Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Vyd-1-2024.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Subarea
17Vyd/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XX, H., o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva z a m i e t a.
II. Navrhovateľka n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2024 prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v evidencii nehnuteľností vedenej Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom, parcela registra „E“ parcelné číslo 140/5, o výmere 703 m2, trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. G. C. v podiele 1/1- ina.
2. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že ako navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ parcelné číslo 86 o výmere 624 m2, zastavaná plocha nádvorie a stavby rodinného domu na tejto parcele v k.ú. G. C., okres I., zapísanej na LV č. XXX. Uvádza, že výlučným vlastníkom priľahlej parcely registra „E“ parcelné číslo 140/5 o výmere 703 m2, trvalý trávny porast v k.ú. G. C., okres I., vedenej na LV č. XXX je A. J. - ako nezistený, neznámy vlastník je zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Titulom nadobudnutia p. J. podľa LV je č.d. 253/1949 a následne Z 1180/10 - schválenie ROEP. Lustráciou príslušnej pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k.ú. G. C. zistila, že je pod poradovým číslom 2 ako parcela číslo 140/5 (registra „E") evidovaná lúka a posledný (respektíve prvý v poradí) zápis svedčí A. J. v podiele 1/1-ina. Titul nadobudnutia je kúpa pod č.d. 253 z 12.04.1949. Ďalšie záznamy sa týkajú vyvlastnenia parcely pod poradovým číslom 1 - číslo parcely 391/1. Uvedený zápis v pozemkovej knihe a ani na LV však nie je podľa jej názoru správny, resp. v pozemkovej knihe nie je už zapísaný prevod vlastníckeho práva k predmetnej parcele titulom kúpy v roku 1970 na jej otca K. L. (nar. XX.XX.XXXX) v podiele 1/1-ina. Kúpna zmluva sa nezachovala a z jej neznámeho dôvodu nebola daná na zápis do pozemkovej knihy. Z uvedenej doby sa jej zachovala identifikácia predmetnej parcely, kde je na celú výmeru evidovaný ako užívateľ jej otec - K. L.. Ďalej uvádza, že jej otec jej následne v druhej polovici roku 1970 parcelu EKN 140/5 daroval, aby na nej spoločne s parcelou EKN 140/4 mohli s jej manželom v roku 1971, dostavať rodinný dom a garáž. Práve garáž sa nachádza na parcele registra „E“ parcela číslo 140/5. Darovacia zmluva z roku 1971 sa v pozostalosti jej otca nezachovala. Avšak ako dôkaz o darovaní parcely registra „E“ parcelné číslo 140/5 predložila rozhodnutie o prípustnosti stavby a územné rozhodnutie, podľa ktorých tvrdí, že je nepochybné, že jej a jej manželovi bolo vydané povolenie na stavbu a ako stavebník bol uvedený jej manžel, teda bola vlastníčkou predmetnej parcely, uvádza, že v opačnom prípade by jej stavby neboli povolené. Doposiaľ nikdy od roku 1971 nemala pochyby, že jej predmetná parcela patrí a od tohto roku, teda od roku 1971, spoločne s manželom parcelu riadne užívali. V užívaní jej ani jej manželovi nikto nebránil. Od tohto roku odvodzuje začiatok oprávnenej držby,
teda z jej dobromyseľnosti, že jej predmetná parcela patrí a so zreteľom na všetky okolnosti ani pri vynaložení všetkej opatrnosti nenadobudla žiadne pochybnosti o jej práve a dobromyseľnosti. Po celú vydržaciu dobu - 10 rokov nakladala s predmetnou parcelou dobromyseľne a ako s vlastnou, a to so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že jej predmetná parcela patrí. Počas držby predmetnú parcelu pokojne užívala ako svoju vlastnú, nikto jej v užívaní nikdy nebránil, ani do výkonu práva držby nezasahoval a nezasahuje. Podľa práva platného na Slovensku od 01.01.1951 - Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145) nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného držiteľa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
3. Podľa ustanovenia § 359a ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
4. Podľa ustanovenia §359b CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť.
5. Podľa ustanovenia § 359c ods. 1 a 2 CMP: (1) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
6. Podľa ustanovenia § 359d ods. 1 až 3 CMP: (1) Konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. (2) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. (3) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
7. Podľa ustanovenia § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
8. Podľa ustanovenia § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
9. Podľa ustanovenia § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
10. Podľa ustanovenia § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.
11. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 až 2 OZ: (1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. (2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
12. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 OZ: Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
13. Podľa ustanovenie § 132 ods. 1 OZ: Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
14. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.
15. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou údržbou a užívaním oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patrí nadobúdateľ, ktorý je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby (pri nehnuteľnostiach 10 rokov) a spôsobilý predmet vydržania. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. V takomto prípade ide o oprávnenú držbu. Oprávnená (chránená) držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené obidva pojmové znaky, a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, že mu táto vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec mohla držiteľovi patriť. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby.
