Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24Co-42-2017.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu W. S., C.. XX.XX.XXXX, S. M. N. XXXX/XX, M. právne zastúpený advokátkou JUDr. Daniela Rusková, so sídlom Masarykova 10, Prešov, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/427/2014-83 zo dňa 22. novembra 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Karloveské rameno 8, 041 04 Bratislava, pod. sp. zn. SR 09905/14 zo dňa 14.11.2014.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 1 a 2, § 5 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 40 ods. 1, § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovi bol žalovaným poskytnutý úver na základe Zmluvy o úvere č. 806300939 vo výške 400,- Eur s povinnosťou dlžníka vrátiť úver vrátane poplatku 336,- Eur, spolu 756,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 63,- Eur. RPMN úveru bola uvedená 868,08%. Iné podstatné náležitosti zmluva neobsahovala. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, ktorá v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) je bezúročná a bez poplatkov. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve uviedol, že tá nebola individuálne dojednaná, keďže išlo o vyplnené tlačivo vopred pripravené žalovaným, bez možnosti zmien či úprav spotrebiteľom. Záverom poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná medzi dodávateľom a spotrebiteľom ako výsledok konsenzu oboch zmluvných strán, ale spotrebiteľ bol donútený neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň žiadal o úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolanie právne odôvodnil §
365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že pri rozhodcovskom rozsudku nejde o nič iné ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný záväzok, ktorý nemožno porovnávať s judikovaným právom vo forme rozsudku všeobecného súdu. Tvrdil, že je nepochybné, že dohodnutá rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Vo svojom vyjadrení poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 19C/289/2014 a nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3227/07.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na znášanie trov prvostupňového a odvolacieho konania. Mal za to, že prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci a úplne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalovaný zaujal pasívny postoj k bráneniu práva, keď sa nezúčastnil ani na jednom pojednávaní, ktoré boli vo veci nariadené a jeho odvolanie považuje len za účelové, v snahe oddialiť právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 04.09.2012 Zmluvu o úvere č. 806300978. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 400,- Eur. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 356,- Eur, t.j. celkovo mal zaplatiť sumu 756,- Eur v 12 mesačných splátkach po 63,- Eur počnúc dňom 24.09.2012, RPMN bola uvedená 268,08%. V ten istý deň bola podpísaná aj Rozhodcovská zmluva, podľa ktorej všetky spory vzniknuté z predmetnej Zmluvy o úvere budú riešené Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Dňa 14.11.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 09905/14. Z prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere (č.l. 8) vyplýva, že žalobca splatil žalovanému úver v celej sume, t.j. 756,- Eur.
9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“) podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
19. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 ZoRK po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.
20. Súd prvej inštancie posúdil správne predmetný vzťah ako vzťah uzavretý medzi spotrebiteľom (žalobca) a dodávateľom (žalovaný) ako vzťah spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pre inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).
21. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy odvolací súd uvádza, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva sa nachádzala na samostatnej listine nie je dostačujúcim argumentom pre hodnoverné preukázanie vôle spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. O uvedený prípad išlo aj v predmetnom spore.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva bola spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník (žalobca) ovplyvniť a musel sa mu podriadiť. Takto dohodnutú rozhodcovskú zmluvu za daných okolností považuje preto za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská doložka, resp. zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy odporuje dobrým mravom.
23. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia § 19 ZoRK.
24. Bez pochýb tak možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 53 odsek 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
26. O trovách konania strán bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 256 odsek 1 C.s.p.. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, bola mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).