Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56C-2-2019.pdf
PDF · 163.33 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-56C/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. Ing. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, G. a 2/ S.. P. K., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, G., žalobcovia 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Michal Mudrák, advokát so sídlom Hurbanovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanej: S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 3, Y., právne zastúpenej: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 15, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 1 celku, žalobkyňa 1/ je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 1 celku a žalobca 2/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 celku na pozemkoch parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie V., mestská časť V., obec G., okres G..
II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.1.2019 domáhali voči žalovanej určenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 1 celku, žalobkyňa 1/ je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 1 celku a žalobca 2/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 celku na pozemkoch parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor pre katastrálne územie V., mestská časť V., obec G., okres G. V (ďalej tiež len ako „nehnuteľnosti“).
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. V rokoch XXXX - XXXX prebehlo na časť pozemku E-KN XXXX vyvlastňovacie konanie, pričom celá výmera pozemku bola 4600 m2, vyvlastnených z toho bolo 1287 m2. Nehnuteľnosť bola riadne vyvlastnená v súlade s vtedy platnými zákonmi a stala sa vlastníctvom česko-slovenského štátu. Rodičia žalobkyne 1/ - I. I., nar. XX.X.XXXX a Z. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej tiež len ako „rodičia”) podpísali dňa XX.X.XXXX dohodu o zriadení osobného užívania pozemku s česko-slovenským štátom zastúpeným Miestnym národným výborom (MNV) V., na základe ktorej im bol rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX pridelený pozemok parcelné č. XXXX/X v obci V., katastrálne územie V. vo výmere 695 m2 na trvalé osobné užívanie, ktoré im vzniklo dňa XX.X.XXXX na
základe registrácie u štátneho notárstva. Pozemok parcelné číslo XXXX/X bol vytvorený čiastočne aj z vyššie uvedenej vyvlastnenej časti pozemku. Tento pozemok bol následne pri technicko-hospodárskom mapovaní v katastrálnom území V. v roku XXXX prečíslovaný na pozemok registra C-KN parcelné č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Hlavné mesto SR Bratislava uzatvorilo s rodičmi dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa rodičia žalobkyne 1/ stali vlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXX záhrada o výmere 1103 m2 vedenej v evidencii Strediska geodézie G. - mesto na liste vlastníctva č. 1. Pozemky parcelné č. XXX/X, 2, 3 a č. XXX boli predmetom dedičského konania 1D/564/2011 po I. I. a následne darovacou a kúpnou zmluvou boli prevedené na žalobcov. Dňa XX.X.XXXX bol vydaný Správou katastra pre hlavné mesto SR G. list č. SK-XXXX/XX, P-XXXX/XXXX, Oznámenie o zápise poznámky o duplicitnom vlastníctve, ktorým boli žalobcovia oboznámení o spochybnení ich vlastníckeho práva. V predmetnom liste bolo uvedené, že bola žalobcom na všetky pozemky, ktoré sú zapísané na vyššie špecifikovanom liste vlastníctva č. XXX zapísaná obmedzujúca poznámka na základe prešetrenia zápisu vlastníckeho práva na základe podnetu žalovanej. Bolo spochybnené vlastníctvo žalobcov, a to z dôvodu dvojitého vlastníctva s časťou pozemku registra E-KN parcelné č. XXXX, orná pôda, o výmere XXXX m2, vedeného na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V.. V predmetnom liste Správy katastra sa okrem iného uvádza: „Prešetrením listín vedených v archíve správy katastra bolo zistené, že pod položkou výkazu zmien 26/68 boli zapísané listiny - vyvlastňovacie rozhodnutie Odboru výstavby ONV Bratislava
- vidiek, č. Výst. XXXX/XX o vyvlastnení zo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo zapísané dňa XX.X.XXXX. Na základe predmetného rozhodnutia boli do pozemkovoknižných parciel odčlenené vyvlastnené časti pozemkovoknižných parciel, okrem iných bola aj z pozemkovoknižnej parcely č. XXXX vyvlastnená časť o výmere 1287m2. Z týchto odčlenených častí potom vznikli iné nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a tieto sa stali vlastníctvom česko-slovenského štátu. Ďalej bol pozemok EN parc. č. XXXX/X pod položkou výkazu zmien 16/69 - Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania Q. V. XX/XX, zapísaný v prospech rodičov na list vlastníctva č. XXX katastrálne územie V.. Tento pozemok bol následne pri technicko-hospodárskom mapovaní v katastrálnom území V. v roku XXXX prečíslovaný na pozemok registra C-KN parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X. Nakoľko žalovaná napadla práve pôvodnú odčlenenú parcelu č. XXXX/X, kataster urobil obmedzujúcu poznámku na všetky pozemky evidované na LV č. XXX, t.j. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX. Žalobcovia sa snažili vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne, ale bezúspešne. Žalovaná trvala na jedinom riešení a to je zaplatenie 60 000,- €. Keďže žalobcovia sú právoplatnými vlastníkmi sporných nehnuteľností, takéto riešenie nemohli akceptovať. Za účelom vymedzenia územného rozsahu sporného vlastníctve žalobcovia dali vyhotoviť geometrický plán, ktorým z pôvodných parciel č. XXX/X, 2, X a XXX boli vytvorené nové, parcely registra „C“, na základe čoho bola upravená poznámka na liste vlastníctva tak, že obmedzujúca doložka bola ponechaná na parcely registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 28 m2, XXX/ X, zastavaná plocha o výmere 25 m2, XXX/X, zastavaná plocha o výmere 29 m2, XXX/X, zastavaná plocha o výmere 26 m2, XXX/X, záhrada o výmere 199 m2. Ostatných parciel zapísaných na liste vlastníctva č. XXX sa duplicita nedotýka. Z tvrdení uvedených v žalobe ako aj z pripojených dôkazov je zrejmé, že žalobcovia sú skutočnými vlastníkmi sporných nehnuteľností. Vlastnícke právo žalobcov a ich predchodcov je jednoznačne preukázateľné nepretržitým radom právnych titulov vlastníctva (predtým osobného užívania), a to až k vyvlastňovaciemu konaniu. Na druhej strane právnym predchodcom žalovanej boli predmetné sporné nehnuteľnosti právoplatne vyvlastnené s náhradou. Preto nasledovné úkony - dvakrát dedičstvo, a jedenkrát darovacia zmluva, nemajú účinok vo vzťahu k vlastníckym právam k predmetným pozemkom. Týmito úkonmi nemohli byť ovplyvnené vlastnícke práva tretích osôb, ktoré sa na týchto úkonoch nezúčastnili. Záverom žalobcovia dodali, že rodičia žalovanej nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXX dobromyseľne obhospodarovali od roku XXXX a záhradu od roku XXXX, bývali tam, starali sa o ne, zveľaďovali ich, a na základe platných právnych titulov ich celkom oprávnene pokladali za svoje vlastníctvo. Pozemky sú už desaťročia riadne oplotené a na mieste samom nemôže byť pochybnosť o tom, kto tieto pozemky dlhodobo užíva a považuje ich za svoje vlastníctvo.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania voči žalobcom. Uviedla, že výlučným vlastníkom parcely č. XXXX zapísaným na K. č. XX v roku XXXX bol S. W., ktorý bol starým otcom manžela žalovanej. Rozhodnutím o vyvlastnení č. I.. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX malo podľa tvrdení žalobcov prísť k vyvlastneniu pod písm. e) vo vložke č. XX parcelné č. XXXX o výmere XXXX m2 v hodnote 834,80 Kčs, ktorej je v celosti pozemkovoknižným vlastníkom na neznámom mieste sa nachádzajúci ml. S. W.. Rozhodnutie o vyvlastnení, na základe ktorého malo byť vyvlastnená parcela č. XXXX, bolo vydané v rozpore so zákonom č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ako aj v rozpore s vládnym nariadením č. 91/1960 Zb. o správnom konaní. Podľa § 18 ods. 2. prvá veta zákona č. 87/1958 Zb. vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak
nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Podľa § 19 ods. 1 náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo. Podľa § 20 ods. 1. o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad. Rozhodnutie o vyvlastnení č. I.. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX bolo vydané v rozpore s vtedy platnými právnymi normami, a to z nasledovných dôvodov: V zmysle § 18 ods. 2 sa mal stavebný úrad pokúsiť nadobudnúť vlastnícke právo v uvedenému pozemku parcelné č. XXXX dohodou. Z obsahu správneho spisu, ktorý je uložený v Štátnom archíve, pracovisko Modra nevyplýva žiadna skutočnosť, že by sa stavebný úrad pokúsil o akúkoľvek dohodu s vlastníkom. Na základe rozhodnutia o vyvlastnení patrila vlastníkovi ml. S. W. náhrada vo výške 834,80 Kčs. Podľa § 19 ods. 1 mala náhradu za vyvlastnenie poskytnúť osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo. V zmysle uvedeného rozhodnutia mal vyvlastniteľ - MNV V., zabezpečiť zloženie úhrady do depozitu Štátneho notárstva G.-vidiek na rozvrhnutie podľa zásad rozhodnutia. Napriek povinnosti zaplatiť náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti táto náhrada nebola vyplatená ani nebola uložená do depozitu štátneho notárstva. Súčasťou správneho spisu uloženého v Štátnom archíve, pracovisko S., nie je uvedený žiadny dokument, ani doklad o zložení náhrady do úschovy. So žiadosťou o predloženie dokumentov vzťahujúcich sa k vyvlastňovaciemu konaniu, najmä dokumentov preukazujúcich uloženie náhrady za vyvlastnenie do depozitu Štátneho notárstva G.-vidiek, sa žalovaná obrátila na nasledovné inštitúcie: Archív mesta G., Magistrát hl. mesta SR G.; Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v G., pobočka S.; Okresný súd G. III; Generálny investor G.; Krajský súd v G.; Miestny úrad MČ G.-Rusovce. Na základe jej žiadostí na vyššie uvedené inštitúcie sa nepodarilo zabezpečiť žiadny dokument, ktorý by preukazoval, resp. potvrdzoval vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ktorá mala byť v zmysle rozhodnutia č. Výst.XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX poskytnutá právnemu predchodcovi žalovanej. Z uvedeného dôvodu mala žalovaná za to, že neboli splnené podmienky vyvlastnenia v zmysle § 18 a nasl. zákona č. 87/1958 Zb. a v súlade s vládnym nariadením č. 91/1960 Zb. o správnom konaní, ako aj v samotnom rozhodnutí o vyvlastnení. Nakoľko na základe všetkých dostupných dokumentov vzťahujúcich sa k vyvlastňovaciemu konaniu č. Výst. XXXX/XX Odboru výstavby Okresného národného výboru G.-vidiek vyvlastniteľ nezložil náhradu za vyvlastnenie do depozitu tak, ako mu to bolo uložené v rozhodnutí, nemohlo prísť k zákonnému vyvlastneniu parcely č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území V.. Z uvedeného dôvodu Stredisko geodézie G.-vidiek nevykonala zápis zmeny vlastníckeho práva na pozemku parcelné č. XXXX z S. W. ml. v prospech MNV V.. Vzhľadom na nezákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení č. Výst. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX MNV V. nenadobudol vlastnícke právo pozemku parcelné č. XXXX v katastrálnom území V. a následne nemohol ani toto vlastnícke právo previesť na tretie osoby (právnych predchodcov žalobcov).
4. K vyjadreniu žalovanej podali žalobcovia repliku. Uviedli v nej, že právnym predchodcom žalovanej boli predmetné sporné nehnuteľnosti právoplatne vyvlastnené s náhradou. Popreli tvrdenie žalovanej, že náhrada nebola vyplatená. Žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala. Avšak aj keby tvrdenie žalovanej bolo pravdivé, bolo by úplne irelevantné. Náhrada bola súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia, teda nie je možné tvrdiť, že išlo o vyvlastnenie bez náhrady. Žalovaná nepreukázala, že by ona alebo jej právni predchodcovia sa tejto náhrady dožadovali a štát ju napriek tomu nevyplatil. Žalobcovia nie sú zodpovední za to, že vtedajšie orgány údajne nepostupovali v zmysle platných právnych predpisov. Žalobcovia nie sú orgán verejnej moci, ktorý predmetné nehnuteľnosti vyvlastnil, resp. inak narušil vlastnícke právo predkov žalovanej. Žalobcovia nikdy neboli účastníkmi vzťahov žalovaná - štát, ani vyvlastnenia; ani pri najväčšej snahe nemohli vedieť, že by v minulosti pri vyvlastnení malo dôjsť k pochybeniam, ktoré v súčasnosti tvrdí žalovaná. Rodičia žalobcov tieto nehnuteľnosti riadne bez akýchkoľvek problémov, námietok dobromyseľne obhospodarovali, a to už od roku XXXX a záhradu od roku XXXX, bývali tam, starali sa o ne, zveľaďovali ich, a na základe platných právnych titulov ich celkom oprávnene pokladali za svoje vlastníctvo. Pozemky sú už desaťročia riadne oplotené a na mieste samom nemôže byť pochybnosť o tom, kto tieto pozemky dlhodobo užíva a považuje ich za svoje vlastníctvo. Právni predchodcovia žalobcov a tým aj žalobcovia napĺňajú všetky znaky vydržania predmetných nehnuteľností, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry (napr.: R XX/XXXX). Predkovia žalobcov a teda aj samotní žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti na základe vtedy platných písomných právnych úkonov (Dohoda o zriadení osobného užívania pozemku podpísaná XX.X.XXXX, registrácia štátneho notárstva zo dňa XX.X.XXXX, Rozhodnutie pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX, Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, následne dedičské konanie - všetko je priložené ako dôkaz k žalobe) Žalobcovia (resp. rodičia žalobkyne) ani pri najväčšej snahe nemali odkiaľ vedieť, že v minulosti pri nadobudnutí nehnuteľností právnymi predchodcami (štát, mesto G.) malo nastať akékoľvek pochybenie. Nehnuteľnosti užívajú ako vlastné na základe písomných právnych úkonov od roku XXXX, po revolúcii bolo toto opäť potvrdené v roku XXXX. Až v roku 2013 boli upozornení na možnú
duplicitu, t. j. 55 rokov nepretržitého, oprávneného užívania a obhospodarovania. Vzhľadom na to, že začatie vydržacej doby je možné spätne počítať od roku XXXX, najneskôr v roku XXXX, resp. XXXX rodičia žalobkyne nehnuteľnosti vydržali (ak ich už vtedy platne nevlastnili na základe predchádzajúcich úkonov). Namietanie neplatnosti úkonov zo strany žalovanej nemôže ovplyvniť vlastnícke práva tretích osôb, ktoré sa na týchto úkonoch nezúčastnili. Žalobcovia sú absolútne dobromyseľní, nepretržito držiaci a v potrebnej zákonnej dobe obhospodárujúci predmetné nehnuteľnosti. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
5. Žalovaná sa k replike žalobcov písomne nevyjadrila.
6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 2.5.2022 v prítomnosti strán sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: oznámenie o zápise poznámky o duplicitnom vlastníctve Správy katastra pre hlavné mesto N. republiky G. zo dňa XX.X.XXXX, dohoda o zriadení práva osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX, kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o stretnutie - vysporiadanie pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX, e-mailová komunikácia medzi stranami sporu, list MNV V. s predmetom zápis vlastníckych práv v EN zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie odboru výstavby ONV G.-vidiek zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto N. republiky G. č. V XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto N. republiky G. zo dňa XX.X.XXXX, dodatok k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V., výpis z vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V., e-mailová správa Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky G., list Okresného súdu G. III zo dňa XX.X.XXXX, list Generálneho investora G. zo dňa XX.X.XXXX, list Krajského súdu v G. zo dňa XX.X.XXXX, osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D/1771/2007, Dnot 222/2007 zo dňa 28. júla 2008, doložka osvedčenia o dedičstva Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D/1771/2007, Dnot 222/2007 zo dňa 30. apríla 2010, rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave o dedičstve č. k. D 369/83-14 zo dňa 8. augusta 1983, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/564/2011-33, Dnot 77/11 zo dňa 27. februára 2012, darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX, dodatok k darovacej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky G. č. V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, kúpna zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa X.X.XXXX, zápis poznámky o duplicitnom vlastníctve Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava zo dňa XX.X.XXXX adresovaný oddeleniu zápisov, návrh na zápis nájmu na list vlastníctva v katastri nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX, žiadosť o zápis geometrického plánu zo dňa XX.X.XXXX, geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., pozemkovoknižná vložka č. XX, katastrálne územie V., osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Trnava sp. zn. D 320/95, Dnot 117/95, kúpna zmluva zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutie Mestskej časti Rusovce o určení súpisného čísla zo dňa X.XX.XXXX, kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Odbor výstavby národného výboru G.-vidiek ako stavebný úrad podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku vydal rozhodnutie o vyvlastnení č. I.. XXXX/XX zo dňa XX augusta XXXX. V rozhodnutí sú špecifikovaní pozemky, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, a ich vlastníci vrátane časti pozemku parcelné č. XXXX o výmere XXXX m2 (t.j. vyvlastnená bola iba časť pozemku, ktorého celková výmera bola 4600 m2) zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XX v hodnote XXX,XX Kčs, ktorého vlastníkom bol v tom čase na neznámom mieste sa nachádzajúci ml. S. W.. Listina bola podpísaná vedúcim odboru výstavby a opatrená pečiatkou. Rozhodnutie obsahuje aj doložku právoplatnosti, podľa ktorej nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX.
9. Rozhodnutím finančného odboru Okresného národného výboru Bratislava-vidiek zo dňa XX.X.XXXX bolo rozhodnuté o pridelení pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere 695 m2 do osobného užívania I. I. a Z. I., na základe tohto rozhodnutia menovaným rodčom žalobkyne 1/ vznikol nárok a uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku s MNV Rusovce. I. I. a jeho manželka Z. I. následne uzavreli s česko-slovenským štátom v zastúpení MNV v V. dohodu o zriadení práva osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX parcelné č. XXXX/X o výmere 695 m2 v katastrálnom území V.. Táto dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom G.-vidiek dňa XX.X.XXXX.
10. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX Hlavné mesto Slovenskej republiky G. predalo I. I. a jeho manželke Z. I. nehnuteľnosti v katastrálnom území V. zapísané na liste vlastníctva č. X ako pozemok parcelné číslo XXX, druh pozemku záhrada, o výmere 1103 m2.
11. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/564/2011-33, Dnot 77/11 zo dňa 27. februára 2012 vyplýva, že predmetom konania o dedičstve po nebohom I. I., nar. XX.X.XXXX, boli nehnuteľnosti v katastrálnom území V. zapísané na liste vlastníctva č. XXX v tom čase ako parcela registra „C“ parcelné č. XXX/ X, zastavaná plocha o výmere 111 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 50 m2 a parcela registra „C“ parcelné č. XXX, záhrada o výmere 1103 m2, ako aj stavba súpisné č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, popis stavby rodinný dom. Na základe vyporiadania bezpodielového vlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky Z. I., nar. XX.XX.XXXX, manželke poručiteľa patrila 1 celku predmetných nehnuteľností. Predmetom dedičstva bola teda 1 daných nehnuteľností, pričom vlastnícke právo k tomuto spoluvlastníckemu podielu nadobudla Z. I., nar. XX.X.XXXX, dcéra poručiteľa.
12. Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX v spojení s jej dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX Z. I., nar. XX.X.XXXX ako darkyňa darovala žalobcom 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel 1 celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území V. zapísané na liste vlastníctva č. 122 v tom čase ako parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 111 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 50 m2 a parcela registra „C“ parcelné č. XXX, záhrada o výmere 1103 m2, ako aj stavba súpisné č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, popis stavby rodinný dom, a to tak, že každý zo žalobcov nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 celku na predmetných nehnuteľnostiach.
13. Kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa X.X.XXXX Z. I., nar. XX.XX.XXXX, previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1 celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území V. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, ako parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 111 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 50 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX, záhrada o výmere XXXX m2 a stavba súpisné č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, popis stavby rodinný dom - H. XXX, na žalobcov.
14. Z oznámenia o zápise poznámky o duplicitnom vlastníctve Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky G. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že odbor katastrálnych konaní na základe podnetu žalovanej o vysporiadanie dvojitého vlastníctva k pozemku registra E-KN parcelné čísla XXXX vedenému na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. v prospech vlastníčky S. W., rod. G., prešetril zápis vlastníctva k predmetnému pozemku a zákres v grafickom operáte katastra nehnuteľností a zistil, že časť pozemku registra E-KN parcelné č. XXXX o výmere 1287 m2 je identická s časťami pozemkov registra C-KN parcelné č. XXX/X, 2, 3 a XXX vedenými na liste vlastníctva XXX katastrálne územie V. v prospech vlastníkov - žalobcov, každého v podiele 1. V písomnom operáte katastra nehnuteľností je pozemok registra E-KN parcelné č. XXXX katastrálne územie V. vedený o výmere 4600 m2. Zápis na list vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. bol vykonaný pod číslom konania Z-XXXX/XX, na základe rozhodnutia o dedičstve D 369/83-14, vydaného Štátnym notárstvom v Y. po nebohom S. W. vedenom ako vlastník v pozemkovoknižnej vložke č. XX katastrálne územie V.. Na základe citovaného dedičstva predmetný pozemok nadobudla Y. W., rod. T.. K dedičstvu bola doložená identifikácia, podľa ktorej bol pozemok registra E-KN parcelné č. XXXX v celej výmere 4600 m2 identický s pozemkami v užívaní socialistickej organizácie, ktoré neboli vedené na žiadnom liste vlastníctva. Následne bol pozemok registra E-KN parcelné č. XXXX o výmere 4600 m2 predmetom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom konania V-XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, medzi účastníkmi Y. W. ako darkyňou a S. W. ako obdarovaným. Pod číslom konania Z-XXXX/XX bolo zapísané Osvedčenie o dedičstve 20D/1771/2007, Dnot 222/2007 zo dňa XX.X.XXXX, opravná doložka z XX.X.XXXX po nebohom S. W., na základe ktorého nadobudla pozemok registra E-KN parcelné č. XXXX o výmere 4600 m2 S. W., rod. G.. Prešetrením listín vedených v archíve správy katastra bolo zistené, že pod položkou výkazu zmien XX/XX boli zapísané listiny - vyvlastňovacie rozhodnutie Odboru výstavby ONV G.-vidiek č. Výst. 6618/67 o vyvlastnení zo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo zapísané dňa XX.X.XXXX. Na základe predmetného rozhodnutia boli od pozemkovoknižných parciel odčlenené vyvlastnené časti pozemkovoknižných parciel, okrem iných bola z pozemkovoknižnej parcely č. XXXX vyvlastnená časť o
výmere 1287 m2. Z odčlenených parciel vznikli pozemky EN okrem iných nehnuteľností parc. č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré boli na základe predmetného rozhodnutia o vyvlastnení zapísané na list vlastníctva č. 1 v prospech Čs. štátu - MNV Rusovce. Pozemok EN parc. č. XXXX/X bol pod položkou výkazu zmien 16/69 Rozhodnutie o pridelení do osobného užívania Q. V. XX/XX zapísaný v prospech I. I. a Z. I. na list vlastníctva č. XXX katastrálne územie V.. Pri technicko-hospodárskom mapovaní v katastrálnom území V. v roku XXXX boli pozemky prečíslované na pozemok registra C- KN parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 407 m2 a parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 125 m2, následne geometrickým plánom zapísaným pod Z-2599/06 boli predmetné pozemky rozdelené na pozemky registra C-KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 111 m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2 a parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 50 m2. Pod položkou výkazu zmien 3/93 bola zapísaná kúpna zmluva 5 RI XXX/XX z XX.XX.XXXX, ktorou nadobudli od Hlavného mesta SR Bratislavy (právny nástupca MNV Rusovce) pozemok registra C-KN parcelné č. XXX, záhrada o výmere 1103 m2 vlastníci I. I. a Z. I.. Následnými právnymi úkonmi (osvedčenie o dedičstve 1D/564/11-33 zo dňa XX.X.XXXX zapísané pod Z-5701/12, darovacia zmluva pod V-XXXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX a kúpna zmluva pod V-XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX) boli prevedené pozemky registra C-KN parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 111 m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 50 m2 a parcelné č. XXX, záhrada o výmere 1103 m2 do vlastníctva súčasných vlastníkov na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. S.. F.. M. K., rod. I. v podiele X a P. K., rod. K., v podiele 1. Na základe výsledkov prešetrenia Správa katastra pre hlavné mesto SR G., odbor katastrálnych konaní zistila, že v písomnom operáte katastra nehnuteľnosti je časť pozemku registra E-KN parcelné č. XXXX, orná pôda o výmere 4600 m2, vedená duplicitne s časťami pozemkov registra C-KN parcelné č. XXX/X, X a XXX/XX vedenými na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. a s pozemkami registra C-KN parcelné č. XXX/X, 2, X a XXX vedenými na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. a to vo výmere 1287 m2.
