Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-9-2014.pdf
PDF · 79.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1/ L. B., narodený XX.X.XXXX a 2/ B. B., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. X/XXX, P., za účasti intervenienta na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Legionárov 5, Prešov, všetci zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 3.394,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa sčasti o zaplatenie 1.197,90 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť intervenientovi na strane žalovaných trovy konania v plnom rozsahu. Žalovanému 1/ a žalovanej 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 12.9.2013, zmenenou podaním doručeným súdu 8.4.2016 domáhal proti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 3.394,05 eur s úrokom z tejto sumy v sadzbe 9 % ročne od 1.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti žalovaným previedol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, so žalovanými uzavrel zmluvu, na základe ktorej im poskytol úver, ktorý žalovaní dohodnutým spôsobom nevrátili, konkrétne mu nezaplatili 85 splátok úveru, ktoré boli pôvodne splatné v období od 1.5.2008 do 1.5.2015, pričom všetky tieto splátky sa mali stať splatnými najneskôr 1.4.2011 potom, ako od zmluvy odstúpil. Podaním doručeným súdu 5.1.2018 zobral žalobca žalobu sčasti o zaplatenie 1.197,80 eur s príslušenstvom späť. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil a ďalej konal o žalobe na zaplatenie 2.196,15 eur, ktorých sa žalobca domáhal ako zaplatenia splátok úveru, ktoré sa stali splatnými od 1.10.2010 do 1.5.2015. Žalobca v rozpore so svojimi pôvodnými tvrdeniami tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a nie je preukázané, že by bolo žalovaným odoslané a zaslané. 2. Do konania na stranu žalovaných vstúpil intervenient. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril prostredníctvom rovnakého advokáta ako intervenient.. V ďalšom konaní sa advokátom intervenienta dala zastúpiť aj žalovaná 2/. Žalovaní a intervenient žiadali žalobu zamietnuť, keďže zmluvu uzavretú medzi účastníkmi treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej namietali premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Nakoniec tvrdili, že uplatnená pohľadávka nebola na žalobcu prevedená zmluvou o postúpení pohľadávky, keďže táto zmluva je neplatná. 3. Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to plnomocenstvo (čl. 6), výzva s odstúpením (čl. 8
- 9), zmluva o splátkovom úvere (čl. 10 - 11), oznámenie o postúpení pohľadávok (čl. 13 - 16), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 14 - 34), všeobecné podmienky (čl. 153 - 165) a výpisy z účtu (čl. 166 - 171).
4. Medzi stranami nebolo sporné a vyplynulo zo zmluvy (čl. 10 - 11) a z výpisov z účtov (čl. 166 - 171) nasledovné: Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli 23.5.2005 zmluvu, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver 80.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 12,10 % ročne, poplatku za poskytnutie úveru 1.600,- Sk, poplatku za správu úveru 50,- Sk mesačne, ktorý sa žalovaní spolu s úrokom zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných splátkach 1.203,- Sk, splatných vždy do prvého dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky 1.6.2005 a poslednej 1.5.2015. V zmluve bolo dojednané, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,19 %. Žalovaní splátky úveru splatné v období od 1.5.2008 do 1.5.2015 Slovenskej sporiteľni, a.s. a ani žalobcovi nezaplatili. 5. Medzi stranami nebolo sporné a vyplynulo z oznámenia o postúpení pohľadávok (čl. 13 - 16) a zmluvy o postúpení pohľadávok (čl. 14 - 34) nasledovné: Slovenská sporiteľňa, a.s. 21.12.2010 uzavrela so žalobcom zmluvu, na základe ktorej previedla svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu a postúpenie pohľadávky oznámila listom adresovaným žalovaným 28.12.2010. 6. Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdení žalobcu nevyplynulo, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaných akokoľvek písomne vyzývala. 7. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca prostredníctvom svojho zástupcu listom adresovaným žalovaným 17.2.2011 od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka so žalovanými odstúpil pritom ich vyzval na zaplatenie celého zostatku úveru 4.365,59 eur. Túto medzi stranami spornú skutočnosť mal súd preukázanú z listinných dôkazov (čl. 6, 8 a 9), podľa ktorých tieto listiny boli v mene žalobcu zaslané žalovaným splnomocnencom žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o. 17.2.2011. Pritom žalobca v žalobe výslovne uviedol, že táto spoločnosť za neho konala na základe splnomocnenia z 1.1.2011. Žalobca túto rozhodnú skutočnosť najprv tvrdil a po právnom posúdení odvolacieho súdu poprel, čím prispôsoboval svoje priaznivejším právnym názorov súdov v priebehu konania. Rozpory v jeho tvrdeniach s ohľadom na vykonaný dôkaz však súd vyhodnotil tak, že treba mať za preukázané pôvodné tvrdenie žalobcu podložené vykonaným dôkazom a výslovným tvrdením žalobcu v žalobe. 8. Medzi stranami nebolo nesporené a vyplynulo zo všeobecných podmienkach (čl. 162 rub), na ktoré bolo odkázané v čl. 5 bod 2 zmluvy o úvere, že medzi stranami bolo dohodnuté, že banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť a rovnako je v prípade nesplácania úveru oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (bod 7.6.1 podmienok). 9. Takto zistené skutočnosti súd posúdil podľa právneho názoru odvolacieho súdu v tejto veci v rozhodnutí z 23.8.2017, podľa ktorého sa na vzťah strán vzťahuje Občiansky zákonník. Pritom sa má súd prvej inštancie (i) vyporiadať s uplatnenou námietkou premlčania a v tejto súvislosti ustáli, z akých konkrétnych splátok úveru pozostáva žalovaná istina a (ii) posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu z pohľadu toho, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky. 10. Žalobca si žalobou doručenou súdu 12.9.2013 uplatnil zaplatenie splátok úveru po 39,93 eur, ktoré sa podľa zmluvy o úvere mali stať splatnými v období od 1.5.2008 do 1.5.2015. Po čiastočnom späťvaztí žaloby žiadal len zaplatenie splátok, ktorých splatnosť mala nastať v období od 1.10.2010 do 1.5.2015. Vychádzajúc z týchto zistení bola dôvodná námietka premlčania žalovaných voči uplatnenému nároku v celom rozsahu. Žalovaní mali svoj dlh žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi zaplatiť v zmluve o úvere v dohodnutých splátkach. Pritom bolo právom žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok tak, ako to bolo dojednané vo všeobecných podmienkach. Toto dojednania je v súlade § 565 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Pre nesplnenie splátok splatných od 1.5.2008 do 1.2.2011 žalobca odstúpením z 17.2.2011 spôsobil splatnosť celej pohľadávky. Preto sa na začiatok plynutia premlčacej doby uplatní § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Prvou nesplnenou splátkou bola splátka úveru splatná 1.5.2008 a v tento deň začala plynúť premlčacia doba v trvaní troch rokov podľa § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tato premlčacia doba uplynula podľa § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v pondelok 2.5.2011. Žaloba bola podaná po uplynutí tejto doby 12.9.2013, a preto súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobcom uplatnené právo sa premlčalo a žalobcovi ako veriteľovi ho priznať nemožno. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. 11. Žalovaní namietli platnosť postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu, pričom tvrdili, že pred postúpením pohľadávky neboli bankou písomne vyzvaní. Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdení žalobcu nevyplynulo, že by pôvodný žalobca, ktorý je bankou, pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaných akokoľvek písomne vyzýval. Žalobca na túto námietku reagoval tak,
že vylúčil použite § 92 ods. 8 zákona o bankách ako podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto námietku žalovaných považoval súd za nedôvodnú. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé, že § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov obmedzuje právo banky postupovať nesplatné pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade k žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá výlučne banky zodpovednosť podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. 12. Vzhľadom na zamietnutie žaloby súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal intervenientovi na strane žalovaných. Súd nepriznal náhradu trov konania žalovaným, keďže im vznikli trovy konania ich právnym zastúpením, a to rovnakým advokátom, ktorým bol zastúpený aj intervenient. Takéto právne zastúpenie považoval súd za neúčelné podľa § 251 CSP, keďže žalovaní boli oprávnení vzniesť rovnaké námietky ako intervenient, pričom námietky ním vznesené len zopakovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.