Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: P. O., nar. X.X.XXXX, bytom H., XXX XX H., proti žalovaným: 1/ G.. U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XXXX/ X, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Šárka Kapičáková - advokátka so sídlom Mútne 233, 029 63 Mútne, 2/ T. S., nar. 6.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX A., 3/ P. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/ XX, XXX XX H., 4/ P.. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX H., 5/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, XXX XX H. a 6/ F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. W. XXX, XXX XX N. - žalovaní v rade 5/ a 6/ právne zastúpení: JUDr. Daniel Šintaj - advokát, so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanej 2/ z a s t a v u j e.

II. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaní 1/ až 6/ majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. pustné (§ 355 ods. 2 ého povinný zaplatiť v stanovenej ;e, ktoré sa konalo 15.2.2017 na tunajšom okresnom súde, a to:, č.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 30.1.2014 domáhala (č.l. 17 p.v. - 18), aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) a obci H.:

- E-KN parc. č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 442 m2, zapísanej na liste vlastníctva (ďalej aj len „LV“) č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C- KN par. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- (C-KN pôvodne parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 351 m2 zapísaná na LV č. XXXX) po oprave na č.l. 168 - C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 180 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2 - obidve zapísané zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3752 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5034 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2, zapísanej na LV č. XXXX, s tým, že ak by súd konštatoval čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy tak, že túto by považoval za platnú len vo vzťahu k predaju časti sporných pozemkov žalovaným v rade 3/ a 4/ (vo vzťahu k ostatným

žalovaným by ju vyhodnotil ako neplatnú, tak alternatívne (č.l. 19 p.v. - 20) žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov:

- C- KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5.034 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2, zapísanej na LV č. XXXX, a zároveň podielovou spoluvlastníčkou pozemkov:

- E-KN parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 442 m2, zapísanej na LV č. XXXX a

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX s tým, že výška jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje 2/3 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 bude prináležať žalovaným v rade 3/ a 4/.

2. Podanie žaloby odôvodnila v podstate tým, že kúpna zmluva uzatvorená 25.1.2010 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 1/ až 4/ ako kupujúcimi je absolútne neplatná, pretože dohodnutá kúpna cena sa prieči dobrým mravom. V októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu u žalovaného 1/ z dôvodu, že mala problém s hranicou lesa a chcela si dať zamerať pozemok. Do geodetickej kancelárie prišla aj so svojím LV č. XXX a potom čo ho žalovaný 1/ uvidel namiesto toho aby jej poskytol geodetické služby začal sledovať svoj osobný záujem a dával jej návrhy, aby mu predala les. Ako geodet bol informovaný v akej hodnote sa pohybuje cena lesných pozemkov, presvedčil sa, že je v tejto veci neskúsená, nevedomá a zneužil jej neskúsenosť. V tom čase bola v geodetickej kancelárií žalovaného 1/ príbuzná a jeho zamestnankyňa žalovaná 2/ a taktiež ju požiadala o odpredaj pozemku, pretože taktiež chcela zneužiť jej neskúsenosť a kúpiť od nej aj iné pozemky. Po nej opäť žalovaný 1/ od nej vylákal ďalšie pozemky za neprimerane nízku cenu zneužívajúc jej neskúsenosť ohľadom hodnoty pozemkov. Neskôr žalovaný 1/ kontaktoval aj známych - žalovaných 3/ a 4/, ktorým navrhol neprimerane nízku cenu. Dôkazom toho, že žalovaný 1/ mal dobré informácie o hodnote pozemkov je aj to, že vyhľadával informácie cez realitné kancelárie. Ona navštívila realitnú kanceláriu, ktorú požiadala o sprostredkovanie predaja pozemkov na poľnohospodárske účely za ceny aké sú v tej oblasti. Po preverení jej LV jej v realitnej kancelárii uviedli, že po nájdení kupca ju budú kontaktovať. Po krátkej dobe asi 2 týždne, keď bola v geodetickej kancelárii žalovaného 1/ tento jej začal hovoriť, že by chcel od nej kúpiť pozemky, ktoré vyhľadal v „realitke“ a navrhol neprimerane nízku cenu. Žalovaná 2/ sa pridala a taktiež aj žalovaný 3/ a 4/, ktorí však nemali zlý úmysel ani ju vedome nezneužili. Kúpna zmluva uzatvorená 25.1.2010 medzi ňou a žalovanými 1/ až 4/ na základe, ktorej previedla vlastnícke právo k predmetným pozemkom - parcelám „E-KN“ je absolútne neplatný právny úkon, pretože sa prieči dobrým mravom. Nielenže kúpna cena za tieto pozemky je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj konanie žalovaných a to najmä žalovaného 1/ a žalovanej 2/, ktorí museli vedieť o hodnote pozemkov a z ich strany išlo najmä o nepoctivosť a zneužívanie jej osoby. U žalovaných 3/ a 4/ to bola nedbanlivosť. Žalovaní jej sľúbili, že predmetné pozemky nevyužijú na účel výstavby, ale oni to aj geometrickými plánmi previedli do registra „C-KN“. Takéto pozemky majú v H. všeobecnú hodnotu okolo 33,19 Eur/m2. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ jej navrhli smiešne nízku cenu za také pozemky a to iba 0,20 Eur za m2 trvalých trávnych porastov a 0,23 Eur za m2 ornej pôdy. Aj samotná orná pôda na účely poľnohospodárstva má v rámci SR vysokú hodnotu od 6,64 Eur/m2 - 66,38 Eur/m2. Cieľom tejto kúpnej zmluvy bolo znevýhodnenie jej osoby, parazitovaním na jej úkor, zneužitie jej osoby. V rámci slušnosti a mravnosti účelom kúpnej zmluvy je zaplatiť za prevádzanú nehnuteľnosť primeranú kúpnu cenu, a nie tak hrubo zneužívať druhú zmluvnú stranu. V eurách to predstavuje obohatenie o 301.505 Eur. Žalovaná 2/ sa na nej obohatila o 135.208,-Eur. Žalovaný 1/ sa na nej obohatil o 16666 % oproti všeobecnej cene. Na žalovaných 1/ a 2/ podala aj trestné oznámenie nakoľko sa domnievala, že ide o podvod, ale neskôr to zmenila na podozrenie z trestného činu úžery podľa § 235 Trestného zákona. Orgány činné v trestnom konaní však dospeli k záveru, že ide o občianskoprávny vzťah, ktorý sa má riešiť v civilnom konaní. Žalovaní 1/ a 2/ sa na nej dopustili úžerníckeho konania a zneužili svoje povolanie na špekulácie. Čo sa týka úžery tu je hranica hrubého nepomeru už o 20% oproti všeobecnej cene. V čase podania žaloby chýbala samostatná skutková podstata pre úžeru v civilnom práve. Úžeru zastrešovali iba dobré mravy, pre rozpor s dobrými mravmi v tejto veci stačí už samotný hrubý nepomer v plnení. V posudzovanom prípade ide o 50% hrubého nepomeru od všeobecnej ceny. Ak tento hrubý nepomer prevyšuje 50% tak potom už cieľ - účel tej zmluvy je znevýhodniť poškodenú osobu, teda šikanózny výkon práva. Takáto kúpna zmluva vedie v zmysle judikatúry k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, tak na postavenie niektorého z nich navonok.

Všeobecná trhová cena je reálna, dokázateľná. Akékoľvek súhlasné subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Pre rozpor s dobrými mravmi v tejto veci stačí hrubý nepomer plnení. Dohoda zmluvných strán nesmie byť založená na nepoctivosti a nedbanlivosti. Okolnosti ako nepoctivosť a nedbanlivosť zakladajú zodpovednosť za škodu pokiaľ je výsledkom tej dohody hrubý nepomer plnení. Pokiaľ sú zmluvné strany teda účastníci kúpnej zmluvy poctiví a informovaní, tak dohodnú len tú najpravdepodobnejšiu cenu. Vyhláška nijako neobmedzuje právo dohodnúť cenu, ale nesmie to byť založené na nepoctivosti. Právo dohodnúť kúpnu cenu mal každý účastník tejto kúpnej zmluvy. Taktiež mal právo k dohode či kúpnej zmluve nepristúpiť. Hrubý nepomer je v prospech žalovaných a v jej neprospech. Absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy spôsobili žalovaní, pričom jej nedbanlivosť je oproti okolnostiam na strane žalovaných zanedbateľná. Žalovaný 1/ na základe úžerníckej kúpnej zmluvy kúpil od nej les z čoho asi 200 kubíkov dreva vyrúbal a predal z čoho utŕžil 16.596,-Eur, z čoho niečo investoval do pozemkov, ktoré neskôr od nej odkúpil a teraz namieta, že si pozemky zhodnotil na vlastné náklady. Právo dohodnúť cenu nesmie byť zneužité a vykonávané za okolností, ktoré zakladajú zodpovednosť za škodu. Táto kúpna zmluva je absolútny neplatný právny úkon, pretože je v rozpore aj s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Obsahom kúpnej zmluvy sú pre ňu veľmi nevýhodné podmienky čo sa týka kúpnej ceny. Lenže v rozpore s touto skutočnosťou je v zmluve uvedené na inom mieste, že o nevýhodné podmienky nejde a nie je to nejako aspoň stručne zdôvodnené. Preto je to neurčitý právny úkon. Za neurčitý právny úkon považuje predmetnú kúpnu zmluvu aj preto, že „z obsahu tejto zmluvy nie je isté, či ide o nevýhodné podmienky alebo nejde o nevýhodné podmienky“. Kúpnu zmluvu pripravil žalovaný 1/ a ju zaviazal, že ručí za prevádzané nehnuteľnosti ich právnu „nezávadnosť“, bezchybnosť po všetkých stránkach, ale ako odplatu za to jej žalovaný poskytol smiešne nízku cenu. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon nemohli sa stať vlastníkmi predmetných nehnuteľností, uvedených v zmluve, žalovaní 5/ a 6/, keďže nevlastník nemôže takého nehnuteľnosti predať ďalšej osobe nemožno tu uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, čo aj dobromyseľného nadobúdateľa. V ďalšom citujúc § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.2.2010 č.k. I. ÚS 50/2010-11, v zmysle ktorého „ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.“ Všeobecná neregulovaná cena nie je ľubovôľa je dokázateľná a to tak znaleckým posudkom, ako aj informovanosťou o všeobecnej trhovej cene. Žalovaní z titulu kúpnej zmluvy parcelu č. XXX kúpili do spoluvlastníctva, ale dňa 1.4.2010 podielové spoluvlastníctvo (ktoré mali v spoluvlastníckych podieloch o veľkosti 1/3) zrušili a pozemky si medzi sebou vyporiadali na 3 časti, v dôsledku čoho vznikli nové parcely v ich výlučnom vlastníctve výlučného vlastníctva vznikom nových parciel. Aj parcelu č. XXX rozdelili geometrickým plánom. Žalovaná 2/ predala parcelu C-KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2 žalovanej 5/. Žalovaná 2/, ktorá jej pri podpise zmluvy nasľubovala, že si tam postaví chatku, a hoci je výlučnou susedou tých parciel, ktoré predala žalovanej v rade 5/, žalovaná 2/ jej nič nepovedala o predaji a políciou bolo neskôr zistené, že do kúpnych zmlúv uviedli veľmi nízke kúpne ceny, ale medzi sebou si v skutočnosti previedli vysoké sumy. Medzi žalovanými okrem žalovaných v rade 3/ a 4/ sú podnikateľské zväzky - rodinná prepojenosť.

3. K žalobe priložila:

- kópiu kúpnej zmluvy uzatvorenú 25.1.2010 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými v rade 1/ až 4/ ako kupujúcimi z 25.1.2010, predmetom ktorej predaj nehnuteľností v tom čase zapísaných na LV č. XXX, k.ú. a obec H. - pozemky parciel E- KN parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. XXX;

- zápisnice z trestného konania iniciované žalobkyňou, a to: zápisnicu o výsluchu žalovanej 2/ ČVS: ORP-287/OEK-DK-2013 PO zo 17.6.2013 (č.l. 23), taktiež zápisnicu o výsluchu žalobkyne ČVS: ORP-287/OEK-DK-2013 PO zo dňa 17.6.2013 (č.l. 24); zápisnicu o výsluchu žalovaného 1/ ČVS: ORP-287/OEK-DK-2013 PO zo dňa 17.6.2013 (č.l. 25).

4. V písomnom podaní doručeným tunajšiemu súdu 7.4.2014 (č.l. 36-43) žalobkyňa opätovne uviedla, že predmetná zmluva je úžernícka. Popri hrubom nepomere sú tu aj závažné okolnosti ako hlboko podhodnotený predaj a zneužitie jej osoby žalovanými. Žalovaní zneužili jej dôverčivosť ako jej

neskúsenosť. V ďalšom uviedla, že ide o civilnoprávnu úžeru. Len úradná cena stavebného pozemku je v H. 19 Eur/m2, trhová cena je okolo 33Eur/m2. Civilnoprávna úžera prichádza do úvahy aj z nedbanlivosti. Kupujúci a predávajúci si znalecký posudok môžu dať vyhotoviť a nemusia. Dohoda v zmysle zákona o cenách sa nezakladá na ľubovôli a svojvôli. Žalovaní sa len tak nemôžu zbaviť zodpovednosti za neprimerané podmienky voči osobe, lebo v zmluve mali pristupovať svedomite, informovane a dojednať tu najpravdepodobnejšiu cenu. V zmysle § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. dojednanie medzi predávajúcim a kupujúcim založené na poctivosti, informovanosti a obozretnosti - výsledkom čoho je najpravdepodobnejšia cena. Záleží aj na súde ako posúdi čo žalovaní vlastne zneužili. Za závažnú okolnosť považuje čo vyplýva z jej zápisnice o výsluchu ako i zo zápisnice o výsluchu žalovanej 2/ (v trestnom konaní), že k žalovaným prišla za účelom geodetických služieb a oni začali sledovať vlastné záujmy. Žalovaní sa nemali zaujímať o také informácie a v zmysle zákona o Komore geodetov i kartografov mali vykonávať povolanie čestne, svedomito a zahŕňa to vzťah k zákazníkom, čiže keď sa takto ku nej správali mali počítať s tým, že môže byť neskúsená, dôverčivá, rozrušená a podobne.

5. Dňa 1.12.2017 bol tunajšiemu súdu doručené ďalšie rozsiahle písomné podanie žalobkyne (č.l. 74 - 86), ktorým žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 19.12.2017 na neurčito z dôvodu, že v podobnej veci zo žalovanými už jeden spor prehrala, avšak prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 31.7.2017 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/76/2017-177 z 25.4.2017 dovolanie (čl. 87 - 89). V tomto svojom rozsiahlom písomnom podaní sa opätovne vyjadrovala k dobrým mravom a hrubému nepomeru v plnení v kúpnej zmluve. Uviedla, že slovenské súdy vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nerozumejú tejto právnej otázke a keďže dobré mravy si pletú s civilnou úžerou. Nesprávne si tiež vykladajú rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj len „NS ČR“), ktorý vychádzal z nemeckej právnej jurisdikcie z rozhodnutí Spolkového súdneho dvora v Nemecku. V zmysle § 138 ods. 1 BGB právne úkony, u ktorých je nápadný nepomer medzi plnením a protiplnením sú absolútne neplatné. Český najvyšší súd v uznesení zo dňa 17.6.2008 sp. zn. 30/Cdo/1776/2007 judikoval, že všeobecne platí a je samozrejmosťou, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní, či obmedzení v zjednaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom; môžu si tak i zjednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej trhovej, i podstatne nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenie o zjednaní príliš nízkej kúpnej ceny, pokiaľ taká cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Nemožno ale vylúčiť, že okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami toho ktorého prípadu napĺňať znaky jednania, ktoré už je v rozpore s dobrými mravmi. Slovenské súdu si tento rozsudok nesprávne vykladali tak, že je potrebné dokazovať okolnosti ako zneužitie, čo však Najvyšší súd Českej republiky nemohol mať na mysli, keďže posudzoval výlučne v zmysle § 39 rozpor s dobrými mravmi a mal teda na mysli objektívne okolnosti napr. hrubo podhodnotený predaj pozemku alebo nehnuteľnosti. Zneužitie je podmienka civilnej úžery a nie je podmienkou nemravného právneho úkonu. Nemravný právny úkon je popri zneužití podmienkou civilnej úžery. Trestnoprávna úžera nie je podmienkou civilnej úžery, ale podľa § 39 Občianskeho zákonníka bude mať za následok rozpor so zákonom. Okrem podania dovolania ako druhý dôvod na odročenie pojednávania uviedla, že v tejto právnej veci nie je právne zastúpená a právny zástupca, ktorý ju zastupuje v dovolacom konaní ju zastupuje iba v tamtom konaní a bola by rada, keby ju zastupoval aj v predmetnom konaní.

6. K tomuto podaniu (bod vyššie tohto rozsudku) žalobkyňa priložila aj a potvrdenie obce H. z 13.9.2017 (č.l. 91) k funkčnému využitiu pozemkov spadajúcich pod §2 ods. 2 písm. b) a písm. c) bod 1) zákona č. 140/2014 z. z o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmena a doplnení niektorých zákonov, v ktorom obec H. uvádza, že parcely v katastrálnom území obce H.: C- KN parc. č. XXXX/ X, C-KN parc. č. XXXX/X, C-KN parc. č. XXXX/X, C-KN parc. č. XXXX/XX, CK-N parc. č. XXXX/XX, CK-N parc. č. XXXX/X sú určené na výstavbu v rámci ÚP obce H., schválenom Krajským pozemkovým úradom v Žiline zo dňa 26.9.2008 - až po vyňatí z pôdneho fondu a napojení na inžinierske siete na vlastné náklady stavebníka. Parcely C-KN XXXX/X ostatná plocha o výmere 955 m2 je cesta k parcelám. Parcela C-KN XXXX/X je už zastavaná plocha, na ktorej sa nachádza rodinný dom č. XXX. Parcela E- KN XXX o výmere 442 m2 LV XXXX nie je určená na výstavbu, nakoľko zasahuje do koryta rieky Q..

7. V písomným podaní doručenom súdu 13.12.2017 (č.l. 99-104) žalobkyňa opätovne uviedla, že súdy si nesmú zamieňať nemravný právny úkon s civilnou úžerou. V tomto svojom podaní duplicitne uvádzala tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcich podaniach, konkrétne sa odvolávala na právnu úpravu v

Nemeckej republike s tým, že do pozornosti dala aj rozsudok Najvyššie súdu Českej republiky sp. zn 30Cdo/21/2012 z 27.3.2012, týkajúci sa neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu dojednania príliš nízkej kúpnej ceny.

8. K žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 10.4.2014 žalovaný 1/ (č.l. 44 - 48) a to tak, že s predmetnou žalobou nesúhlasí. Poukázal na to, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 25.1.2010 medzi zmluvnými stranami a to žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 1/ až 4/ ako kupujúcimi došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. H. v tom čase evidovaných na LV č. XXX. O návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto kúpnej zmluvy, vtedajšia správa katastra Námestovo rozhodnutím povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaná 2/ pozemky, ktoré pôvodne nadobudla na základe tejto kúpnej zmluvy previedla viacerými kúpnymi zmluvami na ostatných žalovaných, v dôsledku čoho vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ v tomto konaní. On žalovaný 1/ je presvedčený, že uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 25.1.2010 nebola narušená zmluvná sloboda ani jednej zo zmluvných strán a táto zmluva sa zhoduje s ich súhlasnou, slobodne a vážne prejavenou vôľou, zmluvu neuzavierali v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. Je pravdou to, čo uvádza žalobkyňa, že v roku 2009 ho navštívila v sídle jeho geodetickej kancelárie, aby jej poskytol geodetické služby. Nie je však pravdou skutočnosť uvádzaná žalobkyňou, že namiesto toho, aby jej poskytol geodetické služby, začal sledovať svoj osobný záujem a mal jej dávať návrhy smerujúce k predaju nehnuteľnosť v katastrálnom území H. v jeho prospech. Práve žalobkyňa už pri prvej návšteve prejavila záujem predať pozemky. On vedel o záujme žalobkyne predať svoje pozemky, či už z ústneho podania od tretích osôb, ako aj inzerátu uverejneného na webovej stránke www.topreality.sk <http:// www.topreality.sk>. Na základe takto prejaveného záujmu žalobkyne predať aj iné pozemky prijal túto ponuku žalobkyne a uzatvoril aj iné kúpne zmluvy, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. So žalobkyňou uzatvoril kúpnu zmluvu už dňa 25.1.2010 a keby bola žalobkyňa presvedčená o narušení zmluvnej slobody a dobrých mravov tak, ako to tvrdí vo svojom žalobnom návrhu, tak by pravdepodobne s ním neuzatvorila aj ďalšie kúpne zmluvy. Pri predaji predmetného sporného pozemku v jeho prospech nechal žalobkyni časový priestor na rozmyslenie výšky kúpnej ceny a toho na koho vôbec prevedie svoje vlastnícke právo, pričom následne výšku kúpnej ceny sama potvrdila a na základe toho sa dohodli na vyhotovení a následnom uzatvorení kúpne zmluvy. Rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy a samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 25.1.2010 boli úplne štandardné a rozhodne sa nepriečili dobrým mravom. Žalobkyňa je svojprávnou osobou a predať predmetné sporné nehnuteľnosti okrem iných aj jemu bolo jej slobodným rozhodnutím. Rovnako bolo slobodným rozhodnutím žalobkyne predať aj ďalšie pozemky v jej vlastníctve iným osobám za rovnakú alebo podobnú kúpnu cenu. Na margo toho, že žalobkyňa prostredníctvom webového portálu www.topreality.sk <http://www.topreality.sk> ponúkala na predaj svoje vlastníctvo, musela vedieť za akú cenu chce predávať, resp. pri zadávaní inzerátu na predaj svoje vlastníctvo musela vedieť za akú cenu ponúka svoje nehnuteľnosti na predaj. Je absolútne zmätočné tvrdenie žalobkyne, že on ako prvý prejavil záujem kúpiť jej patriace nehnuteľnosti, keď sama svojim konaním prejavovala svoju vôľu predať jej patriace nehnuteľnosti tretím osobám. Žalobkyňa svojim konaním v priebehu tohto roku zhoršuje jeho postavenie nielen v jeho súkromnom, ale aj profesijnom živote. Najskôr to bolo obvinenie, okrem iného, z klientelizmu podané cez Úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktoré sa v žiadnom prípade nepotvrdilo, ďalej podanie na Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky pre údajné protiprávne čerpanie eurofondov, ďalej ho obvinila z podvodného konania, čo bolo riešené v trestnom konaní a napokon ho obviňuje, že ako geodet konal v rozpore so stavovskými predpismi, pričom všetky obvinenia žalobkyne boli vyhodnotené buď ako neopodstatnené alebo zamietnuté. On sa cíti takýmto počínaním žalobkyne dotknutý. Nie je si vedomý toho, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2010 konal, či už v rozpore so zákonom alebo zákon obchádzal alebo konal v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že v súkromnom práve platí zásada zmluvnej voľnosti, teda zásada slobodne si vybrať zmluvného partnera a typ zmluvy, ktorý s vybraným zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj slobodne určiť obsah zmluvy a teda aj kúpnu cenu. Trvá na tom, že pokiaľ žalobkyňa neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2010 odôvodňuje neprimeranosťou kúpnej ceny a teda, že tu je rozpor s cenovými predpismi tak daná skutočnosť spôsobuje relatívnu a nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa však žalobkyňa mohla dovolať len v trojročnej zákonnej lehote počítanej odo dňa uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy a v súčasnosti je jej právo domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.1.2010 už premlčané. Je presvedčený, že kúpna zmluva zo dňa 25.10.2010 bola uzatvorená slobodne, vážne, je dostatočne určitá, zrozumiteľná, pričom plnenie, ktoré je predmetom

tejto zmluvy je možné. Kúpna zmluva bola uzatvorená písomne, čím bola dodržaná aj forma ustanovená zákonom pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Obsah tejto kúpnej zmluvy a jej účel neprieči zákonu, zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.1.2010 došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, preto sa domnieva, že žalobkyni v súčasnosti nesvedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa sa v inom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/140/2013 žalobným návrhom, ktorý bol žalobkyňou postavený na obdobných dôvodoch ako predmetný žalobný návrh, domáhala určenia vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. voči žalovanému v rade 1/, avšak neúspešne nakoľko jej žalobný návrh bol týmto súdom zamietnutý. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na úhradu trov jej konania.

9. K žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili aj žalovaní 5/ a 6/ a to písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 14.4.2014 (čl. 56 - 57), ktorým namietali žeby uvedená kúpna zmluva zo dňa 25.1.2010 mala byť neplatná z uvedených dôvodov. Podľa ich informácií predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Obsah uvedenej kúpnej zmluvy, teda najmä jej podstatné náležitosti - predmet a kúpna cena, boli zmluvnými stranami riadne dohodnuté. Podľa im dostupných informácií nie je pravdou, žeby žalovaný v rade 1/ a ostatní kupujúci nejakým spôsobom ovplyvňovali žalobkyňu resp. ju nútili, aby im predmetné nehnuteľnosti predala. Žalobkyňa od momentu, keď prvýkrát navštívila kanceláriu žalovaného 1/, uzatvorila následne viacero kúpnych zmlúv so žalovaným 1/ a inými osobami. Žalobkyňa mala dostatok času preveriť si všetky skutočnosť týkajúce sa uzatvorenia jednotlivých kúpnych zmlúv a v prípade, ak by nesúhlasila s výškou kúpnej ceny, nemusela žiadnu z kúpnych zmlúv vôbec uzatvárať. Rokovania o uzavretí všetkých kúpnych zmlúv, teda aj tejto a dohoda o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy prebiehali podľa úplne štandardným spôsobom, pričom kúpna cena bola určená na základe vzájomnej dohody žalobkyne a kupujúcich. Žalobkyňa je plne spôsobilou na právne úkony a teda vie posúdiť následky svojho konania. V súčasnej dobe je predsa množstvo možností preveriť si skutočnosti potrebné k rozhodnutiu sa, či nejaký úkon subjekt vykoná alebo nie. Namietanie platnosti kúpnej zmluvy, po niekoľkých rokoch, vnáša len právnu neistotu do postavenia žalovaných. Nesúhlasia s názorom žalobkyne, že samotné dojednanie nižšej kúpnej ceny, oproti napríklad cene znaleckej, bez ďalších skutočností, spôsobuje jej neplatnosť pre rozpor s dobými mravmi. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, teda vyjadruje vôľu predávajúceho a kupujúceho, pričom v tomto prípade mala predávajúca vôľu predať kupujúcim uvedenú nehnuteľnosť a to za dohodnutú kúpnu cenu. Žalobkyňa nekonala ani pod nátlakom, ani pod vplyvom iného nútenia, teda konala slobodne a vážne. V čase podpisu kúpnej zmluvy žiadna zo strán nemala pochybnosť o vôli strán. Žalobkyňa mala dostatok možností a času zistiť si a overiť si skutočnosti, ktoré boli pre jej rozhodovanie rozhodujúce. Žalobkyňa sama prejavovala záujem svoje nehnuteľnosti predať a na základe uvedeného aj došlo k uzatvoreniu viacerých kúpnych zmlúv, a to vo viacerých časových termínoch (5.11.2009, 1.4.2010, 5.11.2010). Konanie žalovaného 1/ prípadne iných osôb nemožno v žiadnom prípade považovať za konanie, ktoré by sa malo považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by mala byť kúpna zmluva neplatná. Skutočnosti, že následne sa vytvorili z pôvodného pozemku parcely registra „C“, prípadne, že sa pozemok môže v súčasnosti zastavať, považujeme za irelevantné. Taktiež vzniesli námietku premlčania pre podanie žaloby s ohľadom na dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v rozpore s § 589 Občianskeho zákonníka, nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie na vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaní nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne, v dobrej viere v nespornosť vlastníctva, teda so žalobou v žiadnom prípade nemôžu súhlasiť. Na základe uvedeného navrhli, aby súd žalobu zamietlo a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania.

