Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-352-2017.pdf
PDF · 102.07 KB
Case nature
Subarea
6Co/352/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Q. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XX, o zaplatenie 122,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Csp/134/2016- 40 zo dňa 08. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorým uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie 122,62 eur s príslušenstvom a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 14.10.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a toho istého dňa dodatok k tejto zmluve. Predmetom uvedenej zmluvy v znení jej dodatku bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému program služieb NAJ 100 a žalovaný sa v bode 1. písm. b/ dodatku zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb. Žalovaný ďalej uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 29.10.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a toho istého dňa dodatok k tejto zmluve. Predmetom uvedenej zmluvy v znení jej dodatku bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému program služieb NAJ 200 a žalovaný sa v bode 1. písm. b/ dodatku zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s dodatkom boli uzavreté s viazanosťou na 24 mesiacov. Faktúrou č. 7400817732 na sumu 50,33 eur, splatnou dňa 12.02.2014, faktúrou č. 7313559842 na sumu 18,84 eur, splatnou dňa 09.01.2014, faktúrou č. 7401936880 na sumu 11,99 eur splatnou dňa 10.03.2014, faktúrou č. 7403053337 na sumu 31,36 eur splatnou dňa 09.04.2014 a faktúrou č. 7312414116 na sumu 10,10 eur splatnou dňa 09.12.2013 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému paušálne poplatky za služby, cenu poskytnutých služieb a sankčné poplatky. Žalovaný faktúry v lehote splatnosti neuhradil. Právny predchodca žalobcu v odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.11.2014 oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy s účinnosťou od 20.11.2014 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému, vyplývajúcu z vyššie uvedených faktúr v rozsahu, ako si ich žalobca uplatňuje v tomto konaní.
3. Na základe uvedených skutkových zistení súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov predstavujú spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vystupoval v zmluvných vzťahoch ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, využívaním služieb dodávateľa uspokojoval svoje osobné potreby, teda žalovaný sa považuje za spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu vystupoval v zmluvných vzťahoch ako podnikateľ poskytujúci klientom služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Súd na základe uvedeného na predmetné záväzkové vzťahy aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.
4. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu od zmlúv, z ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní, odstúpil listom zo dňa 13.11.2014. Toto odstúpenie od spotrebiteľských zmlúv má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmlúv a zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa od začiatku zrušili. Uvedenie neskoršieho dňa účinnosti odstúpenia od zmlúv zo strany právneho predchodcu žalobcu je právne neúčinné a bezvýznamné, keď žalobca nepreukázal, že by sa jeho právny predchodca platne individuálne so žalovaným dohodli na iných účinkoch odstúpenia od zmluvy, než vyplýva z § 48 Občianskeho zákonníka. Ak boli zmluvy zrušené, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nich dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušených zmlúv je teda povinnosť účastníkov zmlúv navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takýchto zmlúv nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Žalobca síce nepredložil súdu listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia od zmlúv žalovanému, avšak nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom nemôže ísť na úkor žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012). Okrem toho odstúpenie od zmlúv bolo žalovanému doručené najneskôr v tomto konaní spolu so žalobou. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že právny predchodca žalobcu účinne od vyššie uvedených zmlúv o poskytovaní verejných služieb odstúpil, čím žalobcovi vznikol nárok na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia a nemá nárok na plnenia v zmysle zmlúv. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie žiadnych sankčných poplatkov, zmluvných pokút a ani paušálnych mesačných poplatkov za služby, ale má nárok iba na úhradu hodnoty tých služieb, ktoré skutočne žalovanému poskytol, keďže naturálna reštitúcia v prípade poskytnutých služieb je vylúčená. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil v konaní listinné dôkazy, a to vyššie uvedené faktúry, z ktorých však rozsah bezdôvodného obohatenia nevyplýva. Predloženými faktúrami právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumy paušálnych mesačných poplatkov, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný v paušálnych poplatkoch zahrnuté služby skutočne využil, resp. v akom rozsahu ich využil. Toto by preukazovať nemusel, ak by zmluvy boli zostali v platnosti a neboli by od začiatku zrušené. Žalobca si v rámci uplatneného nároku vyúčtoval aj rôzne poplatky vyplývajúce z faktúr, ktoré však nie sú poplatkami za služby. Ide o sankčné poplatky. V dôsledku odstúpenia od zmlúv a toho, že žalovanému nebola za tieto poplatky poskytnutá žiadna adekvátna protihodnota, nemá na ne žalobca nárok. Tieto poplatky nebolo možné žalobcovi priznať aj preto, že žalobca si svoj nárok uplatnil s tým skutkovým zdôvodnením (nie právnym, ktorým by súd nebol viazaný), že si uplatňuje nárok výlučne za nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Paušálny poplatok, sankčný poplatok a zmluvná pokuta nie sú odplatou za poskytnuté služby. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, pričom deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP (neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že súčasťou návrhu bola aj listina označená ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V žalobe netvrdil, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu alebo v konkrétny deň. Podmienkou účinnosti odstúpenia od zmluvy je doručenie druhej strane. Vznik bezdôvodného obohatenia možno spojiť vždy len s účinným odstúpením od zmluvy. Z obsahu spisu ani z napadnutého rozsudku nevyplýva dátum doručenia odstúpenia od zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Pre možnosť odstúpenia od zmluvy sa vyžaduje splnenie zákonných predpokladov, ktorými sa ale súd vôbec nezaoberal. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či boli splnené podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy, či tieto boli dojednané platne, či bolo odstúpenie urobené v čase, v ktorom bolo možné, či bolo urobené oprávnenou osobou, a napriek tomu z tohto odstúpenia súd prvej inštancie vychádzal. Zákonom nie je daná pôsobnosť a právomoc súdu pri doručovaní odstúpenia od zmluvy tretej osoby strane sporu, keď autorom odstúpenia od zmluvy je tretia osoba, ktorá v spore nevystupuje. Žalobca nie je nositeľom práva odstúpiť od zmluvy so žalovaným. Nie je povinnosťou žalobcu vykonať právnu kvalifikáciu svojho nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé a nepredvídateľné, nemal možnosť reagovať na konštrukciu súdu prvej inštancie účinnosti odstúpenia od zmluvy v dôsledku doručenia žaloby žalovanému. Skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný využíval služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, cenu za ktoré mu právny predchodca žalobcu vyúčtoval predloženými faktúrami, nebolo žalovaným popreté, nebol tvrdený alebo preukázaný opak. Aj pokiaľ súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami ako bezdôvodné obohatenie, nemal nárok v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, ktorými boli jeho nároky priznané. Napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie sa nedostatočne vyrovnal s jeho argumentáciou.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
8. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a/ b/, d/, f/ a h/ CSP).
9. Nesplnenie procesných podmienok v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP predstavuje absenciu takých vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na splnenie procesných podmienok konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) predstavuje porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
14. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že dôvodná bola odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku podmienok konania, porušenia práva na spravodlivý proces, nedostatočných skutkových zistení a súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP. Odvolací súd nezistil existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, keď ani sám žalobca v odvolaní nešpecifikoval aké iné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vykazuje prvoinštančné konanie.
15. Predmetom konania v zmysle žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy, ceny za verejné komunikačné služby, poskytnuté jeho právnym predchodcom žalovanému na základe dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov (zo dňa 14.10.2013 a 29.10.2013), ktoré mal právny predchodca žalobcu vyúčtovať faktúrami splatnými dňa 09.12.2013, 09.01.2014, 12.02.2014, 10.03.2014 a 09.04.2014. Súčasne so žalobou žalobca okrem iných listín predložil i listinu - odstúpenie od zmluvy právnym predchodcom žalobcu zo dňa 13.11.2014, pričom žalobca v žalobe ani v priebehu konania netvrdil, že by on alebo jeho právny predchodca od ktorejkoľvek zo zmlúv odstúpil. Z predložených faktúr vyplýva, že nimi boli vyúčtované nielen pravidelné mesačné poplatky (paušál), ale i poplatky za iné služby, resp. poplatky za upomienky oneskorenej platby.
16. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom žalobcu. Nárok žalobcu zamietol s odôvodnením, že v dôsledku zrušenia zmlúv s účinkami ex tunc na základe odstúpenia od zmluvy žalobca nemá nárok na plnenia v zmysle zmlúv (sankčné poplatky, zmluvné pokuty a ani paušálne mesačné poplatky za služby), ale má nárok iba na úhradu hodnoty tých služieb, ktoré skutočne žalovanému poskytol, keďže naturálna reštitúcia v prípade poskytnutých služieb je vylúčená. Žalobca preukázal, že predloženými faktúrami právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumy paušálnych mesačných poplatkov, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný v paušálnych poplatkoch zahrnuté služby skutočne využil, resp. v akom rozsahu ich využil. Z týchto dôvodov zamietol nárok žalobcu v celom rozsahu.
17. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe ani v priebehu konania netvrdil skutočnosť, že by on alebo jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.10.2013, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.0.2013, prípadne od obidvoch zmlúv. Je ale pravdou, že k žalobe pripojil listinu- odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vyhotovenú právnym predchodcom žalobcu a adresovanú žalovanému, z čoho potom vyplýva vnútorný logický rozpor žaloby, ktorý mal za následok jej nezrozumiteľnosť z dôvodu neurčitosti. V danej situácii bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v zmysle § 129 ods. 1 CSP, teda žalobcu vyzvať na odstránenie spomínanej vady žaloby (obdobne viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/51/2016 zo dňa 26.09.2016), čo však súd prvej inštancie neučinil, čím zaťažil konanie vadou nedostatku procesnej podmienky (spôsobilá žaloba), i s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci nenariadil pojednávanie, na ktorom by prípadne bolo tiež možné tento vnútorný logický rozpor žaloby odstrániť , ale vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS/209/04, sp. zn. IV. ÚS/112/05, sp. zn. I. ÚS/380/08, sp. zn. III. ÚS/172/2010, či sp. zn. II. ÚS/537/2010).
20. Odvolací súd ďalej zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nenapĺňa zákonné požiadavky § 220 ods. 2 CSP, resp. jednej zo základných zložiek ústavnoprávneho princípu práva strany na spravodlivý proces.
21. Predovšetkým, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z listinného dôkazu- odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.11.2014. Za takej situácie bolo primárne povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s tým, či sa odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.11.2014 týka zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov zo dňa 14.10.2013 alebo zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov zo dňa 29.10.2013, prípadne oboch zmlúv a na základe čoho k príslušnému záveru dospel. Uvedené posúdenie v napadnutom rozsudku absentuje, v tomto smere okresný súd len bez ďalšieho konštatoval, že právny predchodca žalobcu odstúpil od oboch zmlúv, avšak nie je zrejmé, z akých skutkových okolností okresný súd vo vzťahu k uvedenému záveru vychádzal. Okresný súd sa tiež dostatočne nevysporiadal s otázkou platnosti a účinnosti predmetného odstúpenia od zmluvy (či už od jednej zo zmlúv alebo od obidvoch), keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či boli splnené zákonné i zmluvné podmienky na uplatnenie právneho inštitútu odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom žalobcu a či a kedy bolo odstúpenie od zmluvy právnym predchodcom žalobcu doručené žalovanému. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že najneskôr bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému súčasne so žalobou (t.j. dňa 23.03.2017), odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 v spojení s odovzdávacím protokolom zo dňa 03.09.2015. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku potom nie je zrejmé, na akom skutkovom a právnom základe súd prvej inštancie postavil svoj záver, že zo strany právneho predchodcu žalobcu ( ktorý vyhotovil predmetné postúpenie od zmluvy zo dňa 13.11.2014 v postavení zmluvnej strany, resp. veriteľa) došlo k odstúpeniu od zmlúv doručením odstúpenia súčasne so žalobou žalovanému v čase, keď už veriteľom nebol a stratil práva a povinnosti veriteľa zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktoré prešli na žalobcu postúpením pohľadávky, resp. záver, že k odstúpeniu od zmluvy došlo týmto spôsobom zo strany žalobcu, ktorý ale predmetné odstúpenie od zmluvy nevyhotovil, nie je v ňom označený ako veriteľ a v konaní nebola ani zistená jeho vôľa od ktorejkoľvek zo zmlúv odstúpiť.
22. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v dôsledku odstúpenia od oboch zmlúv o poskytovaní verejných služieb žalobcovi vznikol nárok na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia a nemá nárok na plnenia zo žiadnej zo zmlúv, sa potom javí ako minimálne predčasný.
23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa ďalej v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s tým, či vo faktúrach vyúčtované sumy za „Prerušenie služby - neplatenie“, „Obmedzenie služby - neplatenie“, ktoré všeobecne označuje ako sankčné poplatky, predstavujú dojednané poplatky alebo zmluvnú pokutu alebo iný právny nárok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, akú sumu si žalobca uplatňuje titulom tzv. sankčných poplatkov a akú sumu titulom paušálne dojednanej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré nároky posúdil odlišne.
24. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).
25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vadu žaloby zákonným spôsobom, následne nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom doplní dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykoná ďalšie stranami navrhované dôkazy, opätovne vec skutkovo i právne posúdi a vo veci rozhodne rozsudkom s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP.
26. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).