Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (42)Rozsudok_23Co-100-2017.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/100/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XX, C., proti žalovanému: MARINOL, s. r. o., so sídlom Skladová č. 3, Trnava, IČO: 46 262 369, o vydanie vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22C/473/2015-30 zo dňa 15. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal žalovaného vydať žalobkyni komodu šuplíkovú bledo-hnedej farby a plastovú bielu lavicu dvojmiestnu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 126 ods. 1, § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vecne rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáha vydania hnuteľných vecí, konkrétne komody šuplíkovej bledo-hnedej farby a plastovej bielej lavice dvojmiestnej. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný jej tieto dve hnuteľné veci bezdôvodne odmieta vydať. Žalobkyňa sa tak domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k špecifikovaným hnuteľným veciam, proti žalovanému, ktorý jej tieto veci neprávom zadržiava, ide o tzv. žalobu na vydanie veci, ktorá predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby je vlastník hnuteľnej veci, pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým na základe výsluchu žalobkyne, mal súd preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou hnuteľných vecí špecifikovaných v podanej žalobe. So súhlasom žalovaného si žalobkyňa dočasne bezodplatne uložila v priestoroch skladu žalovaného na Skladovej ul. č. 3 v Trnave. Na základe konsenzu žalobkyne a žalovaného o tom, že žalovaná si môže dočasne bezodplatne uložiť v sklade žalovaného svoje dve hnuteľné veci, vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným záväzkový vzťah z nepomenovanej zmluvy. Túto možnosť dočasne uložiť hnuteľné veci u žalovaného, žalobkyňa využila v čase, keď sa sťahovala a bola v pracovnom pomere u žalovaného. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa však skončil a žalovaný žalobkyni ani na jej opakované výzvy neumožnil zobrať si z priestorov žalovaného svoje dve dočasne uložené hnuteľné veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne dospel súd k záveru, že žalobkyňa podala svoju žalobu v celom rozsahu dôvodne. Pretože sa žalovaný k podanej žalobe písomne nevyjadril, považujú sa skutkové tvrdenia žalobkyne v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovaný v konaní nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel,
nedal žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, neuviedol pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu v spore, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení. Preto súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni komodu šuplíkovú bledo-hnedej farby a plastovú bielu lavicu dvojmiestnu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou opísaných hnuteľných vecí, ktoré jej žalovaný bol povinný na jej požiadanie vydať bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to žalobkyňa požiadala, čo však žalovaný napriek výzve žalovanej neurobil. V konaní pritom nebol preukázaný žiadny právny titul, ktorý by žalovaného oprávňoval na zadržiavanie predmetných hnuteľných vecí. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že žalovaný jej veci zadržiava preto, že nedošlo k riadnemu ukončeniu pracovného pomeru. Avšak z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, takýto postup žalovanému ako zamestnávateľovi žalobkyne neumožňuje. Zákonník práce totiž výslovne pripúšťa iba tri spôsoby zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, a to dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva (§ 20 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ tak nie je oprávnený zadržiavať hnuteľné veci patriace zamestnancovi na zabezpečenie svojich práv, takáto forma zabezpečenia práv zamestnávateľa, je podľa predpisov pracovného práva zakázaná. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie podľa § 365 písm. 1 písm. f), g), h) CSP), ktoré odôvodňuje tým, že žalobkyňa odôvodnila podaný návrh len jej tvrdením, že v priestoroch sídla žalovaného sa má nachádzať jej majetok, konkrétne dva kusy nábytku, komoda šuplíková bledo hnedej farby a plastová lavica dvojmiestna, bez akéhokoľvek podloženia tejto svojej argumentácie listinnými dôkazmi, fotografiami, či prípadnými svedeckými výpoveďami (v priebehu konania neoznačila žiadnych konkrétnych svedkov za účelom preukázania jej nároku). Dva kusy nábytku žiadnym bližším spôsobom nešpecifikovala, či už značkou, materiálom alebo ich rozmermi. Žalobkyňa nepreukázala v podstate ani jej vlastnícke právo k týmto dvom požadovaným kusom nábytku. Žalovaný nemá žiadnu relevantnú vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala v priestoroch jeho sídla na ul. Skladovej č. 3 uskladnené akékoľvek veci, ktoré by boli jej vlastníctvom. Nemá vedomosť ani o žiadnom uskladnenom nábytku, ktorý špecifikuje žalobkyňa a súd v napadnutom rozhodnutí, pričom žalovaný nevidí ani žiaden dôvod, prečo by mala mať žalobkyňa v jeho sídle uskladnené akékoľvek kusy nábytku, či už na dobu určitú alebo neurčitú, či už za odplatu alebo bez nej. Vyjadrenia žalobkyne sú vykonštruované, účelové a zavádzajúce. Skončený pracovný pomer žalobkyne u žalovaného nemá žiadne súvis s nárokom, ktorý si uplatňuje žalobkyňa cestou súdu. Žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej svedčí pri uplatňovaní si takéhoto nároku zo zákona (§ 126 ods. l OZ). Súd prvej inštancie pochybil a nesprávne v tomto prípade aplikoval § 151 ods. l CSP, keď sa výslovne uspokojil s doslova všeobecnými a ničím nepodloženými tvrdeniami žalobkyne. I napriek výslovnému nepopretiu tvrdení protistrany je súd zo zákona povinný aspoň v elementárnej miere vykonať dokazovanie vo veci samej za účelom zákonného a presvedčivého podloženia skutkovej stránky svojho rozhodnutia a jeho právneho odôvodnenia. Súd nežiadal od žalobkyne žiaden dôkaz na preukázanie jej tvrdení, poskytol jej ochranu bez náležitého preskúmania stavu veci a rozhodol tak podľa názoru žalovaného arbitrárne. Svojvôľa tvrdení strany sporového konania, nie je prípustná a práve súdna inštancia je v tomto konaní ten dotknutý orgán, ktorý je povinný dbať na to, aby nedochádzalo k vykonštruovaným súdnym konaniam a nárokom v nich uplatňovaným. Za týmto účelom má v príslušnej zákonnej úprave viacero možných právnych prostriedkov na preverenie skutkového stavu tvrdeného stranami sporu a následne spravodlivého rozhodnutia ohľadne merita veci. V tomto konaní však k takémuto postupu zo strany súdu nedošlo. Podľa názoru žalovaného petit napadnutého rozhodnutia je v danom znení neurčitý, nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku i nevykonateľný. Vec, ktorú je zaviazaný žalovaný v tomto konaní vydať v prospech žalobkyne je objektívne zameniteľná a nie je možné ju bez pochybností žiadnym dôveryhodným spôsobom stotožniť. Je potom zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe (ne)vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí. Žalovaný v rámci podaného odvolania objektívne poukázal a použil viaceré prostriedky procesnej obrany, ktorými bude po ich riadnom preskúmaní súdom preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 366 písm. c) CSP). S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobkyne podľa § 151 ods. 1 CSP, pretože ich správne považoval za nesporné. Súd prvej inštancie doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému dňa 20.5.2016 (doručenka č.l. 11). Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril a nepoprel tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe. Súd vo veci vytýčil dve pojednávania na deň 10.11.2016 a 15.12.2016, žalovaný predvolania na pojednávania prevzal dňa 12.10.2016 (doručenka č.l. 12) a 14.11.2016 (doručenka č.l. 24), na pojednávania sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.
6. V zmysle § 153 CSP sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
7. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
8. V zmysle § 366 odvolateľ môže uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).
9. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že je vlastníčkou vecí, ktorých vydania sa domáha, že ich má uložené u žalovaného, bližšie ich nepopisuje a preto petit rozsudku môže byť nevykonateľný. Súd na preukázanie tvrdení žalobkyne nevykonal žiadne dokazovanie. Žalovaný poprel, že by mala žalobkyňa u neho uložené akékoľvek hnuteľné veci.
10. Názor žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal akékoľvek dokazovanie a preto rozhodol nesprávne je mylný. Súd vykonáva dokazovanie zásadne na návrh strán sporu. Súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie výsluchom žalobkyne na pojednávaní 15.12.2016. Výsluch strany sporu je riadnym dôkazným prostriedkom. V takej dôkaznej situácii, keď žalovaný žiadnu zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobkyňou nepopiera, je potrebné tieto skutkové tvrdenia považovať za nesporné. Súd nie
je oprávnený a ani povinný spochybňovať skutkové tvrdenia strany sporu (v prípade, ak ich protistrana nenamieta) a iniciatívne navrhovať a vykonávať dokazovanie (okrem osobitných prípadov, napr. podľa § 295 CSP v prípade spotrebiteľských sporov, o ktorý však v danom prípade nejde). Ak žalovaný nevyužil svoje právo a nenamietal skutkové tvrdenia žalobkyne a neuvádzal skutkové tvrdenia na svoju obranu najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené (§ 182 CSP), na pojednávaní 15.12.2016, na tieto skutkové tvrdenia v odvolacom konaní už nie je možné prihliadnuť. Ako bolo vyššie uvedené, žalovanému bola riadne doručená žaloba na vyjadrenie, predvolania na dve pojednávania, žalovaný ostal počas konania na súde prvej inštancie pasívny, na výzvy súdu a na predvolania na pojednávania nereagoval, čo malo pre neho taký následok, že bol v spore neúspešný.
11. V zmysle vyššie uvedených výkladov § 153 a § 366, ak odvolateľ vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Žalovaný sa však v odvolaní vôbec nezmieňuje o tom, prečo skutkové tvrdenia na svoju obranu (že si žalobkyňa u neho neuložila hnuteľné veci, namieta vlastnícke právo žalobkyne k veciam) neuviedol počas konania na súde prvej inštancie, preto aj z tohto dôvodu nebolo možné v odvolacom konaní na ne prihliadnuť. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že za znenie žaloby a jeho petitu, ktorý súd preberá do výroku rozsudku zodpovedá žalobkyňa, t.j. zodpovedná aj za prípadnú nevykonateľnosť petitu. Žalobkyňa hnuteľné veci špecifikovala takým spôsobom, aký jej bol známy.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnému žalovanému. Žalobkyni ale trovy odvolacieho konania nevznikli (k odvolaniu sa nevyjadrila), preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.
14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).