10. Dňa 1.12.2017 došlo tunajšiemu súdu aj podanie žalobkyne označené ako ,,Návrh na odstúpenie účastníka na strane žalovaných a to pani 2/ T. S. z dôvodu, že už nie je vlastníčkou žiadneho zo sporných pozemkov ” (čl. 93 - 94), súd podľa obsahu posúdil ako späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/, v ktorom žalobkyňa uviedla, že žalovaná 2/ nie je vlastníčkou sporných parciel, a teda mala by vystupovať len ako svedkyňa, ktorá s ňou uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon.

11. Podaním označeným ako ,,Návrh na znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty pozemkov“ (č.l. 95-96), žalobkyňa navrhla znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty predmetných pozemkov, v dôsledku čoho by bolo jasné o aké ,,hlboké podhodnotenie ide teda, že tie sporné pozemky boli predané hlboko pod hodnotu (skutočnú cenu)”.

12. V podaní doručenom súdu 15.12.2017 (č.l. 105 - 116) žalobkyňa navrhla zmenu žalobného petitu tak, že žalovaným v rade 3/ a 4/ sú povinní navrhovateľke za parcely C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/ XX a XXXX/X (zapísané na LV č. XXXX k.ú. a obec H.) povinní vyplatiť finančnú náhradu s tým, že tieto naďalej zostávajú v ich vlastníctve a zároveň, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú a obci H. (č.l. 106 p.v. - 107), a to parciel:

- E-KN parc. č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 442 m2, zapísanej na liste vlastníctva (ďalej aj len „LV“) č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C- KN par. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2.000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5.034 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4.103 m2, zapísanej na LV č. XXXX, a zároveň, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť nahradiť jej trovy konania.

13. Vzhľadom k tomu, že všetky ďalšie písomné podania žalobkyne (č.l. 110-113, 142 - 148) boli v podstate len duplicitným opakovaním predošlej argumentácie obsiahnutej v predchádzajúcich podaniach, súd považoval za nadbytočné a neúčelné opätovne ich tu citovať, resp. robiť z nich rešerš. Ako nové tvrdenie žalobkyňa uviedla len to, že žalovaná 5/ sa ešte pred podaním žaloby usilovala ďalej predávať pozemky, ktoré kúpila od žalovanej 2/ (ktorá je jej sesternica), čoho dôkazom má byť kópia inzerátu (č.l. 114) s tým, že žalovaná 5/ to ďalej predávala mnohonásobne drahšie ako to od nej žalovaná 2/ kúpila a ide tu o organizovanú skupina, ktorá ju zneužila.

14. Vzhľadom na to, že vec je súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky doterajších procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 , pričom v súlade s procesnou terminológiou nového civilného kódexu označil návrh na začatie konania ako žalobu, navrhovateľku ako žalobkyne a odporcov ako žalovaných.

15. V predmetnej právnej veci nariadil súd predbežné prejednanie sporu, a to prioritne za účelom vyslovenia predbežného právneho posúdenia smerujúcemu k aplikácii § 138 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že po predbežnom právnom posúdení a výzve na späťvzatie žaloby žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe súd kontinuálne prešiel do pojednávania.

16. Súd na pojednávaní konanom 30.1.2018 v neprítomnosti žalovaných 3/, 5/ a 6/ vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, resp. ich právnych zástupcov sporových strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.

17. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvávajúc na podanej žalobe uviedla, že má za to, že to bol nemravný právny úkon § 39 Občianskeho zákonníka, hrubo podhodnotený predaj pozemku a tiež, že ide o civilnú úžeru a že ju zneužili - zneužili jej neskúsenosť a dôverčivosť. Zmenu žaloby navrhla preto, lebo žalovaní 3/ a 4/, keď si tam už postavili dom. Vlastníčkou nehnuteľností sa stala začiatkom roku 2008 a nebola vtedy skúsená v tomto. Do geodetickej kancelárie prišla s požiadavkou na vymeranie pozemkov a oni museli byť skúsení, lebo žalovaný 1/ mal už 13 kúpnych zmlúv uzatvorených. Podľa jej názoru geodézia je blízka k povolaniu znalcovi. Pri lesných pozemkoch zistili, že je v tom neskúsená a potom jej navrhovali ďalšie kúpne zmluvy a nízke ceny hlboko podhodnotené. Zároveň stále trvá na nariadení znaleckého dokazovania.

18. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom uviedol, že so žalovanou sa stretli tak, že, ona vyhľadala ich, ponúkla im cenu a potom jej povedali áno, že súhlasia. Odišla domov a nechali jej pár dní, kým si pripravia zmluvu. Keď si zmluvu pripravili, tak ona sa opäť vrátila do geodetickej kancelárie do A., vyplatili jej peniaze pri podpise zmluvy. Tú cenu, ktorú jej vyplatili uviedli v kúpnej zmluve. Podľa jeho názoru to bola cena primeraná. Vo vzťahu k sporným pozemkom uviedol, že tam nebolo nič vybudované, jednalo sa o roľu - trvalý trávnatý porast, nebola tam cesta, voda. K tvrdeniu žalobkyne,

že nemala práve povedomie a že sa nemala kde informovať, uviedol, že brat žalobkyne je podpredseda urbáru a žijú v spoločnej domácnosti a jej krstný otec je starosta obce - to sú jej najbližšie osoby, s ktorými sa mohla porozprávať. Nič jej v tom nebránilo. Na žalobkyňu nevytváral žiaden nátlak a všetky údaje uvedené v kúpnej zmluve sú pravdivé. Ohľadom slabého právneho povedomia žalobkyne, ktoré prezentuje poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody na Európskom súde v Štrasburgu, kde sťažnosť podala v roku 2009, na základe čoho jej bolo v roku 2013 vyplatených 5.500,- Eur.

19. Na uvedené reagovala žalobkyňa, že je to tak, lenže ona vtedy bola v tejto veci neskúsená a brat si sleduje svoje záujmy, s bratom sa nemala čo radiť a starosta ani jej brat nie sú znalci. Žalovaný 1/ klame, keď tvrdí, že ona im navrhla cenu. To oni (žalovaní 1/ a 2/) jej hneď takéto nízke ceny navrhli. Žalovaní 1/ a 2/ ju kontaktovali aj ohľadne uzavretia zmluvy na kúpu pozemkov „pri lese“ a žalovaná 2/, keď odo nej kupovala pozemok jej navrhla takú nízku cenu. Ohľadom toho, že cena je nízka nadobudla podozrenie postupne. Aj pri poslednom súdnom pojednávaní minulý rok som bola za znalcom, ktorý jej povedal, že pozemky, ktoré obec označuje za stavebné pozemky sú vysoko hodnotné.

20. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že keď kupovali pozemky nikto žalobkyňu nenútil. Ona im najskôr ponúkala pozemky, lebo to je za potokom, oni ich kupovať nechceli, ale žalobkyňa ich potom ponúkala cez realitnú kanceláriu, ale asi to nepredala, tak potom zase im volala a oni ich potom už kúpili. Kúpili to v tretinách aj so žalovanými 3/ a 4/ aj so žalovaným 1/ a potom si to rozdelili. Ale nebolo tam nič - prístup cez rieku, potok - bola to tam doslova katastrofa. Nebola tam elektrina ani voda. Bola to iba roľa, ktorú možno miestni na základe dotácií iba kosili. Tak možno aj preto tá cena bola taká nízka. Bolo to v kopci, je tam ťažký prístup. Cena nemala byť taká vysoká, lebo je to orná pôda. A zastavané pozemky ani v rámci toho čo vie to neboli a nespadalo to pod žiadny územný plán.

21. Žalovaná 4/ uviedla, že so žalovaným 3/ kupovali ornú pôdu na základe toho, že na internete našli inzerát. Chceli si postaviť chatu a našli na internete inzerát, že sa predáva orná pôda cez „realitku“ - nepamätá si presne cez akú. Kupovali pozemok v H. na chatu v úplne inej časti a bol im to práve žalovaný 1/ merať. Bolo to také neprístupné, lebo chceli chatu niekde mimo ľudí a potom zistili, že sa toto predáva cez realitku, tak tam chceli volať, lenže nejakým spôsobom, keď im bol žalovaný 1/ merať na „W.“ sa dozvedeli, že to žalobkyňa predáva cez realitku. Tak to kúpili v 1/3 ako ornú pôdu. K ich pozemku sa bez terénneho auta nedá dostať, robili tam 3 mosty v hodnote 60.000,-Eur. Na to aby si postavili dom, tam 2 roky robili most, aby sa dostali k pozemkom cez päť metrovú roklinu. Je tam 2400 m2 spevnenej plochy, na ktorej je navozený štrk. Minulý rok tam naviezli asfalt a tento rok tam pôjde zas. Tie pozemky sú zhodnotené, ale aby tam niekto staval dom, musel splniť podmienky životného prostredia - drevodom a šindľová strecha. Je to ochranné pásmo - 2. alebo 3. stupeň. Oni kúpili ornú pôdu, kde bola samá krovina. Pokiaľ by aj prišiel súdny znalec ukáže mu fotky. Dva roky kroviny dávali preč a ten potok zasypávali, aby sa tam vôbec dostali. Prístupová cesta k pozemkom nebola žiadna a dodnes okrem ich cesty k domu je cesta zarúbaná. Tam sú ostatné pozemky bez prístupu. Nevie ako má vyčísliť teraz hodnotu takýchto pozemkov. Ona osobne zaplatila za elektrickú prípojku žalobkyne, aby ju mala pred domom, dotiahli tam na vlastné náklady obecnú vodu ku každému pozemku, čiže pozemky sú momentálne v úplne inej hodnote ako bola orná pôda bez prístupu. V súčasnosti po zhodnotení by tam boli krásne stavebné pozemky. K procesu uzatvárania kúpnej zmluvy pokiaľ ide o cenu žalovaná 4/ uviedla, že prišli do kancelárie a tam bola už cena dohodnutá. Tam sa žalovaný 1/ so žalovanou 2/ dohodli na cene a oni (so žalovaným 3/) boli prizvaní. Ona sa pýtala žalobkyne, keď jej dávala peniaze, čo bolo skôr ako podpísali zmluvu, či je spokojná, na čo žalobkyňa odpovedala, že je spokojná. Žalobkyňa je jej suseda a je to dobrá suseda. Žalobkyňa by mala pochopiť, že je rozdiel medzi cenou pozemku druhu orná pôda bez prístupových ciest, cez 3 potoky a pozemku, na ktorom sú dotiahnuté siete a sú tam spevnené plochy, čím sa pozemky zhodnotili. Taký pozemok nemôže mať dnes takú hodnotu akú mal vtedy.

22. Právny zástupca žalovaných 5/ a 6/ poukázal na to, že žalobkyňa uzatvárala niekoľko zmlúv v priebehu jedného roka a mala možnosť kedykoľvek si zhodnotiť ten právny vzťah, ktorý bude uzatvárať. Ak zmluvu uzatvorila za takýchto podmienok, bola to jej slobodná vôľa. Neboli preukázané žiadne iné okolností, ktoré by vplývali na jej vôľu, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť to, že by bola uvedená do omylu, či nejakým spôsobom podvedená alebo podobne. Nie sú tu žiadne okolnosti, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi a ktoré by spôsobovali neplatnosť tejto zmluvy. Žalobkyňa si možno neuvedomuje, že pozemky v čase keď ich predávala mali iný charakter aký majú po 3-4 rokoch, keď sa zhodnotili tým, že sa urobili inžinierske siete, rôzne investície a podobne. Podľa jeho názoru v tom čase ani ta cena nebola nejaká podhodnotená. Bez ohľadu na to však, ak si takú cenu slobodne dojednali,

bola to ich slobodná vôľa a ak nie sú preukázané v tomto konaní iné okolnosti tak treba žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Žalobkyňa už v čase predaja pozemkov viedla súdne konania voči štátu o náhradu škody, na okresnom a krajskom súde dokonca dávala podnet do Štrasburgu. Nedala sa zastupovať právnikom, ona má svoje predstavy o práve a alebo zákony si vykladá sama. Je osobou, ktorá sa nehodlá s nikým radiť. Žalovaní 5/ a 6/ nemôžu byť postihovaní takýmto prístupom žalobkyne, ktorá si nepreverila okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej rozhodnutie. S poukazom na právnu istotu poukázal na to, že žalovaní 5/ a 6/ boli dobromyseľní, keď následne nadobúdali tie pozemky.

23. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2010 (č.l. 21-22) vyplýva, že žalobkyňa predmetnou zmluvou ako predávajúca previedla na žalovaných 1/ až 4/ ako kupujúcich nasledujúce pozemky evidované (v tom čase) na LV č. XXX v k.ú a obci H.:

- na žalovaného 1/: časť pozemku E-KN parc. č. XXX - orná pôda o výmere 26146 m2, ktorá podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného Geodetickou kanceláriou žalovaného 1/ zo dňa 7.12.2009 zodpovedal dielu „4“ lesné pozemky o výmere 5034 m2, ktorý vytvára novovytvorenú parcelu č. XXXX/X- trvalé trávne porasty o výmere 5034 m2 (č.l. II. odsek prvý predmetnej zmluvy); ďalej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na týchto pozemkoch: E-KN parc. č. XXX - orná pôda o výmere 12009 m2, E-KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1387 m2 a E-KN parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 310 m2 (č.l. II. odsek štvrtý predmetnej zmluvy) - a to všetko za kúpnu cenu 2232,-Eur;

- na žalovanú 2/: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na týchto pozemkoch: E-KN parc. č. XXX - orná pôda o výmere 12009 m2, E-KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1387 m2 a E-KN parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 310 m2 (č.l. II. odsek štvrtý predmetnej zmluvy) - a to všetko za kúpnu cenu 1062,-Eur;

- na žalovaných 3/ a 4/: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na týchto pozemkoch: E-KN parc. č. XXX

- orná pôda o výmere 12009 m2, E-KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1387 m2 a E-KN parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 310 m2 (č.l. II. odsek druhý predmetnej zmluvy) - a to všetko za kúpnu cenu 1062,-Eur. V bode VIII. predmetnej kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilí na právne úkony a že sú oboznámení s obsahom tejto zmluvy, ktorá bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, nebola uzatvorená v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok.

24. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne zo 17.6.2013 (v ňou iniciovanom trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-287/OEK-DK-2013 PO) /č.l. 24/ vyplýva, že keď navštívila geodetickú kanceláriu žalovaného 1/ za účelom zamerania jej pozemku, žalovaný 1/ jej začal robiť návrhy, aby predala les, ona sa nevedela rozhodnúť, či mu predá ten les. Na druhý deň žalovaného 1/ oslovila, že má záujem predať les, takže prišla do jeho kancelárie a žalovaný 1/ jej povedal, že by to kúpil tak za 5,-Sk/m2, ona chcela viac, ale žalovaný 1/ trval na tejto cene. Rozprávali sa o cene, žalovaný 1/ navrhoval neskôr 400.000,-Sk za obe parcely vo výmere 7,7 ha. Ona mu povedala, že by chcela aspoň 500.000,-Sk, ale on trval na tom, že viac ako 400.000,-Sk nedá. Potom povedal, že vyhotoví zmluvy. Asi za 2-3 dni jej žalovaný 1/ volal, že zmluvy sú hotové a ona prišla do jeho kancelárie pozrieť si zmluvy, cena sedela tak ako sa dohodli tých 400.000,-Sk. V deň, keď prišla podpisovať zmluvu so žalovaným 1/, tak ju oslovila žalovaná 2/, že má záujem o pozemok - trvalý trávny porast v celkovej výmere asi 0,5 ha a navrhla jej cenu 6,-Sk/ m2 a tiež mala záujem o 700 m2 lesa, kde jej navrhla rovnakú cenu. Žalovanej 2/ povedala, že si to ešte rozmyslí, či vôbec chce predať tie pozemky. Ešte v ten večer sa rozhodla, že tie pozemky predá, tak žalovanej 2/ zatelefonovala a ona jej povedala, že vyhotoví zmluvy a za 2 - 3 dni jej povedala, že je to hotové, že má prísť podpísať zmluvy. Tak prišla do geodetickej kancelárie, kedy žalovaný 1/ mal záujem o ďalší pozemok, a to o 0,5 ha trvalého trávneho porastu a navrhol jej cenu 6,-Sk/m2. Vtedy žalovanému 1/ povedala, že to predá a on povedal, že vyhotoví geodetické plány a zmluvu a povedal jej, že keď to bude hotové tak jej zavolá. Žalovaný 1/ zavolal asi tak za 2 dni. Čo sa týka predaja pozemkov žalovaným 3/ a 4/ tu žalovaný 1/ navrhol cenu 10,-Sk/m2. Ona mu povedala, že si to rozmyslí, nech zavolá na druhý deň, on zavolal a ona súhlasila. Asi za dva dni sa jej žalovaný 1/ ozval, že má zmluvy, geometrický plán a ona za ním prišla do kancelárie. Potom sa jej asi za mesiac ozvali žalovaní 3/ a 4/, že by chceli ďalší pozemok, informovali o tom aj žalovaného 1/. Asi za 2-3 dni na to sa ozval žalovaný 1/ a navrhol cenu 7,-Sk/m2 a ona s uvedenou cenou súhlasila. Z tejto zápisnice tiež vyplýva, že žalovaní 1/ až 4/ chceli kúpiť ešte jednu cestu, ale ona im navrhla vecné bremeno a tak podpísali zmluvu o vecnom bremene, kde žalovaný 1/ navrhol jeho bezodplatnosť s čím ona súhlasila.

25. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný 1/ (pod B3), žalovaní 3/ a 4/ (pod B1) a žalovaná 5/ (pod B4) sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci (každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3) i spornej parcely C-KN, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 955 m2, ktoré žalovaný 1/ a žalovaní 3/ a 4/ nadobudli kúpnymi zmluvami, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod sp. zn. V XX/XX - XX/XX a V XXX/XX - XX/XX. Žalovaná 5/ nadobudla predmetný spoluvlastnícky podiel k spornej parcele kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V XXX/XXXX z 9.5.2013

- XX/XXXX. Len pre úplnosť súd uvádza, že na tomto liste vlastníctva už nie je evidovaný pozemok parcely registra „E“ - E-KN parc. č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 442 m2 tak ako to v žalobe uvádza žalobkyňa, na čo bola žalobkyňa súdom upozornená.

X6. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaná 5/ (pod B2) je zapísaná ako výlučná vlastníčka i sporných parciel C-KN: parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1000 m2 a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1103 m2, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V XXX/XXXX z 9.5.2013 - XX/XXXX.

27. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný 6/ (pod B1) je zapísaný ako výlučný vlastník spornej parcely C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2000 m2, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V XXXX/XXXX z 24.6.2013 - XX/XXXX.

28. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaní 3/ a 4/ (pod B1) sú zapísaní ako vlastníci i sporných parciel C-KN: parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 180 m2, parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2 a parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3752 m2, ktoré nadobudli kúpnymi zmluvami, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod sp. zn. V XX/XX - XX/XX a V XXX/XX - XX/XX.

X9. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný 1/ (pod B1) je zapísaný ako výlučný vlastník i sporných parciel C-KN: parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5034 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2, ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod sp. zn. V XXXX/XX - XXX/XX, V XXX/XX - XX/XX, V XXX/XX

- XX/XX, V-XXXX/XXXX - vklad povolený dňa 28.11.2017 - XXX/XX.

30. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní nepripustil zmenu žaloby v znení obsiahnutom v podaní z 15.12.2017 (viď bod 12. tohto rozsudku), a to prioritne z dôvodu neúčelnosti tohto procesného úkonu ako i v súlade so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko navrhovaná zmena sa v podstate týkala len iného usporiadania vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom (prevedených predmetnou kúpnou zmluvou) v spojení s čím žalobkyňa chcela v podstate zachovať status quo vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/, od ktorých za pozemky, ktoré na základe predmetnej kúpnej zmluvy od nej nadobudli, požadovala zaplatenie finančnej náhrady (bez presnej konkretizácie jej výšky). Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní bol súd povinný prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, posúdenie čoho malo zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie v súdenej veci, po konštatovaní (prednesenom v rámci predbežného právneho posúdenia na predbežnom prejednaní sporu predchádzajúcom pojednávanie vo veci), že na základe skutočností prezentovaných žalujúcou stranou nie je dôvod považovať predmetnú kúpnu zmluvu za (absolútne) neplatnú, súd nepovažoval za účelné pripúšťať zmenu žaloby (s ktorou by musel byť oboznámený aj žalovaný 3/, ktorý na pojednávaní nebol prítomný - čo by viedlo v rozpore s hospodárnosťou konania k jeho odročeniu), nakoľko ani takýto (odhliadnuc od toho, že neurčitý petit v časti návrhu na zaviazanie žalovaných 3/ a 4/ na zaplatenie bližšie nekonkretizovanej finančnej náhrady) ani inak formulovaný žalobný petit, na základe ktorého by sa žalobkyňa snažila dosiahnuť to, čo v tomto konaní, by neviedol k inému meritórnemu rozhodnutiu, než ku akému súd dospel.

K zastaveniu konania voči žalovanej 2/

31. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods.1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobkyne - späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ (viď bod 10. tohto rozsudku) z dôvodu nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie (nakoľko táto už nie je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností), s ktorým žalovaná 2/ výslovne vyjadrila svoj súhlas (č.l. 150 p.v.), súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 predmetné konanie voči žalovanej 2/ zastavil.

K zamietnutiu návrhu žalobkyne na prerušenie konania

33. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne o odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu, že v podobnej veci prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 31.7.2017 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/76/2017-177 z 25.4.2017 dovolanie, súd tento návrh posúdil ako návrh na prerušenie predmetného konania až do právoplatného skončenia označeného dovolacieho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na tunajšom súde pred 4 rokmi a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), podstatou, účelom a cieľom ktorého je odstránenie stavu právnej neistoty, je aj právom žalovanej strany nielen právom strany žalujúcej, súd nepovažoval za potrebné v predmetnom konaní vyčkávať na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré bude záväzné len v tam posudzovanej veci. Len pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa ako druhý dôvod na odročenie pojednávania (bod 5. tohto rozsudku), že v tejto právnej veci nie je právne zastúpená a bola by rada, keby ju právny zástupca, ktorý ju zastupuje v dovolacom konaní, zastupoval aj v predmetnom konaní, tak v rámci predbežného prejednania sporu žalobkyňa v podstate uviedla, že právny zástupca ju v tomto konaní nezastupuje preto, že predmetnej problematike nerozumie (nestotožňuje sa s jej názormi). Z tohto dôvodu považoval súd aj túto žiadosť žalobkyne za bezpredmetnú.

K zamietnutiu žaloby

34. Z hľadiska právneho posúdenia súd predmetnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (predmetná žaloba) posúdil ako určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) (predtým § 80 písm. c/ O.s.p.). Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle zákona je danosť (existencia) naliehavého právneho záujmu, ktorý musí súd skúmať ex offo.V zmysle judikatúry základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalujúcej strany, ktorý musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.

35. V súlade s ustálenou súdnou praxou súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, nakoľko tento je daný vždy, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Potom, čo súd ustálil, že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení požadovanom žalobou, v ďalšom skúmal, či žalobkyni svedčí vlastnícke právo, a teda či je možné žalobe vyhovieť.

36. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

37. V predmetnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo treba prejudiciálne riešiť otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy (bod 23. tohto rozsudku). Otázka platnosti uvedenej zmluvy bola následne podstatnou predbežnou otázkou pre určenie či žalobkyni svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania.

38. V prípade kúpnej zmluvy ide o dvojstranný právny úkon. Právne úkony plnia v súkromnom práve úlohu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ktoré následky právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Nedostatky právneho úkonu sankcionuje právny poriadok absolútnou, prípadne relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť je dôsledkom chýb právnych úkonov, ako sú nedostatok slobodnej a vážnej vôle, jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je predmetom právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka), konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona či rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a nedostatok požadovanej formy právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné zhojiť.

39. V zmysle judikatúry pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť žalujúcou stranou tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada ex offo (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo/208/2010 z 30.7.2012).

40. Žalobkyňa v predmetnom konaní v podstate namietala absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým s poukazom na neprimerane nízku kúpnu cenu, resp. hrubý nepomer vzájomných plnení, či hlboko podhodnotený predaj.

41. S určitým zjednodušením, ale vystihujúcim iniciovanie posudzovaného prípadu možno uviesť, že žalobkyňa v rokoch 2013 - 2014 zistila, že pozemky, ktoré v roku 2010 odpredala žalovaným sa možno dali predať za lepšiu cenu. Žalobkyňa v konaní ako procesná strana prioritne zaťažená bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom nepreukázala, že sporné pozemky by mali mať v danom čase vyššiu predajnú trhovú hodnotu než akú dostala za predané pozemky žalobkyňa. Žalobkyňa neuviedla a neoznačila dôkazy, ktoré by mali potvrdzovať jej pomerne všeobecné tvrdenia o trhovej cene dotknutých pozemkov v roku 2010. V konaní nebolo preukázané žeby v súvislostí s kúpnou zmluvou z roku 2010, malo ísť o nevýhodný predaj pozemky žalobkyňou. Z daného hľadiska preto nie je na mieste ani hypotetický konštatovať rozpornosť predmetnej zmluvy s dobrými mravmi.

42. Rozpor s dobrými mravmi nie je daný ani v spojitosti s posudzovaním konania žalovaného 1/.Tento v rámci procesu uzatvárania zmluvy v roku 2010 nezneužil žiadne informácie získané z jeho ,,služobnej” činnosti. Údaje o vlastníkoch nehnuteľnosti sú totiž verejne prístupné. Napríklad aj na katastrálnom portáli prevádzkovanom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR. Hoci žalobkyňa a žalovaný 1/ odlišne uvádzajú kto ako prvý spomenul možnosť odpredaja sporných pozemkov, podstatné je, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo bezprostredne pri prvom stretnutí - kontakte týchto sporových strán. Žalovaný 1/ ju žiadnym spôsobom neurgoval, nevyhľadával, nepodmieňoval uzavretie dohody, neprimerane krátkou, resp. žiadnou lehotou a pod. Za daných okolností vykonanie rokovaní v geodetickej kancelárií žalovaného 1/ nemá žiaden podstatný význam. Zodpovedá priebehu stretnutí sporových strán konštatovanie, že žalobkyňa mala dostatočný priestor preveriť si výhodnosť ceny ponúkanej žalovanými 1/ až 4/. Pokiaľ v rámci svojho vlastného rozhodovania nebola dôsledná, či podcenila niektoré súvislostí nemožno uvedené pričítať na ťarchu správania žalovaných. Je nutné zdôrazniť, že zo strany žalovaného 1/ nebolo na žalobkyňu vyvíjaný žiaden nátlak v zmysle naliehania na uzavretie zmluvy a už vôbec nie v zmysle protiprávneho fyzického či psychického donucovania, čo vyplýva tak z tvrdení samotnej žalobkyne tak v tomto civilnom sporovom konaní ako i v jemu predchádzajúcom trestnom konaní (bod 24. tohto rozsudku.)

43. Žalobkyňa údajné zneužitie jej osoby zo strany žalovaných 1/ a 2/ dokresľovala len veľmi vágnym a lakonickým tvrdením, že žalovaní 1/ a 2/ vedeli, že je neskúsená a tak podobne. Pripustenie takejto maximálne vágnej všeobecnej argumentácie by znamenalo možnosť napadnúť kedykoľvek, akýkoľvek právny úkon, čo je však v právnom štáte neprijateľné. Taktiež samotný fakt, že dotknutý predaj bol nie prvým predajom nehnuteľností zo strany žalobkyne relevantne nespochybňuje predmetnú kúpnu zmluvu (a jej platnosť).

44. Žalobkyňa mala dostatok času aj možností, aby si zistila akýmkoľvek spôsobom aká je obvyklá cena za pozemky, ktoré predala žalovaným 1/ až 4/. Pokiaľ tvrdí, že v tom čase bola ohľadne ceny pozemkov neskúsená a nezorientovaná a pokiaľ ide o cenu tak dôverovala žalovaným 1/ a 2/ ako pracovníkom geodetickej kancelárie a odborne spôsobilým osobám, ktoré jej dôveru zneužili s cieľom obohatiť sa na nej, tak súd poznamenáva, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ z titulu svojho zamestnania v geodetickej kancelárií nie sú odborníkmi na ceny pozemkov, pretože geodeti sa z titulu výkonu svojho povolania prioritne venujú iným otázkam ako oceňovaniu nehnuteľností, prípadne vyhotovenie prevodných zmlúv na nehnuteľnosti. V tomto smere by mohli byť odborníkmi pracovníci realitných kancelárií alebo znalci v odbore odhad hodnoty nehnuteľností, nie však geodeti. Súd konštatuje, že nebolo preukázané žeby počas rokovania so žalovanými ohľadne kúpnej ceny žalovaný 1/ a 2/ zneužili nejakú informáciu, ktorú získali v rámci výkonu svojho povolania.

45. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na svoju neznalosť a neskúsenosť v danej oblasti, tak súd konštatuje, že väčšina osôb, ktoré realizujú predaj alebo kúpu nehnuteľností, nie sú odborníkmi na ich oceňovanie a je obvyklé, že sa v otázke ceny zaujímajú o ponuky predaja v inzerátoch, o ceny za iné realizované predaje alebo spolupracujú s realitnými kanceláriami, ktoré im poradia aj v otázke ceny. Predaj pozemkov nie je bežnou záležitosťou a preto mu zmluvné strany venujú osobitnú pozornosť. Sama žalobkyňa uviedla, že sa neskôr (v súvislosti so súdnym konaním) skontaktovala ako so znalcami z odboru oceňovania nehnuteľností, vyhľadala si ponuky predaja pozemkov na internete, takže súd nevidí dôvod, pokiaľ tak urobila neskôr (po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy), aby tak neurobila aj v čase keď pozemky predávala. Žalobkyni teda objektívne nič nebránilo aby si cenu za pozemky vopred náležite overila a to či už zistením ponúk z inzerátov zverejnených v tlači alebo na internete, na obci, u znalcov, v realitnej kancelárií, prostredníctvom, ktorej ako uviedla ponúkala tieto pozemky na predaj alebo akýmkoľvek iným spôsobom. V nadväznosti na uvedené súd len poznamenáva, že dostupnosť internetového pripojenia vrátane dostupnosti na verejných miestach - obecné úrady, knižnice v roku 2010 bola v rámci SR dostatočná na to, že v prípade reálneho záujmu ktokoľvek mohol bez zásadnejších problémov vyhľadať požadované údaje na internete. Žalobkyňa nepochybne mala aj možnosť poradiť sa ohľadne primeranosti kúpnej ceny aj s inými osobami, či už z kruhu blízkych, resp. z oblasti týkajúcej sa obchodovania s realitami. Pokiaľ žalobkyňa otázke ceny pozemkov nevenovala patričnú pozornosť musí znášať následky svojho konania. Skutočnosť, že obvyklá cena pozemkov hoci aj niekoľkonásobne presahuje dohodnutú cenu nie je sama o sebe dôvodom, ktorý by spôsoboval rozpor dohody o cene s dobrými mravmi.

46. Pojem dobré mravy patrí k pružným právnym pojmom. Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou kategóriou o tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi nerozhoduje názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyhovuje z konkrétnych okolností. Skutočnosť, či sa určitý právny úkon prieči dobrým mravom musí byť preto zisťovaná vždy nezávisle od vôle účastníkov daného právneho úkonu. Pri hodnotení toho, či je konkrétny právny úkon v súlade s dobrými mravmi je vždy potrebné prihliadať na čas, miesto a okolností za ktorých došlo ku konaniu. Dobré mravy možno považovať za klauzulu, vďaka ktorej sa zaisťuje väzba právnych pravidiel na morálnu hodnotovú stupnicu. Za nemravné sa považuje zneužitie určitého subjektívneho momentu na strane zmluvného partnera za účelom vlastného majetkového prospechu.

47. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo nehnuteľností, je okrem presného vymedzenia nehnuteľností údajmi z katastra nehnuteľností aj určenie kúpnej ceny. Občiansky zákonník, ktorý upravuje kúpnu zmluvu nelimituje výšku kúpnej ceny. V ustanovení § 589 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná. Týmto všeobecnými záväznými právnymi predpismi sa rozumie najmä zákon č. 18/1996 Z.z o cenách, ktorý však v zásade nereguluje dohadovanie výšky ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľností. Platné právo teda v zásade nezakazuje uzavrieť takú

kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľností a to ani v prípade, ak je kúpna cena dohodnutá extrémne nižšie ako je hodnota nehnuteľností alebo naopak extrémne vyššie. Dohodu o kúpnej cene ponecháva zákon na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Napriek uvedenému však nemožno bez výhrad uzavrieť, že znevýhodnenej či poškodenej strane platné právo nepriznáva žiadnu ochranu. Neprimerané protiplnenie však bez ďalšieho nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. K vyhláseniu rozpornosti s dobrými mravmi vždy musia v zmluvnom procese pristúpiť ešte ďalšie vady. Teda právny úkon kde jeden dostane podstatne viac než získa druhý môže byť pre rozpor z dobrými mravmi vyhlásený za neplatný, ale len vtedy ak týmto právnym úkonom sledovali zmluvné strany nemravný cieľ, alebo tento úkon mal nemravné následky.

48. Súd v súlade s judikatúrou poukazuje na to, že neprimerane nízka kúpna cena sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 412/2016 z 21.6.2016).

49. I keď v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka môže nastať situácia, že v dôsledku príliš nízkej kúpnej ceny môže byť právny úkon, v danom prípade kúpna zmluva, v rozpore s dobrými mravmi, nie je tomu vždy. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, na čo poukazovala i žalobkyňa (body 5. a 7. tohto rozsudku), že samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom zmluvného jednania účastníkov konania, sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa také konanie priečilo dobrým mravom alebo sa týmto postupom sledoval nemravný cieľ (obdobne rozhodnutia NS ČR: sp. zn. 30Cdo 21/2012 z 27.3.2012, sp.zn. 30Cdo 1776/2007, sp.zn. 30Cdo 1653/2009).

50. Žalobkyňa sa v podstate snaží prostredníctvom resp. cez zadné dvierka drobných mravov pretlačiť zásadu tzv. laesio enormis (t.j. príliš nízka kúpna cena, resp. neobyčajne veľké poškodenie). Urobiť zmluvu (absolútne) neplatnou na základe neprimeranosti plnení bez iných procedurálnych nedostatkov ako napr. omyl, tieseň nie je v súlade s inými zásadami napr. vigilantibus iura scripta sunt.

51. Inštitút „neúmerného skrátenia“, či „neprimerane nízkej kúpnej ceny“ je modifikovane obsiahnutý len v § 39a Občianskeho zákonníka upravujúceho civilnoprávnu úžeru v podobe „plnenia, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere“ (bod 52. tohto rozsudku). Ako už bolo konštatované vyššie podhodnotený predaj nehnuteľností žalobkyňou preukázaný nebol. Zo spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (bod 49. tohto rozsudku) jednoznačne vyplýva, že môžu si tiež zjednať aj cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej - trhovej, najmä ak ide o cenu podstatné nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenia o zjednávaní príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) pokiaľ taká cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. V zmysle týchto rozhodnutí nemožno vylúčiť, že okolnosť hrubého nepomeru plnení jednej zo strany k tomu, čo poskytla druhá strana môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami daného prípadu, nie však sama o sebe už napĺňať znaky konania kolidujúceho s dobrými mravmi. Nízka kúpna cena pokiaľ bola výsledkom zmluvného dojednania účastníkov, a bez toho aby uzatvorenie právneho úkonu doprevádzalo resp. na uzavretie zmluvy mala vplyv aj okolnosť, v ktorých dôsledku by takéto dojednanie sa priečilo dobrým mravom, pochopiteľne nesleduje nemravný cieľ, ani nemravný dôsledok. Rovnako tak uzatvorenie viacerých kúpnych zmlúv medzi rovnakými účastníkmi by s výrazne odlišnými kúpnymi cenami nepredstavuje okolnosť, ktorá by mohla zakladať úvahy o absolútnej neplatnosti, toho ktorého právneho úkonu z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom.

52. Len pre úplnosť súd uvádza, že platnosť predmetnej zmluvy posudzoval aj podľa § 39a Občianskeho zákonníka, upravujúceho tzv. súkromnoprávnej úžeru (účinného od 1.6.2014, ktoré pôsobí aj retroaktívne (nepravá retroaktivita), podľa ktorého neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

53. V posudzovanom prípade nielenže nebola preukázaná objektívna stránka tejto skutkovej podstaty (spočívajúca v plnení, ktorého majetková hodnota bola vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere), nakoľko žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz, aká bola obvyklá, resp.

trhová hodnota predmetných pozemkov v čase ich predaja, ale žalobkyňa relevantne nepreukázala ani naplnenie subjektívnej stránky tejto skutkovej podstaty, t.j. že by žalovaná strana zneužila jej tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, či finančnú závislosť.

54. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na svoju neskúsenosť, ktorou sa v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozumie nedostatok skúseností pri konkrétnom druhu obchodu, nedostatočná znalosť cien alebo nákupných možností a teda predovšetkým neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí sú poukazuje na to, že neskúsenosť býva spojená spravidla s nízkym vekom konajúceho (čo nie je daný prípad, keďže žalobkyňa mala v čase uzavretia zmluvy 41 rokov), prípadne so špecifickým charakterom úkonu, ktorý nie je bežným úkonom a zároveň na vykonanie ktorého sú potrebné osobitné znalosti alebo informácie, čo sa taktiež na daný prípad nevzťahuje, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie predaj ani kúpa nehnuteľností vo všeobecnosti nevyžaduje osobitné (či kvalifikované) znalosti (alebo informácie) a môže ho realizovať každá osoba spôsobilá na tento právny úkon. Taktiež u osôb spôsobilých na právne úkony sa predpokladá rozumová vyspelosť. Vo všeobecnosti z hľadiska platnosti právnych úkonov sa rozumová vyspelosť posudzuje u neplnoletých vzhľadom na ich vek, ale ak ide o dospelú osobu tak, ak plnoletá osoba nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, tak je spôsobilá a predpokladá sa aj jej priemerná rozumová vyspelosť. Dôvodová správa rozumovú nevyspelosť vymedzuje ako „neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností aj iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.“ Žalobkyňa je nepochybne osobou rozumovo vyspelou s plnou (neobmedzenou) spôsobilosťou na právne úkony. Vo vzťahu k žalobkyňou prezentovanej dôverčivosti súd len stručne podotýka, že i keď výklad tohto pojmu nevyplýva zo žiadneho predpisu rozumie sa ňou stav a konanie osoby, ktorá objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie prezentovaných skutočností a ktorá nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by jej zaručila ochranu jej práv s tým, že dôverčivosť sa spája so vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Žalobkyňa okrem lakonického konštatovania, že žalovaní 1/ a 2/ zneužili jej dôverčivosť nijako bližšie nezdôvodnila akým spôsobom sa tak malo stať. Podľa názoru súdu vzhľadom na výsledky dokazovania žalobkyňa nespadá ani do kategórie osôb, ktorých dôverčivosť by mohla byť zneužitá v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Súd opätovne zdôrazňuje, že nedostatok obvyklej starostlivosti, ktorú zmluvné strany venujú právnemu úkonu prevodu nehnuteľností však nemožno považovať zo strany druhého zmluvného partnera za zneužitie. Samotná žalobkyňa vo svojej žalobe tiež uviedla, že právo dohodnúť kúpnu cenu mal každý účastník tejto kúpnej zmluvy a taktiež mal právo k dohode či kúpnej zmluve nepristúpiť (č.l. 11).

55. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by uzavretá kúpna zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 4/, ktorou došlo k prevodu sporných nehnuteľností bola v rozpore s dobrými mravmi a teda nebolo preukázané, že by v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39, resp. § 39a Občianskeho zákonníka. Súd taktiež nezistil ani iný dôvod absolútnej neplatnosti, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, táto je dostatočne určitá (argumenty žalobkyne spochybňujúce jej určitosť /bod 2. strana 3. tohto rozsudku/ sú právne irelevantné) a zrozumiteľná, pričom plnenie, ktoré je predmetom zmluvy je možné. Obsah kúpnej zmluvy a jej účel sa neprieči zákonu, kúpna zmluva bola uzavretá písomne a teda bola dodržaná aj forma ustanovená zákonom.

56. Vzhľadom k tomu, keďže nebola preukázaná (absolútna) neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ - 4/ nebolo potrebné bližšie posudzovať otázky prevodu medzi žalovanou 2/ a žalovanými 5/ a 6/.

57. V nadväznosti na dôvody zamietnutia žaloby súd zamietol návrh žalobkyne (návrh z čl. 95-96 a prednesený i v konaní pred súdom) na vykazovanie dokazovania znaleckým posudkom zameraným na určenie všeobecnej hodnoty resp. trhovej ceny pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby ako nadbytočný. Pokiaľ by sa totiž aj preukázalo, že dohodnutá kúpna cena nie je zhodná z obvyklou cenou pozemkov na rozhodnutí súdu by to nič nezmenilo, pretože samotná skutočnosť, že dohodnutá cena nie je zhodná s obvyklou hodnotou pozemkov, nespôsobuje jej rozpor s dobrými mravmi. Taký dôkaz by súdu nemohol priniesť ani podstatný poznatok k veci aj z dôvodu, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby boli oproti času kedy prebiehali rokovania o cene a podpis kúpnej zmluvy zhodnotené a zmenili sa z lesných na stavebné (bod 6. tohto rozsudku), takže ich aktuálna cena nemôže byť smerodajná vo vzťahu k tvrdeniu

žalobkyne, že je niekoľkonásobná vyššia než bola dohodnutá cena. V danom prípade totiž žalovaná 4/ tvrdila, že v čase keď pozemok od žalobkyne kupovali tak bol bez inžinierskych sietí a tie boli na pozemok dotiahnuté až neskôr, čo žalobkyňa nerozporovala, takže je zrejme, že parcely registra „E“ žalovaní zhodnotili tým, že ich dali zamerať geometrickým plánom v dôsledku čoho boli zaevidované v katastri ako parcely registra „C“. Žalovaní 3/ a 4/ zabezpečili napojenie sporných pozemkov na inžinierske siete, čím sa stal pozemok stavebným. Z toho vyplýva, že cena za stavebný pozemok, ktorý žalovaná 2/ neskôr previedla na žalovaných 5/ a 6/ je odlišná - vyššia než za pozemok, ktorý od žalobkyne kúpila.

58. Vzhľadom na to, že žalobkyňou tvrdený dôvod (neplatnosť kúpnej zmluvy) existencie jej vlastníctva nebol preukázaný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

K rozhodnutiu o náhrade trov konania

59. O trovách konania (výrok II. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaná strana bola v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobkyne nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania, pokiaľ tieto budú jednotlivými žalovanými uplatnené (čo je ponechané na ich vôli), bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .