Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10Csp-78-2017.pdf
PDF · 124.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu R Collectors s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej U. O., nar. X. X. XXXX, bytom O. XX, v spore o zaplatenie 1633,22 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 154,62 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 217,59 eura od 1. 4. 2017 do 18. 4. 2017, zo sumy 207,61 eura od 19. 4. 2017 do 23. 5. 2017, zo sumy 201,91 eura od 24. 5. 2017 do 3. 7. 2017, zo sumy 194,07 eura od 4. 7. 2017 do 27. 7. 2017, zo sumy 190,50 eura od 28. 7. 2017 do 17. 8. 2017, zo sumy 184,80 eura od 18. 8. 2017 do 18. 9. 2017, zo sumy 179,10 eura od 19. 9. 2017 do 11. 10. 2017, zo sumy 172,98 eura od 12. 10. 2017 do 16. 11. 2017, zo sumy 166,86 eura od 17. 11. 2017 do 12. 12. 2017, zo sumy 160,74 eura od 13. 12. 2017 do 15. 1. 2018 a zo sumy 154,62 eura od 16. 1. 2018 do zaplatenia, do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Konanie o zaplatenie istiny vo výške 47,29 eura, úrokov vo výške 15,65 eura, úrokov vo výške 24,5 % ročne zo sumy 7,84 eura od 3. 7. 2017 do 26. 7. 2017, zo sumy 11,41 eura od 27. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 17,11 eura od 17. 8. 2017 do 17. 9. 2017, zo sumy 22,81 eura od 18. 9. 2017 do 10. 10. 2017, zo sumy 28,93 eura od 11. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 35,05 eura od 16. 11. 2017 do 11. 12. 2017, zo sumy 41,17 eura od 12. 12. 2017 do 14. 1. 2018, zo sumy 47,29 eura od 15. 1. 2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7,84 eura od 3. 7. 2017 do 26. 7. 2017, zo sumy 11,41 eura od 27. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 17,11 eura od 17. 8. 2017 do 17. 9. 2017, zo sumy 22,81 eura od 18. 9. 2017 do 10. 10. 2017, zo sumy 28,93 eura od 11. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 35,05 eura od 16. 11. 2017 do 11. 12. 2017, zo sumy 41,17 eura od 12. 12. 2017 do 14. 1. 2018 a zo sumy 47,29 eura od 15. 1. 2018 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 4. 2017, sa pôvodný žalobca (V. O., a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej istiny vo výške 1633,22 eura, úrokov vo výške 1135,54 eura, úrokov vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1633,22 eura od 1. 4. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1633,22 eura od 1. 4. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 19. 3. 2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere
číslo XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 2000 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru, v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil dňa 7. 7. 2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mu žalovaná časť dlžnej sumy zaplatila. Poslednú úhradu žalovaná vykonala dňa 15. 3. 2017. Ku dňu 31. 3. 2017 predstavovala dlžná istina 1633,22 eura a vyčíslené úroky 1133,54 eura.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 31. 8. 2017, uviedla, že zmluva o úvere zo dňa 19. 3. 2012 neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a to druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, celkovú čiastku spojenú so zaplatením úveru. Taktiež obsahuje nesprávnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Úroková sadzba vo výške 24,5 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatná. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské a ostatné úvery so zmluvnou splatnosťou nad 5 rokov bola priemerná úroková miera v mesiaci marec 2012 9,72 %. Z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje ani dohodu, na základe ktorej by žalobca mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nepredložil však doručenku, preto takýto úkon nemôže spôsobovať žiadne právne následky. Žalobca v žalobe neuviedol, akú sumu doposiaľ uhradila, akým spôsobom boli jednotlivé platby započítané. Doposiaľ uhradila ešte sumu vo výške 32,79 eura.
3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovanej ku podanej žalobe (replike), doručenom súdu dňa 24. 1. 2018, uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovanej. Poukázal na to, že podľa obchodných podmienok sa vzájomné práva a povinnosti banky a klienta, súvisiace so zmluvou o úvere v súvislosti s prijímaním, evidovaním a vybavovaním podaní zo strany klientov, spravujú reklamačným poriadkom, ktorý je prístupný na každom obchodnom mieste a na internetovej stránke banky. Obchodné podmienky boli žalovanej známe, nakoľko jej boli predložené spolu so zmluvou o úvere, a to na druhej strane zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere bolo jednoznačné, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj jej prílohy. Písomná forma zmluvy o úvere s prílohami bola zachovaná, zmluva o úvere bola riadne zmluvnými stranami podpísaná a spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti. Zákon nezakazuje uzatvorenie zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, ani zákony na ochranu spotrebiteľa neukladajú zákaz určenia časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach. Konkrétnu adresu a spôsoby, aké možno použiť pri reklamovaní či uplatňovaní sťažností, upravuje reklamačný poriadok. Zmluva o úvere v čl. 1 obsahuje adresu žalobcu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver a označenie úveru „Dostupná pôžička“ je bližšie identifikované v bode 3.1 zmluvy. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je v súlade s požiadavkami smernice č. 2008/48/ES. Keďže nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru, náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý považuje za postačujúci. Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, výška mesačnej splátky, RPMN v percentách, priemerná RPMN na trhu, celková výška úveru, dátum prvej splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere obsahuje všetky požiadavky, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15. Žalovaná poznala výšku úveru, výšku celkových nákladov, výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok, výšku zmluvného úroku, termín konečnej splatnosti úveru, výšku RPMN. Žalovaná presne vedela, koľko z toho, čo zaplatí, pripadne na príslušenstvo, nakoľko bolo vyjadrené celkovou výškou nákladov. Žalovaná nemohla mať žiadne pochybnosti o výške svojho záväzku. Priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Výška mesačnej splátky bola v zmluve o úvere dohodnutá v sume 60,27 eura. Žalovaná požiadala o komplexný súbor poistenia, ktorého mesačná splátka, v zmysle sadzobníka poplatkov, bola dohodnutá v sume 6,27 eura. Výška anuitnej mesačnej splátky zo zmluvy o úvere je tak 54 eur. Uvedený výpočet vyplýva z bodu 11.3 obchodných podmienok. Suma poistného nie je započítaná do celkových nákladov spojených s úverom, a tým ani do výpočtov RPMN. Žalobca pri neuvedení poistného do celkových nákladov úveru vychádzal z ustanovenia § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z.. Poistenie úveru nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy
o úvere, čo vyplýva z bodu 11.1 obchodných podmienok. Bolo na slobodnej vôli žalovanej, či prejaví záujem o poistenie alebo nie. V zmluve o úvere preto správne bola uvedená celková výška nákladov úveru, keď do nich nebolo započítané poistenie úveru. Výška celkových nákladov odzrkadľuje ročný zmluvný úrok z poskytnutého úveru 24,5 %, poplatok za poskytnutie úveru 29,87 eura, ktorý vyplýva zo sadzobníka poplatkov. Žalovaná na skutočnosť obsahu celkových nákladov úveru nereagovala, ani nepredložila žiaden výpočet, podľa ktorého by tieto tvoriace celkové náklady úveru boli vypočítané nesprávne. Jeho výpočtový systém zaokrúhľuje jednotlivé splátky na celé čísla smerom nahor, z tohto dôvodu mala žalovaná uhradiť splátky 1-69 v sume 54 eur, zo splátky č. 70 51,28 eura a zo splátky č. 71, 72 0 eur. Ak by uhradila viac, vzniknutý preplatok by jej bol vrátený. Žalovanej bola výška zmluvného úroku známa pri uzatváraní zmluvy o úvere. Jeho výška je vyjadrená v zmluve určito a zrozumiteľne. Podľa znenia ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná RPMN na trhu bola pre 4. štvrťrok 2011 v hodnote 18,77 %, dvojnásobok tejto hodnoty je 37,54 %, ktorý je hornou hranicou primeranosti. Dojednaný úrok je teda v tolerancii zákona. Možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný bola dohodnutá platne. Podľa zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r), y) a § 10 ods. 1. Zmluva o úvere bola preukázateľne uzatvorená v písomnej forme. Z uvedeného tak vyplýva, že nebola splnená jedna z dvoch podmienok kumulatívne potrebných pre možnosť sankcionovania úveru bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Písomnú zmluvu o úvere nemožno pre absenciu náležitostí uvádzaných žalovaným sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Po podaní žaloby žalovaná uhradila dňa 18. 4. 2017 sumu 9,98 eura, 23. 5. 2017 sumu 5,70 eura, 3. 7. 2017 sumu 7,84 eura, 27. 7. 2017 sumu 3,57 eura, 17. 8. 2017 sumu 5,70 eura, 18. 9. 2017 sumu 5,70 eura, 11. 10. 2017 sumu 6,12 eura, 16. 11. 2017 sumu 6,12 eura, 12. 12. 2017 sumu 6,12 eura, 15. 1. 2018 sumu 6,12 eura. Vzhľadom na uvedené čiastočné úhrady vzal žalobu späť, a to v časti istiny vo výške 47,29 eura s príslušenstvom a navrhol, aby žalovanej bolo uložené zaplatiť mu istinu vo výške 1585,93 eura, úroky vo výške 1119,89 eura, úrok vo výške 24,50 eura a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1633,22 eura od 1. 4. 2017 do 2. 7. 2017, zo sumy 1625,38 eura od 3. 7. 2017 do 26. 7. 2017, zo sumy 1621,81 eura od 27. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 1616,11 eura od 17. 8. 2017 do 17. 9. 2017, zo sumy 1610,41 eura od 18. 9. 2017 do 10. 10. 2017, zo sumy 1604,29 eura od 11. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 1589,17 eura od 16. 11. 2017 do 11. 12. 2017, zo sumy 1592,05 eura od 12. 12. 2017 do 14. 1. 2018, zo sumy 1585,93 eura od 15. 1. 2018 do zaplatenia.
4. V písomnom vyjadrení, doručenom žalovanou na pojednávaní, žalovaná uviedla, že keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou poskytnutého úveru a všetkými úhradami. Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. Žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Po podaní žaloby uskutočnila úhrady vo výške 62,97 eura.
5. Uznesením zo dňa 2. 11. 2017 súd pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť R Collectors s. r. o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po podaní žaloby, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017.
6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti.
7. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že zmluva jej prišla poštou. Zmluvu podpísala, úver 2000 eur jej poskytnutý bol. Úver prestala platiť, nakoľko mala úraz. Žiadala, aby jej to platili prostredníctvom poistky, avšak jej to neuznali. Práceneschopná bola jeden rok, potom sa jej dlhy nakopili. V prípade priznania plnenia žalobcovi by bola dlh schopná splácať v splátkach po 20 eur mesačne. Poberá príjem z vdovského dôchodku vo výške 290 eur a čiastočný invalidný dôchodok vo výške 76,30 eura. Býva v spoločnej domácnosti so svojou mamou, ktorá je starobnou dôchodkyňou a dcérou, ktorá navštevuje strednú školu. Jej podiel na výdavkoch na elektriku je 160,50 eura mesačne, na vodu 13 eur mesačne. Platí si životnú poistku 30,75 eura mesačne, Prvej oddlžovacej spláca 115 eur mesačne, ktoré sú
rozdeľované na ďalšie dlhy. Na telefón vynakladá 10-20 eur mesačne, na lieky 10-20 eur mesačne, cestovné dcére do školy predstavuje 20 eur mesačne. Majetok nevlastní.
8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
9. Poštová banka, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 19. 3. 2012 zmluvu o úvere dostupná pôžička číslo XXXXXXXXXX, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výše 2000 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach vo výške 60,27 eura, spolu s dojednaným úrokom vo výške 24,50 % ročne, so splatnosťou prvej splátky 19. 4. 2012, dátumami splatnosti splátok k 19. dňu v mesiaci a dátumom konečnej splatnosti úveru 19. 3. 2018. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 28,28 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,77 %. Celková výška nákladov predstavovala 1807,15 eura. Podľa prehľadu stavu úveru k 31. 3. 2017, žalovaná čerpala úver dňa 20. 3. 2012 vo výške 2000 eur a na úver zaplatila celkovo ku dňu 15. 3. 2017 1782,41 eura. Dňa 19. 6. 2014 V. O., a. s. upozornila žalovanú na omeškanie so splácaním dlhu v celkovej výške 195,03 eura a súčasne ju upozornila na možnosť uplatnenia oprávnenia vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Dňa 7. 7. 2014 V. O., a. s. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 7. 7. 2014 a vyzvala žalovanú na úhradu dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Ku dňu vystavenia výzvy na splatenie celého dlhu predstavovala dlžná istina 1633,22 eura, úrok 112,73 eura a poplatky za upomienky 3,32 eura. Žalovaná výzvu prevzala dňa 10. 7. 2014. Podľa čl. 3.11 písm. a) v spojení s čl. 3.12 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok V. O., a. s., ak je klient v omeškaní s plnením splátok dohodnutých v zmluve o úvere viac ako 10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti a klient je povinný splatiť pohľadávku banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení doručenom klientovi. Podľa čl. 6.2 Obchodných podmienok pre úver „Dostupná pôžička“, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.
