Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_23Sa-88-2017.pdf
PDF · 123.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyni: G.. G. L., bytom U. Q., C. XX, zastúpená: JUDr. Cimrák s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 37422-2/2017-BA zo dňa 18. 05. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej 37422-2/2017-BA zo dňa 18. 05. 2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Nové Zámky č. 37311-1/2016-NZ zo dňa 19. 10. 2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 37422-2/2017-BA zo dňa 18. 05. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 37311-1/2016-NZ zo dňa 19. 10. 2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2016, rozhodol vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 31. 12. 2010, pretože žalobkyňa bola aj po 31. 01. 2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkove činnou osobou, pretože splnila zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietala nesprávnosť vydaného rozhodnutia. Poukazovala na to, že dňa 03. 02. 2009 sa registračným listom odhlásila z nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia dňom 31. 01. 2009, kedy jej zaniklo oprávnenie poskytovať lekársku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení ako SZČO. Na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 16. 01. 2009 č. CS 20/2009 jej bolo zrušené dňom 31. 01. 2009 povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení všeobecné lekárstvo a na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja bolo rozhodnuté, že dňom 01. 02. 2009 bolo povolené vykonávať lekársku starostlivosť spoločnosti VIMAMED s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Jelenia 26, ktorej je konateľkou, a v tejto obchodnej spoločnosti je odborným garantom. Od 01. 02. 2009 sa stala riadnym zamestnancom tejto spoločnosti, kde pracovný pomer trvá naďalej.
O zrušenie povolenia ako fyzická osoba požiadala z dôvodu, že mala záujem poskytovať zdravotnú starostlivosť prostredníctvom právnickej osoby, obchodnej spoločnosti VIMAMED s.r.o. od 01. 02. 2009 a od tohto obdobia nemala žiaden príjem ako SZČO. Nestotožňuje sa s názorom žalovanej, že keď SZČO lekár má platnú licenciu L1A, lekárovi povinné sociálne poistenie trvá, resp. vzniká. Nestotožňuje sa i s názorom žalovanej, že podaním registračného listu odhlášky z poistenia s dátumom zániku 31. 01. 2009 jej nezaniklo poistenie, a to ani nevyplýva z napadnutého rozhodnutia dôvod, prečo jej dátumu 31. 01. 2009 nezaniklo poistenie, ale až k dátumu 31. 12. 2010, kedy už vonkoncom SZČO nevykonávala. Poukázala na tú skutočnosť, že samotná existencia licencie na výkon zdravotníckej praxe bez splnenia aj ďalších podmienok nemôže spĺňať status SZČO. Rozhodnutia považuje za absolútne nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov, ktorý vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ale aj prečo, že žalovaná s niekoľkoročným odstupom rieši situáciu, ku ktorej došlo pred rokmi, a to viac ako necitlivým spôsobom porušujúcim jej ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a k veci samotnej ešte pred vydaním rozhodnutia v administratívnom konaní. Žiadala rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zrušiť. 4. Na základe podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním s inou samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákona č. 555/2007 Z. z., účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010 je upravené ustanovenie § 138 ods. 9. Podľa § 5 zákona, v znení zákona č. 543/2010 Z. z., účinnom od 01. 01. 2011 SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a ods. 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 310/2006 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008, povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená. 6. Podľa § 21 ods. 1 zákona účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej SZČO podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12. násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak SZČO dosiahne zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej SZČO (príjem uvedený v § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t.j. príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmu), vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poistného. 7. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR bolo zistené, že príjem za roky 2007, 2008 a 2009 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu 97.000,- Sk. 8. Prvostupňový správny orgán na základe údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou kontrolou zistil, že účastníčka konania je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe od 10. 10. 2005. Táto licencia zakladá status SZČO na účely sociálneho poistenia, a preto sa naďalej považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, a preto jej nezaniklo k 31. 01. 2009 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie ale zaniklo dňa 31. 12. 2010. 9. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky prijala dňa 02. 02. 2009 registračný list fyzickej osoby
- odhlášku, v ktorom účastníčka konania uviedla, ako dátum zániku poistenia 31. 01. 2009, avšak
neuviedla pobočke všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo povinné nemocenské poistenie. 10. Slovenská lekárska komora vydala dňa 10. 10. 2005 účastníčke konania licenciu č. L1A/NR/0565/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. V prípade ak SZČO - lekár, má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica SZČO - lekárovi, povinné sociálne poistenie pokračuje. Žalobkyňa bola aj po 31. 01. 2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnila zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO a dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2007, 2008 a 2009. Účastníčka konania ako SZČO aj v období od 31. 01. 2009 splnila podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 31. 01. 2009 Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky rozhodnutím č. 37311-1/2016-NZ zo dňa 19. 10. 2016, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 01. 2009 ale zaniklo dňa 31. 12. 2010. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom a povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako SZČO je povinná odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje úhrn vymeriavacích základov, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by úhrn vymeriavacích základov za niektorý mesiac, resp. mesiace bol vyšší ako suma ustanovená zákonom zo súm, ktoré by presiahli tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ by sa poistné neodvádzalo. 11. Žalobkyňa v období od 01. 02. 2009 je zamestnancom a konateľom spoločnosti VIMAMED s.r.o. II.
12. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 37422-2/2017-BA zo dňa 18. 05. 2017 ako aj prvostupňového rozhodnutia pobočky Nové Zámky zo dňa 19. 10. 2016 č. 37311-1/2016-NZ. Žalobkyňa uviedla v žalobe, že týmito rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach, pretože jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo k 31. 01. 2009, pretože samotná existencia licencie na výkon zdravotníckeho povolania neumožňuje reálny výkon tohto povolania, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť. Zrušením povolenia prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba, t.j. dátumom odhlášky 31. 01. 2009 a od 01. 02. 2009 došlo k novému poskytovaniu zdravotnej starostlivosti formou s.r.o. kde je konateľkou a zamestnankyňou. Poukázala na nález Ústavného súdu SR č. 17/2013 sp. zn. II. ÚSS SR č. 426/2012 zo dňa 21. 02. 2013, ktorý uviedol, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné prvotne vychádzať z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca, sa musí z neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a bez podmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Túto úvahu ústavný súd podporil aj ďalším konaním zákonodarcu, ktorý novelou upravil ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý výslovne stanovil a spresnil podmienky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, teda výslovne stanovil, že poistenie zaniká vždy dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že v r. 2009 mala príjem aj zo zamestnania a nielen ako SZČO. Žalovaná vo svojom rozhodnutí neuviedla, z akého konkrétneho príjmu vychádzala pri svojom rozhodnutí, a preto je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Taktiež nevyplýva z tohto rozhodnutia ani skutočnosť, z akého podnetu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané v r. 2016, keď k zániku poistného ako SZČO došlo odhláškou k 31. 01. 2009. Poukázala na to, že žalobkyňa nikdy nemala úmysel žalovanú krátiť na odvodoch, vždy si riadne plnila svoje povinnosti a po 31. 01. 2009 reálne nevykonávala a ani nemohla vykonávať činnosť SZČO. III.
13. Žalovaný na základe výzvy súdu podal dňa 24. 10. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. do 31. 12. 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t. j. ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie vykonávať činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 status SZČO. Za osobitný predpis sa v tejto súvislosti s posudzovaním statusu SZČO považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Povolenia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, ktorý má formu rozhodnutia a príslušný orgán vydá povolenie fyzickej osobe, ak a/ má licenciu na výkon zdravotníckeho povolenia, tzv. licencia L1B, b/ má vo vlastníctve alebo v nájme priestory, kde sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, c/ priestory podľa písm. b/ spĺňajú požiadavky ochrany zdravia. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 rozpoznáva 4 typy licencií, tzv. licencia L1A, licencia na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B, licencia na výkon činnosti odborného zástupcu, licencia L1C, licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti a licencia L1D. Podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa bola považovaná za SZČO do 31. 12. 2010, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS 20/2009 zo dňa 19. 01. 2010 bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V čase, keď bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola žalobkyňa aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Táto licencia označovaní ako L1A sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa názoru žalovaného, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. 12. 2010, nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, ale je významná tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje s oprávnením, ktoré zakladá status SZČO. Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení na to, že žalobkyňa keď požiadala o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nepožiadala o zrušenie predmetnej licencie. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS 20/2009 zo dňa 16. 01. 2009 bolo na žiadosť žalobkyne dňom 31. 01. 2009 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. V čase, keď bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 16. 01. 2009 bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vzhľadom k tomu bola žalobkyňa považovaná na SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení účinnom do 31. 12. 2010. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovanej ako L1A tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO pre účely sociálneho poistenia. S účinnosťou od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2014 sú pre nadobudnutie postavenia SZČO rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku - dosiahnutie 18 rokov veku a registrácia podľa osobitného prepisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou. Žalobkyňa splnila aj v tomto období obe podmienky pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa názoru žalovanej. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kal. rok. V prípade ak SZČO nedosiahne príjem, relevantný na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia sa posudzuje vždy k 01. júla kal. roka a vychádza z príjmu z podnikania v predchádzajúcom kal. roku. Podľa údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2008 (v sume 1.966.267,- Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 106.826,80 Sk, a preto bola v období od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou. Rovnako tiež príjmy žalobkyni z podnikania za rok 2009 (v sume 49.554,35 eur) presiahli zákonom stanovenú sumu 3.834,96 eur, a preto žalobkyni ako SZČO, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011. Na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za r. 2007 (1.810.793,-Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2009. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za r. 2008 (2.488.241,-Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01. 06. 2009 do 30. 06. 2010 a následne aj na základe príjmu z podnikania za r. 2009 - 15.485,- Sk, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie aj od 01. 07. 2010. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO žalovaná vychádza výlučne z príjmu, ktorý fyzická osoba dosiahla v rozhodujúcom období podľa § 6 ods. 1 zákona č. 495/2003 Z.z. V rámci odvolacieho konania bolo prčeukázané, že žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činn osti podľa osobitného predpisu, t.j. liocencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 31. 01. 2009, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a preto nezaniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 31. 01. 2009. Žalobkyňa stratila právne postavenie SZČO až dňom 31. 12. 2010, vzhľadom na skutočnosť, že od 01. 01. 2011 bol novelizovaný zákon č. 461/2003 Z.z. zákonom č. 543/2010, ktorým sa zmenila právny definícia SZČO. Žalovaná ďalej poukázala na tú skutočnosť, že nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Žalobkyňa síce dňa 31. 01. 2009 predložila žalovanému - pobočke Nové Zámky registračný list fyzickej osoby odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia dňa 31. 01. 2009, avšak neuviedla všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie či jej poistenie v tento deň skutočne zaniklo. Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalovaná zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, ktorá je povinná oznámiť žalovanej vydané, resp. zrušenie povolenia. Následne po preskúmaní skutkového stavu pobočka žalovanej v Nových Zámkoch podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o sociálnom poistení, rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobkyne k 31. 01. 2009 a následne rozhodla, kedy žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie dňom 31. 12. 2010.
IV.
14. Na pojednávaní zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Poukázal na to, že na výkon povolania žalobkyne ako SZČO nepostačovala len samotná licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou. Nič nemení na tom, že sú rozdielne nálezy ÚS SR ale základnou myšlienkou je to, že súdny proces by sa mal riadiť zásadou spravodlivosti ako už na to poukázal viackrát Ústavný súd SR. V tomto smere by bolo nespravodlivé v rozpore so základnými článkami Ústavy, že by mala žalobkyňa platiť poistné za obdobie, keď fyzicky nemohla vykonávať SZČO. Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom od 01. 01. 2009, kde v písmene b/ je jednoznačne uvedené, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinné mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Je zrejmé, že na výkon povolania žalobkyne je potrebná licencia žalobkyňa ako to jednoznačne vyplýva z odhlášky sa odhlásila z poistenia SZČO dňa 31. 01. 2009 z dôvodu nastúpenia do pracovného pomeru, na ktorého výkon potrebovala osobitné povolenie. Zákon nepredpisuje žiadnu formu vyhlásenia, ale aj toto vyhlásenie, ktoré nevyžaduje žalobkyňa zaslala Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky dňa 08. 01. 2018. 15. Zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala písomného vyjadrenia žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou žalobkyne ako SZČO je existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. V danom prípade je to zákon
č. 578/2004 Z.z. Vzhľadom na to, že nedošlo k 31. 01. 2009 k zrušeniu tohto povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, naďalej mala žalobkyňa právne postavenie ako SZČO, naďalej jej platila licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzv. licencia L1A. Zároveň v rozhodujúcom období žalobkyňa dosahovala príjmy, ktorých výška presiahla zákonom stanovenú výšku a hranicu, a preto bola aj po 31. 01. 2009 naďalej nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, teda mala povinnosť platiť poistné. Tým, že k Odhláške z poistenia nepredložila všetky relevantné skutočnosti, porušila povinnosť, ktorú jej ukladá zákon a o tom, že jej bola ponechaná licencia L1A sa žalovaná dozvedela až z údajov, ktoré poskytla Slovenská lekárska komora v apríli 2016. Pri posudzovaní príjmu relevantného na vznik, resp. trvanie povinného poistenia, nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia SZČO dosiahne príjem, či ho dosiahla na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo či ho dosiahla na základe licencie L1A. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že táto SZČO dosiahla príjem, relevantný pre trvanie poistného.
V.
16. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobkyni na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1A/NR/0565/05 zo dňa 10. 10. 2005 vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. 17. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
18. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 19. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 20. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 21. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 22. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 23. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 26. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa odhláškou registračným listom fyzickej osoby zo dňa 01. 02. 2009 sa odhlásila z povinného poistenia SZČO k 31. 01. 2009 z dôvodu zrušenia rozhodnutia vydané Nitrianskym samosprávnym krajom o povolení na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo k 31. 01. 2009. 27. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období od 01. 02. 2009, kedy už bola zamestnankyňou a konateľkou spoločnosti VIMAMED s.r.o. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobkyňa vykonávala v čase od 01. 02. 2009 činnosť SZČO. 28. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa dňa 31. 01. 2009 podala odhlášku do Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky, že nebude vykonávať činnosť ako SZČO. Túto skutočnosť je potrebné dôkladne zisťovať, a to ešte predtým, ako žalovaná ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie žalobkyne nezaniklo k 31. 01. 2009 ale až k 31. 12. 2010, a to z dôvodu, že žalobkyňa mala za roky 2007, 2008 a 2009 vyšší príjem ako umožňoval osobitný predpis, čo je 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. 29. V administratívnom spise sa nachádza aj rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS 20/2009 zo dňa 16. 01. 2009, ktorý sa žalobkyni dňom 31. 01. 2009 ruší povolenie poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. V danom smere, aj preto správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil so žalobnými dôvodmi žalobkyne, pričom aj z obsahu správneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa po 31. 02. 2009 naplnila status SZČO, nakoľko bola držiteľkou iba licencie vydanej podľa § 68 zákona č. 578/2004 Z.z., ale bola aj v pracovnom pomere od 01. 02. 2009 v spoločnosti VIMAMED s.r.o. 30. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správny orgán prvého stupňa a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali existenciou žalobkyne ako SZČO a posudzovali jej príjem po roku 2009 na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahla, bolo by možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. 31. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo vydaná podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. pod č. L1A/NR/0565/05 zo dňa 10. 10. 2005 Slovenskou lekárskou komorou na základe jej žiadosti zo dňa 28. 09. 2005. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa 31. 02. 2009, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 16. 01. 2009 jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore klinická všeobecne lekárstvo dňom 31. 01. 2009. 32. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobkyne, že po období 31. 01. 2009 nevykonávala činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 33. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa v čase od 01. 02. 2009 nevykonávala činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý už v čase 01. 02. 2009 ako SZČO nemala a bola v pracovnom pomere spoločnosti VIMAMED s.r.o. 34. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych
skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia a nie k 30. 12. 2010. 35. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného sa zaoberať rozhodnutím pobočky Nové Zámky zo dňa 19. 10. 2016, pretože existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne k 31. 01. 2009, ktoré zrušené nebolo. Žalovaná sa musí zaoberať aj právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonáva SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 16. 01. 2009 jej bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom 31. 01. 2009 zrušené. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa je zamestnancom poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti VIMAMED s.r.o. od 01. 02. 2009. Správny súd v predmetnom konaní zdôrazňuje predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne čakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR a dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/38/2010 zo dňa 13. 09. 2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 zo dňa 28. 04. 2010. 36. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení správny súd poukazuje na to, že toto ustanovenie upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u SZČO. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. 07. zákon predpokladá jednak status SZČO a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu výšky a relevantného obdobia pre zánik tohto poistenia k 30. 06. Z tohto je možné vyvodiť záver, že k zániku poistenia u SZČO dochádza len v prípade, ak by status SZČO zostal zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa od 01. 02. 2009 nevykonávala činnosť SZČO a na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie, ktoré už v čase 01. 02. 2009 nemala. 37. S vyššie uvedeným dôvodom súd zistil, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto predmetné rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 38. O trovách konania súd rozhodol tak žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 175 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).