Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/359/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N., I. XXXX/XX, o zaplatenie 1.324,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Csp/20/2016-103 zo dňa 01.08.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 86 %.

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu ako odvolaním strán sporu nenapadnutej, p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštačný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.231,48 eur, úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.215,33 eur od 01.10.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, čo do výroku o náhrade trov prvoinštančného konania v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. S poukazom na čl. 47 Ústavy SR ustanovenie § 79 ods. 1, § 89 ods. 3, § 255 ods. 1 a § 257 uviedol, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred súdom je poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť a ktoré by nemusela zaplatiť, ak by nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimku z tohto pravidla musí stanoviť zákon, pričom tieto pravidlá sa môžu uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne ako pravidelne. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Okresný súd svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca uplatnil aj nároky, ktoré mu nepatrili a v dôsledku toho súd konal podľa druhej časti Civilného sporového poriadku. Uvedený právny záver je vzhľadom na možnosť rozhodovania o trovách konania podľa pomeru úspechu v konaní absurdný, nakoľko takouto logikou by bolo možné aplikovať ust. § 257 pri každom čiastočnom úspechu vo veci. Zastal názor, že

predmetným rozhodnutím o trovách právneho zastúpenia došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Už k žalobe pripojil dôkazy, ktoré celkom jednoznačne preukazovali ním uplatnený nárok. Vo veci vykonal a následne si uplatnil náhradu len za úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Ide o náklady vynaložené žalobcom, ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinnosti žalovaným. Žalovaná si bola vedomá existencie svojej pohľadávky, viacerými výzvami bola upozornená a požiadaná o dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy. Žalobca si svoj nárok uplatnil dôvodne, nakoľko k jeho úplnému zaplateniu nedošlo ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Práve z uvedeného dôvodu má nepochybne za to, že ním vynaložené trovy boli nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zmenil, priznal žalobcovi náhradu trov konania v uplatnenej výške podľa pomeru úspechu vo veci.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok vo vzťahu k žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 86 %. V ostatnej časti stranami sporu nenapadnutej ponechal rozhodnutie prvoinštančného súdu nedotknuté.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nepostupoval správne, pokiaľ pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania aplikoval ust. § 257 a v konečnom dôsledku sankcionoval žalobcu za to, že žalovaná si voči nemu neplnila svoje platobné povinnosti a to i napriek dojednanému splátkovému kalendáru. Zohľadňovať zlú majetkovú, sociálnu situáciu žalovanej by bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné iba v tom prípade, ak by sa adekvátne svojej sociálnej situácii správala. Pokiaľ totiž poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, nepriaznivú sociálnu, finančnú a majetkovú situáciu, bolo v jej prípade „luxusom“ prenajať si rodinný dom a zemným plynom ho vykurovať. Naviac v rodinnom dome nebývala sama, bývala tam s dcérou a jej rodinou, a teda na poplatkoch za odber plynu sa mali popri žalovanej podieľať i tieto osoby a tak zabrániť tomu, aby prebehlo konanie na súde. Irelevantnou je obrana žalovanej v súvislosti so zlým technickým stavom rodinného domu, nakoľko žalobca nemôže preberať zodpovednosť za prenajímateľa a jeho majiteľa. Za takejto situácie mala riešiť bytovú situáciu iným spôsobom, nie zvyšovať náklady na kúrenie. V neprospech žalobcu nemožno hodnotiť ani to, že mimo dlžnej istiny si uplatnil na súde aj položky, ktoré v konečnom dôsledku súd neposúdil ako odôvodnené, žalobcovi ich nepriznal. Žalovaná totiž nevyvinula žiadnu snahu ani na úhradu dlžnej istiny, a to aj napriek tomu, že dlh uznala a bola si vedomá, že tento vo vzťahu k žalobcovi musí uhradiť. Žalovaná na jednej strane poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, na svoju ťaživú sociálnu situáciu, na druhej strane sa sama nesprávala sociálne, nasťahovala sa do rodinného domu, pričom si musela uvedomovať, že v tejto súvislosti jej vzniknú zvýšené náklady v súvislosti s jeho vykurovaním.

5. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli umožniť súdu, aby ust. § 257 na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalobcu v preskúmavanej veci aplikoval. Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania preto zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. V ostatnej časti odvolaním strán sporu nenapadnutej ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 %.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430