Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad D., H. XXX/X, zast. Mgr. W. C., advokátom so sídlom D. nad D., W. XXX/X, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXX, zast. JUDr. O. U., advokátkou so sídlom T., N. XX/X, o vyporiadanie BSM, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. októbra 2016, č. k. 6C/164/2013-302, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje, s tým, že lehotu na zaplatenie sumy 2.830,74 zo strany žalovaného žalobkyni určuje na dva mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal BSM účastníkov ako bývalých manželov, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom dňa 13.1.2011. Vychádzal z rovnosti podielov účastníkov na majetku v BSM, jeho časť prikázal žalobkyni, časť prikázal žalovanému, a vzhľadom na vyššiu hodnotu majetku prikázaného žalovanému, zaviazal žalovaného k výplate 2.830,74 eur v prospech žalobkyne, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okrem iného v rozhodnutí konštatoval, že súd môže vyporiadať iba tie veci, hodnoty a investície tvoriace súčasť BSM, ktoré účastníci urobia predmetom konania v rámci 3-ročnej lehoty od zániku ich BSM. Súd je takto vymedzeným rozsahom majetku viazaný (nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania). Keďže BSM účastníkov zaniklo dňa 13.1.2011, nevyporiadal súd prvej inštancie zostatky na účtoch stavebného sporenia, pretože strany sporu ich nespravili predmetom vyporiadania ich zaniknutého BSM v rámci 3-ročnej lehoty od zániku BSM. Tiež vzhľadom na uplynutie 3 ročnej lehoty nevyporiadal dlh žalovaného vo výške 110.000,- Sk. Náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán pre čiastočný úspech oboch strán sporu.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že po troch rokoch od zániku BSM nie je možné rozširovať žalobu o vyporiadanie dovtedy nenavrhnutých predmetov BSM. Uviedol, že v konaní o vyporiadanie BSM nie je súd viazaný návrhmi účastníkov, a to ani v rozsahu spoluvlastníctva, ani ohľadom spôsobu jeho vyporiadania. Žalovaný mal zato, že súd je povinný zisťovať čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Potrebné je vyporiadať nielen hnuteľné a nehnuteľné veci ale aj všetky pohľadávky a dlhy vyplývajúce z BSM. V trojročnej lehote od zániku BSM je podľa žalovaného potrebné podať návrh na súd, nie je však potrebné, aby boli v žalobe obsiahnuté všetky veci patriace do BSM v uvedenej trojročnej lehote. Aj po jej uplynutí možno v riadne začatom konaní žiadať o zahrnutie ďalšieho majetku do BSM. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie, že účastníci konania neurobili predmetom tohto konania sumu 199.000 Sk, sumu 100.000 Sk a zostatky na účtoch

účastníkov. Opak vyplýva zo zápisníc z pojednávania zo dňa 8. 9. 2014, 12. 1. 2015, z 9. 3. 2015, ako aj 29. 9. 2016, ktorej obsah žalovaný v odvolaní citoval. V nadväznosti na to, že uvedené financie mali byť podľa žalovaného predmetom konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie, zaoberal sa žalovaný otázkou dôkazného bremena k použitiu daných finančných prostriedkov ako aj ďalšími otázkami s nimi súvisiacimi. V prípade, že odvolací súd nebude akceptovať vyššie uvedené odvolacie dôvody, žiadal žalovaný o možnosť splnenia povinnosti zaplatiť 2830,74 eur v lehote troch dní, pretože dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy a nemá žiadne ďalšie prostriedky, z ktorých by uvedenú sumu žalobkyni mohol vyplatiť bez toho, aby si musel na zobrať úver. Pritom na úver z banky nedosiahne z dôvodu nízkeho príjmu a od nebankovej spoločnosti by získal úver iba za vysoký úrok. Žiadal preto povoliť splnenie peňažnej povinnosti v splátkach po 50 eur mesačne. Napokon žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím o trovách konania, pretože mal v konaní podstatne väčší úspech ako žalobkyňa ktorá žiadala vyporiadať aj majetok pozostávajúci z financií 16.596 eur a 2.200 eur, o ktorom sa preukázalo, že nepatrí do BSM tak ako to v konaní tvrdil žalovaný. Ohľadom uvedeného bol preto návrh žalobkyne nedôvodný a žalobcovi ako úspešnejšej strane mala byť priznaná náhrada trov konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 s výnimkou lehoty na plnenie, v ktorej časti rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.

5. Zásadnou otázkou odvolania vo veci samej je, či možno v konaní o vyporiadanie BSM navrhovať na vyporiadanie ďalšie veci, práva, či iné majetkové hodnoty (majetok) aj po uplynutí troch rokov od zániku BSM. Uvedená lehota má svoj pôvod v ustanovení § 149 ods. 4 a odpoveď na uvedenú otázku nebola vždy jednotná. Od názorov prezentovaných žalovaným sa však náhľad na uvedený problém vyvinul k preferencii názoru, na ktorom je založené aj napadnuté rozhodnutie, teda, že predmet konania o vyporiadanie BSM možno z hľadiska rozsahu majetku rozširovať len do uplynutia troch rokov od zániku BSM. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje. I keď odvolaciemu súdu nie je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o tejto otázke, možno vychádzať z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR týkajúcej sa obdobia platnosti totožnej právnej úpravy BSM. Vo veci 22 Cdo 1192/2007 prijal NS ČR záver, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci navrhli vyporiadať do troch rokov od zániku BSM. Predchádzajúca rozhodovacia prax, ktorá umožňovala navrhnúť na vyporiadanie nové položky kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM vychádzala zo staršej právnej úpravy predpokladajúcej, že súd je povinný vyporiadať celú masu BSM. Rovnako odborná literatúra sa prikláňa k názoru, že v konaní o vyporiadanie BSM možno vyporiadať len ten majetok, ktorý strany sporu navrhnú na vyporiadanie do troch rokov od zániku BSM: V konaní o vyporiadaní BSM nie je súd viazaný žalobou. To však neznamená, že by súd nebol žalobou viazaný vôbec. Môže vyporiadať len tie položky, ohľadom ktorých strany sporu vyporiadanie navrhli. Z toho potom vyplýva, že po uplynutí troch rokov od zániku BSM sa ohľadom položiek, ktoré neboli navrhnuté na vyporiadanie uplatní zákonná domnienka vyporiadania podľa ust. § 149 ods. 4 a predmet konania nemožno o takéto položky už rozširovať (Dvořák, J., Spáčil, J. Společné jmění manželů v teorii a v judikatuře. 3. Vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2011, s. 213).

6. Pretože napadnuté rozhodnutie bolo založené na vyššie uvedených záveroch, ktoré odvolací súd považuje za správne, neboli odvolacie dôvody čo do veci samej opodstatnené a odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej ako vecne správne potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nezaoberal odvolacou otázkou dôkazného bremena ani ďalšími otázkami odvolania súvisiacimi s majetkom, ktorý nebol navrhnutý na vyporiadanie do troch rokov od zániku BSM, pretože to pre vyššie uvedenú nemožnosť vyporiadania takéhoto majetku v súdnom konaní považoval za bezpredmetné.

7. Z hľadiska správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania je významný pomer úspechu strán v konaní, tak ako to predpokladá ust. § 255 CSP. Žalobkyňa tvrdila, že darom od rodičov dostala 500.000 Sk a darom od sestry 2.200 eur, pričom tieto prostriedky žiadala zohľadniť ako vklad do BSM. Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola s týmito nárokmi úspešná, ako správne uvádza žalovaný vo svojom odvolaní a dovodzuje z toho svoje právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie však prijal tiež (správne) závery ohľadom nárokov žalovaného, ktorý žiadal zohľadniť sumu 100.000 Sk ním poukázanú na účet žalobkyne ako aj sumu 199.000 Sk čerpanú žalobkyňou zo stavebného sporenia

a bližšie nešpecifikované zostatky na účtoch žalobkyne. V týchto nárokoch bol naopak neúspešný žalovaný, preto aj s ohľadom na ostatný predmet konania obstojí rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Z hľadiska celého predmetu konania možno sotva určiť úspešnejšiu stranu konania pred súdom prvej inštancie.

8. Čo sa týka žiadosti žalovaného o plnenie uloženej povinnosti v splátkach, v tomto smere žalovaný svoje tvrdenia o výške mzdy a nepriaznivej finančnej situácii nepreukázal dostatočne. Vzhľadom na výšku sumy však odvolací súd určil lehotu na jej splnenie 2 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia, aby bola žalovanému daná možnosť peniaze obstarať. Pre povolenie splátok odvolací súd dôvody nenachádza aj preto, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie v 10/2016 mohol žalovaný s eventualitou uloženej povinnosti počítať, a obdobie odvolacieho konania využiť tak, aby túto povinnosť bol prípadne schopný v čo najkratšej lehote splniť.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.