Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-221-2017.pdf
PDF · 161.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/221/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: ERPOS, spol. s r. o., so sídlom Žilina, Vysokoškolákov 4, IČO: 31 588 506, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Žilina, Vajanského 1/2765, IČO: 36 851 906, proti žalovaným: v 1/ rade Ing. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., U. XXXX/X, v 2/ rade Z.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. D. XXX/X, žalovaní 1/, 2/ právne zastúpení spoločnosťou Karkó s. r. o., so sídlom Žilina, Sad na Studničkách 1029/32, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 18.555,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/5/2002-744 zo dňa 2. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1/ a v 2/ rade trovy konania v plnom rozsahu, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu.
2. Okresný súd vec právne posúdil v zmysle ust. § 536, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 - 6, § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
3. Dňa 01.07.1996 uzavrela žalovaná v 1/ rade ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ zmluvu o dielo na zhotovenie stavby Rodinný dom N., ktorý mal byť vyhotovený podľa projektu, avšak bez jeho špecifikácie. Odovzdanie diela bolo dohodnuté 12.07.1996 a ukončenie 30.05.1998. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade boli manželia, jednalo sa o vec nadobudnutú do BSM (ktorá je takto vedená aj v katastri nehnuteľností), teda jednalo sa o vec nadobúdanú do spoločného bezpodielového spoluvlastníctva (nehnuteľnosť vytvorenú počas trvania manželstva), sú z úkonov vo vzťahu k tejto veci zodpovedný obaja manželia na základe pasívnej solidarity vyjadrenej v ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd z obsahu zmluvy o dielo z 01.07.1996 zistil, že podľa čl. III. zmluvy o dielo bola cena stanovená predbežne dohodou. Súd sa ani opätovne nestotožnil s tvrdením žalovanej, že cena za dielo bola stanovená ako pevná cena na dohodnutý rozsah diela, pričom predchádzajúce závery súdu prvej inštancie podporuje aj právny názor odvolacieho súdu. Dohodu o pevnej cene vylučuje to jednak gramatické znenie citovaného ustanovenia zmluvy o dielo a zároveň aj logické ustanovenia ostatných častí zmluvy o zmene rozsahu diela, najmä čl. III. 1 a dohoda o tom, že zmeny a doplnky budú fakturované po vzájomnom odsúhlasení, čl. VII ods. 3 o odsúhlasovaní
zmien rozsahu diela zápismi v stavebnom denníku s primeraným dopadom na úpravu ceny. Teda je zrejmé, že účastníci zmluvy predpokladali zmeny rozsahu diela a teda aj dopad na cenu diela, čo potvrdzuje aj ich konanie (úhrady dovtedajších faktúr). Súd preto opätovne posúdil stanovenie ceny účastníkmi s poukazom na ust. § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť a môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Teda účastníci predpokladali možnosť potreby rozšírenia a zmeny rozsahu diela a pre túto možnosť dohodli úpravu ceny diela aj zápismi v stavebnom denníku. Uvedené úvahy súdu potvrdil aj odvolací súd. Cena diela bola stanovená účastníkmi zmluvy vo výške 4.099.792,- Sk s DPH, 3.867.728,- Sk bez DPH a 232.792,- Sk DPH 6 %. Pokiaľ odvolací súd uložil povinnosť súdu prvej inštancie ustáliť, ktorý rozpočet bol podkladom pre vyhotovenie zmluvy a určenie ceny, tento bol predložený znaleckému ústavu, ktorý určil cenu podľa rozpočtu a túto skutočnosť počas celého konania nenamietala žiadna zo stráv, teda rozpočet prevzatý znalcom na základe ktorého bola rozpočtovaná hodnota stavby vo výške 4.918.584.30 Sk s DPH, 4.640.173,90 Sk bez DPH a 278.410,40 Sk DPH 6 % v konaní nebol sporný. Súdom stanovený znalec, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracoval posudok č. 101/2015, ktorým zodpovedal na otázky súdu, určiť a položkovite špecifikovať rozsah diela (práce) na rodinnom dome č.s. 112 na parc. č. 656/10 a príslušenstve (stavby spevnených plôch, terénnych úprav a susediacich stavbách (garáž)) vykonané podľa zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996 v súlade s priloženou projektovou dokumentáciou a určiť ich cenu, ďalej určiť, ktoré práce dohodnuté v zmluve o dielo zo dňa 01.07.1996 neboli vykonané podľa projektovej dokumentácie a v rozsahu dohodnutom zmluvou, položkovite ich špecifikovať a určiť ich hodnotu podľa rozpočtu obsiahnutého v projektovej dokumentácii, určiť, ktoré časti diela a v akom rozsahu vrátene položkovitej špecifikácie boli vykonané odchylne od pôvodného rozsahu zmluvy o dielo a zistiť ich cenu, ďalej zistiť, akými účtovnými dokladmi a v akom rozsahu bola účtovaná cena diela podľa pôvodne dohodnutého rozsahu v zmluve o dielo. Zároveň znalecký ústav porovnal u časti diela, ktoré bolo vykonané odlišne od zmluvy o dielo v a inom rozsahu, vyúčtovanie diela (prác) s ich zistenou cenou. Znalec v posudku určil, že celková cena stavených prác dohodnutých v zmluve o dielo podľa pôvodnej projektovej dokumentácie bola ÚSI ŽU, cenovou kalkuláciou, rozpočtom č. 1, uvedenom v prílohe znaleckého posudku určená vo výške 4.918.584.30 Sk s DPH, 4.640.173,90 Sk bez DPH a 278.410,40 Sk DPH 6 %. Súčasťou každej projektovej dokumentácie je aj rozpočet stavby, teda súd práve tento rozpočet, ktorý použil znalec pre vyčíslenie ceny prevzal za rozpočet pre určenie ceny diela. Osobitne však súd poukazuje na skutočnosť, že rozpočet výrazne až o cca 1/5 presahoval dohodnutú cenu, ktorá bola stanovená dohodou, teda predstavovala pravdepodobne poskytnutú zľavu. Súd za podstatné považuje aj to, že počas celého konania nepredložil žalobca rozpočet, ktorý by uvádzal rozpočtovanú cenu stavby vo výške 4.099.792,- Sk s DPH, 3.867.728,- Sk bez DPH a 232.792,- Sk DPH 6 %. Preto súd dospel k záveru, že akékoľvek posúdenie nevykonaných prác či navýšenie ďalších nepredpokladaných práv v rozpočte (projekte) je potrebné posudzovať v súvislosti so stanovenou cenou, teda vždy upraviť hodnotu koeficientom pomeru dohodnutej ceny k cene podľa rozpočtu. Znalecký ústav vo svojom posudku zistil, že celková cena nerealizovaných prác dohodnutých v zmluve o dielo je 599.027,40 Sk s DPH. Súd však výšku ceny pre potreby zmluvného vzťahu upravil, nakoľko celková cena diela bola stanovená v pomere 4.099.792/4.918.584,30 (dohodnutá cena a cena zistená znalcom), teda v zmluve bola vedená nižšia cena ako by bola stanovená podľa rozpočtu „zľavnená". Pomer zmluvnej ceny k zistenej cene bol 0,8335309003446378. Súd zo zistení znalca, rozpočtov ani z iných dôkazov nezistil, že by boli odlišne (ako zľavnené) určené len niektoré položky. Teda nakoľko cena bola určená ako „zľavnená", súd v tomto pomere (koeficient zľavy 0,8335309003446378) prepočítal aj sumu nezrealizovaných prác, ktoré odčítal od zmluvne dohodnutej ceny (nie je možné odpočítať cenu nezrealizovaných prác zistenú cenníkom (bez zľavy) od zľavnenej ceny) a zistil ju vo výške 499.307,85 Sk. Pokiaľ by súd neprepočítal výslednú hodnotu koeficientom mohlo by dôjsť k paradoxu, že ak by nebola vykonaná prevažná časť rozsahu, hodnota nevykonaných prác by presiahla dohodnutú cenu! Znalec určil nezrealizované časti diela - dodávka dreva na krov rodinného domu a garáže, garážová brána, ústredné kúrenie rodinného domu (zdroj, rozvody, vykurovacie telesá), dodávka a montáž zriaďovacích predmetov v sociálnych zariadeniach, dodávka a montáž kuchynskej linky a dodávka a montáž vnútorných a vonkajších zábradlí s tým, že ocenenie predmetných konštrukcií bolo vykonané v rámci položkovitého rozpočtu vypracovaného na základe predloženej projektovej dokumentácie v rozsahu dohodnutého zmluvou. Súd sa pri posudzovaní nárokov uplatnených žalobcom v žalobe riadil pokynmi súdu druhej inštancie. Rámec nároku bol vymedzený petitom v súvislosti s prednesenými skutkovými tvrdeniami. Súd sa podľa záväzných pokynov zaoberal tým, či vznikol nárok na zaplatenie 11171,78 eur (336.561,10 Sk) v
konaní uplatnených na základe zostatku faktúr fa. č. 000120 zo dňa 10.11.1998 splatnej dňa 24.11.1998 na sumu 9958,18 eur (300.000,- Sk), z ktorej bola uhradená dňa 14.6.1999 suma vo výške 2.849,17 eur (85.834,- Sk), t.j. zostatok 7109,01 eur a fa. č. 00206 zo dňa 30.1.1999 na sumu 16475,11 eur (496.329,10 Sk) z ktorej bola uhradená dňa 12.2.1999 suma 5.303,33 eur (159.768,- Sk), t.j. zostatok 11171,78 (336.561,10 Sk). V konaní súd nezistil existenciu písomnej zmluvy alebo dodatku k zmluve, ktorým by v zmysle bodu VIII. 2. a dohodnutej povinnosti zmluvných strán akékoľvek zmeny a dodatky zmluvy uskutočniť len písomnou formou v spojení s ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka mohlo dôjsť k zmene obsahu zmluvy. S poukazom na uvedené závery, súd akékoľvek zmeny nevykonané písomnou formou s náležitosťami právneho úkonu, vrátene zmeny ceny diela považoval za neplatné. Súd zároveň nezistil ani postup žalobcu ako zhotoviteľa, v nadväznosti na uplatnenie nárokov na zvýšenie ceny diela z dôvodu výskytu činností nezahrnutých do rozpočtu a napriek výslovnému názoru súdu druhej inštancie upozorňujúceho na túto povinnosť zhotoviteľa, žalobca neprodukoval žiadne dôkazy ani skutkové tvrdenia. Skutočnosť, že medzi účastníkmi v danej veci nebola dohodnutá pevná cena, odchýlky od stanovenej ceny bolo možno dohodnúť iba súhlasným písomným prejavom účastníkov zmluvy podľa ust. § 547 Obchodného zákonníka, podľa ktorého cena určená na základe neúplného rozpočtu sa môže navýšiť iba vtedy, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa vysloveného právneho názoru súdu druhej inštancie s poukazom na uvedenú právnu normu a postup, aby mohlo účinne dôjsť k navýšeniu ceny, musí objednávateľ s takýmto spôsobom zvýšenia ceny súhlasiť. V opačnom prípade, ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, môže určiť jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa. Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu potom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. Podľa vyslovených záverov súdu druhej inštancie, keďže účastníci zmluvy si dohodli povinnú písomnú formu, bolo povinnosťou žalobcu v prípade, že sa vyskytla potreba vykonania činnosti, nezahrnutých do rozpočtu (ide o práce, pri ktorých sa nemení rozsah diela), aby písomne oznámil objednávateľovi tieto zmeny a výšku požadovaného zvýšenia. Ak takto objednávateľ neučinil, nárok na zvýšenie ceny zanikol. Súd prvej inštancie ani po opätovnom vyhodnotení dokazovania nezistil u žalobcu takýto postup, žalobca v tejto súvislosti neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy. Súd preto ustálil, že právo žalobcu na zvýšenie ceny diela nevzniklo a to ani napriek skutočnosti, že faktúry ktoré vystavil žalobca žalovaným v 1/ a 2/ rade boli uhradené žalovanými bez výhrad (túto skutočnosť nenamietali). Súd ďalej zisťoval nároky, ktoré by vyplývali žalobcovi titulom zmeny diela. Zmena rozsahu diela je inou právnou skutočnosťou ako navýšenie ceny diela podľa § 547 Obchodného zákonníka, má odlišný právny režim a znamená odchýlku od dojednaného diela, v danom prípade odchýlku od projektu stavby. Obchodný zákonník v ustanovení § 549 ods. l, 2 predpokladá, že zmluvné strany zmluvy o dielo sa môžu v priebehu vykonávania diela dohodnúť na obmedzení, resp. rozšírení rozsahu diela, alebo na inej kvantitatívnej zmene diela, a pritom nejednajú dôsledky takejto zmeny diela na výšku ceny. V danom prípade však takáto dohoda o zmene rozsahu diela má vplyv na cenu diela, bez ohľadu na existenciu, alebo neexistenciu dohody o zmene ceny diela medzi zmluvnými stranami. Pri zmene rozsahu diela, ak došlo k jeho obmedzeniu, je objednávateľ povinný zaplatiť zmenu primerane zníženú, ak došlo k jeho rozšíreniu, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. V tejto súvislosti s úlohami uloženými prvostupňového súdu súd zistil, že ani v tomto prípade nedošlo k zmene zmluvy o dielo v písomnej forme, preto do úvahy nepripadá posudzovanie nárokov podľa zmluvy. Súd však v súlade so znaleckým dokazovaním a na základe jeho výsledkov zistil, že časť diela bola vykonaná odlišne od projektovej dokumentácie avšak za súhlasu zhotoviteľa a objednávateľov, na základe pokynov objednávateľa, preto súd tento nárok posudzoval v zmysle ust. 549 Obchodného zákonníka o zmene rozsahu diela. Znalecký ústav posudkom stanovil rozsah časti zhotoveného diela vrátane položkovitej špecifikácie, ktoré bolo vykonané odchylne od pôvodného rozsahu zmluvy o dielo zistil jeho cenu. Časti diela zhotoveného odlišne od rozsahu uvedeného v zmluve boli prístrešok nad vstupom do suterénu - prístrešok nad vstupom do pivnice je vybudovaný z drevených hranolov, krytina ťažká betónová, podbitie z tatranského profilu, spevnenie prístupového mosta (zámková dlažba) - spevnenie bolo prevedené s použitím betónu s vystužením KARI sieťami a položením zámkovej dlažby, schodové stupne v podkroví ku vikierom - ku oknám vo vikieroch boli vybudované drevené schodíky z dôvodu vysokého parapetu okien, širšie vstupné schodisko - zmenený tvar schodiska pri vstupe do objektu rodinného domu, prívod vody ku garáži - ku objektu garáže bola vybudovaná prípojka vody RPE hadicou a vybudovaná šachta, prípojka vody ukončená výtokovým ventilom, zemné práce na prípojke telefónu - realizovaný výkop a zásyp pre kábel telefónnej prípojky, zemné práce na plynovej prípojke - realizovaný výkop, zásyp a obsyp pre vedenie plynovej prípojky, rohové protišmykové lišty na
schodoch na terasu a do suterénu - na rohy schodiskových stupňov osadené lišty proti pošmyknutiu, zmeny rozmerov otvorov okien spojené so zamurovaním niektorých otvorov - zmenili sa rozmery otvorov okien, niektoré boli zrušené t.j. otvor bol zamurovaný, balkónové dvere na terasu na prízemí boli zmenené na okná, zmena tvaru terasy, zmeny osadenia sadrokartónových stienok v podkroví - v podkroví sú posunuté sadrokartónové priečky po obvode podkrovia bližšie k obvodovému murivu, pozinkované poklopy - boli dodané a namontované na betónové studne a šachty, rozdiel vo výmere obkladov a dlažieb - pri zmene dispozície v podkroví a zmene podlahových úprav došlo aj k zmene výmer obkladov a dlažieb, drenážne potrubie popri oplotení pozemku - realizovaný výkop ryhy, zásyp, obsyp a položenie drenážneho potrubia popri oplotení pozemku, drenážne potrubie a betónové studne - realizovaný výkop ryhy, zásyp, obsyp a položenie drenážneho potrubia, výkop šachiet, osadenie skruží a poklopov, namontovanie čerpadla, zmena materiálu muriva v suteréne - materiál obvodového muriva v suteréne, plánovaný z plnej pálene tehly zamenený za tehlu SETA 440, zmena konštrukcie stropnej dosky - monolitické železobetónové stropy boli zamenené za stropy montované z keramických nosníkov s keramickými vložkami a nadbetonávkou, zmena materiálu klampiarskych výrobkov - klampiarske výrobky z pozinkovaného plechu boli zamenené za výrobky z medeného plechu a žľaby a zvody z plastu, zmena materiálu obmurovky izolácie - ochrana izolácie proti vode a zemnej vlhkosti z plnej pálenej tehly je zrealizovaná z tehly dvojdierovej, zmena materiálu povrchová úprava terasy, zmena materiálu výplní otvorov - plastové okná boli zamenené za okná vyrobené z drevených europrofilov. V tomto rozsahu súd prvého stupňa zhodne so závermi súdu druhého stupňa vyslovenými v jeho rozhodnutí je názoru, že na rozdiel od navýšenia ceny diela pri neúplnom rozpočte a objavenia sa potreby činností nezahrnutých do rozpočtu, ktoré neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy, vykonanie častí diela odlišným spôsobom podľa ust. § 549 ods. l, 2 Obchodného zákonníka (podľa ktorého zmluvné strany zmluvy o dielo sa môžu v priebehu vykonávania diela dohodnúť na obmedzení, resp. rozšírení rozsahu diela, alebo na inej kvantitatívnej zmene diela, a pritom nejednajú dôsledky takejto zmeny diela na výšku ceny), dohoda o zmene rozsahu diela má vplyv na cenu diela, bez ohľadu na existenciu, alebo neexistenciu dohody o zmene ceny diela. Nakoľko došlo v uvedených prípadoch k rozšíreniu rozsahu podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. Súd v tomto prípade z dôvodu absencie dohody o dôsledkoch zmeny ceny za dielo pri jeho rozšírení určil nároky žalobcu vo výške obvyklej ceny za obdobné dielo, ktorú zistil zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, aby súd zistil nároky žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané dielo, súd odčítal sumu rozsahu diela vykonaného odlišne vo výške 499.307,85 Sk s DPH, od zmluvne dohodnutej ceny za dielo vo výške 4.099.792,- Sk a následne k zistenému rozdielu pripočítal sumu diela vykonaného nad zmluvne dohodnutý rozsah (iným spôsobom) 457.854,40 Sk, čo predstavuje sumu 4.058.338,55 Sk s DPH, ktorá po prepočte v zmysle zákona č. 659/2007 Z. z. konverzným kurzom 30,1260 SKK/EURO predstavuje sumu 134.712,16 eur. Súd preto ustálil, že žalobcovi vznikol maximálny nárok na zaplatenie celkovej ceny za vykonané dielo voči žalovaným v 1/ a 2/ rade do výšky 134.712,16 eur. V konaní žalobca a žalovaný uvádzali rôznu výšku úhrad bez riadneho preukázania tvrdení predložením listinných dôkazov, súd poukazuje na ich vyjadrenia kde žalobca udával, že bolo zaplatené 4.279.824,90 Sk, neskôr 4.403.936,- Sk, pri vyjadrení k znaleckému posudku udával úhradu 4.211.836,- Sk (žiaden rozpis úhrad či výpis účtovnej evidencie nepredložil), žalovaná udávala úhradu 4.403.935,10 Sk, neskôr 4.526.126,- Sk a následne 4.403.936,- Sk. Znalecký ústav v posudku zistil, že faktúrami bola vyúčtovaná cena diela vo výške 5.076.853,10 Sk, uhradené bolo 4.526.126,00 Sk. Súd preto v zmysle ust. 151 ods. 1 CSP považoval tvrdenia strán o úhrade 4.403.936,- Sk, čo predstavuje 146.183,89 eur za nesporné, nakoľko skutkové tvrdenia strán boli v tomto rozsahu zhodné. Z dôvodu, že na úhradu ceny za dielo bolo žalovanými uhradené 146.183,89 eur (najmenšia tvrdená suma úhrad bola 139,807,34 eur (4.211.836,- Sk)), hoci nárok žalobcu bol zistený len do výšky 134.712,16 eur, teda viac o sumu 11.471,73 eur ako boli povinní (pri najnižšej tvrdenej úhrade 5.095,18 eur), súd nárok zamietol. Pokiaľ by súd vychádzal zo zistení znaleckého ústavu o úhrade 4.526.126,00 Sk, čo je vyššia suma, tieto zistenia sú rovnako bez vplyvu na výsledok rozhodnutia súdu obdobne, ako keby bolo uhradených žalovanými len 4.211.836,- Sk podľa tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k znaleckému posudku, pretože ani za týchto okolností by nevznikol žalobcovi nárok na úhradu, nakoľko aj pri nižšej úhrade by žalovaní uhradili viac o 5.095,18 eur (celková úhrada by bola nižšia o 6.376,55 eur - 192.100,- Sk). Súd nepovažoval na potrebné vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktoré v žiadnom prípade nemohli ovplyvniť výsledok rozhodnutia súdu, nakoľko pri všetkých vyššie uvedených a tvrdených možnostiach uhradili žalovaní v 1/ a2/ rade viac, ako boli povinní. Nakoľko úspech žalovaných v 1/ a 2/ rade bol v plnom rozsahu, súd im priznal plnú náhradu trov konania voči
žalobcovi (§ 255 ods. 1 CSP). Nakoľko do účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, teda za účinnosti ust. OSP bol účastníkom konania v časti nároku náhrady trov konania aj štát, Slovenská republika, z ktorej rozpočtových prostriedkov sa prostredníctvom súdu hradili trovy konania, znalečné, súd jej podľa čl. 4 CSP priznal nárok na náhradu trov konania tak, že ich úhradu uložil neúspešnému žalobcovi.
4. V zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku žalobca, ktoré odôvodňuje s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne a právne nesprávny, a to aj z toho dôvodu, že súd náležite nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré mu boli predložené, tieto vyhodnotil jednostranne v prospech žalovaných v 1/ a v 2/ rade. Nestotožňuje sa s konštatovaním súdu, pokiaľ sa priklonil v celom rozsahu k tvrdeniam žalovaných v 1/ a v 2/ rade, a pokiaľ nezohľadnil tvrdenia žalobcu a listinné doklady, najmä závery znaleckého posudku č. 101/2015 zo dňa 30.04.2015, Ústavu Súdneho inžinierstva v Žiline, ktoré preukazovali, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli v omeškaní s úhradou zostatku ceny diela. Tiež poukazuje na nezrozumiteľnosť rozsudku a nedostatočnosť jeho odôvodnenia, ktoré sa náležitým spôsobom nevyporiadava s vykonanými dôkazmi a nerešpektuje v plnom rozsahu právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co 227/2008 zo dňa 24.09.2009. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 220 ods. 2 CSP. V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacím súdom žalobca osobitným podaním zo dňa 29.03.2011 navrhol vstup do konania na strane žalovaných manžela žalovanej v 1/ rade, Ing. T. Y.. Uznesením č. k. 14C 5/2002-549 zo dňa 02.12.2011 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpil ako žalovaný v 2/ rade Ing. T. Y.. Táto skutočnosť sa konštatuje v bode 30. odôvodnenia rozsudku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zhotovenie diela tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Teda pokiaľ ide o okruh účastníkov konania na strane žalovaných, tento je označený úplne. Súd prvého stupňa v závere konštatuje, že žalobca počas celého konania nerozšíril návrh voči žalovanému v 2/ rade, voči ktorému sa však domáha nárokov v inom konaní. Z tejto jeho argumentácie je zrejmé, že procesne neodôvodnil postavenie žalovaného v 2/ rade Ing. T. Y. v tomto konaní. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že po rozhodnutí o jeho vstupe do konania v tejto právnej veci vzhľadom k tomu, že nedošlo k rozšíreniu žalobného návrhu uvedeného v petite rozsudku, vystupoval ako vedľajší účastník podľa § 93 OSP. V súvislosti so zmenou právnej úpravy ho treba považovať za intervenienta podľa § 81 a nasl. CSP. Do pozornosti súdu dáva tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade bola uzavretá zmluva o dielo z 01.07.1996. Podľa čl. II. tejto zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že predmetom diela je výstavba rodinného domu podľa projektu, pričom dielo bolo realizované sčasti podľa predloženej projektovej dokumentácie žalovanými v 1/ a v 2/ rade a sčasti došlo k zmenám na zhotovení diela na základe požiadaviek žalovaných v 1/ a v 2/ rade, ktoré boli odsúhlasené v zápisoch v stavebnom denníku žalovanými v 1/ a v 2/ rade, resp. stavebným dozorom. Navyše pokiaľ takýto rozpočet nebol v priebehu konania do vyhlásenia rozsudku predložený žalobcom ani žalovanými, teda rozpočet nebol podkladom pre dohodu o cene diela, všetky rozpočty, ktoré v konaní boli predložené, boli rozpočty, ktoré boli priložené ako príloha vykonaných prác vyúčtovaných jednotlivými faktúrami, ktoré boli predmetom konania vo veci. Tieto sa tiež nachádzajú v prílohách č. l. 120 - 175 znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Neobstojí teda argumentácia súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, že by bol pri uzavretí zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996 podkladom pre dohodu o predbežnej cene diela akýkoľvek rozpočet. Podľa odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu súd prvého stupňa prevzal ako rozpočet na vyčíslenie ceny diela rozpočet č. 1 uvedený v prílohe znaleckého posudku, kde cenová kalkulácia predstavuje sumu 4.918.584,30 Sk s DPH. Tento rozpočet bol vyhotovený Ing. Mariánom Melišíkom dňa 19.04.2015, teda nebol podkladom pri uzavretí zmluvy. Absolútne popiera tú skutočnosť, že by zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu akejkoľvek zľavy po vykonaní prác na zhotovení diela, resp. pred jeho vykonaním pri uzavretí zmluvy. Navyše ani jedna sporová strana, teda žiaden zo žalovaných v 1/ a v 2/ rade, v priebehu konania netvrdila takú skutočnosť, takže v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa bez opory vo vykonanom dokazovaní. Bez akéhokoľvek právneho a skutkového dôvodu súd konštatuje v tomto bode, že je potrebné predbežne dohodnutú cenu zhotovenia diela upraviť o hodnotu koeficientu z pomeru dohodnutej ceny k cene podľa rozpočtu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa považuje za neurčité a nezrozumiteľné. Pokiaľ v bode 31. uvádza, že dospel k záveru, že podľa čl. č. II. zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996 bola cena diela stanovená predbežne dohodou, pričom v bode 38. uvádza, že vychádza napriek tejto skutočnosti z predbežne stanovenej ceny ako pevnej ceny. Poukazuje na to, že žiaden zo žalovaných v 1/ a v 2/ rade od roku 2002 až do vyhlásenia rozsudku nikdy neuviedli, že by im bola poskytnutá zo strany žalobcu akákoľvek zľava. V dôsledku tejto skutočnosti neobstojí ani údajná úprava výšky ceny pre potreby zmluvného vzťahu údajným koeficientom zľavy, ktorý súd vyčíslil. Taktiež neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa v bode 43. odôvodnenia jeho rozsudku, že akékoľvek zmeny ceny diela považuje za neplatné, a to s poukazom na zmluvné dojednanie uvedené v bode
VIII.2 zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996. Má za to, že dohoda o zmene diela bola urobená písomnou formou, ktorá bola odsúhlasená jednak zhotoviteľom - žalobcom a jednak žalovanými v 1/ a v 2/ rade, záznamami v stavebnom denníku. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného ani Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by nebola písomná forma zachovaná. Poukazuje na ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z komentára k tomuto zákonnému ustanoveniu je zrejmé, že pri zmluvách, ktoré iba na základe vôle strán majú písomnú formu, platí táto úprava od doby, keď strany pripustia možnosť zmeny alebo zrušenia zmluvy iným než písomným spôsobom. Písomnú formu a následky jej nedodržania upravuje § 40, § 8 ods. 1, § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zmene zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996 v tomto prípade je platným právnym úkonom, pretože podpisy nemusia byť na tej istej listine. Zo záznamov v stavebnom denníku, ako aj z výkazov prác odsúhlasených žalovanými v 1/ a v 2/ rade je zrejmé, že tieto boli odsúhlasené jednak stavebným dozorom a jednak žalovanými v 1/ a v 2/ rade. Neobstojí preto konštatovanie súdu, že nedošlo k dohode o zmene rozsahu diela vykonávaného na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.07.2005 žalovaná v 1/ rade tvrdila, že zaplatila 5.891.000,- Sk. Na nasledujúcom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.10.2005 tvrdila, že žalobcovi bolo zaplatené 5.329.735,- Sk, pričom tieto jej tvrdenia neboli pravdivé. Neskôr, vo výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo 11.09.2007, žalovaná 1/ síce uvádzala, že zaplatila sumu 5.891.274,70 Sk, ale to nielen žalobcovi, ale aj iným dodávateľom, ktorí dokončili stavbu rodinného domu a garáže v Rudinke. I z tohto je zrejmé, že jej tvrdenia v priebehu konania boli vykonštruované a účelové, pokiaľ ide o zmeny zhotovovaného diela, kde mu súd uložil presne uviesť s odkazom na stavebný denník, ktoré práce boli vykonané a odsúhlasené a ďalšie otázky, na ktoré reagoval podaním zo dňa 01.04.2008. Z obsahu tohto podania zo dňa 01.04.2008 je zrejmé, že súdu boli predložené ako dôkaz aj záznamy stavebného denníka bližšie špecifikované. Tieto dôkazy vôbec neboli vyhodnotené v odôvodnení napadnutého rozsudku, napriek tomu, že je z nich zrejmé, že došlo k dohode o zmene diela, ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ nedodali projektovú dokumentáciu týkajúcu sa týchto zmien, ktorá bola potrebná pre riadne ukončenie diela. Z predbežne dohodnutej ceny je zrejmé, že sa objavila potreba činností, ktoré neboli predvídateľné v čase uzatvárania zmluvy, teda v danom prípade došlo k závažnej odchýlke od projektu stavby, nakoľko projektová dokumentácia nepočítala s tým, že dom by mal byť podpivničený, ako aj v ďalších zmenách odsúhlasených žalovanými v 1/ a v 2/ rade vyplývajúcich zo záznamov v stavebnom denníku. Na základe tejto skutočnosti je potrebné na tento skutkový stav aplikovať ust. § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. V tomto prípade preto dohoda o zmene rozsahu diela má vplyv aj na cenu diela bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu dohody o zmene ceny diela medzi zmluvnými stranami. Takýto záver vyplýva aj z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku v bode 48. udáva, že vychádzal z dôvodov absencie dohody o dôsledkoch zmeny ceny za dielo pri jeho rozšírení, nároky žalobcu boli určené vo výške obvyklej ceny za obdobné dielo, ktorú zistil zo znaleckého posudku. Jeho závery bode 49., 50. však nevychádzajú ani z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania, ani z tvrdení sporových strán. Zo záverov znaleckého posudku je totiž nepochybné, že obvyklá cena diela dohodnutá v zmluve o dielo podľa pôvodnej projektovej dokumentácie bola 4.918.584,30 Sk. Poukazuje na ust. § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorému uložil znaleckú úlohu v bodoch 1. - 5., pričom jednou z týchto úloh bolo, aby znalec porovnal tie časti diela, ktoré boli vykonané odlišne od zmluvy o dielo a v inom rozsahu, vyúčtovanie diela a prác vykonaných odchýlne od dohodnutého predmetu v zmluve o dielo. Znalec sa úlohami uloženými súdom náležite zaoberal, avšak súd bez akéhokoľvek dôvodu závery znaleckého posudku nerešpektoval. Z bodu 48. odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že k takémuto záveru o zmene ceny za dielo dochádza zo zákona, dospel i súd s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Žalovaní 1/, 2/ teda mali byť zaviazaní povinnosťou zaplatiť mu cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a účelných nákladov spojených so zmeneným vykonávaním diela. Neobstojí preto argumentácia súdu uvedená v bode 49. rozsudku. Žalobca tiež poukazuje, že znalec v znaleckom posudku nesprávne uvádza skutočnosti, ktoré bližšie špecifikuje a dotýkajú sa výšky úhrady faktúr. Výpočet znalca, že žalovaní 1/, 2/ uhradili sumu 4.526.126,- Sk je nesprávny, ale správny výpočet by mal v sume 4.403.936,- Sk, čo činí 146.183,89 eur, čo bolo napokon i odsúhlasené sporovými stranami na pojednávaní konanom dňa 30.06.2016. Navyše takýto skutkový stav bol zistený i súdom prvého stupňa. Pod bodom 19. je uvedený čiastkový záver, ktorý vychádza z časti týchto tabuliek, ktorý je však podľa názoru žalobcu nesprávny, pretože rozdiel medzi zistenou cenou 4.796.050,90 Sk a uhradenými faktúrami v sume 4.403.936,- Sk nie je 269.924,90 Sk, ale je v sume vo výške 392.114,90 Sk, čo činí 13.015,83 eur, ktorú sumu potrebné považovať za obvyklú cenu časti zhotoveného diela žalobcom, doposiaľ neuhradenú
žalovanými v 1/ a v 2/ rade. Vychádzajúc tak jednak z právneho názoru súdu prvého stupňa, jednak zo záverov znaleckého posudku, má za to, že má nárok na zaplatenie sumy najmenej 13.015,83 eur za zhotovené dielo, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej v žalobcom návrhu v sume 8.260,90 Sk, čo činí 274,21 eur s príslušenstvom. Dáva tiež do pozornosti súdu, že text zmluvy o dielo uzatvorenej zo dňa 01.07.1996 medzi sporovými stranami nie je možné vykladať bez použitia výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Tvrdí, že vôľou žalobcu bolo pri uzatváraní zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996, aby boli zachované rovnaké podmienky pre obe zmluvné strany. Teda pokiaľ došlo následne k dohode o zmene pôvodného diela, malo by sa použiť aj ust. § 266 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka. Poukazuje tiež na ust. § 340 ods. 1, 2, § 342 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z obsahu uzavretej zmluvy o dielo nevyplýva, že by sa dohodli na preukázanie princípu zavinenia, ale žalovaní v 1/ a v 2/ rade mali objektívnu zodpovednosť za zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa rozhodnúť o povinnosti žalovanej v 1/ rade zaplatiť komplexný doplatok ceny zhotoveného diela a prejudiciálne mal zodpovedať otázku, že mu nepatrí žiaden nárok aj na zaplatenie ceny diela uplatňovanej v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod č. k. 23C 5/2002 z ostatných, doposiaľ neuhradených faktúr. Podotýka, že toto konanie je prerušené do právoplatnosti rozhodnutia v súdenej právnej veci. Súd prvého stupňa pri vyhlásení napadnutého rozsudku nerešpektoval dôsledne vyššie uvedené právne názory odvolacieho súdu. Namieta tiež porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako dospel súd k takému záveru, ktorý je uvedený vo výroku. Nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú v 1/ rade zaviaže povinnosťou uhradiť žalobcovi sumu vo výške 18.555,- eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 7.109,01 eur od 25.11.1998 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 17,6 % zo sumy 11.171,78 eur od 01.02.1999 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 274,22 eur, ako aj trovy konania, resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádzajú, že pokiaľ ide o procesné postavenie žalovaného 2/, súd rozhodol o jeho pripustení do konania ako odporcu v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade je tak procesne žalovaným, nie intervenientom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podkladom pre dohodu o predbežnej cene diela nebol rozpočet, takúto úvahu žalobcu považujú žalovaní za hrubo špekulatívnu. Jednak súd podrobne vysvetlil, že predbežne dohodnutú cenu nepovažoval za pevne dohodnutú cenu, a preto ju posúdil ako určenú na základe neúplného rozpočtu (pretože ak by nebola určená na základe neúplného rozpočtu, tak by musela byť logicky pevnou cenou, takže žalobca by sa mal jednoznačne vyjadriť, akým spôsobom chápe sám žalobca ako zhotoviteľ fakt, že sa dohodol so žalovanými, že dielo zhotoví za predbežne stanovenú cenu vo výške 4.099.792,- Sk), jednak žalobcom predbežne stanovená cena musela byť ním stanovená na základe nejakého prepočtu predpokladaných nákladov na potrebný stavebný materiál a práce. Ďalej v konaní bol predložený rozpočet diela (avšak súd ho považoval za sporný) a tento je aj prílohou všetkých konaní vyhotovovaných znaleckých posudkov. Úvaha žalobcu je aj v rozpore so závermi uznesenia odvolacieho súdu, ktorý v uznesení zo dňa 24.09.2009 predbežne dohodnutú cenu posúdil ako cenu určenú na základe neúplného rozpočtu. Žalobca síce tvrdí, že považuje argumentáciu súdu za nesprávnu, ale z jeho odvolania skôr vyplýva, že skôr ide na strane žalobcu o nepochopenie odôvodnenia napádaného rozsudku. Súd na základe znaleckého dokazovania ustálil obvyklú cenu diela. To však nič nemení na skutočnosti, že zmluvné strany sa v zmluve o dielo dohodli na tom, že predmet zmluvy má byť zhotovený za predbežne dohodnutú cenu vo výške 4.099.792,- Sk. To samozrejme neznamená, že by žalobca dal žalovaným zľavu, ale znamená to iba, že cena stanovená znalcom ako objektívna hodnota zmluvy o dielo bola vyššia ako zmluvne dohodnutá cena. Vzhľadom na uvedený rozdiel cien tak súd stanovil koeficient rozdielu týchto cien vzhľadom na skutočnosť, že sa musel vysporiadať s prácami, ktoré neboli vykonané, ako aj s prácami, ktoré boli vykonané naviac. Pokiaľ ide o práce naviac, súd posudzoval nárok na zaplatenie naviac prác v zmysle § 549 Obchodného zákonníka, čiže celá argumentácia žalobcu v tomto ohľade je zjavne zbytočná, a teda aj nedôvodná. Znalecky určená hodnota žalobcom skutočne uskutočnených prác na predmetnom diele má význam pre stanovenie jej objektívnej hodnoty a určite by mohla mať základ pre nárok na jej zaplatenie za vykonané dielo v prípade, že by medzi účastníkmi žiadna zmluva o dielo nejestvovala alebo bola neplatná. V danom prípade však nepochybne zmluva o dielo existovala, nepochybne ju uzatvoril tak žalobca, ako aj žalovaná 1/, predbežne bola stanovená na sumu 4.099.792,- Sk, a to na základe žalobcom zhotovenej kalkulácie, ktorú však dnes už podľa svojho tvrdenia nemá.
Preto súd pochopiteľne musel vychádzať práve z tejto ceny. Žalovaní 1/, 2/ žiadajú rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1/ a v 2/ rade uvádza, že pokiaľ ide o postavenie žalovaného v 2/ rade, voči žalovanému v 2/ rade sa nedomáhal zaplatenia konkrétnej sumy v tomto konaní, preto treba jeho postavenie považovať za postavenie intervenienta bez ohľadu na skutočnosť, či bol návrh na jeho pristúpenie do konania podaný ako žalovaného. Z bodu B. vyjadrenia žalovaných je zrejmé, že zotrvávajú na svojej argumentácii, že cena za dielo bola stanovená pevnou sumou. S predbežne dohodnutou cenou diela súhlasili aj žalovaní 1/, 2/, nakoľko uhrádzali sčasti vystavené faktúry. Rozpočet, ktorý je prílohou jednotlivých znaleckých posudkov, je rozpočet vyhotovený v tomto konaní súdom ustanovenými znalcami. Konečná úvaha súdu v napadnutom rozsudku je v rozpore so závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení krajského súdu. Naďalej tvrdí, že argumentácia súdu prvého stupňa uvedená v jeho odôvodnení nie je vecne a právne správna. Absolútne popiera, že by zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu akejkoľvek zľavy po vykonaní prác na zhotovení diela, resp. pred jeho vykonaním. Žiadna zo sporných strán takúto skutočnosť netvrdila. Pokiaľ ide o úvahy súdu vo vzťahu k stanoveniu koeficientu zľavy, tieto považuje za neurčité a nezrozumiteľné. Neobstojí konštatovanie súdu prvého stupňa, že by hodnota nevykonaných prác presiahla dohodnutú cenu diela, nakoľko cena za dielo bola dohodnutá iba predbežne. Naďalej zotrváva na svojej argumentácii, že aplikácia ust. § 549 Obchodného zákonníka pri rozhodnutí vo veci v rozsudku prvého stupňa nebola rešpektovaná dôsledne. Naďalej sa dovoláva aplikácie znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, pokiaľ konštatoval obvyklú cenu vo výške 4.896.050,90 Sk. Pokiaľ zo strany žalovaných bola uhradená suma 4.403.936,- Sk, oprávnene sa tou žalobou domáhal zaplatenia časti ceny diela. Zotrváva na svojom odvolacom návrhu.
7. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu sčasti poukazujú na rovnaké skutočnosti ako v ich vyjadrení k odvolaniu. Majú za to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal dôvodnosť ním uplatňovaného nároku, keď v konaní nepredložil žiadny rozpis úhrad, výpis z účtovnej evidencie, či kalkuláciu ceny na základe projektu stavby, pričom dôvodnosť a oprávnenosť ním uplatňovaného nároku odvodzoval len zo záverov znaleckého posudku, ktorý však stanovil iba objektívnu hodnotu diela na základe žalobcom skutočne uskutočnených prác na predmetnom diele. Súd však pri posudzovaní nároku uplatneného žalobcom musel vychádzať z ceny za dielo predbežne dohodnutej, ktorú žalovaným žalobca ponúkol a na ktorej sa v zmluve o dielo dohodli s tým, že od tejto musel následne odpočítať časti diela nevykonané a naopak, pripočítať cenu prác vykonaných naviac. Niet preto absolútne žiadneho zákonného alebo rozumného dôvodu, na základe ktorého by mal žalobca voči žalovaným nárok na zaplatenie ceny diela vo výške znaleckým posudkom zistenej hodnoty skutočne vykonaných prác. Žalovaní naďalej zastávajú názor, že napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vydaný bol na základe riadne zisteného stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Žiadajú preto rozsudok potvrdiť.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.
10. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Viaceré odvolacie námietky sú takého charakteru, že hoc by sa aj preukázala ich opodstatnenosť, neboli by na prospech žalobcu.
11. Pokiaľ žalobca spochybňuje postavenie žalovaného v 2/ rade ako strany sporu, uvedená námietka nemôže byť žalobcovi na prospech. Dielo, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, nepochybne patrí do bezpodielového vlastníctva žalovaných v 1/ a v 2/ rade. Okruh pasívne vecne legitimovaných strán sporu potom tvoria obidvaja manželia, žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Pokiaľ by potom žalovaný v 2/ rade nebol stranou sporu, musela by sa táto skutočnosť prejaviť zamietnutím žaloby pre nedostatočný okruh vecne legitimovaných strán sporu. Žalovaný v 2/ rade sa ale stranou sporu stal, ako správne na to vo svojich vyjadreniach poukazujú žalovaní v 1/ a v 2/ rade, a to práve na návrh žalobcu, a to uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 14C/5/2002-549 zo dňa 2. decembra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.12.2011. Možno dať síce za pravdu žalobcovi, že neboli doriešené účinky jeho pristúpenia vo vzťahu k navrhovanému petitu žaloby (súd nemal pripustiť vstup žalovaného 2/ do konania bez súčasnej úpravy petitu tak, aby sa vzťahovala aj na žalovaného v 2/ rade), jeho nepripustenie by však mohlo mať len negatívny dopad na žalobcu pre nedostatočný okruh vecne legitimovaných strán sporu. Zároveň, pokiaľ je tu aj vada petitu na plnenie vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, pri konštatovaní neexistencie nároku žalobcu voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade nemá táto vada za následok vecnú nesprávnosť rozsudku.
12. Rozhodujúcou otázkou, ktorú mal súd v konaní ako prejudiciálnu vyriešiť, bola otázka ceny diela, ktoré vyhotovil žalobca pre žalovaných v 1/ a v 2/ rade na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou v 1/ rade ako objednávateľkou dňa 01.07.1996. V konaní bolo potrebné ustáliť, či zmluvné strany dojednali cenu pevnú alebo cenu stanovenú na základe neúplného rozpočtu. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že podrobne sa vysporiadal so spôsobom stanovenia ceny diela vo svojom zrušujúcom uznesení vydanom pod č. k. 10Co/227/2008-495 zo dňa 24.09.2009, kde sa zaoberal aplikáciou Obchodného zákonníka na daný zmluvný vzťah a konkrétne aplikáciou ust. § 546 - § 549 Obchodného zákonníka, ktoré cenu za dielo upravujú. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa od týchto záverov odvolacieho súdu, ktoré boli preň záväzné, neodchýlil a v zmysle uvedených záverov stanovil cenu diela.
13. Odvolací súd konštatuje, že medzi účastníkmi bola uzatvorená písomná zmluva o dielo, ktorej platnosť žiadna zo strán nespochybnila, ani súd nezistil dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. Zmluvu uzatvorenú dňa 01.07.1996 medzi zmluvnými stranami je preto potrebné považovať za platne uzatvorenú.
14. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Pokiaľ však zmluvné strany so zreteľom na svoju vôľu sa na cene diela dohodnú, je táto dohoda záväzná a nie je dôvod postupovať ako v prípade, ak by cena diela dohodnutá nebola. Iba v tomto prípade by prichádzalo do úvahy zisťovať obvyklú cenu diela. To však vzhľadom na súdenú vec, kde cena diela bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, nemožno aplikovať.
15. Už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že nebola dohodnutá pevná cena za dielo. Možno to vyvodiť z bodu III. uzatvorenej zmluvy, keď cena za dielo bola stanovená predbežne dohodou a zároveň bolo dohodnuté, že zmeny alebo doplnky voči projektovej dokumentácii s dopadom na cenu budú fakturované po vzájomnom odsúhlasení.
16. Aj pre prípad, že nebola dohodnutá pevná cena, môže dôjsť k navýšeniu takto určenej, hoc nie pevnej ceny, iba zákonom vymedzeným spôsobom. Odchýlky od stanovenej ceny je možné dohodnúť iba súhlasným prejavom účastníkov zmluvy (§ 547 Obchodného zákonníka). Cena určená na základe neúplného rozpočtu sa môže navýšiť iba vtedy, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. Objednávateľ, aby mohlo účinne dôjsť k navýšeniu ceny, musí s takýmto spôsobom zvýšenia ceny súhlasiť. V opačnom prípade, ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, môže určiť jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa. Zhotoviteľovi však zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny, ak neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu potom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. Keďže účastníci zmluvy si dohodli povinnú písomnú formu, bolo povinnosťou žalobcu v prípade, že sa vyskytla potreba vykonania činností nezahrnutých do rozpočtu (ide o práce, pri ktorých sa nemení rozsah diela), aby písomne oznámil objednávateľovi tieto zmeny a výšku požadovaného zvýšenia. Ak takto objednávateľ neučinil, nárok na zvýšenie ceny zanikol.
17. Žalobca, na ktorého strane bolo dôkazné bremeno, uplatňujúci nárok na zaplatenie ceny vyššej ako v zmluve dohodnutej nepreukázal, že došlo nielen k odsúhlaseniu vykonania činností nezahrnutých do rozpočtu, ale aj k odsúhlaseniu navýšenia ceny diela zo strany objednávateľa, ba ani len nepreukázal, že mu boli takéto skutočnosti oznámené. Nepostačuje, že žalovaní 1/, 2/ ako objednávatelia odsúhlasili práce na diele vykonané, hoc aj do rozpočtu nezahrnuté. Odsúhlasenie sa vzťahuje predovšetkým na zmenenú cenu diela. Takéto skutočnosti však zo zápisov v stavebnom denníku, na ktoré v podstatnej časti svojho odvolania poukazuje žalobca, nevyplývajú.
18. Hoc potom aj došiel súd k záveru, že nebola dohodnutá pevná cena diela, bez odsúhlasenia navýšenia ceny objednávateľmi sa nemôže žalobca, pokiaľ ide o práce v čase uzatvorenia zmluvy nepredpokladané, príp. neobsiahnuté v rozpočte, domáhať zaplatenia inej ceny ako v zmluve dohodnutej.
19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že medzi stranami neexistoval žiadny záväzný rozpočet, neexistencia takéhoto rozpočtu nemôže byť však na prospech odvolateľa - žalobcu. Účelom rozpočtu, ktorý sa pri stavbe takého náročného diela, ako je stavba rodinného domu, obvykle používa, je špecifikovať jednotlivé dielčie práce, ktoré sú predmetom diela ako celku. Je to tak aj z dôvodu, že nie všetky dielčie práce možno v čase uzatvorenia zmluvy predpokladať a vyskytne sa aj potreba ďalších prác, ktoré neboli pri uzatvorení zmluvy ocenené. Dôkazné bremeno na preukázanie rozpočtu, ktorý bol podkladom uzatvorenia zmluvy o dielo, bolo na žalobcovi ako na tom, kto sa domáha priznania nároku. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že žiadny záväzný rozpočet neexistoval, môže byť táto skutočnosť braná iba na jeho ťarchu a vedúca k záveru, že nemá nárok na zaplatenie inej ceny ako v zmluve dohodnutej. Okresný súd v tomto smere celkom logicky vzal do úvahy rozpočet, ktorý bol súčasťou projektovej dokumentácie. Tento však, možno súhlasiť so žalobcom, že nebol smerodajný pre učenie ceny diela, ktorá bola na základe zmluvnej voľnosti strán určená v nižšej výške ako predpokladané rozpočtové náklady na rodinný dom, ktorý tvoril predmet diela podľa zhotoviteľa projektu. Okresný súd však tento rozpočet použil iba pomocne na určenie jednotlivých dielčích prác, ktoré zahŕňali zhotovenie diela, ktoré boli predmetom zmluvy, aby rozlíšil, ktoré práce zhotoviteľ - žalobca vykonal a ktoré nevykonal.
20. Z vyššie uvedených úvah možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi bola na základe ich zmluvnej voľnosti platne dohodnutá cena diela vo výške 4.099.792,- Sk s DPH, pričom medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k jej platnému navýšeniu.
21. Možno teda konštatovať, že žalobcovi v zásade vznikol nárok na zaplatenie uvedenej ceny diela vo výške 4.099.792,- Sk pre prípad, že by úplne vyhotovil dielo. K tomu však, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, nedošlo, čo v zásade nie je ani medzi stranami sporné. Zo znaleckého posudku vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vyplýva, ktoré práce žalobca neuskutočnil a mal podľa zmluvy tak, aby bolo vyhotovené dielo v zmysle zmluvy, uskutočniť. Tieto práce vyplývajú z odseku 39. rozsudku súdu prvej inštancie a žiadnou zo strán neboli spochybnené. Znalecký ústav vo svojom posudku zistil, že celková (obvyklá) cena nerealizovaných prác dohodnutých v zmluve je 599.027,40 Sk s DPH. Práve túto obvyklú cenu určenú znaleckým ústavom súd prvej inštancie upravil koeficientom 0,8335309003446378, ktorý jeho záver v podstatnej časti odvolania spochybňuje žalobca a po prepočítaní uvedeným koeficientom okresný súd stanovil cenu nezrealizovaných prác na výšku 499.307,85 Sk, ktorú sumu odpočítal od dohodnutej ceny diela.
22. Odvolací súd má za to, že okresný súd svoje úvahy o použití uvedeného koeficientu logicky, jasne a zrozumiteľne vysvetlil a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho úvahami. Tieto sú založené na princípe, že pokiaľ dohodnutá cena za dielo nebola určená ako obvyklá - primeraná cena diela v danom čase a mieste, nemohli byť ani nevykonané práce ocernené obvyklou cenou, ale cenou primerane zníženou na základe koeficientu, ktorý predstavoval rozdiel medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou. Zrejme to žalobca nepochopil, ale práve tento postup, ktorý zvolil okresný súd, je na prospech žalobcu. Keby súd nepoužil prepočet podľa tohto koeficientu, dospel by k záveru, že žalovaní 1/, 2/ mali žalobcovi zaplatiť ešte menej, ako súd stanovil ich platobnú povinnosť, síce už zrealizovanú. Keby súd nepoužil tento koeficient, pokiaľ ide o nárok žalobcu, od dohodnutej ceny vo výške 4.099.792,- Sk s DPH, by odpočítal cenu nezrealizovaných prác 599.027,40 Sk s DPH. Po použití tohto koeficientu na prospech žalobcu od dohodnutej ceny vo výške 4.099.792,- Sk odčítal iba sumu vo výške 499.307,85 Sk, čo vyznieva v prospech žalobcu (aj keď sa neprejavil úspechom žalobcu, pretože koniec koncov súd došiel k záveru, že žalovaní 1/, 2/ zaplatili viac, ako mali zaplatiť).
23. Súd správne zisťoval nároky, ktoré vyplývali žalobcovi titulom zmeny rozsahu diela. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom skôr vydanom uznesení, zmena rozsahu diela je inou právnou skutočnosťou ako navýšenie ceny diela podľa § 547 Obchodného zákonníka. Tento nárok sa opiera o ust. § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Dohoda o zmene rozsahu diela má vplyv na cenu diela bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu dohody o zmene ceny diela. V tomto smere však ide o dielo/časť diela, s ktorým zmluva nepočítala. Pokiaľ sa aj zmluvné strany nedohodli na navýšení ceny, zhotoviteľovi patrí za práce, ktoré znamenajú zmenu rozsahu diela, ak došlo k jeho rozšíreniu, cena primerane zvýšená, a to vo
výške obvyklej ceny za obdobné dielo. Časti diela zhotoveného odlišne od rozsahu uvedeného v zmluve tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva a ako sú uvedené v odseku 47. rozsudku súdu prvej inštancie, neboli medzi stranami sporné. Rovnako nebola ani spochybnená cena prác vykonaných nad rozsah diela, ktorá predstavuje 457.854,40 Sk. O túto cenu potom okresný súd navýšil nárok žalobcu, keď od zmluvne dohodnutej ceny za dielo vo výške 4.099.792,- Sk zníženej o práce nevykonané vo výške 499.307,85 Sk s DPH, k zistenému rozdielu pripočítal sumu 457.854,40 Sk, čo predstavuje sumu 4.058.338,55 Sk s DPH.
24. Nárok v uvedenej výške predstavuje odôvodnený nárok žalobcu na cenu diela, ktorý mu boli povinní zaplatiť žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Okresný súd správne poukázal na to, že hoci tvrdenia strán o skutočnom plnení sa rozchádzali, samotný žalobca, a to aj v podanom odvolaní, potvrdzuje, že správny výpočet toho, čo plnili žalovaní v 1/ a v 2/ rade mal predstavovať sumu 4.403.936,- Sk, čo prevyšuje odôvodnený nárok žalobcu voči žalovaným z titulu zmluvy o dielo.
25. Takýto záver, keď bolo preukázané, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade zaplatili žalobcovi viac, ako na čo mal nárok, sa musel prejaviť zamietnutím žaloby. Pokiaľ žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie, nemohol mu vzniknúť ani nárok na zmluvnú pokutu za nezaplatenie včas a nárok na príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu k uplatnenej žalovanej sume. Rozsudok okresného súdu je vecne správny a odvolací súd ho z vyššie uvedených dôvodov potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.
26. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/, 2/ ako úspešným účastníkom odvolacieho konania vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)