Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/169/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu Q.. V. O., K.. XX. XX. XXXX, trvale bytom XX V. P., D., K..W.., C. XXXX, U., občan Austrálie a Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Vladimírom Herichom, PhD., advokátom so sídlom Dončová 13, Ružomberok, proti žalovanej X.. P. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, J. Q., zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. X., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, ako rekreačná chata súpisné č. 2131, postavená na parcele registra KN- C č. 3453/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, a na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č. 1857/1, a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2, súd z r u š u j e . II. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. X., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, ako rekreačná chata súpisné č. 2131, postavená na parcele registra KN-C č. 3453/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2.

III. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č. 1857/1, a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2.

IV. Súd žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu vo výške 28 467,- eura, a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 10. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, ako rekreačná chata súpisné č. 2131, postavenej na parcele registra KN-C č. 3453/2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č. 1857/1, a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2. Podielové

spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam navrhol vyporiadať tak, že jeho výlučného vlastníctva bude prikázaná rekreačná chata súpisné č. 2131 a do výlučného vlastníctva žalovanej záhrady o výmere 1 874 m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2 s tým, že žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu 26 695,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že už niekoľko rokov sa snaží dohodnúť so žalovanou na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak všetky jeho návrhy neviedli k žiadnej dohode. V minulosti navrhoval žalovanej rôzne varianty vyporiadania, avšak vždy bezvýsledne. Žalobca sa vždy snažil byť ústretový k žalovanej a jej rodine, čo vyjadruje aj jeho postoj pri dedičskej dohode v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D/53/1992. Hoci žalovaná deklaruje svoj záujem o vyporiadanie, reálne k tomu nedošlo z dôvodu jej nečinnosti. Súčasný stav nehnuteľnosti je taký, že rekreačná chata nachádzajúca sa v Liptovskom Jáne je v zanedbanom stave, nikto ju plnohodnotne neužíva a z hľadiska stavebného si stavba vyžaduje opravy. Zostávajúce pozemky sa nachádzajú na ulici K. pri rodinnom dome súpisné č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a ktorá ho užíva. Na pozemku parcely registra KN-C č. 1857/2 stojí rodinný dom a garáž bez súpisného čísla vlastnícky patriace výlučne žalovanej. Pri určení hodnoty podielu žalobcu žalobca vychádzal zo Znaleckého posudku H.. Q. I. zo dňa 09. 09. 2013, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rekreačnej chaty vo výške 57 800,- eur a z odhadnej ceny zostávajúcich nehnuteľností vo výške 111 190,- eur, čiže celková hodnota nehnuteľností predstavuje 168 990,- eur, z čoho jedna polovica podielu predstavuje 84 495,- eur. 2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 02. 02. 2017 nesúhlasila s predloženým návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navrhla, aby všetky vyporiadavané nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel vo výške 68 615,- eur do šesťdesiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Poukázala na odstup času od vyhotovenia znaleckého posudku H.. Q. I., keď mala za to, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti sa z dôvodu amortizácie znížila minimálne o 15 %, pričom zníženie hodnoty rekreačnej chaty pripúšťa v žalobe aj sám žalobca. Na stanovenie všeobecnej hodnoty zostávajúcich vyporiadavaných pozemkov bol vyhotovený Znalecký posudok H.. O. W. č. 6/2017, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 88 100,- eur. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu, túto žalobkyňa spolu so svojou rodinou intenzívne využívala až do roku 2010, keď sa starala aj o údržbu, vykonávala potrebné úpravy, starala sa o údržbu pozemku a do dnešného dňa platí príslušnú daň zo stavbu a pozemku pod stavbou. Naopak žalobca o predmetnú chatu až do roku 2010 nejavil žiadny záujem. Nezhody medzi stranami sporu nastali v roku 2010, kedy žalobca navrhol žalovanej predať rekreačnú chatu, čo ona odmietla z dôvodu, že táto predstavuje dedičstvo po nebohom otcovi strán sporu a rodina žalovanej ju chce naďalej využívať. Žalobca upustil od svojho návrhu chatu predať a následne súhlasil, že potrebnú nevyhnutnú investíciu do chaty vo výške približne 5 000,- eur zaplatí zo svojho. So žalobcom sa nevedeli dohodnúť na spôsobe užívania chaty. Žalobca nepristúpil na vykonanie nevyhnutnej rekonštrukcie strechy chaty, čo má za následok zbytočné poškodenie zvýšenou vlhkosťou a do budúcnosti navýšenie nevyhnutných vložených investícii do jej rekonštrukcie. Žalobca v júni 2013 opätovne tvrdil, že je rozhodnutý rekreačnú chatu predať a údajne mal konkrétneho kupca. Žalovaná tento návrh odmietla s tým, že odkúpi spoluvlastnícky podiel žalobcu k predmetnej chate. Žalovaná poukázala aj na účelné využitie veci, na ktoré súd prihliada pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva v tom smere, že žalobca v roku 1993 emigroval so svojou rodinou do Austrálie, kde v súčasnosti trvalo žije. Jeho syn Q. má založenú rodinu, žije v Sydney a na Slovensko sa nemieni vrátiť. Žalobca mienil opakovane chatu predať, čo zakladá dôvodné pochybnosti, ako by so svojím vlastníctvom k tejto nehnuteľnosti v budúcnosti naložil. Naopak žalovaná žije trvalo v Liptovskom Mikuláši, kde sa po ukončení štúdia vráti aj jej mladšia dcéra Q.. Žalovaná zdôraznila, že jej dcéra Petra má ku rekreačnej chate silnú väzbu podmienenú spomienkami na jej starého otca. Na základe uvedeného navrhla, aby boli vyporiadavané nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nevyužila svoje právo na písomné vyjadrenie k žalobe včas, súd vo veci nariadil pojednávanie, až po ktorom úkone žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie obsiahnuté v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z toho dôvodu už súd, nakoľko bolo nariadené pojednávanie, nepostupoval podľa § 167 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku a pokračoval v konaní bez výzvy na podanie repliky a dupliky. Právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe. Spochybnil závery znaleckého posudku H.. W. a navrhol znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností. Žalobca má morálne právo na to, aby časť vyporiadavaných nehnuteľností pripadla do jeho výlučného vlastníctva. Poukázal na samotný pôvod vyporiadavaného majetku, ktorý strany sporu nadobudli na základe rozhodnutia o dedičstve, sp. zn. D/53/1992, v rámci dedičského konania, v ktorom sa žalobca vzdal v prospech žalovanej všetkého dedičstva, okrem vyporiadaných

nehnuteľností. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu, poukázal na to, že žalobca každý rok strávi v Európe dlhší čas, v žiadnom prípade nemá v úmysle predmetnú chatu predať, speňažiť, ale naopak chce ju užívať ako vlastník, lebo nemá žiadny dôvod sa zbavovať majetku po rodičoch. Právny zástupca zároveň zdôraznil, že vzhľadom na majetkovú situáciu žalobcu možno konštatovať, že tento vôbec nepotrebuje predať predmetnú chatu, nakoľko má dostatok finančných prostriedkov. Vzťahy medzi súrodencami sa pokazili v čase, keď žalobca zistil, že na základe dohody so žalovanou sa táto nestará o rekreačnú chatu a táto chátra. Posledná investícia bola vykonaná v roku 2010, ktorú v sume 5 000,- eur financoval žalobca. Žalobca v minulosti vypomáhal žalovanej finančne, znášal aj výdavky na rekonštrukciu rodičovského rodinného domu, do ktorého sa žalovaná presťahovala, avšak keď zistil, že v súvislosti s užívaním majetku po rodičoch sa neplatia ani bežné výdavky, bolo logické, že vzťahy v rodine sa naštrbili a následne sa strany sporu nevedeli dohodnúť na spôsobe vyporiadania predmetných nehnuteľností. Právny zástupca poukázal na to, že predmetná chata je dlhodobo nevyužívaná. Od roku 2011, kedy nebola zaplatená faktúra za dodanú elektrickú energiu, došlo k odpojeniu predmetnej chaty z elektrickej siete, pričom žalobca má vedomosť, že ešte v roku 2011 tam mladšia dcéra žalovanej strávila Silvester bez elektriny. Pokiaľ ide o citovú väzbu spomínanú žalovanou v priebehu konania k tejto chate, právny zástupca uviedol, že nie je možné uzavrieť, ktorá zo strán sporu má väčšie citové väzby, a preto je nutné konštatovať, že vzťah obidvoch strán sporu k chate je rovnaký. Pri rozhodovaní súdu žiadal zohľadniť tú skutočnosť, že žalobca sa veľkoryso zachoval k žalovanej v dedičskom konaní po rodičoch s tým, že predmetná chata je jediným majetkom po rodičoch na Slovensku, pričom nie je možné prehliadnuť ani to, že do vzniku sporov medzi súrodencami pomáhal žalobca žalovanej rôznymi finančným darmi. V nadväznosti na to, že žalovaná po vypracovaní druhého znaleckého posudku v súdnom konaní zmenila svoj postoj k spôsobu vyporiadania nehnuteľností prináležiacich k jej rodinnému domu, právny zástupca uviedol, že s takýmto spôsobom vyporiadania, a to konkrétne reálnym rozdelením týchto nehnuteľností, žalobca nemôže súhlasiť a považuje ho za neprípustný. Poukázal na to, že sama žalovaná o žalobcovi sa vyjadrila ako o sebeckom človeku, pričom je nesporné, že vzťahy strán sporu sú vážne narušené, a teda takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva by vznikla ďalšia obrovská komplikácia, nakoľko zo strán sporu by sa stali susedia.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 12. 2017 okrem iného uviedol, že tento rok dovŕši 65 rokov, čo je v Austrálii penzijný vek, pričom jeho plány vždy boli a sú prísť naspäť na Slovensko. Pokiaľ by sa so sestrou dalo rozumne dohodnúť, chata by už dávno bola pohodlne obývateľná a kompletne zrenovovaná cez firmu H.. U.. O. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, s ktorým žalobca celú vec znovu a znovu preberá zakaždým, keď je v Liptovskom Mikuláši. Predmetná chata chátra, upadá a pomaly sa rozpadáva, pričom zakaždým, keď ide okolo, vidí všade dôkazy svedčiace o tom, že tam vôbec nikto nebol, i keď je rozbehnutá letná sezóna. Zdôraznil, že má záujem, aby bola chata prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Vôbec ju nechce zbúrať, ale chce ju zrekonštruovať a naďalej užívať. Pokiaľ ide o pozemky pri rodinnom dome na K. ulici, o tieto nemá najmenší záujem, pričom je pre neho neprípustné, aby bol v susedskom vzťahu so svojou sestrou. Jedinou možnou prístupovou cestou k zadnej časti pozemku je 2,5 m široký pás, ktorý vedie medzi domom a plotom a v ktorom je uložená kanalizácia. Ponapájané kanalizačné rúry sú vzhľadom na svoju dĺžku a vysoký východzí bod zakopané len pomerne plytko, nakoľko dom bol postavený v dobe, keď kanalizačné systémy neexistovali, hneď za domom sa nachádza veľká zberová šachta, ktorá by bola tiež presne pod prístupovou cestou k hypotetickému zadnému pozemku. Z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, ich vopred úplne a kategoricky vylučujú ako možných susedov a v žiadnom prípade si žalobca neželá byť susedom žalovanej.

5. Právny zástupca žalovanej na prvom pojednávaní vo veci dňa 14. 02. 2017 uviedol, že žalovaná súhlasí so spôsobom vyporiadania nehnuteľností priľahlých k rodinnému domu v jej výlučnom vlastníctve, avšak navrhuje prikázať rekreačnú chatu do jej výlučného vlastníctva. Poukázal na to, že žalovaná sa starala o predmetnú rekreačnú chatu, a to nielen investíciami, ale aj osobnou prácou a tým, že všetky práce na danej nehnuteľnosti zabezpečovala práve ona. V roku 1993 zabezpečila položenie novej vodovodnej prípojky a vybudovanie vodovodnej šachty, následne v roku 1995 financovala a zabezpečila opravu kanalizačnej prípojky, ktorá bola poškodená autami zvážajúcimi drevo. V roku 1996 financovala a zabezpečovala zhotovenie nových drevených lavíc a stola pred chatou. O rok nato zabezpečila práce v podobe vnútorného protiplesňového náteru chaty, čiže neprispievala len finančne, ako žalobca, ale aktívne sa starala, zabezpečovala a kontrolovala investície. Právny zástupca poukázal na to, že je potrebné v predmetnej veci vychádzať z účelného využitia veci, pričom už len vzhľadom na vzdialenosť nielen súčasného, ale desiatky rokov trvajúceho pobytu strán sporu, je nepochybné, že

predmetná nehnuteľnosť bude z objektívneho hľadiska lepšie využitá osobou, ktorá býva vo vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov od rekreačnej chaty, ako ktorá býva v nepomerne väčšej vzdialenosti.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že jej právny zástupca na prvom pojednávaní predniesol taký návrh na vyporiadanie, v dôsledku ktorého by súd prikázal obidva pozemky nachádzajúce sa pri jej rodinnom dome do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobcu skutočnou náhradou. V tom čase žalovaná vychádzala zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej Znaleckým posudkom H.. W., ktorá tieto nehnuteľnosti ohodnotila na sumu 88 000,- eur, avšak vzhľadom na dva predložené znalecké posudky v súdnom konaní, ktoré predmetné nehnuteľnosti ohodnotili sumou 113 000,- eur až 130 000,- eur, žalovaná navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, pričom poukázala na zákonnú postupnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravenú v Občianskom zákonníku. Popri jej rodinnom dome by bolo možné zriadiť prístupovú cestu o šírke 2,5 m, ktorou by sa žalobca dostal na novovzniknutú parcelu, a v prípade, ak by na tomto stavebnom pozemku vybudoval stavbu, táto by bolo vzdialená od jej rodinného domu približne 60 m, čiže by bola vo väčšej vzdialenosti, ako je rodinný dom od ostatných rodinných domov jej susedov. Trvala na tom, že na mieste záhrad môže byť vytvorený stavebný pozemok, žalobca ho môže predať, môže si tam postaviť apartmánový dom, čokoľvek, ona s tým nemá absolútne žiadny problém. Žalovaná zároveň zdôraznila, že výmera záhrad predstavuje 2 457 m2, čo je postačujúce na vytvorenie dvoch pozemkov. Podotkla, že jej rodina nevyužíva a nepotrebuje žalobcovu podiel, ktorý je pre ňu záťažou, nakoľko je potrebné záhradu kosiť a čistiť od krovín. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu v Liptovskom Jáne, žalovaná trvala na tom, aby bola táto prikázaná do jej výlučného vlastníctva, čo odôvodnila tým, že žalobca sa dlhodobo o predmetnú chatu nezaujímal, neprejavil záujem o platenie daní, poplatku za smeti, elektriky ani nájomného za pozemok, na ktorom je postavená. Žalovaná sa starala nielen o predmetnú chatu, ale aj o okolie. Napríklad, nakoľko je chata postavená na svahu a za posledné roky došlo k jeho posuvu, spolu s dcérou vysadili okolo chaty stromčeky. Žalobca pritom svojím správaním úmyselne spôsobuje znižovanie hodnoty chaty a tým navyšovanie nutných investícii s cieľom získať chatu za každú cenu. Približne pred piatim - šiestimi rokmi ho žalovaná upozornila na nutnú výmenu strechy, nakoľko táto nemá žiadnu izoláciu a tým dochádza k prevlhčeniu chaty. Drevený obklad v štíte strechy černie, čo výrazne ovplyvňuje stav a životnosť chaty, s čím on však nesúhlasil. Podľa odhadov stavebnej firmy si táto rekonštrukcia vyžiada investíciu vo výške 25 000,- eur. Tento nesúhlas je v rozpore s deklarovaným záujmom o predmetnú chatu. Poukázala na to, že žalobca sa prvýkrát v roku 2010 a potom následne o dva roky pokúsil o predaj chaty, v čom mu žalovaná zabránila. Zároveň uviedla, že žalobca chcel chatu zbúrať, aby si na tomto pozemku mohol postaviť svoju vlastnú stavbu. Čiže skutočnosť, že chata za posledných päť rokov chátra a vlhne, mu len vyhovuje. Opakovane poukázala na to, že sa nevedeli dohodnúť so žalobcom o spôsobe využívania chaty. Chatu s rodinou využíva stále, ale žalovaná tam nechodí prespať z toho dôvodu, že v tej lokalite je veľa medveďov. Do roku 2012 chatu využívali permanentne, strávili na nej čas od mája do septembra, kde robili na nej rôzne akcie. Ona a jej deti majú ku chate vrúcny vzťah, najmä jej staršia dcéra, ktorá si ešte pamätá starého otca, ktorý tú chatu mal ako útočisko a chodil si tam oddýchnuť. Nakoľko s ním mala veľmi pekný vzťah, berie to ako spomienku na svojho starého otca. Uviedla, že nakoľko sú podieloví spoluvlastníci so žalobcom a na chate bolo potrebné riešiť nejaké investície, bolo to na rozhodnutí ich obidvoch. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal záujem o tieto investície, tak jej prakticky bránil v tom, aby obhospodarovala predmetnú chatu. Poprela tvrdenie, že na chate boli odobraté hodiny z dôvodu nezaplatených 18,- eur. Uviedla, že podľa vyjadrení elektrární, elektrická prípojka nespĺňala európske normy, z ktorého dôvodu bola chata odpojená od elektrickej energie. Poukázala na to, že sa so žalobcom nevedeli dohodnúť ani na oprave strechy, ktorá je v havarijnom stave. Na záver žalovaná uviedla, že žalobca nijakým spôsobom nepresvedčil o tom, resp. neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre aký by mu mala chata byť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko pred tridsiatimi rokmi opustil Československo, rodinu, majetok a bolo mu ľahostajné, ako dopadne celý rodičovský majetok. Navrhla, aby súd reálne rozdelil pozemky prináležiace k ich rodinnému domu a rekreačnú chatu v Liptovskom Jáne prikázal do jej výlučného vlastníctva.

7. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1-ice k nehnuteľnostiam zapísaným ako záhrady o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č. 1857/1, a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2. Rekreačná chata súpisné č. 2131, postavená na parcele registra KN-C č. 3453/2, je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. X., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobca a žalovaná, každý v podiele 1-ice.

8. Znaleckým posudkom č. 182/2013 zo dňa 09. 09. 2013 vypracovaným znalcom H.. Q. I. bola stanovená všeobecná hodnota rekreačnej chatky s príslušenstvom vo výške 57 800,- eur. Strany sa v priebehu konania dohodli na všeobecnej hodnote tejto nehnuteľnosti vo výške 56 066,- eur.

9. Znaleckým posudkom č. 6/2017 zo dňa 24. 01. 2017 vypracovaným znalkyňou H.. O. W., ktorý bol predložený žalovanou v konaní bola stanovená všeobecná hodnota týchto nehnuteľností vo výške 88 100,- eur. Znaleckým posudkom č. 10/2017 zo dňa 03. 05. 2017 vypracovaným znalcom H.. I. Q. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., vo výške 124 000,- eur. Vzhľadom k tomu, že rozdiel medzi súkromným znaleckým posudkom a znaleckým posudkom vypracovaným v súdnom konaní predstavoval 36 000,- eur, pričom znalci použili tú istú metódu polohovej diferenciácie, súd ako jediný možný dôkaz na odstránenie značného rozdielu vyčíslenej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností nariadil ďalšie znalecké dokazovanie H.. P. Ž., ktorá v Znaleckom posudku č. 97/2017 zo dňa 09. 11. 2017 stanovila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností vo výške 113 000,- eur, z ktorej hodnoty súd vychádzal pri rozhodovaní.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam rešpektujúc veľkosť podielov a účelné využitie veci. Vzhľadom na charakter sporu a vykonané dokazovanie súd považuje za potrebné poukázať na to, že akákoľvek dohoda medzi stranami sporu je vzhľadom na dlhoročné súrodenecké nezhody, ktoré vyústili do absolútnej neschopnosti vzájomnej komunikácie a osobnej nevraživosti, nielenže nereálna, ale až nepredstaviteľná a preto súd pri rozhodovaní kládol najväčší dôraz na také vyporiadanie, ktoré v budúcnosti ak nie vylúči, tak aspoň zamedzí vzniku ďalších sporov medzi stranami sporu. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že je potrebné zrušiť ich podielové spoluvlastníctvo, nakoľko pri výkone spoluvlastníckych práv a povinností nie je predpoklad vzájomnej zhody

12. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. Q., ktoré priliehajú k rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, súd prikázal do jej výlučného vlastníctva, lebo len tým sa zabezpečí účelné využitie veci. Súd je na jednej strane povinný dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spolužitia , avšak pri rozhodovaní prihliada aj na návrhy strán sporu, aj keď nimi nie je viazaný. Medzi stranami sporu nebolo spočiatku sporné to, že účelné využitie týchto nehnuteľností sa zabezpečí len vtedy, ak budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasila vo vyjadrení k žalobe. V konaní tak strany sporu spočiatku zhodne trvali na tom, aby boli tieto nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná svoj postoj zmenila až v nadväznosti na to, že znaleckými posudkami vypracovanými v súdnom konaní sa podstatným spôsobom navýšila všeobecná hodnota nehnuteľností oproti hodnote stanovenej súkromným znaleckým posudkom predloženým žalovanou. Inak povedané, za situácie, že by súd vychádzal z hodnoty podľa súkromného znaleckého posudku vo výške 88 100,- eur, žalovaná súhlasila s nadobudnutím výlučného vlastníctva k vyporiadavaným nehnuteľnostiam, avšak po vypracovaní dvoch znaleckých posudkov v súdnom konaní, ktoré ustálili hodnotu nehnuteľností vo výške 124 078,50 eura, resp. 113 000,- eur, navrhla reálnu deľbu, čím v priebehu konania zmenila tvrdenia o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, a to ohľadne účelného využitia veci a teda nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti, na čo súd podľa § 186 ods. 2 C. s. p. nemusel prihliadnuť.

13. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, lebo by nebola dodržaná podmienka účelného využitia veci, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému, resp. viacerým spoluvlastníkom, pričom je taktiež povinný zohľadniť účelné využitie veci. V prípade reálnej deľby by záhrady nachádzajúce sa za rodinným domom vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nemohli slúžiť žalobcovi takým spôsobom aký zodpovedá ich povahe. Záhrady slúžia nesporne dlhodobo potrebám rodinného domu, ktorý mal byť podľa vyjadrení žalobcu postavený v rokoch 1949 - 1951. Najmä pozemky priliehajúce k obytným

domom vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť domu žalovanej nesporne zlepšuje využitie ako aj obhospodarovanie týchto záhrad. Súd nemá pochybnosti o tom, že obdobnými úvahami sa riadila aj žalovaná, ktorá vo vyjadrení k žalobe súhlasila s tým, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva. Predpoklad, že ak nie je rozdelenie veci dobre možné, neznamená, že je potrebné sa obmedziť iba na konštatovanie o nemožnosti deľby z hľadiska tvaru, umiestnenia a prístupu k nehnuteľnosti, ale je potrebné zohľadniť aj budúce využitie veci. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva teda nie je len to, že ide o z technického hľadiska o deliteľnú vec, ale aj to, aby prípadné rozdelenie veci bolo funkčne opodstatnené, čo znamená, že vzniknuté samostatné veci budú ich vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a poslaniu. Táto podmienka by bola v prípade reálnej deľby nehnuteľností splnená len vo vzťahu k žalovanej, ktorá by naďalej využívala záhrady v súvislosti s užívaním jej rodinného domu, ktorý k nimi susedí a s ktorými tvorí funkčný celok. Žalobca by mal naopak podstatne sťažené využívanie záhrad, ktoré susedia s inými záhradami a rodinnými domami v susedstve. Nejde teda o žiadne trvalé trávne porasty v extraviláne obce, ktoré netvoria s rodinným domom žiadny funkčný celok a ako také sa môžu plnohodnotne užívať aj bez potreby blízkosti stavby. Naviac, reálne nedeliteľnou nehnuteľnosťou sa rozumie aj taký pozemok, ktorý by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy, napríklad v súvislosti s prístupovou cestou. Žalobca v písomnom vyjadrení tvrdil, že pod prípadnou prístupovou cestou je umiestnená kanalizácia ako aj zberná šachta slúžiaca rodinnému domu žalovanej, čo by si vyžiadalo rozsiahlu prestavbu celého kanalizačného systému. Žalovaná tieto skutočnosti nepoprela.

14. Ďalším z dôvodov, pre ktoré súd prikázal nehnuteľnosti pri rodinnom dome žalovanej do jej výlučného vlastníctva je to, že je nežiaduce, aby autoritatívne súdne rozhodnutie vyvolalo medzi stranami sporu ďalšie spory, k čomu by bezpochyby pri reálnej deľbe záhrad došlo. Súd do odôvodnenia tohto rozhodnutia nezahrnul emočné vyjadrenia strán sporu, predovšetkým žalovanej, avšak pri úvahách o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva ich zohľadnil v tom smere, že je podľa názoru súdu vylúčené, aby bola splnená podmienka účelného využitia rozdelených a tým pádom susediacich nehnuteľností za situácie, keď strany sporu, brat a sestra, majú vážne rozvrátené vzťahy, ktoré im bránia sa dohodnúť o vyporiadaní majetku po ich rodičoch. Žalobcov striktný nesúhlas s tým, aby došlo k reálnej deľbe týchto nehnuteľností sám o sebe nasvedčuje tomu záveru, že si taktiež nevie za tejto situácie predstaviť účelné využitie záhrad nachádzajúcich sa v susedstve jeho sestry. Z vyjadrení žalovanej, ktorá napríklad na pojednávaní okrem iného uviedla, že v prípade reálnej deľby je pripravená postaviť dvojmetrový betónový plot, taktiež vyplýva, že susedstvo s jej bratom je pre ňu neprijateľné.

15. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu nachádzajúcu sa v Liptovskom Jáne, súd zohľadňujúc zákonnú úpravu po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z dôvodu účelného využitia chaty a v neposlednom rade aj z dôvodu spravodlivého usporiadania vecí, predmetnú nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu. Obidve strany tvrdili, že k chate majú citovú väzbu, žalovaná opakovane zdôraznila, že okrem nej majú takéto väzby k chate aj jej dcéry. V konaní zároveň tvrdila, že žalobca mieni predmetnú chatu buď predať alebo zbúrať a na jej mieste postaviť novú stavbu. Odhliadnuc od tej skutočnosti, že pozemok pod chatou, patrí tretej osobe, ktorej je platený dlhodobý nájom, čo podstatne sťažuje akékoľvek stavebné práce, toto tvrdenie nebolo preukázané. Žalobca svoj nárok odôvodňoval v podstate tým, že má záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva z toho dôvodu, aby mal na území svojej rodnej krajiny majetok po svojich rodičoch. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že v rámci dedičského konania po ich rodičoch sa žalobca vzdal svojich dedičských nárokov v prospech žalovanej, vyjmúc samozrejme vyporiadavané nehnuteľnosti. Nadobudnutím výlučného vlastníctva k predmetnej chate by tak podľa názoru súdu došlo k spravodlivému usporiadaniu majetku po rodičoch strán sporu. Skutočnosť, že žalobca dlhodobo býva v Austrálii pritom nie je právne významná, nakoľko tento nesporne každý rok navštevuje Slovensko a súd nemá žiadne pochybnosti o jeho tvrdení, že predmetnú chatu nemieni predať tretej osobe. Pokiaľ by tomu tak bolo, je nelogické, aby nesúhlasil s reálnou deľbou nehnuteľností v Liptovskom Mikuláši, ktoré majú preukázateľne vyššiu hodnotu a vzhľadom na ich lokalitu by mohol z prípadného predaja získať viac finančných prostriedkov ako za chatu, ktorá je sedem rokov nevyužívaná, chátra a naviac jej spoluvlastníci nie sú vlastníkmi pozemku pod ňou. Pri posudzovaní účelného využitia veci súd vychádzal aj z tej nespornej skutočnosti, že žalovaná aj napriek tomu, že býva v blízkosti chaty, ako spoluvlastníčka dopustila jej chátranie, odpojenie od elektrickej energie, pričom ju nevyužíva spôsobom na aký chata slúži. Skutočný záujem o osud chaty jedným zo spoluvlastníkov sa skôr prejavuje v tom smere, že o chatu sa náležite stará, udržiava ju a v neposlednom rade aj využíva, pričom ak by tomu tak bolo, žalovanej nič nebránilo podať skôr návrh na

zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ak tvrdila, že sa so žalobcom nevedeli dohodnúť na spôsobe využívania a obhospodarovania chaty. Ako spoluvlastníčka, ak keď bola podstatne zvýhodnená oproti žalobcovi, vzhľadom na jeho bydlisko, dlhodobo nezabezpečila údržbu chaty v takom rozsahu, aby táto mohla byť užívaná. Nebolo pritom žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca jej, resp. členom jej rodiny, by akýmkoľvek spôsobom bránil v užívaní chaty. Medzi stranami sporu zároveň nebolo sporné to, že poslednú väčšiu investíciu vo výške približne 5 000,- eur financoval žalobca. Aj keď žalovaná poukázala na ňou vykonané investície v minulosti, nič to nemení na tom nespornom fakte, že ako spoluvlastníčka, ktorá mala reálnu možnosť obhospodarovať chatu, nevykonala posledných sedem rokov žiadne opatrenia na zamedzenie chátrania tejto chaty. Len v prípade, ak by žalovaná pri výkone svojich spoluvlastníckych práv a povinností postupovala tak, že by v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva chata mohla slúžiť na svoj účet, by mal žalobca podstatne sťaženú dôkaznú situáciu ohľadne tvrdení v tomto konaní. Žalobca tvrdil, že predmetnú chatu zrekonštruuje a že ju nemieni predať, čím je splnená podmienka účelného využitia chaty do budúcnosti. Pokiaľ právny zástupca žalovanej poukázal na to, že žalovaná nevykonala v posledných rokoch žiadne investície do chaty z dôvodu právnej neistoty ohľadne vlastníctva k chate, práve takéto jej konanie, by bolo v jej prospech, pričom jej nič nebránilo, aby ona iniciovala konanie o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak mala skutočný záujem o osud tejto nehnuteľnosti.

16. Týmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa docieli to, že žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností priliehajúcich k jej rodinnému domu, ktorý je zároveň rodičovským domom strán sporu a žalobca nadobudne vlastníctvo k jedinej nehnuteľnosti po svojich rodičoch. Jedným z nárokov na súdne rozhodnutie je aj to, aby sa javilo ako spravodlivé nielen zúčastneným subjektom, ale aj vo všeobecnosti, pričom súd nemá žiadne pochybnosti, že predmetné rozhodnutie túto požiadavku spĺňa.

17. Strany sporu ustálili hodnotu rekreačnej chaty vo výške 56 066,- eura, hodnota zostávajúcich nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 113 000,- eur. Vzhľadom na spôsob vysporiadania tak súd zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu vo výške 28 467,- eura.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.