Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/222/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, IČO: 30807484, proti povinnému: K & J MARKET, spol. s r. o., so sídlom Prievidza, Priemyselná ulica 11, IČO: 36317861, vymazaný z obchodného registra ku dňu 20.07.2013, o vymoženie vo výške 948,31eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/2059/2011-24 zo dňa 24.júna 2014 takto

rozhodol:

I. Odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,76 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd poveril súdneho exekútora poverením zo dňa 07.07.2011 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne - Rozhodnutie č. 700-1010224011- GC04/11 zo dňa 21.03.2011. Z výpisu z Obchodného registra SR okresný súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29Cbr/20/2011-44 zo dňa 24.04.2013 bola zrušená obchodná spoločnosť - povinný bez likvidácie a následne bol dňa 20.07.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Súd prvej inštancie z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania a likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 200 ods.2, §203 ods.2, §196 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 a §22 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov s tým, že tieto pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur (§14 ods. 1 vyhl.), z náhrady hotových výdavkov vo výške 7,44 eur ( podľa § 22 vyhl. - 5 eur za poštovné; 1,49 eur za telekomunikačné náklady; 0,95 eur za kancelárske náklady) a z 20% DPH z

priznanej odmeny a náhrady vo výške 8,13 eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal pri tom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovenia práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v postate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že v prípade, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, je tu dôvod na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, nakoľko súd v zmysle § 8a zákona o obchodnom registri vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra ex offo len po predchádzajúcom zistení nemajetnosti danej spoločnosti. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací sa zaoberal odvolaním oprávneného, a to podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), i keď od 1. júla 2016 je účinný Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa rekodifikoval doterajší procesný predpis - OSP. Vzhľadom na intertemporálnu úpravu v ustanovení § 470 odsek 2 prvá veta CSP, v zmysle ktorej právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, bolo potrebné odvolanie oprávneného, podané 01.07.2014, posudzovať podľa ustanovení OSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP.

5. Predtým, ako pristúpil k preskúmaniu veci a prejednaniu odvolania, odvolací súd zisťoval, či sú kumulatívne splnené podmienky na opravné konanie.

6. Podľa § 201 ods. 1 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

7. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

8. Podľa § 202 ods. 4 OSP odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. 9. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 58 ods. 5,6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie. Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

13. Pri právnej klasifikácii podania súd do 30.06.2016 vychádzal z § 41 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto zákonnom

ustanovení sa uvádza dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3 Cdo 128/2010).

14. Podľa citovaného § 202 ods. 4 OSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

15. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 41 ods. 2 OSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6 Cdo 208/2011).

16. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči výroku o zastavení exekúcie ako takému, pretože navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 202 ods. 4 OSP), odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

17. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie, krajský súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1,2 OSP. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a iba na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení zo dňa 15.8.2012, sp. zn. 6 MCdo 13/2012: "Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011."

18. Pri rozhodovaní o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípade výmazu povinného z obchodného registra v dôsledku jeho zrušenia bez likvidácie (§ 68 Obchodného zákonníka), je primárnym dôvodom zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného. Zánik jeho právnej subjektivity ex offo výmazom z obchodného registra, je totiž až sekundárnym následkom, ktorý je podmienený nemajetnosťou povinného.

19. Na základe uvedeného je zrejmé, že niet dôvodu na to, aby oprávnený nebol zaviazaný na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 OSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .