Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-63-2017.pdf
PDF · 116.17 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: P., proti žalovanej: M. o zaplatenie 498,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. novembra 2016, č. k. 4C/260/2015-125, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 365,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 365,57 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti výrokom II. žalobu zamietol. Výrokom III. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhrada trov konania v rozsahu 46,56 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 498,84 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,52 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 498,84 eur od 04.12.2015 do zaplatenia dôvodiac, že právny predchodca žalobcu S. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 29.08.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 500,- eur prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v úverovej zmluve, pričom prvú splátku bola žalovaná povinná uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonala čerpanie z úverového účtu, počet splátok nebolo možné vzhľadom na typ úveru vopred dohodnúť. Žalovaná sa zaviazala tiež zaplatiť úroky poskytnutého úveru vo výške aktuálne mesačnej úrokovej splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a poplatky za poskytované služby podľa sadzobníka. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku a listom zo dňa 27.08.2015 ju žalobca vyzval k splateniu celého zostatku úveru. K žalobe žalobca označil a pripojil listinné dôkazy.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť S. so žalovanou uzatvoril dňa 09.08.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodol na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingoveho úveru s
výškou úverového rámca (limitu) 500,- eur. Ďalej zo zmluvy vyplývajú nasledovné údaje: výška mesačnej splátky: 4% z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba 26,28 %, 11,88 %, priemerná hodnota RPMN: 24,36%, RPMN: 29,7%, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 571,17 eur. Z predložených listín žalobcu, označených ako výpis čerpania, splátok a úhrad na meno klienta - žalovanej vyplýva, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 503,37 eur formou - platba kartou a žalovaná celkom za účelom splácania úveru poukázala žalobcovi resp. právnemu predchodcovi žalobcu sumu 137,80 eur. Dňa 27.08.2015 predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu celého úveru. Z listiny označenej ako Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2015 je zrejmé, že pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení, ktorú skutočnosť spoločnosť S. oznámila žalovanej a v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru ju taktiež vyzvala k splateniu celého čerpaného úveru.
5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 1 - 4, § 524 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 497, § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru uspokojovala svoje osobné potreby a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom (jeho právnym predchodcom) pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky predchodcu žalobcu. Súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak je tomu i v prípade absencie dojednania o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a aj z tohto dôvodu úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. V § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou obsahovala len spôsoby určenia výšky mesačnej splátky (4 % z dlžnej čiastky). Čo sa týka však výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Uvedenie v zmluve len výšky splátky ako takej, nezahŕňa v sebe aj splnenie povinnosti uvádzať výšku splátky istiny, úroku a iných poplatkov t.j. takto nie je zrejmé, aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky a podobne, a zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tvrdení žalobcu a z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácala. Z výzvy zo dňa 27.08.2015 na splatenie celého úveru s výzvou k úhrade vyplýva, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanú výzvu na úhradu celého dlhu, nakoľko napriek opakovaným výzvam žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu nedošlo zo strany žalovanej k vráteniu splátok úveru, čím sa stal splatným celý čerpaný úver. Listom zo dňa 11.11.2015 jej právny predchodca žalobcu zároveň oznámil postúpenie pohľadávky. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona, bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je tak povinná vrátiť iba istinu úveru, ktorý vyčerpala, a to v sume 503,37 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Právnemu predchodcovi žalobcu uhradila celkom 137,80 eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 365,57 eur, a to ako rozdiel sumy vo výške 503,37 eur - t.j. reálne poskytnutého úveru a sumy 137,80 eur (súčet všetkých úhrad žalovanej poskytnutých právnemu zástupcovi žalobcu) a vo zvyšku istiny žalobu i spolu s uplatneným príslušenstvom (úrokom z omeškania) ako nedôvodnú zamietol. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Nakoľko uvedený vzťah medzi stranami sporu
bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednanie ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalovaná sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom potom ako ju žalobca resp. jeho právny predchodca v lehote, ktorú určil vyzval na úhradu celého úveru (16.09.2015). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase od 10.09.2014 do 9.12.2015 bola vo výške 0,05 %, teda úrok z omeškania predstavuje 5,05%. Požadovaná výška úroku z omeškania je v súlade s občianskoprávnymi predpismi, z ktorých dôvodov súd žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny priznal a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3, veta prvá C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
6. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný vo výške 365,57 eur t.j. 73,28 % a žalovaná bola úspešná vo výške 133,27 eur (v ktorej časti bola žaloba zamietnutá - čo predstavuje 26,72 %). Žalobcovi voči žalovanej patrí nárok na náhradu trov vo výške 46,56 % (73,28 % mínus 26,72%), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to vo vzťahu k jeho zamietajúcej časti (výrok II.) a súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe aj v zostávajúcej časti bude vyhovené a žalovaná bude zaviazaná nahradiť žalobcovi náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP (existencia tzv. inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnosť skutkových a právnych záverov) namietal, že podľa jeho názoru náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente za predpokladu, ak tieto náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, resp. podľa článku 10 ods. 2 Smernice EP a Rady 2008/48/Es z 23.04.2008, sú vyhotovené písomne v inom dokumente, alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačne presný odkaz na tieto písomnosti, alebo iné trvalé nosiče. Uvedený názor je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, na ktorý ako aj citovanú smernicu ďalej v odvolávke na jej články 30, 33, 34, 36, 38, 45 v odvolaní poukazuje. Zmluva podľa jeho názoru obsahuje jednoznačné a presné odkazy na úverové zmluvné podmienky spoločnosti S., resp. ďalšie písomné dokumenty alebo iné trvalé nosiče, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (Hlava I. § 1, Hlava V. § 6, Hlava XVI. § 12 úverových podmienok). Naviac pripomína, že v súlade s rozsudkom C-42/15 sa nevyžaduje, aby žalovaný bol skutočne oboznámený so všetkými svojimi právami a povinnosťami, ale aby sa mohol aj skutočne s týmito oboznámiť. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa tieto budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spoplatnenia (§ 9 ods. 2 písm. l) v znení platnom do 31.08.2014 pod písmenom k). V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky (bod 41 zmluvy) vo výške 4% z dlžnej čiastky, pričom žalobca má za to, že takáto formulácia spĺňa náležitosť uvedenú v citovanom ustanovení. V Hlave V. § 8 je výška pravidelnej mesačnej splátky stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej sumy (výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi, prípadnými sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. Výška mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej splátky. Ak takto vypočítaná splátka by bola nižšia ako 12,- eur (tzv. splátkové minimum) platí, že splátky vo výške splátkového minima s výnimkou prípadu, kedy celková dlžná čiastka bude k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia nižšia ako 12,- eur, v takom prípade je splátka vo výške nesplatenej dlžnej čiastky. Z ustanovení Smernice 2008/48/Es, a to článku 10 ods. 2 písm. h) a i) vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky istina, úroky a prípadné dodatočné náklady uvedené spolu, rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je súčasťou zmluvy, povinnosť vydať tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka a zároveň v prípade amortizácie istiny. V opačnom prípade by ustanovenia o amortizačnej tabuľke nemali zamýšľaný význam. Ním citované body rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť, že Smernica 2008/48/Es obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitosti uvedený v tomto článku. Podľa jeho názoru súd aplikáciou ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojitosti s § 11 ods. 1 ZoSÚ zaťažil svoje rozhodnutie vadami v zmysle ním uvedených odvolacích dôvodov a nesprávne v dotknutej časti jeho žalobu zamietol.
8. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (zamietajúcej - výrok II. a v súvisiacej o náhrade trov konania - výrok III.) je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.
14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Odvolacím prieskumom žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok zistená nebola.
15. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie o absencii predpísaných zákonných náležitostí v zmluve o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v zmysle ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy, v dôsledku čoho bolo potrebné úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, vychádzajúc z ktorého súd zamietol žalobu v časti prevyšujúcej nesplatenú istinu, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. 16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Nebola tiež zistená existencia inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že dotknutý záväzkový vzťah, ktorý vyhodnotil ako spotrebiteľský, nebol dostatočným spôsobom individualizovaný, keďže zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), následkom čoho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch), vychádzajúc z čoho po zistení, že žalovaná žalobcovi zaplatila 137,80 eur, pričom mu je povinná zaplatiť istinu vo výške 503,37 eur, k zaplateniu rozdielu vo výške 365,57 eur túto zaviazal a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v spore o trovách konania rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 46,56 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostačujúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza:
20. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu, založeného právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zmluvou o úvere zo dňa 29.08.2014, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.) vo vzťahu k § 9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky aj iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny, ale aj úrokov a (iných) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.
21. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 29. 08. 2014, preto sa na ňu vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010 z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 31. 08. 2014. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a/ až y/ obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona stanovuje výnimky, kedy aj pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva platná, zároveň však stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 10. Takouto výnimkou nie je ani nedodržanie uvedenia v zmluve - výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle písm. k/, ktorej absenciu ako podstatnej náležitosti v dotknutej zmluve o úvere považoval súd za rozhodujúcu skutočnosť pre záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
22. Za správny odvolací súd považuje záver, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Stotožňuje sa so súdom prvej inštancie, že dohodnuté splátky nie sú rozčlenené na splátky istiny, úroku a poplatkov, čo nemožno považovať za súladné s dotknutými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. V prejednávanom spore členenie splátky na splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov nie je obsiahnuté v texte samotnej zmluvy, podpísanej zmluvnými stranami, ani v úverových podmienkach, ktoré nimi podpísané nie sú. Konkrétne významom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal vedomosť o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov možno dospieť len k tomu záveru, že takéto náležitosti sú obligatórnymi (povinnými) náležitosťami s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom.
23. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
24. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé. Splátka úveru vzhľadom na jeho charakter nebola síce v rovnakej výške, keďže závisela od priebehu čerpania úveru, bola však stanovená percentuálne (bod 41 zmluvy) vo výške 4% z dlžnej čiastky, ktorá formulácia jednak nespĺňa náležitosť uvedenú v citovanom ustanovení a jednak z takéhoto jej určenia spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akej výšky pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov, pričom nič nebránilo veriteľovi rovnakým spôsobom (v percentuálnom vyjadrení) vnútorne túto splátku vyžadovaným spôsobom rozčleniť. Spotrebiteľ mal teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, tiež poplatky, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemal možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude mesačne platiť odmenu veriteľa.
25. V tejto súvislosti k rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04. júla 2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom tento uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len vnútroštátnym súdom.
26. V prípade konfliktu medzi smernicou EÚ a slovenským zákonom sa automaticky neuplatní smernica. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže tak, či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže.
27. V danej veci ide o spor medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok. Súdy preto musia skúmať danosť nepriameho účinku smernice a teda, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo (zákon) eurokonformne.
28. Slovenské súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR opakovane konštatovali a vyložili, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, preto závery súdu prvej inštancie v tomto smere nie sú odklonom od ustálenej súdnej praxe.
29. Súdy sú viazané zásadou právnej istoty vyjadrenou v článku 2 ods. 2 CSP, ktorá vyžaduje, aby spor v rovnakej veci bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Akékoľvek odvolacie argumentácie, ktorými sa žalovaný snažil narušiť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, sú tak bez právneho významu.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaná na úver spolu čerpala sumu 503,37 eur a zaplatila žalobcovi sumu 137,80 eur, čo tento nespochybnil, je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť už len sumu 365,57 eur, na zaplatenie ktorej ju tiež súd prvej inštancie správne spolu s príslušným úrokom z omeškania zaviazal s tým, že vo zvyšnej časti túto čiastku prevyšujúcej, žalobu zamietol a vzhľadom k prevažujúcemu úspechu žalobcu, žalovanú tiež k pomernej náhrade trov konania vo vzťahu k nemu zaviazal.
31. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v napadnutých častiach (zamietajúcej - výrok II. ako aj v súvisiacej časti o náhrade trov konania - výrok III.) vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdiť. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia a s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal.
32. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).