16. Navrhovateľka sa domáha potvrdenia vydržania k nehnuteľnosti zapísanej v evidencii nehnuteľností vedenej Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom, parcela registra „E“ parcelné číslo 140/5 o výmere 703 m2, trvalý trávnatý porast zapísaný na LV č. XXX, k. ú. G. C. pod B 1 v podiele 1/1- ina na A. J., B. J., v podiele 1/1- ina. Rok, ku ktorému malo k vydržaniu dôjsť navrhovateľka ustálila na rok 1971. Tvrdí, že zápis v pozemkovej knihe, ktorý svedčí A. J. v podiele 1/1-ina nie je správny. Z dôvodu, že v pozemkovej knihe nie je zapísaný prevod vlastníckeho práva k predmetnej parcele, na základe kúpnej zmluvy v roku 1970 pre jej otca K. L. v podiele 1/1-ina. Tvrdí, že táto kúpna zmluva sa nezachovala. Avšak z uvedenej doby sa jej zachovala identifikácia parcely registra „E“ parcela číslo 140/5, kde je na celú výmeru evidovaný ako užívateľ jej otec – K. M.. Svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, odvodzuje z darovacej zmluvy, ktorá sa taktiež nezachovala. Ako dôkaz o darovaní predložila rozhodnutie o prípustnosti stavby a územné rozhodnutie. Uvádza, že doposiaľ nikdy od roku 1971 nemala pochyby, že jej predmetná parcela patrí a od tohto roku, teda od roku 1971, spoločne s manželom parcelu riadne užívali.
17. Nadobúdacím titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo (vlastnícke) samo osebe nenadobúda. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.. Rozhodnutie o prípustnosti stavby a územné rozhodnutie, či identifikáciu parciel však žiadnym takýmto právnym, ani domnelým právnym úkonom nie je. Vyvodzovanie dobromyseľnosti navrhovateľky len z rozhodnutia o prípustnosti stavby a územného rozhodnutia, či identifikácie parciel, bez zohľadnenia zachovania náležitej opatrnosti (v roku 1971), ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od navrhovateľky požadovať, je v rozpore s platnou právnou úpravou, upravujúcou inštitút vydržania.
18. Súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, t.j. nepreukázala skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnili všetky kumulatívne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Navrhovateľka odvádzala dobromyseľnosť držby od darovacej zmluvy, ktorú pôvodne uzatvorila s jej otcom v druhej polovicu roku 1970, ktorá sa nezachovala a súčasne krátko predtým mal jej otec kúpiť predmetnú nehnuteľnosť (tiež v roku 1970) od zapísaného vlastníka. Navrhovateľka nepreukázala ani titul, ktorým by nadobudol uvedenú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva jej otec - K. M.. Pokiaľ predložila ako dôkaz rozhodnutie o prípustnosti stavby a územné rozhodnutie, či identifikáciu parciel, z týchto listín žiadnym spôsobom nevyplýva, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka teda nepreukázala existenciu nadobúdacieho titulu ako jedného zo základných zákonných kumulatívnych predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pritom jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby bol aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere že mu takýto právny dôvod svedčí (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 207/2005). Navrhovateľka teda nepreukázala súdu, že nehnuteľnosť držala v dobrej viere, nepredložila súdu ani jednu zo zmlúv, ktorými malo byť nadobúdané od riadne zapísaného vlastníka, či jej otca, nie je teda zrejmé, prečo by mal súd považovať presvedčenie navrhovateľky, resp. jej otca o tom, že im svedčí vlastnícke právo za preukázané. V roku 1970 bolo možné rozumne od dospelého občana požadovať pri normálnej opatrnosti vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sa prevádzajú na základe písomnej zmluvy, pri ktorej je potrebná registrácia štátnym notárstvom. Taktiež nie je súdu zrejmé, prečo navrhovateľka chce posudzovať podmienky vydržania podľa Občianskeho zákonníka č.141/1950 Zb., ktorý platil do 31.03.1964, pokiaľ okolnosti, ktoré sú predmetom skúmania sa udiali v roku 1970 a nasledujúcich. Navyše navrhovateľka sa ani nepokúsila objasniť, prečo predmetná nehnuteľnosť nebola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
19. Na základe citovaných zákonných ustanovení § 359e ods. 2 a ods. 3 CMP súd posudzoval návrh navrhovateľky o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. V prípade zamietnutia návrhu nie je potrebné vyzývacie uznesenie, teda nie je potrebné ani vyjadrenie ostatných účastníkov konania, ani nariadenie pojednávania a predmetné uznesenie o zamietnutí návrhu bude doručené len navrhovateľke. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre potvrdenie jej vlastníckeho práva vydržaním v rovine tvrdení, taktiež tieto neosvedčila ani v rovine dôkazov, preto návrh na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním zamietol podľa § 359e ods. 2, 3 CMP. Keďže neboli splnené predpoklady vydržania, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.
20. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 56 CMP. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri zamietnutí návrhu v tomto štádiu doručuje uznesenie iba navrhovateľke, a nie ostatným účastníkom konania podľa ustanovenia § 359e ods. 3 CMP, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania iba vo vzťahu k navrhovateľke, a to tak, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.