Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/62/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom R., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. júla 2017, č. k. 26P/51/2015-366, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie. Výrokom II. uložil otcovi, Ing. Q. I., povinnosť zaplatiť matke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1.760,50 eur k rukám jej právneho zástupcu Mgr. O. Q., advokáta so sídlom v S., U. 2, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. uložil otcovi, Ing. Q. I., povinnosť zaplatiť súdu náhradu trov konania štátu vo výške 4,52 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva, že otec návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2015 žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému P. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.06.2017 navrhovateľ - otec - prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že berie celý návrh vo veci samej späť a žiada konanie zastaviť. Písomným podaním zo dňa 27.07.2017 matka prostredníctvom právneho zástupcu súhlasila so späťvzatím návrhu a zároveň si uplatnila náhradu trov konania s poukazom na § 256 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k späťvzatiu návrhu, súd konanie zastavil v súlade s § 29 odsek 1, 2 a 3 Civilného mimosporového poriadku. Uviedol, že v predmetnom konaní je nepochybné, že práve navrhovateľ zavinil nielen vedenie konania, ale i jeho zastavenie. Matke tak vznikli trovy konania, spočívajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.760,50 eur s DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia boli vo výške 1.467,08 eur + 20% DPH (293,42 eur), t. j. 1.760,50 eur. Súd preskúmal uplatnené trovy právneho zastúpenia matky a v zmysle § 55 zaviazal na túto náhradu otca, pretože to s poukazom na zistené skutočnosti a okolnosti prípadu považoval za spravodlivé vzhľadom k tomu, že návrh na zníženie výživného nie je v záujme maloletého s poukazom na to, že výživné pre maloletého bolo určené naposledy v roku 2013, čo je viac ako 3 roky. Z uvedeného je zrejmé, že na strane maloletého došlo k zásadnej zmene pomerov súvisiacich najmä s jeho vekom, prechodom na druhý stupeň ZŠ, zdravotnou starostlivosťou (absolvoval kúpeľnú liečbu pre zdravotné problémy, nosí fixný zubný strojček), čo je dôvodom na zvýšenie a nie na zníženie výživného. Navyše súd mal pochybnosti o otcom tvrdených skutočnostiach ohľadne jeho sociálnych, rodinných a majetkových pomerov, keď tvrdil, že na chate žije sám, jeho družka a dieťa s ním nežijú, pričom z vyjadrenia Obce T. X. vyplynulo, že otec je síce na trvalý pobyt prihlásený sám, ale viackrát chcel do rekreačného domu prihlásiť na trvalý pobyt aj dieťa. K tomuto však bolo potrebné požiadať o zmenu v užívaní stavby, čo do dnešného dňa otec neurobil. Tieto pochybnosti mal súd aj vzhľadom na vyjadrenie Základnej školy s materskou školou M. X., z ktorého je zrejmé, že maloletá T. je žiačkou ich

