Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-100-2017.pdf
PDF · 99.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Csp/100/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. XXX, o zaplatenie 1.572,23 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanému s a nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017 elektronicky si žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie istiny vo výške 1.572,23 eur, úrokov vo výške 1.288,96 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 1.572,23 eur vo výške 24,5% ročne z tejto sumy od 18.08.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.572,23 eur od 18.08.2017 až do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.
2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 13.06.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s., v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere č. 7545304311, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., ako postupcom a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany Poštovej banky úver vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu splátok. V prípade, ak bola súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke bolo zahrnuté a dohodnuté poistné podľa sadzobníka. V prípade ak išlo o poistenie dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, takéto poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa do celkových nákladov úveru nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsoby započítania boli uvedené v časti zaplatené splátky - aktuálny stav úveru. Listina aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankomatového informačného systému žalobcu. Žalobca poukázal na obchodné podmienky právneho predchodcu ako aj na možnosť nárokovať si predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Vzhľadom k tomu, že žalovaný i napriek upozorneniu nevykonal úhradu pohľadávky do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky veriteľ - Poštová
banka, a.s., pristúpila k zosplatneniu úveru listom - výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný aj napriek zasielanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku je zmluva o úvere uzatvorená medzi sporovými stranami v súlade s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka a v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 24,5% ročne. V zmysle obchodných podmienok v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si ďalej uplatnil aj úroky z omeškania, pričom dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 18.08.2017 je daný dňom nasledujúcim po dni, do ktorého si žalobca uplatnil úroky vyčíslené (zmluvné aj sankčné).
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
4. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2018 doplnil podanú žalobu, podrobne popísal nároky, ktoré si uplatnil podanou žalobou, poukázal na výpis z bankovej knihy, ktorý je považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu, uviedol výpočty jednotlivých peňažných nárokov, ktoré si uplatnil v podanej žalobe. Zároveň poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky ako aj sadzobník poplatkov upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob aj výšku sankcií za omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti. Tiež poukázal na skutočnosť, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C42/2015 zo dňa 09.01.2016, v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Na záver podania zároveň upresnil petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku ako aj úroku z omeškania.
5. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2018 súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právna zástupkyňa žalobcu požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti ako aj neúčasti žalobcu na pojednávaní, poukázala na písomné vyjadrenie k podanej žalobe a súhlasila s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov založených v spise.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uplynula premlčacia doba, a preto vznáša námietku premlčania a dodal, že nie je ochotný dlžnú sumu splácať.
7. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s aktuálnym stavom úveru k 27.06.2017, s obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička právneho predchodcu žalobcu, s kópiou zmluvy o postúpení pohľadávok III/2017 zo dňa 13.06.2017, s predpisom splátok k zmluve o úvere, so sadzobníkom poplatkov Poštovej banky účinný od 16.05.2011, s upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.07.2014, so všeobecnými obchodnými podmienkami Poštovej banky, s výzvou na úhradu dlžnej sumy - vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 07.08.2014, so zmluvou o úvere, s výpočtom zmluvných úrokov, s úrokom z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ na jednej strane a žalovaný ako dlžník na strane druhej uzatvorili dňa 13.06.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 splátok, so splatnosťou splátky vždy k 13-temu dňu v mesiaci, dátum prvej platby bol do 13.07.2011, dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 13.04.2017, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,5% ročne. Úver bol dohodnutý bez poistenia. Priemerná výška RPMN predstavovala 17,62% a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku 29,08%.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný porušil ustanovenia zmluvy, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.08.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 07.08.2014. Dlžná suma predstavovala dlžnú istinu vo výške 1.572,23 eur, úrok vo výške 197,60 eur a poplatky za upomienky vo výške 4,42 eur. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky, pričom medzi pohľadávkami sa nachádza aj pohľadávka voči dlžníkovi. Voči uplatnenému nároku vzniesol žalovaný námietku premlčania.
1. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
2. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
5. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
6. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
15. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
16. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že uvedený spor je spotrebiteľským sporom a zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, ktorá je svojím charakterom zmluvou typovou uzatvorenou na predtlačenom formulári, ktorý vopred spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, obsahujúcou zmluvné podmienky, ktoré tak isto boli súčasťou uzatvorenej zmluvy a ktorých obsah takisto spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. I napriek tomu, že v obchodných podmienkach je deklarované, že zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákonov upravujúcich práva a povinnosti spotrebiteľov, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ďalšie právne normy, ktoré boli prijaté za účelom zakotvenia práv a povinností spotrebiteľov. Právna úprava Občianskeho zákonníka konkrétne § 52 ods. 2, ktorá bola zakotvená novelou č. 102/2014 stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalobca uvádza, že uvedená novela začala nadobudla účinnosť až od 01.04.2015, pričom všetky nároky, ktoré vznikli pred týmto dátumom sa posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014. Podľa názoru žalobcu sa teda na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, nakoľko podľa jeho názoru v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Takýto výklad podaný žalobcom však nie je správny. Je potrebné si uvedomiť, že vzhľadom k tomu že boli do Občianskeho zákonníka implementované predpisy, ktoré upravujú práva a povinnosti spotrebiteľov, táto úprava bola vykonaná z toho dôvodu, aby boli odlíšené subjekty, ktoré vstupujú do záväzkovo-právnych vzťahov, teda buď podnikatelia alebo fyzické osoby nepodnikatelia. Ak bola prijatá úprava, ktorá je svojím spôsobom osobitá, ktorá má chrániť práva a povinnosti spotrebiteľov a ktorá má upraviť ich práva a povinnosti odlišne od ostatných subjektov (najmä podnikateľov), je potrebné aby sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzatvorené v rámci spotrebiteľského režimu vzťahovala aj táto úprava Občianskeho zákonníka. Okrem toho aj judikatúra jednoznačne smeruje k tomu, že v každom prípade je súd povinný skúmať, či sa jedná pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv o zmluvy, ktoré svojim spôsobom neodporujú obsahu spotrebiteľského práva a akýkoľvek výklad týchto spotrebiteľských noriem sa má použiť vždy prednostne v prospech spotrebiteľa. Súd teda ustálil, že názor žalobcu nie je správny a aj napriek jeho výhradám súd vždy použije normy spotrebiteľského práva, a teda aj normy Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú všetky ostatné náležitosti.
20. S poukazom ku skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania, súd skôr než pristúpil k vecnému preskúmaniu nároku žalobcu zisťoval, či vznesená námietka premlčania je dôvodná alebo nie.
21. Zákon definuje premlčanie ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je tá skutočnosť, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje a toto právo v zásade nemožno priznať. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka premlčacia doba je v danom prípade trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre začiatok uplynutia premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Všeobecne platí, že právo sa môže vykonať po prvý raz, ako náhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, tento okamih nastáva splatnosťou dlhu, t. j. dňom, kedy mal dlžník povinnosť prvý krát splniť dlh. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.08.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 07.08.2014, týmto dňom teda nastala splatnosť dlhu a dňom nasledujúcim sa teda prvýkrát mohol obrátiť veriteľ so svojím nárokom na súd. Z prezenčnej pečiatky, ktorou je opatrené elektronické podanie, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017 vyplýva, že žalobca podal žalobu na tunajší súd 22.08.2017. Žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, a preto súdu neostalo nič iné ako na základe vznesenej námietky premlčania žalobu ako nedôvodnú v celom zamietnuť. Aj keď právny predchodca žalobcu vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.08.2014 stanovil žalovanému lehotu na plnenie 10 kalendárnych dní, bola to lehota, ktorá bola poskytnutá na základe dobrej vôle právneho predchodcu žalobcu, pričom objektívne prvý raz sa právo mohlo uplatniť v deň, kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, teda 07.08.2014, resp. dňom nasledujúcim po tomto dni, teda 08.08.2014. I z priloženej doručenky v spise je zrejmé, že žalovanému bola táto výzva doručená 11.08.2014, teda týmto dňom sa tak isto dozvedel o tom, že dlh je predčasne splatný a uplynutím tohto dňa mohol tak isto žalovaný dobrovoľne v prospech žalobcu plniť. Objektívne však právo mohlo byť vykonané prvý raz 08.08.2014. Nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.