povolené plniť dlh v splátkach a v súvisiacom výroku o trovách konania žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uplatnený nárok mu priznať v celosti.
11. Svoje odvolanie odôvodnil v prvom rade námietkami proti záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Uviedol, že podľa zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky. Pokiaľ ide o počet, termíny splátok istiny aj úrokov, tieto boli určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom boli stále rovnaké. V zmluve bolo dojednané, že výška anuitnej splátky je 141,06 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky je 29.06.2015, počet anuitných splátok je 108, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky je mesačná,
v 27. deň kalendárneho mesiaca. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru. Splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných splátkach počas špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení, plynule sa mení len výška a pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu bude potom najväčší podiel splátky tvoriť úrok a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Výška, počet a termíny splátok a poplatkov bola zrejmá v čase uzatvorenia zmluvy, tieto sú uvedené v texte zmluvy. Ostatné poplatky výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a teda aj samotnej zmluvy. Pokiaľ ide o poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, toto zmluva neobsahuje, pretože na základe predmetnej zmluvy nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Ďalej na podporu svojich tvrdení citoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroóvej zo dňa 09.11.2016 C-42/15. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd povolil plnenie dlhu žalovanej v splátkach po 250,- eur mesačne, žalovaná tým získala možnosť opätovne splácať úver, pri splácaní ktorého porušila svoje povinnosti zo zmluvy. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou v CSP. poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/322/2016 zo dňa 01.03.2017, v ktorom krajský súd zdôraznil, že súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu s tým, že vyhovenie žiadosti žalovaného zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcu splátkach by v prejednávanej veci bolo zjavne nespravodlivé, s akcentom na skutočnosť, že žalovaný poskytnutý úver nesplácajú už po dobu štyroch rokov a ani počas konania pred súdom neprejavili najmenšiu snahu zaplatiť čo i len časť dlhu. Zdôraznil, že žalovaná mala možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh platiť, neurobila tak, počas celého súdneho konania neuskutočnila ani jednu úhradu. Poslednú úhradu žalovaná uskutočnila 01.12. 2016.
12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
14. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Z hľadiska obsahu odvolania, odvolacia námietka žalobcu spočívala v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
21. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
22. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní zmlúv o spotrebiteľských úveroch z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., s prihliadnutím na Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 so záverom , že pokiaľ daná zmluva nebude obsahovať rozpis jednotlivých zložiek splátok úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., bude potrebné aj naďalej považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov , pričom senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.
23. Čo sa týka časti výroku I. o povolení plnenia dlhu žalovanou v splátkach, pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v zmysle § 232 ods. 2,3 CSP lehota na plnenie (tzv. paričná lehota), ktorá je v zásade tri dni, môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu. Ide o právo súdu, a preto, pokiaľ súd splnené zákonné podmienky, nemožno hovoriť o porušení ochrany práv žalobcu ako veriteľa, ako to namieta v odvolaní. Platí, že predĺženie paričnej lehoty, resp. povolenie splácania uloženej povinnosti v splátkach musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku (čo súd prvej inštancie i učinil) s tým, že zlá finančná situácia povinnej strany sporu, je relevantným dôvodom pre ktorý tak môže súd rozhodnúť. V záujme žalobcu ako strany oprávnenej súd prvej inštancie vyslovil, že omeškaním žalovanej s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie, a tak možno rovnováhu medzi stranami v tomto smere považovať za zachovanú.
24. Na základe všetkých uvedených okolností odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu.
26. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
27. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).