Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/198/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie 1.023,29 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 5C/699/2015 - 63 zo dňa 20. februára 2017, v časti vyhovenia návrhu a zamietnutia a súvisiacej časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 414,25 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 08.12.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 176,21 eura a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 176,21 eura od 08.12.2012 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd vrátil žalobcovi Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, súdny poplatok vo výške 3,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Uznesením vydaným dňa 09.01.2017 pod č.k. 5C/699/2015-49, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2017, súd vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil nový žalobca: spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Podaním doručeným súdu dňa 15.02.2017 zobral žalobca žalobu čiastočne späť, a to v časti poplatkov a zmluvných pokút v sume 176,21 eura. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 847,08 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 847,08 eura od 08.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnenú pohľadávku vo výške 847,08 eura špecifikoval tak, že pozostáva z dlžnej sumy 633,39 eura, ktorá predstavuje úverové splátky /neuhradenú splátku č. 6 splatnú dňa 20.09.2012 v sume 206,01 eura, neuhradenú splátku č. 7 splatnú dňa 20.10.2012 v sume 213,69 eura a neuhradenú splátku č. 8 splatnú dňa 20.11.2012 v sume 213,69 eura/ a dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 213,69 eura (ktorá predstavuje len zostatok čistej istiny úveru bez navýšenia o zmluvné úroky; konkrétne sa jedná o úverovú istinu 9. splátky splatnej dňa 20.12.2012. Zároveň uviedol, že ním požadovaná pohľadávka predstavuje čo do právneho dôvodu a výšky nezaplatenú časť úveru. Žalovaný sa poskytnutý predmet pôžičky v sume 1.698 eur zaviazal

zaplatiť formou 9 pravidelných mesačných splátok vo výške 213,69 eura splatných k 20.-temu dňu v mesiaci. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť na úhradu úveru sumu 2.130,83 eura (vrátane sumy akontácie vo výške 207,62 eura). Žalovaný uhradil výšku sumy akontácie 207,62 eura a na pohľadávku uhradil 1.076,13 eura, tzn. dokopy uhradil 1.283,75 eura.

3. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 176,21 eura a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 176,21 eura od 08.12.2012 do zaplatenia zastavil. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. O súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby súd žalovaného nežiadal, nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci, teda prípadný nesúhlas by bol v zmysle § 146 ods. 1 irelevantný. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 847,08 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 847,08 eura od 08.12.2012 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 02.12.2011 uzatvorená Zmluva o pôžičke (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička/úver vo výške 1.698 eur (kúpna cena tovaru 1.698 eur), pričom žalovaný v deň uzavretia zmluvy zaplatil akontáciu 207,62 eura, čiže reálne bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 1.490,38 eura. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 9 mesačných splátkach po 213,69 eura, pričom celkovo sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.923,21 eura. Ročná úroková sadza a RPMN bola v zmluve dojednaná vo výške 35,62 %, priemerná RPMN bola dojednaná vo výške 45,66 % a konečná splatnosť bola uvedená 12/2012. Je nepochybné, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah, teda žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Súd má zároveň za to, že v danom prípade sa jedná súčasne o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 02.12.2011. Súd pritom zistil, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k), nakoľko zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej splátky v sume 213,69 eura, pričom v splátke sú zároveň zahrnuté aj úroky a poistenie. V obchodných podmienkach je len všeobecné dojednanie o tom, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý úrok a príslušná časť istiny a splatnosť do 20-teho dňa v mesiaci (ak však nie je uvedené v iných listinách iné). S poukazom uvedené, keďže v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve ďalej nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva určuje konečnú splatnosť „12/2012“ bez výslovného uvedenia, kde je splatná minimálne prvá splátka a v akom termíne má žalovaný splácať ďalšie splátky úveru. Spotrebiteľovi z takéhoto dojednania nemohlo byť v čase uzavretia zmluvy o úvere zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru.

5. Na základe vyššie uvedeného má žalobca vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutého úveru nárok na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi skutočne čerpaným a splateným úverom vo výške 414,25 eura, keďže poskytol žalovanému úver vo výške 1.698 eur (po akontácii 1.490,38 eura) a z prehľadu splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi zaplatil celkovo na úver sumu 1.283,75 eura (vrátane akontácie 207,62 eura). Súd preto žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy 414,25 eura s príslušenstvom (zákonným úrokom z omeškania) a vo zvyšku žalobu zamietol. Keďže žalovaný sa s plnením žalovanej pohľadávky dostal do omeškania, súd mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z vo výške 8,75 % (t.j. úroková sadzba ECB v rozhodujúcom období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75 % + 8 percentuálnych bodov), a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. od 08.12.2012 (zosplatnenie bolo doručené žalovanému dňa 04.12.2012, s tým, že lehota na úhradu bola stanovená 3 dni).

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 tak, že úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.023,29 eura s príslušenstvom, následne vzal žalobu čiastočne späť. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda trovy žalovaného znáša žalobca. Keďže na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.023,29 eura, pričom bol úspešný len čo do sumy 414,25 eura. Úspech žalobcu teda predstavuje 40,48 % predmetu konania a vo zvyšku je úspešný žalovaný 59,52 %, tzn. čistý úspech žalovaného je 19,04%. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli a s poukazom na to, súd v súlade so základnými princípmi CSP, konkrétne Čl. 17 rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uvádzal, že zákon číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v § 9 ods. 2 stanovuje náležitosti, ktoré musí spĺňať spotrebiteľská zmluva. 3 žalovaný má za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 2. 12. 2011, ktorú uzatvoril so žalobcom nespĺňa podmienky stanovené zákonom číslo 129/2010 Z.z. a to najmä náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), písm. h). S poukazom na túto absenciu zákonom požadovaných náležitostí zastáva žalovaný názor, že predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 2. 12. 2011 je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona číslo 129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov . Žalovaný má za to, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho zistenia skutkového stavu a to v časti poskytnutej pôžičky žalovanému. vo svojom rozsudku uviedol, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 1698 eur. Podľa názoru žalovaného však táto suma nekorešponduje s údajmi uvedenými v zmluve o pôžičke, pretože zmluva obsahuje údaj „ pôžička ( finančné plnenie): 1490,38 euro “. Suma 1698 eura za, ktorej súd vychádza, ale je v zmluve uvedená ako kúpna cena a žalovaný má za to, že účelom zmluvy o pôžičke je poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, ktorých sa tieto finančné prostriedky zaväzuje veriteľovi vrátiť. Žalovanému zo strany žalobcu bola poskytnutá pôžička vo výške 1490,38 eur, keďže predmetná zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov, má žalovaný za to, že žalobca má nárok len na rozdiel medzi sumou finančných prostriedkov, ktoré mu žalobca v zmysle zmluvy poskytol aj suma, o ktorú žalovaný poukázal žalobcovi to zmena mena vo výške 206 ,63 eur (1490,38 eur - 1238,75 eur ).

8. K odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

10. Zo Zmluvy o pôžičke č. 20150209 uzatvorenej dňa 02.12.2011 súd zistil, že predmetom financovania pôžičky bol tovar: nábytok - pohovka, ktorého kúpna cena predstavovala 1.698 eur; celková suma pôžičky bola 1.923,21 eura; celková suma pôžičky bez poistenia 1.869,03 eura; akontácia 207,62 eura (akontácia 10 %); počet splátok 9; splátka 207,67 eura; splátka s pripoistením 213,69 eura; ročná úroková sadzba 35,62 %; priemerná hodnota RPMN: 45,66 %; pôžička (finančné plnenie) (S): 1.490,38 eura; celkové náklady spotrebiteľa: 378,65 eura; termín konečnej splatnosti 12/2012.

11. Odvolací súd preto uzatvára, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto aj súd I. inštancie správne pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 02.12.2011. Súd pritom zistil, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k), nakoľko zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej splátky v sume 213,69 eura, pričom v splátke sú zároveň zahrnuté aj úroky a poistenie. V

obchodných podmienkach je len všeobecné dojednanie o tom, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý úrok a príslušná časť istiny a splatnosť do 20-teho dňa v mesiaci (ak však nie je uvedené v iných listinách iné). S poukazom uvedené, keďže v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru súd žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy 414,25 eura s príslušenstvom (zákonným úrokom z omeškania) a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd I. inštancie teda správne uvádzal a vychádzal tak zo sumy, ktorú poskytol žalovanému žalobca ako úver vo výške 1.698 eur, ktorá pozostávala z pôžičky 1490,38 eur a z akontácie 207,67 eur , celková suma pôžičky bola 1923,21 eur. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.698 eur (po akontácii 1.490,38 eura) a z prehľadu splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi zaplatil celkovo na úver sumu 1.283,75 eura (vrátane akontácie 207,62 eura), rozdiel medzi skutočne čerpaným a splateným úverom je správne vo výške 414,25 eura.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti vo veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

13. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalobca preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .