Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcov: 1. M. T., nar. XX.X.XXXX, 2. U.. L. T., nar. X.X.XXXX, 3. M. N.W., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom M. O. X, V., v konaní zast. SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, v konaní zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 23B, Martin, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.1.2017 sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti - pozemky parc. č. 2875/9, 14 a 20 a stavba so súpisným číslom 7720, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E., okres Bratislava III, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.

2. Žalobcovia tvrdili, že dňa 23.12.2011 uzavreli ako záložcovia so žalovaným ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného zo zmlúv o splátkových úveroch. K zmluvám o splátkovom úvere neboli priložené alebo akokoľvek pripojené všeobecné obchodné podmienky žalovaného, žalobcovia ich nedostali ani k nahliadnutiu.

3. Podľa žalobcov má uvedený nedostatok za následok absolútnu neplatnosť oboch úverových zmlúv. Tieto nedostatky boli potvrdené aj orgánmi dozoru na ochranu práv spotrebiteľov. S ohľadom na akcesorickú povahu záložného práva je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 23.12.2011. Záložné právo v prospech žalovaného tak nevzniklo a nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Podľa žalobcov majú naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, keďže sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností a rozsudok v navrhovanom znení bude spôsobilým podkladom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. V tej súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 3/03, podľa ktorého „ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností“.

4. Žalobcovia v žalobe označili a spolu s ňou predložili listinné dôkazy - dve zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 9.5.2011 a 23.12.2011, zmluvu o zriadení záložného práva, výzvy dražobnej spoločnosti na umožnenie znaleckej obhliadky, prvú stranu znaleckého posudku, protokol o vykonaní ohodnotenia,

výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., výpisy z obchodného vestníka, listy Národnej banky Slovenska a Ministerstva spravodlivosti SR. Spolu s odvolaním proti zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil aj závery komisie Ministerstva spravodlivosti SR o prerokovaní zmluvných podmienok a obchodných praktík. Iné dôkazy nenavrhli, ani nepredložili.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. V obsiahlom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je neúplná, lebo neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ani označenie dôkazov na preukázanie tvrdení. Navrhovaný výrok (petit) nie je formulovaný určito, pričom zároveň jeho obsah musí byť dovolený a možný. Záložných práv zaťažujúcich predmetné nehnuteľnosti v prospech žalovaného je na liste vlastníctva evidovaných viac, z navrhovaného petitu nie je zrejmé, o aké konkrétne záložné právo sa jedná. Naliehavý právny záujem sa skúma a preukazuje výlučne v prípade žaloby na určenie ne/existencie práva, ktorého právnym základom je § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP). Predmetom žaloby je však určenie právnej skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako určenie práva. Môže sa tak jednať o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Osobitná právna norma, na základe ktorej by sa žalobcovia mohli dožadovať určenia neexistencie záložného práva, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. A keďže neexistuje ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené sa zaoberať žalobou vo veci samej, t.j. meritórne.

6. K veci samej žalovaný uviedol, že zmluvy o úvere obsahujú všetky podstatné náležitosti podmieňujúce platnosť každej z nich; podstatné náležitosti nie sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach. V každej zo zmluve je vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú o.i. všeobecné obchodné podmienky vydané žalovaným s účinnosťou od 1.8.2002. Všeobecné obchodné podmienky obsahujú nie podstatné zmluvné dojednania, ktoré sa vôbec nedotýkajú, resp. nemajú vplyv na platnosť samotnej zmluvy. Právny úkon dlžníkov vykonaný písomným prejavom, nie je možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúcej. Takisto všetky podstatné náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva, vyžadované podľa § 151b ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, sú jasným a zrozumiteľným spôsobom obsiahnuté v predmetnej zmluve o zriadení záložného práva. Záložným právom je zabezpečené splnenie pohľadávok zo splátkového úveru, vrátane prípadnej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Zmluva je tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je preto dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb. Samotní žalobcovia nakoniec tvrdia, že na základe zmluvy záložné právo i vzniklo. Správa katastra nepochybne preskúmala zmluvu, posúdila, že je platná a rozhodla o povolení vkladu záložného práva. Postup katastra nebol napadnutý žalobou podľa §§ 247 a nasl. OSP.

7. Žalovaný pri svojej argumentácii poukázal na množstvo judikátov najvyššieho súdu, ako aj na nálezy Ústavného súdu SR. Žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, ani nenavrhol.

8. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd prejednal spor v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu, v súlade s § 180 CSP. Právnemu zástupcovi žalobcov bolo predvolanie na pojednávanie doručené elektronicky dňa 1.12.2017, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

9. Na základe nepopretých tvrdení mal súd v zmysle § 181 ods. 1 za nesporný skutkový stav tvrdený žalobcami o uzavretí zmlúv o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva. Predmetom sporu bolo len právne posúdenie, či je daný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, ako aj posúdenie existencie/neexistencie záložného práva, ktoré vzniklo uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva a následným povolením vkladu do katastra. Spornou bola skutočnosť, či k zmluvám o splátkovom úvere boli priložené alebo akokoľvek pripojené všeobecné obchodné podmienky žalovaného (VOP). Táto skutočnosť však nebola pre rozhodnutie sporu významná. Zo znenia zmlúv o splátkovom úvere, ani ich článkov IV.2, resp. VI.3, nevyplynulo, že by VOP mali vôbec byť prílohou zmluvy.

10. Z listu vlastníctva č. XXX vyplynulo, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ku ktorým boli zapísané ako ťarchy záložné práva v prospech žalovaného, a to dňa 23.1.2012 (V-32335/11) a dňa 9.7.2012 (V-13750/12).

11. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalovaný namietal.

13. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by naliehavý právny záujem vysvetlili alebo zdôvodnili, obmedzili sa iba na jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. To považoval súd za nedostatočné. Len zo samotnej skutočnosti, že rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, nevyplýva automaticky prípustnosť žaloby. Žalobcovia nepresvedčili súd, že majú právny záujem na navrhovanom určení a že tento právny záujem je aj naliehavý.

14. Bez ohľadu na uvedené, žalobe nebolo možné vyhovieť ani z vecných dôvodov. Žalobcovia neuviedli také skutočnosti, a ani žiadne také skutočnosti nevyplynuli z predložených dôkazov, v dôsledku ktorých je zmluva o zriadení záložného práva od počiatku neplatná. Zo žiadnych skutočností ani nevyplynulo, že by záložné právo neskôr zaniklo.

15. Zmluvy o splátkovom úvere súd považoval za spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti, žalobcovia - fyzické osoby nekonali ako podnikatelia. Preto ich treba považovať za dodávateľa a spotrebiteľa, úverovú zmluvu za spotrebiteľskú a poskytnutý úver za spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Z oboch uvedených ustanovení vyplýva, že neplatné môžu byť v úverovej zmluve len neprijateľné zmluvné podmienky, nie automaticky celá zmluva o úvere. Skutočnosti namietané žalobcami, že nepoznali VOP žalovaného, nemohli spôsobiť neplatnosť celej úverovej zmluvy a tým aj neplatnosť zabezpečovacej zmluvy o zriadení záložného práva.

18. Ani prípadné závery komisie Ministerstva spravodlivosti SR o neprijateľnosti bodu 7.1 VOP nemohli spôsobiť neplatnosť zmluvy o úvere. Celá zmluva teda nie je neplatná, ak by bola neplatná len jej časť

- neprijateľná podmienka.

19. Spotrebiteľská zmluva ako celok je podľa § 53d Občianskeho zákonníka neplatná, len ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. Tieto podmienky neboli v danom spore naplnené. Žalobca neuviedol žiadne také konanie žalovaného, ani z predložených dôkazov nevyplynulo, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku.

20. Žalobcovia sa žalobou nedomáhali určenia neprijateľnosti niektorých ustanovení zmlúv, ani sa nebránili pred dôsledkami prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Na neprijateľné podmienky len nepriamo poukazovali, používali ich ako argument k neplatnosti záložného práva a jeho neexistencii.

21. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Podľa § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom alebo dohodou o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

22. Uvedené zákonné ustanovenia určujú, aké zabezpečenie záväzku spotrebiteľa je neprípustné, pričom zabezpečenie záložným právom sa pripúšťa.

23. Nakoľko v konaní nebol zistený ani žiadny iný dôvod neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, napr. podľa § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, bola žaloba z uvedených dôvodov zamietnutá.

24. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.