10. Z výpisov z účtu, predložených žalovanou, mal súd preukázané čiastočné úhrady dlhu dňa 18. 4. 2017 vo výške 9,98 eura, 23. 5. 2017 vo výške 5,70 eura, 3. 7. 2017 vo výške 7,84 eura, 27. 7. 2017 vo výške 3,57 eura, 17. 8. 2017 vo výške 5,70 eura, 18. 9. 2017 vo výške 5,70 eura, 11. 10. 2017 vo výške 6,12 eura, 16. 11. 2017 vo výške 6,12 eura, 12. 12. 2017 vo výške 6,12 eura a 15. 1. 2018 vo výške 6,12 eura.
11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 47,29 eura, úrokov vo výške 15,65 eura, úrokov vo výške 24,5 % ročne zo sumy 7,84 eura od 3. 7. 2017 do 26. 7. 2017, zo sumy 11,41 eura od 27. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 17,11 eura od 17. 8. 2017 do 17. 9. 2017, zo sumy 22,81 eura od 18. 9. 2017 do 10. 10. 2017, zo sumy 28,93 eura od 11. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 35,05 eura od 16. 11. 2017 do 11. 12. 2017, zo sumy 41,17 eura od 12. 12. 2017 do 14. 1. 2018, zo sumy 47,29 eura od 15. 1. 2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7,84 eura od 3. 7. 2017 do 26. 7. 2017, zo sumy 11,41 eura od 27. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 17,11 eura od 17. 8. 2017 do 17. 9. 2017, zo sumy 22,81 eura od 18. 9. 2017 do 10. 10. 2017, zo sumy 28,93 eura od 11. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 35,05 eura od 16. 11. 2017 do 11. 12. 2017, zo sumy 41,17 eura od 12. 12. 2017 do 14. 1. 2018 a zo sumy 47,29 eura od 15. 1. 2018 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Pokiaľ aj žalobca výslovne v čiastočnom späťvzatí žaloby neuviedol, že berie žalobu späť aj v časti úroku a úroku z omeškania, súd vychádzal z obsahu podania, podľa ktorého žalobca vzal podanú žalobu späť z dôvodu čiastočných úhrad vykonaných žalovanou v celkovej výške 62,97 eura,
pričom uviedol, že berie späť žalobu v časti istiny vo výške 47,29 eura a prislúchajúceho príslušenstva. Súd pri rozhodovaní o zastavení konania vychádzal zo žalobcom navrhovaného návrhu výroku súdneho rozhodnutia. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím nebol potrebný, keďže ku späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 19. 3. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
22. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
30. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Žalovaná uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru nerozporovala. Namietala však úročnosť poskytnutého úveru, z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí uzavretej zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere dostupná pôžička, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť, spolu s dojednaným úrokom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnila, právny predchodca žalobcu ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a následne využil svoje právo žiadať splatenie celého úveru. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 10 dní od doručenia výzvy a žalovaná výzvu prevzala dňa 10. 7. 2014, preto zostatok nesplateného úveru sa stal splatným dňa 20. 7. 2014. Pokiaľ žalovaná namietala oprávnenie právneho predchodcu žalobcu zosplatniť úver v dôsledku omeškania s plnením splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal, keďže možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v dôsledku omeškania s plnením splátok bola dojednaná v čl. 3.11 písm. a) v spojení s čl. 3.12 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok aj v čl. 6.2 Obchodných podmienok pre úver „Dostupná pôžička“. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady spotrebiteľa sú teda rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru (v danom prípade 2000 eur) a celkových nákladov spotrebiteľa, t. j. najmä sumou úrokov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, však údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahovala. Zmluva obsahovala len údaj
o celkovej výške nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 60,27 eura, čo činí spolu 4339,44 eura. Keďže výška úveru predstavovala 2000 eur a v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bola žalovaná povinná veriteľovi zaplatiť, predstavovala suma celkových nákladov na spotrebiteľský úver 2339,44 eura, nie 1807,15 eura, ako je uvedené v zmluve. Žalobca síce vo vyjadrení zo dňa 24. 1. 2018 tvrdil, že súčasťou splátky bolo aj poistné vo výške 6,27 eura (ktorého výška však v zmluve individuálne dojednaná nebola), preto výška splátky činí 54 eur, čo však pri počte 72 splátok predstavuje spolu 3888 eur, z toho celkové náklady 1888 eura, čo je opäť iný údaj ako uvedený v zmluve. Ani súčet splátok, tvrdených žalobcom v sume 1.-69. splátky vo výške 54 eur a 70. splátky vo výške 51,28 eura, t. j. 3777,28 eura, z ktorých celkové náklady činia 1777,28 eura, nie je totožný s celkovými nákladmi, uvedenými v zmluve. Zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Právnu argumentáciu žalobcu o potrebe kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy zmluvy o úvere a absencie zákonných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pre posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov súd nepovažoval za dôvodnú. Uvedený výklad by bol úplným popretím zmyslu právnej úpravy, keďže uzavretie zmluvy o úvere v písomnej forme bez akýchkoľvek obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) by nespôsobovalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čím by bola úplne popretá ochrana spotrebiteľa v rámci vzťahov so zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že obsahuje dve samostatné skutkové podstaty bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, a to tak absenciu písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže úver, poskytnutý žalovanej, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a vykonanými úhradami žalovanou, t. j. sumy 154,62 eura (2000 eur - 1845,38 eura). Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 154,62 eura a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalovaná namietala absenciu ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd sa nimi, z dôvodu hospodárnosti konania, nezaoberal, keďže mal preukázanú absenciu dojednania o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá mala sama o sebe za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
32. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to vo výške 5,25 % ročne, ktorá nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, od 1. 4. 2017, t. j. tak, ako si uplatnil v žalobe, do 18. 4. 2017, avšak len zo sumy istiny, t. j. zo sumy 217,59 eura a následne, prihliadajúc k vykonaným čiastočným úhradám, zo sumy 207,61 eura od 19. 4. 2017 do 23. 5. 2017, zo sumy 201,91 eura od 24. 5. 2017 do 3. 7. 2017, zo sumy 194,07 eura od 4. 7. 2017 do 27. 7. 2017, zo sumy 190,50 eura od 28. 7. 2017 do 17. 8. 2017, zo sumy 184,80 eura od 18. 8. 2017 do 18. 9. 2017, zo sumy 179,10 eura od 19. 9. 2017 do 11. 10. 2017, zo sumy 172,98 eura od 12. 10. 2017 do 16. 11. 2017, zo sumy 166,86 eura od 17. 11. 2017 do 12. 12. 2017, zo sumy 160,74 eura od 13. 12. 2017 do 15. 1. 2018 a zo sumy 154,62 eura od 16. 1. 2018 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd uvádza, že nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobcom v žalobe. Žalobca si uplatnil v žalobe úroky z omeškania od 1. 4. 2017, preto mu súd nemohol priznať úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu.
33. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi priznané plnenie v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote, a to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové pomery (žalovaná je poberateľkou vdovského dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, spolu vo výške 366,30 eura mesačne, pričom sa stará o maloleté dieťa) ako aj výšku priznaného plnenia. Súd mal za to, že určením dlhšej lehoty na plnenie (aj vzhľadom na určenú dĺžku) nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne bude žalovanej poskytnutý dostatočný čas na zabezpečenie si prostriedkov na úhradu priznaného plnenia bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie jej základných životných potrieb.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Úspech žalovanej v spore predstavoval 2561,15 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 92,5 % (pri celkovej výške žalobcom uplatnenej sumy 2768,76 eura), jej neúspech 207,61 eura (v časti priznaného plnenia vo výške 154,62 eura ako aj v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť z dôvodu vykonania úhrad žalovanou po podaní žaloby vo výške 52,99 eura), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 7,5 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovanej potom predstavoval 85 % (92,5 % - 7,5 %). Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85 %. O výške náhrady trov konania rozhodne, v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.