Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-215-2017.pdf
PDF · 71.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/215/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: I., proti povinnému: K. N., bytom H. XXXX/X, D. nad D., o vymoženie 1.248,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25. októbra 2017, č. k. 5Er/508/2012-21, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil s poukazom na § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že súdna exekútorka doručila súdu dňa 04.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z vykonaných šetrení majetku povinného súdnou exekútorkou vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, taktiež nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území SR, nemá evidovaný žiaden bankový účet, nepoberá mzdu ani iný príjem. Oprávnený žiadal v exekučnom konaní pokračovať, pretože je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného a hlavne preto, že zastavenie exekúcie proti vôli oprávneného by bolo porušením dispozičnej zásady exekučného konania. Súd s prihliadnutím na skutočnosti zistené súdnym exekútorom preukazujúce nemajetnosť povinného a aj napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie z dôvodu preukázania nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavil. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie aj napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku, avšak toto jeho očakávanie musí mať reálny podklad, čo v danej veci oprávnený nijak nepreukázal. Naopak zo zistení súdneho exekútora je preukázané, že očakávanie nadobudnutia majetku povinným, z ktorého bude možné vymôcť vymáhanú sumu, nemá reálny podklad, keď povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym hnuteľným či nehnuteľným majetkom, povinný nemá žiaden legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, nepoberá žiadne dávky zo I.. Skutočnosť, že pohľadávka z rozhodnutia oprávneného môže byť vymáhaná ešte niekoľko rokov, kým sa neprekluduje, je právne bezvýznamná, pretože súd skúma konkrétne podmienky a dôvody zastavenia exekúcie v čase rozhodovania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania a postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. V exekučnom konaní platí tzv. dispozičná zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie. Súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie musí vziať do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po viac ako 5 rokoch vedenia exekučného konania. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Na záver oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil.
3. Vyjadrenie povinného k odvolaniu písomne podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 písm. b) CSP zrušiť.
5. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Ak teda exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 389 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 30.05.2012 poveril súdnu exekútorku JUDr. O. A. vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.248,81 eur a trov exekúcie. Dňa 04.10.2017 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka v podnete uviedla, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla. Nevedie účet v žiadnej banke a nepoberá mzdu alebo iný príjem. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti napadnutého uznesenia.
11. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
12. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba vo veku 39 rokov, pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti povinnému nedovoľovali zamestnať sa. Na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním.
13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 písm. b) CSP zrušil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).