Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5C-1-2018.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/1/2018
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v X. V. Ž.: T. Herková, nar. 01.12.1948, Kostivrch 227, 966 71 Horné Hámre, zast. Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik s.r.o., so sídlom K. Marxa 10, 934 01 Levice, IČO: 50 412 132, proti žalovanému: X. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X.Z. XX, XXX XX Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa doručila prostredníctvom právneho zástupcu Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 10.01.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhala aby súd uložil žalovanému, aby nenakladal so spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach zapísanými Okresným úradom Žarnovica, katastrálny odbor, konkrétne: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8-iny na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O. O., parcely registra „C“, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 239m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600m2; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 15/24-ín (t.j. 5/8-ín) na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O. O., stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X; najmä, aby ich nepreviedol na tretiu osobu, nezriadil k nim záložné právo, alebo iné vecné právo k cudzej veci, aby ich neprenechal do užívania tretej osoby na základe nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne: Žalobkyňa po smrti manžela X. O. (zomr.XX.XX.XXXX) nadobudla po skončení dedičského konania na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. XXD X/ XXXX, L.. XX/XXXX, zo dňa 19.09.2017, spoluvlastnícke podiely k nasledovným nehnuteľnostiam: a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/8-ín na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O. O., parcely registra „C“, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 239m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2; b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8- iny na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O. O., stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X (ďalej len spolu „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa je v starobnom dôchodku a poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške spolu 538,80 €. Žalobkyňa sa 3,5 roka starala o svojho manžela, ktorému bola diagnostikovaná rakovina prostaty, na ktorú aj zomrel. Absolvovala s manželom všetky vyšetrenia, asistovala mu počas celého liečebného obdobia a v neposlednom rade ho výlučne sama doopatrovala v posledných rokoch jeho života. Manžel mal z prvého manželstva 3 deti, vrátane žalovaného, ktoré žiadnym spôsobom nepomáhali žalobkyni pri hradení nákladov s liečbou resp. so starostlivosťou o manželka - ich otca. Žalobkyňa ako prejav lásky k svojmu manželovi dokonca doopatrovala matku manžela (po jej porážke) v trvaní 5 rokov na nehnuteľnostiach, o ktorú tiež neprejavovali žiadny záujem a ani neposkytli žiadnu pomoc žalovaný a jeho súrodenci. Žalobkyňa sa dostala do finančnej tiesne z dôvodu zvýšených nákladov na liečbu manžela a aj preto bola nútená si zobrať úver, v dôsledku čoho mesačne spláca splátku vo výške 191,71 €. Žalovaný je vlastníkom zvyšných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, konkrétne podielu vo výške 5/8-ín na LV č. XXXX a podielu vo výške 3/8-iny na LV č. XXXX, a teda spoločne so žalobkyňou sú výlučnými
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalovaný je synom z prvého manželstva manžela žalobkyne
- poručiteľa, pričom od samotného uzatvorenia druhého manželstva poručiteľa so žalobkyňou, žalovaný neprijal žalobkyňu ako druhú manželku jeho otca - poručiteľa. Medzi žalovaným a žalobkyňou nebol nikdy ideálny vzťah a uvedené sa nezmenilo, ale práve naopak, zhoršilo po smrti manžela žalobkyne. Žalobkyňa má trvalé bydlisko na nehnuteľnostiach, kde žila s manželom dokopy 17 rokov (žili tam spolu aj pred uzatvorením manželstva) a má k nim citovú väzbu. Nehnuteľnosti sa však nachádzajú v odľahlej časti, so zložitým prístupom a obmedzenými dopravnými možnosťami. Z uvedeného dôvodu, ale aj z dôvodu vyššieho veku žalobkyňa nie je schopná sa starať sama o Nehnuteľnosti, preto má záujem svoje podiely predať, spoločne s podielmi žalovaného a z výťažku si zabezpečiť náhradné ubytovanie. Žalobkyňa mala záujem predať svoje podiely na nehnuteľnostiach, avšak uvedené nebolo možné kvôli správaniu žalovaného, ktorý si kládol rôzne neprimerané podmienky. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne nedeliteľné, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 11.11.2009, Ing. Katarínou Janečekovou, a teda je nevyhnutný konsenzus oboch spoluvlastníkov, čo sa týka užívania, ale aj prípadného samotného predaja podielov na nehnuteľnostiach. Individuálny predaj podielov bez predaja podielov druhého spoluvlastníka je prakticky nemožný, keďže žiadny normálny kupujúci nekúpi nehnuteľnosti, kde by nemal 100% podiel. Na nemilé prekvapenie žalobkyne, namiesto toho, aby žalovaný sa snažil spoločne so žalobkyňou predať všetky podiely na nehnuteľnostiach a tým aj zvýšil možnosť vyššej kúpnej ceny pre obidvoch spoluvlastníkov, obdržala žalobkyňa list zo dňa 22.11.2017 od advokáta JUDr. Petra Homolu označený ako „Ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach“. V predmetnom liste bolo žalobkyni ponúknuté, aby odkúpila podiely žalovaného za sumu 27.000 € do 2 mesiacov od doručenia listu, pričom ak tak neurobí, žalovaný má v úmysle predať jeho podiely obchodnej spoločnosti, ktorú však bližšie nešpecifikoval. Žalovaný aj na ústnu snahu žalobkyne, aby uviedol kto je záujemcom, jej odmietol poskytnúť uvedenú informáciu. Na uvedený list odpovedal právny zástupca žalobkyne Ponukou na predaj spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zo dňa 03.01.2018, pričom rovnako žalobkyňa dala žalovanému možnosť odkúpiť jej podiely, pričom upozornila, že advokát JUDr. Homola nedisponuje plnou mocou na zastupovanie žalovaného a samotnú ponuku prezentovanú listom z 22.11.2017 považuje za právne vadnú. Na uvedený list dostala žalobkyňa odpoveď formou emailu zo dňa 05.01.2018 od JUDr. Homolu, v ktorom odmietol jej ponuku a opätovne uviedol úmysel predať podiely žalovaného neznámej obchodnej spoločnosti, cit.: „bude spoluvlastnícky podiel môjho klienta bezodkladne odpredaný“, pričom opäť nepredložil žiadnu plnú moc. S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti je zrejmé, že žalobkyňa je osobou vyššieho veku, ktorá má objektívne zníženú kúpyschopnosť akýchkoľvek aktív. Žalobkyňa pociťuje neustály nátlak zo strany žalovaného a jeho súrodencov, aby opustila nehnuteľnosti a predala im jej podiely za čo najnižšiu cenu. Žalobkyňa považuje takéto správanie žalovaného a jeho súrodencov za absolútne neadekvátne a necitlivé, keďže bola to práve žalobkyňa, ktorá sa vzorne starala o ich otca - poručiteľa a aj ich starú mamu a hradila všetky náklady spojených s liečbou rakoviny manžela (ich otca). Žalovaný nijako nepomohol otcovi a ani žalobkyni v liečbe poručiteľa. Žalobkyňa uvedomujúc si, že nehnuteľnosti sú objektívne predateľné len ako celok, vyvinula snahu o nájdenie kupujúceho, avšak táto snaha vždy narazila na neochotu žalovaného poskytnúť súčinnosť. Žalobkyňa sa obáva postupu žalovaného, ktorý na jednej strane neprejavuje záujem predávať svoje podiely kupujúcemu, ktorého ona získala, no na druhej strane údajný právny zástupca žalovaného jej zasiela ponuku na kúpu, hoci veľmi dobre musí vedieť, že žalobkyňa nie je objektívne schopná zaplatiť kúpnu cenu a súčasne bezdôvodne odmietajú uviesť kto je údajným záujemcom o kúpu podielov žalovaného. Žalobkyňa týmto namieta postup žalovaného - má za to, že ponuka na kúpu zo dňa 22.11.2017 je neplatný právny úkon, s ktorým nenastali žiadne právne následky z dvoch dôvodov: a) v zmysle § 605 OZ v spojení s § 31 ods. 4 OZ právny zástupca nepreukázal oprávnenie na uskutočnenie ponuky na kúpu - na takýto úkon potrebuje písomnú plnú moc, keďže plnú moc nepreukázal, žalovaný si nesplnil povinnosť poskytnúť žalobkyni priestor na uplatnenie svojho predkupného práva podľa § 140 OZ; b) ak žalovaný má vedomosť o konkrétnom záujemcovi o kúpu, ponuka na kúpu musí obsahovať konkrétnu špecifikáciu tohto záujemcu - uvedená ponuka túto špecifikáciu neobsahuje zjavne zámerne, keďže ju neuviedol údajný právny zástupca žalovaného ani v jeho emailovej odpovedi zo dňa 05.01.2018 a ani samotný žalovaný odmietol poskytnúť túto informáciu žalobkyni. Žalobkyňa vidí práve v tomto postupe žalovaného účelové konanie, kedy má v úmysle predať svoje podiely neznámej obchodnej spoločnosti, pričom za normálnych okolností by žiadna tretia osoba a nie to ešte podnikateľ nešiel do kúpy „iba“ spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré nemajú žiadnu osobitnú investičnú hodnotu a navyše sú tam existujúce - pretrvávajúce právne spory (nezhody medzi spoluvlastníkmi). Žalobkyňa sa obáva o svoje zdravie a život, lebo je celkom zjavné, že žalovaný spoločne so súrodencami robia cielene kroky, aby ju vyštvali z nehnuteľností. Zámerne si chcú vytvoriť priestor, aby mohli predať
podiely nejakej neznámej obchodnej spoločnosti, ktorá nemôže mať žiadne čestné úmysly - žiadna normálne podnikajúca osoba nemôže mať záujem o kúpu len podielov jedného spoluvlastníka a nie celej nehnuteľnosti. V tomto vidí žalobkyňa obavu, že zástupcovia nejakej obchodnej spoločnosti jej tam budú robiť všetky možné prekážky, aby sa jej zbavili a vyštvali z nehnuteľnosti, hoci je žalobkyňa rovnakou oprávnenou spoluvlastníčkou. Je celkom zrejmé, že obchodná spoločnosť bude vykonávať všetky možné kroky ako žalobkyňu psychicky vyčerpať, aby sa radšej vzdala svojich podielov a nepokračovala v bránení svojich práv. Žalobkyňa má za to, že podiely sú objektívne predateľné a aj za najvýhodnejšiu cenu výlučne, ak sa predajú spoločne. Žalobkyňa nemá v úmysle brániť v individuálnom predaji podielov žalovanému, avšak má za to, že žalovaný je primárne povinný rešpektovať platnú legislatívu, ktorú zjavne porušil. Podľa žalobkyne je zjavné, že žalovaný má v úmysle „na oko“ predať svoje podiely nejakej obchodnej spoločnosti a následne vo vzájomnej súčinnosti prinútiť žalobkyňu, aby predala svoje podiely pod cenu. Vo veci samej žalobkyňa má v úmysle domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ formou predaja celej nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku. Uvedená forma zrušenia predstavuje jedinú spravodlivú možnosť pre obidve strany konania, keďže vzhľadom na doterajšie správanie ani jedna strana nemá záujem o odkúpenie podielov od druhej strany a súčasne pre žalobkyňu predstavuje garanciu, že ju žalovaný neukráti na jej právach a neprinúti ju on resp. údajná obchodná spoločnosť ako záujemca predať jej podiely pod cenu. Nariadením neodkladného opatrenia bude zachovaná proporcionalita v rámci vzťahov medzi stranami, lebo dočasnou úpravou vzťahov nebude nijako nad prípustnú mieru obmedzené práva žalovaného - previesť jeho podiely na tretiu osobu. Aj cieľ žalovaného - predať jeho podiely bude premietnutý v samotnom výroku súdu vo veci samej, ktorý konštitutívne určí za akú sumu sa má celá nehnuteľnosť predať a aký podiel z výťažku dostane každá strana. Do konania vo veci samej žalobkyňa predloží nový znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, čo z hľadiska krátkosti času nebolo možné urobiť pred podaním tohto návrhu. Žalobkyňa zámerne nemá v úmysle sa domáhať vo veci samej určenia neplatnosti ponuky na predaj, lebo vzhľadom na okolnosti tohto prípadu vzťahy medzi stranami budú natrvalo usporiadané výlučne zrušením ich podielového spoluvlastníctva.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
19. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa si svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odporuje. Na jednej strane uvádza, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne nedeliteľné, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 11.11.2009 Ing. Katarínou Janečkovou, a teda je nevyhnutný konsenzus oboch spoluvlastníkov a individuálny predaj podielov bez predaja podielov druhého spoluvlastníka je prakticky nemožný, keďže žiadny normálny kupujúci nekúpi nehnuteľnosť, kde by nemal 100% podiel. Na druhej strane žalobkyňa uvádza, že sa obáva že žalovaný odpredá svoj podiel predmetnej nehnuteľnosti nejakej obchodnej spoločnosti. Žalovaný doručil žalobkyni dňa 22.11.2017 list v ktorom žalobkyni ponúkol, aby odkúpila podiely žalovaného za sumu 27.000 € do 2 mesiacov od doručenia listu. Žalobkyňa na uvedený list reagovala ponukou na predaj zo dňa 03.01.2018, pričom rovnako dala možnosť žalovanému odkúpil podiely žalobkyne za kúpnu cenu 27.000 €, a to v lehote 2 mesiacov od doručenia tejto ponuky. Súd má za to, že za daného stavu by zásah do výkonu vlastníckeho práva žalovaného bol zjavne neprimeraný, nariadenie neodkladného opatrenia nemá v tomto prípade opodstatnenie. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane sporu, teda že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru súdu, zamietnutím neodkladného opatrenia nevznikne žalobkyni žiadna ujma, nakoľko sama žalobkyňa uvádza, že individuálny predaj podielov bez predaja podielov druhého spoluvlastníka je prakticky nemožný, keďže žiadny normálny kupujúci nekúpi nehnuteľnosť, kde by nemal 100 % podiel. Vo veci samej má žalobkyňa v úmysle
domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ formou predaja celej nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku. Keďže žalobkyňa nepreukázala potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov vzniknutých medzi stranami sporu, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.