15. Geometrickým plánom č. 323/2018 zo dňa XX.X.XXXX boli od existujúcich pozemkov v katastrálnom území V. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, ako parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 111 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 50 m2, odčlenené pozemky parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 28 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/ X, zastavaná plocha o výmere 25 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 29 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 26 m2. Pozemok parcela registra „C“ parcelné č. XXX, záhrada o výmere 1103 m2 bol rozdelený na parcelu registra „C“ parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 904 m2, a parcelu registra „C“ parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 199 m2. Duplicita vlastníckeho práva s časťou pozemku parcela registra „E“ parcelné č. XXXX zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., sa týkala vyčlenených pozemkov parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 28 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 25 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 29 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 26 m2 a pozemku parcelu registra „C“ parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 199 m2.
16. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre katastrálne územie V., vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 1 celku, žalobkyňa 1/ je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 1 celku a žalobca 2/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 celku na nehnuteľnostiach - pozemkoch parcely registra „C“, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 83 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 24 m2, odčlenené pozemky parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 28 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 25 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 29 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 26 m2, parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 904 m2, a parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 199 m2 a stavby súpisné číslo XXX postavenej na parcele č. XXX/X, popis stavby rodinný dom
- H. XXX. Na liste vlastníctva sa nachádza poznámka v znení: „V zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 katastrálneho zákona hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti - k pozemkom registra C-KN parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 28 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 25 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 29 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 26 m2 a parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 199 m2 bola spochybnená, dvojité vlastníctvo s časťou pozemku registra EKN parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2, vedeného na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. na základe rozhodnutia o dedičstve D 369/83-14 pod číslom
konania Z-1134/96, darovacej zmluvy pod V-2594/03 zo dňa XX.X.XXXX, Osvedčenia o dedičstve 20D 1771/2007 Dnot 222/2007 zo dňa 28.7.2008 pod Z-9226/08 ~ P-1083/2013 (GP úr.ov. pod č.323/2018).“
17. Z e-mailovej správy Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky G., listu Okresného súdu G. III zo dňa XX.X.XXXX, listu Generálneho investora G. zo dňa XX.X.XXXX a listu Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX, že tieto inštitúcie nedisponujú žiadnymi dokladmi o uložení náhrady za vyvlastnenie pozemku parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX m2 zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XX, katastrálne územie V..
18. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre katastrálne územie V., vyplýva, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených na tomto liste vlastníctva, vrátane pozemku parcela registra „E“, parcelné číslo XXXX, orná pôda, o výmere 4600 m2. Na liste vlastníctva sa nachádza poznámka v znení: V zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 katastrálneho zákona hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti - k časti pozemku registra E-KN parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere 4600 m2 bola spochybnená, dvojité vlastníctvo s časťami pozemkov registra C-KN parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 183 m2, parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 1057 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 469 m2, parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 148 m2, vedenými na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. na základe rozhodnutia o pridelení do osobného užívania Q. V. XXX/XX, kúpnej zmluvy pod V-XXXX/XX z XX.X.XXXX a s pozemkami registra C-KN parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 28 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 25 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 29 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 26 m2 a parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 199 m2, vedenými na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie V. na základe rozhodnutia o pridelení do osobného užívania Q. V. XX/XX, kúpnej zmluvy X RI XXX/XX zo XX.XX.XXXX, osvedčenia o dedičstve 1D/564/11-33 zo dňa XX.X.XXXX zapísané pod Z-XXXX/XX, darovacej zmluvy pod V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a kúpna zmluva pod V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ~ P-1083/2013. (GP úr.ov. pod č.323/2018).“
19. Žalobcovia na pojednávaní dňa 2.5.2022 zotrvali na svojej žalobe v celom rozsahu a pridržali sa svojich doterajších vyjadrení. Tituly nadobudnutia nehnuteľnosti považovali za platné, ich platnosť nebola nijako napadnutá, ide o rozhodnutia správneho orgánu, ktoré platia, kým neboli zrušené. Právni predchodcovia žalobcov nadobudli do osobného užívania pozemok parcela č. XXX hneď po vyvlastnení, aj keby nešlo o platný právny úkon, bol by to dôveryhodný titul, od ktorého by začala plynúť vydržacia doba. Pozemok parcelné č. XXX nadobudli predchodcovia žalobcov kúpnou zmluvou, ani tento titul nebol spochybnený, pričom keby bol aj neplatný, zakladal by začatie plynutia vydržacej doby. Na základe uvedeného žiadame žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
20. Žalovaná na pojednávaní dňa 2.5.2022 uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností. Vyvlastňovacie konanie neprebehlo v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, rozhodnutie o vyvlastnení nebolo doručované vlastníkom a podľa všetkých dostupných archívnych záznamov nebola poskytnutá náhrada za vyvlastňované nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu je rozhodnutie o vyvlastnení neplatné. Mala za to, že tento stav spôsobil katastrálny odbor, ktorý vložku č. XX dodnes neuzavrel, nevykonal záznam o tom, že by vlastnícke právo prešlo na právnych predchodcov žalobcov. Kataster už v čase vyvlastnenia nepovažoval rozhodnutie o vyvlastnení za platné, preto záznam nevykonal. MNV V. nenadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom a preto nemohol previesť na právnych predchodcov žalobcov viac práv než mal. Vyvlastnenie neprebehlo v súlade s vtedy platnou úpravou, neboli splnené podmienky. Vyvlastniteľ sa nepokúsil o dohodu s vyvlastňovaným, nedošlo k vyplateniu náhrady, ani k jej uloženiu do úschovy, o čom žalovaná predložila dôkazy. Vlastnícke právo preto z právneho predchodcu žalovanej nemohlo prejsť na štát, respektíve MNV V.. Podporuje to aj skutočnosť, že kataster v pozemkovoknižnej vložke 16 nevyznačil prevod vlastníckeho práva, ani zápis geometrického plánu, na základe ktorého mala byť odčlenená časť pozemku parcely č. XXXX. MNV V. nemohol ako nevlastník previesť na právnych predchodcov žalovaných viac práv než mal, to isté platí pre hlavné mesto. Preto žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom ani následnými právnymi úkonmi. Žalobcovia do dnešného dňa nepreukázali splnenie podmienok vydržania a od kedy má plynúť 10 ročná vydržacia doba podľa § 134 Občianskeho zákonníka a neurčili kedy malo prísť k vydržaniu. Poukázala na novelu Občianskeho zákonníka - zákon č. 509/1991 Zb., ktorý prinavrátil do občianskeho práva inštitút vydržania v roku XXXX, preto v roku XXXX nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva. Ak by súd žalobe vyhovel, žiadala žalovaná, aby o trovách konaniach rozhodol podľa § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na
vzniknutý stav a okolnosť duplicitnej evidencie vlastníckeho práv, ktorú nezavinila žiadna zo strán sporu, je spravodlivé aby svoje trovy konania znášala každá zo strán sporu.
21. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Podľa § 872 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.
25. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku pôsobnosť podľa tohto zákona vykonávajú stavebné úrady, pokiaľ z jednotlivých ustanovení neplynie niečo iné.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 87/1958 Zb. stavebným úradom je inak výkonný orgán okresného národného výboru.
28. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 87/1958 Zb. ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného. Vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.
29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.
30. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.
31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
32. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ktorého existenciu súd musí v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sú na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., zapísaní ako vlastníci. Súčasne je však na príslušnom liste vlastníctva vyznačená poznámka spochybňujúca ich vlastnícke právo. Zapísaním poznámky na liste vlastníctve o spochybnení hodnovernosti údajov o práve k nehnuteľnosti vyplývajúcej z duplicity evidencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení vlastníckeho práva žalobcov a tým odstránení jeho spornosti (porovnaj napr. nález ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS XXX/XX-XX zo dňa 1. októbra XXXX)
33. V konaní nebolo sporné a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pozemok v katastrálnom území V. parcelné č. XXXX zapísaný pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č. XX o výmere 4600 m2 ako vlastníctvo v tom čase maloletého S. W. bol predmetom vyvlastňovacieho konania vedeného odborom výstavby Okresného národného výboru G.-vidiek pod č. XXXX/XX. Vyvlastnená bola časť tohto pozemku o výmere 1287 m2. Okrem iného aj z časti takto vyvlastneného pozemku parcelné č. XXXX vznikol pozemok parcelné č. XXXX/X o výmere 695 m2. Dohodou o zriadení práva osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX uzavretou medzi česko-slovenským štátom v zastúpení MNV v V. a I. I. a jeho manželkou Z. I. bolo zriadené právo osobného užívania manželov I. k pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere 695 m2 v katastrálnom území V.. Táto dohoda bola uzavretá na podklade rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX vydaného Finančným odborom Okresného národného výboru G.-vidiek. Právo osobného užívania bolo registrované Štátnym notárstvom G.-vidiek dňa XX.X.XXXX. Predmetný pozemok parcelné č. XXXX/X bol pri technicko-hospodárskom mapovaní v katastrálnom území V. v roku XXXX prečíslovaný na parcely registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 407 m2 a parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 125 m2, následne geometrickým plánom zapísaným pod Z-XXXX/XX boli predmetné pozemky rozdelené na pozemky registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 111 m2, parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 371 m2 a parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 50 m2. K tomu je potrebné doplniť, že právo osobného užívania bolo s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. od 1. januára 1992 transformované na vlastnícke právo (§ 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako nebolo sporné, že kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi Hlavným mestom Slovenskej republiky G. a I. I. a jeho manželkou Z. I. mesto ako predávajúci predalo pozemok parcelné č. XXX o výmere 1103 m2 manželom I. ako kupujúcim.
34. Následne došlo k prechodu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným pozemkom titulom dedenia po I. I., nar. XX.X.XXXX (osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/564/2011-33, Dnot 77/11 zo dňa 27. februára 2012) tak, že 1 celku zostala vlastníctvom pozostalej manželky Z. I., nar. XX.XX.XXXX a 1 celku nadobudla ako dedička Z. I., nar. XX.X.XXXX. Z. I. darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX v spojení s jej dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX svoj spoluvlastnícky podiel previedla na žalobcov 1/ a 2/, ktorí sa tak stali každý vlastníkom 1 celku predmetných nehnuteľností. Kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa X.X.XXXX Z. I., nar. XX.XX.XXXX, previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1 celku na nehnuteľnostiach rovnako na žalobcov 1/ a 2/, ktorí ho nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
35. Pre úplnosť treba uviesť, že sporné nebolo ani to, že paralelne s vyššie uvedeným došlo k zmenám v evidencii vlastníckeho práva aj v prípade pozemku parcela registra „E“ parcelné č. XXXX o výmere 4600 m2. Tento pozemok v katastrálnom území V. pôvodne evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č. XX bol zapísaný na list vlastníctva č. XXX a bol ako dedičstvo po nebohom S. W. nadobudnutý Y. W. (rozhodnutie o dedičstve Štátneho notárstva v Trnave č. k. D 369/83-14 zo dňa 8. augusta 1983). Darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod číslom konania V-XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, bola predmetná nehnuteľnosť prevedená Y. W. ako darkyňou na S. W. ako obdarovaného. Na základe dedenia po nebohom S. W. následne pozemok parcela registra „E“ parcelné č. XXXX o výmere 4600 m2 nadobudla žalovaná (osvedčenie o dedičstve sp. zn. 20D/1771/2007, Dnot 222/2007 zo dňa 28. júla 2008 v znení opravnej doložka zo dňa 30. apríla 2010).
36. Po zapísaní poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností na list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., si dali žalobcovia vyhotoviť a zapísať do katastra nehnuteľností geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko duplicita vlastníckych vzťahov sa týkala iba časti pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Týmto geometrickým plánom boli z pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX vyčlenené tie časti, ktorých sa týka duplicita vlastníckych vzťahov. Tieto časti sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 28 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 25 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 29 m2, parcela registra „C“ parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 26 m2 a pozemku parcelu registra „C“ parcelné č. XXX/X, záhrada o výmere 199 m2.
37. Na základe vyššie uvedených právnych skutočností vznikol stav, kedy je v katastri nehnuteľností v katastrálnom území V. evidované duplicitné vlastnícke právo k časti pozemku parcela registra „E“ parcelné č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vo vzťahu ku ktorému je ako vlastníčka
evidovaná žalovaná a k pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X o výmere 28 m2, parcelné číslo XXX/X o výmere 25 m2, parcelné číslo XXX/X o výmere 29 m2, parcelné číslo XXX/X o výmere 26 m2 a parcelné číslo XXX/X o výmere 199 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, ako vlastníci ktorých sú evidovaní žalobcovia.
38. Obrana žalovanej bola založená na tom, že vyvlastnenie časti pozemku parcela registra „E“ parcelné č. XXXX (celý pozemok mal výmeru 4600 m2) zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XX a v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXX, nebolo platné, nakoľko zaň nebola vyplatená, resp. zložená do úschovy náhrada. V dôsledku toho mali byť neplatné aj následné prevody vyvlastnených nehnuteľností. S touto procesnou obranou žalovanej sa súd nestotožnil. Predovšetkým súd v civilnom sporovom konaní neskúma vecnú správnosť administratívnoprávnych aktov. Skutočnosť, že časť pozemku parcela registra „E“ parcelné č. XXXX bola vyvlastnená, žalobcovia v konaní preukázali predložením verejnej listiny - rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení. Ak je súdu v civilnom sporovom konaní ako dôkaz predložená verejná listina, jej prieskum je obmedzený iba na dodržanie jej formálnych náležitostí, teda iba na skutočnosť či spĺňa náležitosti verejnej listiny a nejde o akt nulitný (ničotný), teda taký, ktorý by bol vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Tento záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (porovnaj napríklad rozsudok sp. zn. 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 40/2001 alebo rozsudok sp. zn. 4 Cdo 123/2003, ktorý bol uverejnený tiež v časopise Zo súdnej praxe č. 44/2004).
39. Rozhodnutie o vyvlastnení č. Výst. XXXX/XX zo dňa 14 augusta XXXX vydal Odbor výstavby národného výboru G.-vidiek ako stavebný úrad podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku v medziach svojej právomoci vyplývajúcej z § 20 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku. Listina, na ktorej je toto rozhodnutie poňaté, obsahuje označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ako aj dátum vydania, bol v nej označený právny predpis, podľa ktorého bolo rozhodnutie vydané. Z rozhodnutia je zrejmé, akej veci sa týka, sú v nej špecifikované pozemky a ich vlastníci, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, a to vrátane v tomto konaní sporného pozemku parcelné č. XXXX o výmere 1287 m2 (t.j. vyvlastnená bola iba časť pozemku, ktorého celková výmera bola 4600 m2) v hodnote 834,80 Kčs, ktorého vlastníkom bol v tom čase na neznámom mieste sa nachádzajúci ml. S. W.. Listina bola podpísaná vedúcim odboru výstavby a opatrená pečiatkou. Rozhodnutie obsahuje aj doložku právoplatnosti, podľa ktorej nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. Ide teda nepochybne o správny akt vydaný na to príslušným správnym orgánom v medziach jeho právomoci, ktorý je poňatý na listine majúcej náležitosti verejnej listiny.
40. Obdobne súd v civilnom sporovom konaní neskúma ani správnosť úradného postupu, ktorý predchádzal alebo nasledoval vydanie administratívnoprávneho aktu. Ak by sa aj, ako tvrdila žalovaná, správny orgán nepokúsil s vlastníkom pozemkov pred vyvlastnením dohodnúť a náhrada za vyvlastnenie by nebola vyplatená alebo zložená do úschovy, takýto postup správneho orgánu by nemal žiaden vplyv na právne účinky rozhodnutia o vyvlastnení. Súd nemal za preukázané, že by rozhodnutie o vyvlastnení bolo z týchto dôvodov (alebo prípadne z iných dôvodov) v správnom konaní zrušené alebo zmenené. Akékoľvek prípadné nároky vyvlastneného subjektu voči vyvlastniteľovi súd nemá dôvod v tomto konaní skúmať, nakoľko nemajú vplyv na samotné rozhodnutie o vyvlastnení. Možno však dodať, že samotná skutočnosť, že žalovanou oslovené subjekty nedisponujú dokladom o zložení náhrady do úschovy, nepreukazuje, že k jej zloženiu nedošlo.
41. Súd na základe vyššie uvedeného preto dospel k záveru, že S. W. bola časť pozemku parcela registra „E“ parcelné č. 3213 vyvlastnená a vlastnícke právo k nej prešlo v dôsledku toho na česko-slovenský štát. J. právnymi úkonmi, resp. právnymi skutočnosťami podrobne opísanými vyššie nadobudli vlastnícke právo k časti vyvlastneného pozemku zodpovedajúcej parcelám registra „C“ parcelné č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X a XXX/X žalobcovia.
42. Napokon v prospech existencie vlastníckeho práva žalobcov svedčí aj skutočnosť, že ak by sa aj z akýchkoľvek dôvodov platne nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností, vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam by vydržali. Tvrdenie žalobcov o (eventuálnom) vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedené už v žalobe žalovaná v konaní včas nepoprela, preto ho mal súd za nesporné (§ 151 ods. 2 CSP). K jeho popretiu došlo až v záverečnej reči žalovanej, čo však nemožno hodnotiť ako prostriedok procesnej obrany uplatnený včas. Ani v záverečnej reči však žalovaná účinne nepoprela tvrdenie o tom, že žalobcovia a ich právni predchodcovia nerušene užívali predmetné
nehnuteľnosti po dobu, ktorá zodpovedá vydržacej dobe a boli dobromyseľní v tom, že im patria. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia a ich právni predchodcovia dotknuté pozemky užívali od roku XXXX, resp. sčasti od roku XXXX, pričom na týchto pozemkoch sa nachádza stavba rodinného domu a k nemu prislúchajúca záhrada. Oznámenie o zápise poznámky o duplicitnom vlastníctve, ktoré mohlo objektívne narušiť dobromyseľnosť držby predmetných pozemkov ich držiteľmi, je datované až dňom XX.X.XXXX. Existencia inej skutočnosti, ktorá by prípadne skôr mohla narušiť dobromyseľnosť držby žalobcov alebo ich právnych predchodcov, v konaní preukázaná nebola.
43. K pozemkom - parcely registra „C“ so súčasnými parcelnými č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X nadobudli právni predchodcovia žalobcov - I. I. a Z. I., právo osobného užívania, ktoré vzniklo dňa XX.X.XXXX jeho registrovaním Štátnym notárstvom G.-vidiek. Ako už bolo uvedené, právo osobného užívania sa s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., ktorým bol doplnený Občiansky zákonník o § 872 ods. 1, t.j. od 1. januára XXXX, zmenilo na vlastnícke právo. N. v zmysle § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, doplneného rovnako zákonom č. 509/1991 Zb., ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Nakoľko teda právni predchodcovia žalobcov, I. I. a Z. I., tieto pozemky nerušene užívali od roku XXXX, nadobudnutím účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. by ich vydržali, pretože by si mohli započítať aj vydržaciu dobu (10 rokov) uplynutú pred 1. januárom 1992. K pozemku - parcele registra „C“ parcelné č. XXX/X nadobudli I. I. a Z. I. vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX. Ak by predmetný pozemok už k 1. januáru 1992 nevydržal vtedajší vlastník - Hlavné mesto N. republiky G., najneskôr dňa XX.XX.XXXX, teda uplynutím desaťročnej vydržacej doby, by došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k tomuto pozemku z dôvodu jeho nerušenej držby I. I. a Z. I., resp. ich právnymi nástupcami.
44. Záverom súd dodáva, že nevykonal žalobcami navrhnuté dokazovanie obhliadkou na mieste samom, nakoľko by vykonanie takéhoto dôkazu bolo nehospodárne. Stav pozemkov na mieste samom nebol v konaní sporný, najmä nebolo sporné, že tieto sú dlhodobo žalobcami a ich právnymi predchodcami užívané. Súd nepovažoval za potrebné ani pripojiť dedičský spis tunajšieho súdu sp. zn. 1D/564/2011, nakoľko obsahom spisu je príslušné osvedčenie o dedičstve, pričom súdu neboli zrejmé žiadne pre toto konanie relevantné skutočnosti, ktoré by vyplývali z tohto spisu a neboli by preukázané osvedčením o dedičstve. Súd nevykonal ani výsluch žalovanej, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaná, ktorá svoj výsluch navrhla, nešpecifikovala, k akým skutočnostiam by mala vypovedať. Súd podotýka, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná nebola prítomná pri vyvlastňovacom konaní. Žalovaná sa ani nedostavila na pojednávanie, na ktorom by prípadne mohla byť vypočutá, a nežiadala z tohto dôvodu o jeho odročenie.
45. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
46. Žalovaná na pojednávaní navrhla, aby súd v prípade, že bude mať žalobu za dôvodnú, žalobcom náhradu trov konania nepriznal a rozhodol podľa § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na vzniknutý stav a okolnosť duplicitnej evidencie vlastníckeho práv, ktorú nezavinila žiadna zo strán sporu, je spravodlivé aby svoje trovy konania znášala každá zo strán sporu. Súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, nakoľko súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovali.
47. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania odstraňujúcu prípadnú prílišnú tvrdosť zákona vedúcu k zásadnej nespravodlivosti priznania náhrady trov konania určitej strane sporu. Ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, toto ustanovenie umožňuje nepriznať náhradu trov konania strane sporu, ktorá by na ňu inak mala nárok. Jeho aplikácia je možná individuálne po dôslednom zvážení osobitostí konkrétnej veci, ktorá musí mať výnimočnú, mimoriadnu povahu. Súd musí zohľadňovať pomery strán sporu (osobné, majetkové), ako aj postoj strán pre začatím konania, dôvody, ktoré strany viedli k iniciovaniu sporu a napokon aj správanie sa strán počas sporu.
48. Skutočnosť, že duplicitnú evidenciu vlastníckeho práva nespôsobila žiadna zo strán sporu, súd vzhľadom na všetky okolnosti tohto sporu nepovažoval za dôvody hodný osobitného zreteľa. Je pravdou,
že štát v tomto prípade nesprávne viedol evidenciu vlastníckeho práva k pozemkom, avšak táto skutočnosť sama o sebe tento spor nevyvolala. Žalovaná mala možnosť vzniku sporu zabrániť uzavretím mimosúdnej dohody so žalobcami. Pokiaľ už došlo k začatiu súdneho konania, žalovaná mala možnosť aj v jeho priebehu uzavrieť mimosúdnu dohodu alebo zmier so žalobami. Žalovaná pred začatím sporu podmieňovala uzavretie mimosúdnej dohody peňažným plnením zo strany žalobcov a v priebehu konania existenciu vlastníckeho práva aktívne spochybňovala, navyše tak robila nedôsledne, a teda zjavne bezúspešne, nepopierajúc včas skutkové tvrdenia žalobcov o eventuálnom vydržaní vlastníckeho práva. Súd žalovanej neupiera právo na súdnu ochranu, ani právo využívať prostriedky procesnej obrany, avšak za týchto okolností neexistuje žiaden dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP. Súd zdôrazňuje, že náhrada trov konania má okrem iného tiež preventívnu funkciu, má viesť subjekty právnych vzťahov v prvom rade k mimosúdnemu riešeniu sporov, nakoľko v prípade neúspechu v civilnom sporovom konaní bude musieť strana okrem znášania svojich trov tiež nahradiť trovy konania protistrane. Pokiaľ žalovaná vzhľadom na pomerne jasnú hmotnoprávnu situáciu svedčiacu v jej neprospech neurobila nič preto, aby sa súdnemu konaniu vyhla, musela si byť vedomá toho, že bude znášať povinnosť nahradiť trovy konania.
49. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.