školy od 01.09.2016. Okrem toho vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o majetkových pomeroch otca vzhľadom na bankové prevody vyšších súm napr. výber 1.000 eur dňa 30.03.2016, platba 3.597 eur dňa 30.03.2016, výber 300 eur dňa 31.03.2016, vklad dňa 28.12.2016 vo výške 1.300 eur, výber 600 eur dňa 16.01.2017, výber vo výške 5.000 eur dňa 15.02.2017, vklad vo výške 5.000 eur dňa 20.02.2017, ktoré otec v konaní žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani nepreukázal, a po výzve súdu, aby sa k týmto prevodom vyjadril, svoj návrh na zníženie výživného zobral späť. S poukazom na uvedené sa súdu návrh otca na zníženie výživného javil ako nedôvodný, a preto považoval za spravodlivé priznanie náhrady trov konania matke maloletého. V predmetnom konaní vznikli trovy konania štátu vo výške 4,52 eur, preto súd taktiež na ich úhradu zaviazal otca, ktorý zavinil vedenie aj zastavenie konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom odvolaním napadol výrok II. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Uviedol, že v danej veci sa jedná o nesporové konanie, na podklade ktorého mal súd dôkladne a starostlivo vyhodnotiť, či vôbec sú splnené zákonné podmienky na priznanie náhrady trov konania niektorému účastníkovi. Súd mal jednoznačne aplikovať § 52 CMP, nakoľko pre uplatnenie § 55 neboli splnené podmienky. Ďalej uviedol, že uplatnil právo podať návrh na zníženie výživného, kedy sa nachádzal v ťaživej sociálnej situácií a bol evidovaný na R. Z obsahu návrhu nie je možné tento vyhodnotiť ako zjavne nedôvodný, a to vzhľadom na preukázateľné zníženie príjmov; jeho majetkového pomery sa od poslednej úpravy výživného nepochybne zmenili. Namietal, že súd prvé pojednávanie realizoval až po 15 mesiacoch od podania návrhu. Vo vzťahu k dcére N., voči ktorej návrh tiež smeroval a ktorá medzičasom dosiahla plnoletosť, bol spor ukončený súdnym zmierom. Poukázal tiež na skutočnosť, že s matkou uzavreli v októbri 2016 dohodu o výške výživného a v decembri 2016 predložili súdu na jeho výzvu novú podpísanú rodičovskú dohodu, na základe ktorej hradil výživné v dohodnutom rozsahu, pričom obe strany sa touto dohodou už takmer jeden rok riadia, dodržiavajú ju a matka na podklade uzavretej dohody zobrala návrh na vykonanie exekúcie voči nemu späť. Ďalej uviedol, že jeho majetkové pomery, prezentované na pojednávaní, sa nezmenili. Zárobkové pomery dokladoval aj na poslednom pojednávaní, z ktorých je zrejmé, že má príjem 500 eur mesačne ako zamestnanec a iné príjmy nemá. Pokiaľ sa súd v napadnutom uznesení odvoláva na pochybnosti o jeho majetkových pomeroch, táto skutočnosť nebola v rámci rozhodovania o trovách konania a opodstatnenosti aplikovania § 55 preukázaná a rozhodnutie súdu je založené výlučne na pochybnostiach, kedy sa súd oprel o vzbudené pochybnosti bez možnosti, aby ich mal možnosť ozrejmiť súdu. Ďalej namietal, že nezadal žiadnu príčinu na predlžovanie súdneho konania, naviac v septembri 2016 na podnet matky došlo k viacerým mimosúdnym jednaniam, výsledkom ktorých bola písomná dohoda rodičov z októbra 2016, na podklade ktorej obaja rodičia predpokladali schválenie písomnej rodičovskej dohody, čím by bol spor ukončený. Obe strany podpisom vyjadrili záujem toto konanie ukončiť a súčasne preferovali záujem, že si nebudú uplatňovať trovy súdneho konania jeden voči druhému. Podotkol, že od tejto rodičovskej dohody sa strany neodchýlili, naďalej ju rešpektujú a dodržiavajú. Dodal, že výška priznanej náhrady trov konania, ktorú je povinný zaplatiť matke, je vyššia ako suma dlhu výživného, ktorý v dôsledku nezaplatenia vznikol. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu bolo podané matkou prostredníctvom jej právneho zástupcu. Uviedla, že otec bol ten z účastníkov konania, kto podal návrh na zníženie výživného, teda bol to on, kto inicioval súdne konanie, z ktorého obom účastníkom vznikla povinnosť vykonávať právne úkony. Ak sa otec rozhodol, že bude iniciovať konanie o zníženie výživného a domnieval sa, že jeho návrh je dostatočne dôvodný vzhľadom na jeho údajne veľmi zlú ekonomickú situáciu, bolo iba na jeho rozhodnutí, či bude v konaní pokračovať až do rozhodnutia súdu. Ak sa v priebehu konania rozhodol vziať návrh späť, k čomu ho nikto nenútil a bolo to jeho vlastné slobodné rozhodnutie, mal si byť vedomý rizika, že bude musieť platiť trovy konania, ktoré jej, ako účastníčke konania, do času späťvzatia návrhu v konaní vznikli. Poukázala na to, že otec tým, že vzal návrh späť, procesne zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto nedal súdu na výber v otázke rozhodovania v povinnosti o náhrade trov konania, a preto bolo napadnuté uznesenie súladné so zákonom. Čo sa týka dohody o výške výživného, uviedla, že iba súhlasila s navrhovanou dohodu z dôvodu, že nemala už viac psychických síl bojovať s otcom. Vo vyjadrení ďalej spochybnila zlú ekonomickú situáciu otca. Záverom, na základe vyššie uvedeného, žiadala odvolací súd, aby odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, vo výroku II., je potrebné podľa § 388 zmeniť.

5. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

7. V konaniach podľa CMP, v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala pomeriavať v súlade so zásadou úspechu. Konania podľa sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 , musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované podľa § 53 CMP. Pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania a súd sa domnieva, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu trov konania priznať, má dať účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, priestor na predstavenie prípadných opačných argumentov a upozorniť ho vopred na túto skutočnosť (rozhodnutie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 828/2006).

9. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. Tu je potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavineným konaním niektorého z účastníkov, kde je potrebné aplikovať § 54 CMP.

10. Aplikácia § 55 predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka náležite odôvodnená.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval § 55 CMP. Odvolaciemu súdu sa nejavilo zdôvodnenie súdu prvej inštancie o trovách konania správne, prihliadnuc na to, že otec, keď žiadal o zníženie výživného, bol v konečnom dôsledku sčasti úspešný (dosiahol zníženie výživného mimosúdnou dohodou s matkou), pričom takisto treba prihliadať na mimosúdnu dohodu (ktorú súd neakceptoval, účastníci konania však áno), ktorá bola de facto dôvodom na späťvzatie návrhu otcom, a ktorú v súčasnosti otec dodržiava. Odvolaciemu súdu sa taktiež zdalo nedostatočné pre aplikáciu § 55 tvrdenie súdu prvej inštancie, že mal pochybnosti o otcom tvrdených sociálnych, rodinných a majetkových pomeroch - ak totiž tieto neboli dokázané, nemožno na ne prihliadať v zmysle § 215 ods. 1 a 2 CSP, ktorý ustanovuje, že súd rozhoduje na základe zisteného (a teda nie predpokladaného) skutkového stavu, pričom skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa zákona. Odvolací súd sa preto, po preskúmaní okolností prejednávanej veci, nestotožnil s aplikáciou § 55 súdom prvej inštancie na daný prípad, a napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 .

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď v mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 . Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .